Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-42-2012.pdf
PDF · 111.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10C/42/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v právnej veci žalobkyne Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému V. G., U.. XX.XX.XXXX, R. N. XXX/X, G., o zaplatenie 1.092,23 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde 09.12.2011 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.092,23 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnená pohľadávka pozostávala z istiny vo výške 934,84 eur, zo zmluvného úroku vo výške 107,64 eur, z poistného vo výške 13,35 eur, z poplatku za výber z bankomatu vo výške 11,45 eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 10,82 eur, zo sankčného úroku vo výške 3,65 eur, z mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 10,45 eur, úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 934,87 eur od 09.04.2009 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa ako veriteľ uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom dňa 10.06.2008 úverovú zmluvu č. 3806057296, ktorá je zároveň zmluvou o revolvingovom úvere 5807212904 s úverovým rámcom vo výške 995,82 eur, nároky z ktorej si uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný porušil zmluvu o revolvingovom úvere, preto mu žalobkyňa 24.03.2009 zaslala výzvu k splateniu celého dlhu. Po zosplatnení žalovaný uhradil len 0,01 eur. K žalobe pripojila výpis z obchodného registra, zmluvu o úvere č. 3806057296, všeobecné úverové podmienky, splátkový kalendár, výzvu z 24.03.2009 s podacím hárkom. 2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, nenavrhol a nepredložil súdu žiadne dôkazy.
3. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní s to listinami predloženými stranami sporu /najmä výpis z obchodného registra, zmluva o úvere č. 3806057296, všeobecné úverové podmienky, splátkový kalendár, výzva z 24.03.2009 s podacím hárkom, ako i ostatný obsah spisu/, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Žalobkyňa je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 22.06.2008 (nie 10.06.2008) úverovú zmluvu č. 3806057296, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanému úver vo výške 20.000,- Sk s jednorazovým čerpaním. Ide o formulárovú zmluvu, v ktorej v hlavnej časti sa uvádzajú údaje o osobe dlžníka a podmienky poskytnutia a splácania poskytovaného úveru, a v ktorej záverečnej časti je obsiahnutá predtlač textu písaného drobným písmom, v ktorom sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚP“), uvedené na rube tejto listiny a na samostatnom liste, s ktorými sa žalovaný, ako vyplýva z predtlačeného
vyhlásenia uvedeného v zmluve, oboznámil a prejavil s nimi súhlas. Ďalej sa v tejto časti uvádza, že klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú záväzkový vzťah - zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, čiže zmluvu RÚ I a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške stanovenej v Hlave 8 a 9 ÚP s tým, že na základe takto uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 ÚP.
5. V zmysle Hlavy 8, § 1 ÚP, zmluvné strany uzatvárajú popri úverovej zmluve a zmluve o poskytnutí revolvingového úveru (RÚ I), na základe ktorej vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru. Klient je oprávnený čerpať RÚ opakovane, prostredníctvom úverovej karty (ÚK), za podmienok stanovených v ÚP (úverových podmienkach), a to vždy maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca. Strany si dohodli úverový rámec vo výške 497,91 eur (15.000 Sk), ktorý sa zaväzuje klient vrátiť a zaplatiť úroky.
6. V zmysle Hlavy 8, § 2 ÚP, strany sa dohodli na tom, že ÚK (úverová karta) spolu s výzvou k jej aktivácii a metodickú príručku je spoločnosť oprávnená klientovi zaslať, ak si bude riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z ÚZ, ÚP a platných právnych predpisov. Neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky je aktuálny sadzobník poplatkov a odmien.
7. V zmysle Hlavy 8, § 3 ÚP, zmluva o RÚ sa stáva platnou podpisom ÚZ a účinnou okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom ÚK, po jej riadnej a včasnej aktivácii.
8. V zmysle Hlavy 9, § 4 ÚP, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý RÚ v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, vo výške 4% z výšky dohodnutého úverového rámca, pričom splátka zahŕňa dohodnuté úroky, príslušná časť čerpaného revolvingového úveru a pravidelné poplatky.
9. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že žalovaný po prvý raz čerpal revolvingový úver dňa 28.08.2008 a za obdobie do 08.09.2008 vyčerpal spolu sumu 989,18 eur, a to formou výberu peňažných prostriedkov z bankomatu. 10. Žalovaný nesplácal poskytnutý úver podľa dohodnutých podmienok, žalobkyňa si listom z 24.03.2009 uplatnila právo na splatenie celého čerpaného úveru, ktorý predstavoval sumu 1.092,22 eur.
11. Žalovaný pred súdom uviedol, že to bolo už dávno, s návrhom nesúhlasí. Tieto veci mala na starosti teraz už bývalá manželka, pričom o deti sa po rozvode stará on. Kartu mala k dispozícii manželka. Síce vedel, že ju má, nevedel však, že z nej aj čerpala finančné prostriedky. Nemal vedomosť, že popri úverovej zmluve uzatvára aj nejakú inú zmluvu. Po splatení úveru, im domov prišla karta. V prípade úspechu trovy konania nežiada.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.07.2008 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
15. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
20. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 26. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
29. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
30. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
31. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
32. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa znení účinnom v čase rozhodovania súdu, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
33. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý mal byť založený zmluvou o revolvingovom úvere, je vzhľadom na charakter jej účastníkov vzťahom spotrebiteľským v zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení, a preto vznik zmluvy ako aj nároky znej vyplývajúce posudzoval nielen podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere je ako zmluvný typ v zmysle § 261 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku postavenie lex specialis a ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere stanovuje špecifické náležitosti (§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.) a čo je pre posudzovanie v konaní uplatneného nároku rozhodujúce, pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.).
34. Z predloženého formulára označeného ako úverová zmluva - návrh na uzavretie úverovej zmluvy súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá individuálne špecifikovaná zmluva o úvere s jednorazovým čerpaním. Jej súčasťou bolo tiež žalobkyňou vopred naformulované zmluvné dojednanie, uvedené drobným písmom v závere lícnej strany formulára, podľa ktorého podpisom úverovej zmluvy jej účastníci zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Je nepochybné, že žalovaný vstupoval do právneho vzťahu so žalobkyňou práve za účelom zabezpečenia si finančných prostriedkov prostredníctvom klasického úveru s jednorazovým čerpaním (20.000,- Sk), avšak podpis vyjadrujúci jeho vôľu uzavrieť úverovú zmluvu znamenal zároveň aj formálny súhlas so zmluvným dojednaním týkajúcim sa zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktoré vzhľadom na štandardizovaný typ zmluvy nebolo v jeho možnostiach ovplyvniť, resp. odmietnuť. Súd má za to, že takýto prístup v spotrebiteľských
zmluvných vzťahoch, keď dodávateľ vnucuje spotrebiteľovi iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom čase vo sfére jeho záujmu sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka takýto právny úkon neplatný. Záver o neplatnosti právneho úkonu žalovaného, ktorý mal podpisom vyjadriť svoju vôľu uzavrieť so žalobkyňou okrem úverovej zmluvy i zmluvu o revolvingovom úvere, možno tiež vyvodzovať z rozporu s ustanoveniami § 37 ods. 1 a § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže s ohľadom na zistené skutočnosti možno usudzovať na nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalovaného, keď právny úkon žalovaného nebol v tomto prípade prejavom jej skutočnej (danej) vôle, ale vôle žalobkyne ako výlučného zostavovateľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd navyše poukazuje na to, že zmluvné dojednanie o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj z nej vyplývajúce práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré boli upravené v úverových zmluvných podmienkach, sú všeobecné a neurčité, čo je v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a zároveň tieto dojednania neobsahujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
35. Ako už bolo zdôraznené vyššie, zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje pre platnosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere písomnú formu, pre dodržanie ktorej sa vo všeobecnosti vyžaduje jednak písomný prejav a jednak podpis konajúcej osoby. Súd na základe vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že v danej veci dojednanie o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere obsiahnuté v úverovej zmluve je neplatné, v dôsledku čoho potom nie je daná podmienka písomnej formy zmluvy, nároky z ktorej si žalobkyňa uplatnila v tomto konaní. Súd dodáva, že na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere došlo k vzájomnému plneniu medzi účastníkmi, keďže z dikcie § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že absencia písomnej formy spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy.
36. Vychádzajúc z uvedeného, keďže žalovaný plnením žalobkyne získal majetkový prospech na základe neplatného právneho úkonu, súd posudzoval nároky uplatnené v tomto konaní podľa ustanovení§ 451 a nasl. Občianskeho poriadku o bezdôvodnom obohatení. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z predloženého výpisu z úverového účtu vyplynulo, že žalovaný od žalobkyne na základe neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere získal sumu 989,18 eur, pričom jej vrátil sumu 0,01 eur. Súd dodáva, že uplatnené úroky, poplatky za výber hotovosti z bankomatu a za vedenie účtu, ako aj sankčné plnenia, poistné (v danom prípade vzhľadom na uvedené nemohlo dôjsť ani k uzavretiu poistnej zmluvy) boli žalovanému účtované bez právneho dôvodu, keďže zmluva je v celom rozsahu, a teda aj vo vzťahu ku konkrétnym zmluvným dojednaniam týkajúcich sa úrokov, poplatkov, či sankcií neplatná, a preto ich nemožno započítavať na ťarchu žalovaného. Skutočná pohľadávka žalobkyne voči žalovanému tak predstavuje sumu 989,17 eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi sumou peňažných prostriedkov žalobkyňou poskytnutých a sumou, ktorú žalovaný žalobkyni už vrátil, a teda rozsahu, v akom sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil.
37. Súd však z úradnej povinnosti skúmal, či nárok žalobkyne nie je premlčaný.
38. Pre úplnosť sa uvádza, čo sa týka § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným (porovnaj napr. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30.09.2014 sp. zn. 26Co/30/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.08.2014 sp. zn. 9Co/295/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22.10.2014 sp. zn. 11Co/377/2013, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26.01.2015 sp. zn. 11Co/427/2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 11.12.2014 sp. zn. 4Co/134/2013), keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenia konajúci súd je povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo (aj bez námietky).
39. Procesná norma bez ohľadu na mieru legislatívneho vyjadrenia tohto pravidla pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory (a iné právne veci) prebiehajúce na súdoch. Inak povedané, z mlčania zákonodarcu v prípade procesných noriem možno bez problémov vyvodiť pravidlo o časovej pôsobnosti procesnej normy, pretože proste pôsobí v čase „dopredu“.
40. Kto márne nechá uplynúť premlčaciu lehotu (ktorej dĺžka ani režim sa nijako novou úpravou nemenili), jeho právo sa už o zložku právneho nároku oslabilo, hoci podmienene (úplne až účinným „dokonaním“ premlčania v súdnom konaní), no podstatné je, že žiadne právo týmto za účinnosti starej právnej úpravy nenadobudol, a nebola porušená jeho dôvera v právo, pretože podľa zásady vigilantibus iura scripta sunt tento subjekt musel počítať s tým, že svoje právo stratí, a to výlučne dôsledkom svojej nedbanlivosti (Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.: Zákon a sudcovia, K výkladu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa).
41. K použitiu Občianskeho zákonníka pri premlčaní súd uvádza nasledovné. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú práva na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.11.2013 sp. zn. 6Co/2/2013).
42. Je zrejmé, že všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku - 4 roky je dlhšia, ako premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení v Občianskom zákonníku (2 roky subjektívna doba, 3 roky objektívna doba). Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu premlčaciu dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty.
43. Súd považuje ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre spotrebiteľa aj z nasledovných dôvodov. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby), ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je zrejmé, že v prípade čiastočného plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku dlhu a teda k pretrhnutiu premlčacej doby, čo spôsobí začatie plynutia novej premlčacej doby. Ďalej Obchodný zákonník upravuje v § 407 ods. 2, že platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Takéto ustanovenia Občiansky zákonník neobsahuje. Aj tu teda možno vidieť podstatný rozdiel v dopade právnej úpravy o premlčaní obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, a nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti právnej úprave premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá takéto ustanovenie (vyššie uvedené) o pretrhnutí premlčacej doby neobsahuje. Je logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého kódexu ako celku, pričom pri zohľadnení vyššie uvedených následkov, je potrebné konštatovať, že úprava premlčania ako celok je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto je totiž „citlivejšia“. Takýto výklad (použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter) nepriamo odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 19.06.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013.
44. V § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku 2 tohto ustanovenia premlčacia doba objektívna - trojročná. V prípade uplynutia ktorejkoľvek z nich nemožno právo priznať.
45. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je s poukazom na uvedené potrebné viazať na okamih čerpania jednotlivých súm žalovaným. S poukazom na uvedené začala 3-ročná premlčacia lehota plynúť najneskôr od nasledujúceho dňa po poslednom čerpaní finančných prostriedkov žalovaným (posledné čerpanie bolo 08.09.2008) teda od 09.09.2008 a márne uplynula dňa 09.09.2011 - piatok. Žaloba bola na súd podaná až 09.12.2011, čo je po uplynutí
premlčacej doby. Premlčanie sa týka aj úrokov z omeškania /povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok; porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26.11.2014 sp. zn. 24Co/93/2014/.
46. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.
47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala. Súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania, pretože sám uviedol, že tieto nežiada (súd postupoval s odkazom na čl. 17 C.s.p.
- hospodárnosť konania). Súdu sa javí ako nelogické, priznávať strane nárok na náhradu trov konania, keď žalovaný na pojednávaní výslovne uviedol, že tieto v prípade úspechu v spore nežiada.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.