Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-91-2016.pdf
PDF · 188.59 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/91/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: BUILDEC, s.r.o., Družstevná 2, Komjatice, IČO: 44 566 891, zastúpeného JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, Školská 3, Nitra proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 01. 2016 č. 77206/2016, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že žalobca si v zdaňovacom období jún 2013, okrem iného, uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. 20130345 s dátumom dodania 30. 04. 2013 a faktúry č. 20130580 s dátumom dodania 28. 06. 2013 za prenájom vozidiel od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. (od 23. 05. 2014 BOGAL, s.r.o.). Okrem toho si žalobca v uvedenom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z pokladničných dokladov ERP za nákup pohonných látok - diesel, nákup letnej zmesi do ostrekovačov a za umytie auta. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 sa začala u žalobcu dňa 20. 09. 2013 (v zmysle oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 09. 09. 2013) a v tento deň bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom konateľ žalobcu predložil listinné doklady uvedené v priloženom zozname.
2. Správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu požiadal Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta o vykonanie o preverenie pravdivosti uskutočnenia prenájmu vozidiel na základe faktúry č. 20130345 s dátumom dodania 30. 04. 2013 a faktúry č. 20130580 s dátumom dodania 28. 06. 2013 od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. Dožiadaný správca dane v podaní zo dňa 26. 11. 2013 oznámil, že vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla daňového subjektu ANTO CAR, s.r.o., pri ktorom konateľ spoločnosti (F. G.) potvrdil, že vystavil faktúry pre žalobcu, potvrdil uskutočnenie deklarovaného obchodu. Uviedol, že úhrada mala by vykonaná vzájomným započítaním pohľadávok. Žalobca mal realizovať dodanie a montáž fotovoltických panelov v areáli sídla spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. Potvrdil uzavretie nájomnej zmluvy č. 240 zo dňa 01. 12. 2012 a č. 245 zo dňa 01. 12. 2012, ktoré predložil. Uviedol, že motorové vozidlo AUDI S8 má kúpené, ale zatiaľ nie je ukončená leasingová zmluva. Vozidlo Škoda Yeti je v jeho vlastníctve. Doklady preukazujúce vlastníctvo áut nepredložil.
3. Dňa 09. 12. 2013 bola spísaná správcom dane zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, ktorý bol oboznámený s výsledkom miestneho zisťovania a aj nahliadol do zápisnice o miestnom zisťovaní. Správcom dane bol vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich, na aký účel boli využívané prenajaté motorové vozidlá od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.
4. Výzvou zo dňa 20. 01. 2014 bol žalobca znovu vyzvaný na predloženie dokladov a dôkazov, na aký účel boli použité prenajaté vozidlá zn. AUDI S8 ev. č. X. XXX S. a Škoda Yeti ev. č. Q. XXX X. (doklady k úhrade faktúr, zmluvu k faktúre č. VF 2013/0009, záznamovú povinnosť v zmysle § 70 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a v znení neskorších predpisov).
5. Konateľ žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 19. 02. 2014 uviedol, že prenajaté vozidlo AUDI S8 využíval osobne iba on. Prenajaté vozidlo Škoda Yeti využíval W. N., jeho obchodný partner, a to na zabezpečenie servisu a údržby fotovoltických elektrární a prác s tým súvisiacich. W. T. - živnostník toto vozidlo využíval na zabezpečenia servisu, údržby fotovoltických elektrární a prác s tým súvisiacich. S uvedenými osobami nemal uzavreté zmluvy o používaní vozidla. Správcovi dane predložil knihu jázd obidvoch vozidiel a doklady o úhrade faktúr.
6. V priebehu ďalšieho dokazovania správca dane dňa 11. 03. 2014 vypočul svedka F. G., konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. Svedok predložil osvedčenie o evidencii vozidiel Škoda Yeti, ev. č. Q. XXX X. a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 01. 04. 2013 k vozidlu Audi S8. Potvrdil, že prenajal vozidlo žalobcovi. V zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol žalobca oprávnený bezplatne užívať vozidlo Audi S8 s možnosťou jeho prenájmu tretím osobám od 01. 04. 2013 do 31. 10. 2013. Svedok uviedol, že vozidlo Škoda Yeti bolo leasingované a vozidlo AUDI S8 bolo vo vlastníctve spoločnosti STAVBA TRADE s.r.o., s ktorou mali uzavretú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 01. 04. 2013. Vozidlo Audi S8 odkúpili a hneď ho predali. Kúpnu zmluvu podľa budúcej kúpnej zmluvy mali uzavrieť do 31. 10. 2013. Predložil i leasingovú zmluvu na vozidlo Škoda Yeti zo dňa 06. 10. 2011.
7. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda v odpovedi na dožiadanie správcu dane, v podaní zo dňa 22. 05. 2014 oznámil, že spoločnosť STAVBA TRADE s.r.o. nepreberá zásielky v odbernej lehote. Spoločnosť dostala výpoveď z nájmu ku dňu 31. 10. 2013 z dôvodu, že neplatila nájomné. Spoločnosť nepodala za rok 2013 daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, ani k dani z motorových vozidiel, so správcom dane nekomunikuje. Konateľa spoločnosti STAVBA TRADE s.r.o. W. J. sa nepodarilo predviesť.
8. Dňa 08. 08. 2014 bol spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu na dani z priadnej hodnoty, ktorý bol podpísaný Ing. K. K., poverenou vykonaním daňovej kontroly u žalobcu. V protokole správca dane uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt si v zdaňovacom období jún 2013 uplatnil odpočítanie dane z priadnej hodnoty na základe faktúry č. 20130345 s dátumom dodania 30. 04. 2013 a faktúry č. 20130580 s dátumom dodania 28. 06. 2013 za prenájom vozidiel od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. (od 23. 05. 2014 BOGAL, s.r.o.), pričom nepreukázal, na aký účel boli vozidlá vyžívané a tým nesplnil podmienku na uplatnenie odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V dôsledku toho vznikol rozdiel dane na odpočítanie v sume 3.866,66 eur. Okrem toho si žalobca v uvedenom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z pokladničných dokladov ERP za nákup pohonných látok - diesel, nákup letnej zmesi do ostrekovačov a za umytie auta. Pretože žalobca nepreukázal, na aký účel boli prenajaté motorové vozidlá využívané, nemá nárok na uplatnenie odpočítania dane z tovarov a služieb súvisiacich s prevádzkou prenajatých vozidiel, teda na nákup pohonných látok, nákup letnej zmesi do ostrekovačov a za umytie auta, pričom rozdiel na danie z uvedených pokladničných dokladov predstavuje spolu sumu 93,13 eur, teda celkovo rozdiel dane na odčítanie prestavuje sumu 3.959,79 eur. Protokol bol doručovaný dňa 12. 08. 2014 a 13. 08. 2014, kedy bol uložený na pošte. Žalobca si protokol prevzal dňa 02. 09. 2014.
9. V podaní zo dňa 26. 08. 2014 žalobca navrhol vypočutie svedkov. Správca dane výzvou zo dňa 10. 09. 2014 požiadal žalobcu, aby uviedol celé identifikačné údaje svedkov, kedy s nimi rokoval, miesto rokovania, jeho predmet, doklady z rokovaní. V podaní zo dňa 18. 09. 2014 žalobca oznámil správcovi dane, že sa k protokolu č. 941240215/3792560/2014 nevyjadruje, nakoľko nespĺňa všetky náležitosti protokolu, keďže nie je podpísaný pracovníkmi správcu dane a nevie, nakoľko je pre neho záväzný.
10. Správca dane dňa 24. 09. 2014 spísal úradný záznam vo veci nevyjadrenia sa daňového subjektu - žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 08. 08. 2014 a výzvy z toho istého dňa. V zázname sa konštatuje, že daňový subjekt bol viackrát vyzvaný, aby predložil doklady preukazujúce, na aký účel využíval prenajaté motorové vozidlá, ktoré nepredložil. V určenej lehote sa nevyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a neoznačil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
11. Správca dane vydal dňa 25. 09. 2014 rozhodnutie (v poradí I.), ktorým znížil žalobcovi nadmerný odpočet zo sumy 5.739,33 eur na 1.779,54 eur a určil rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 3.959,79 eur. Žalobca sa proti rozhodnutiu správcu dane odvolal.
12. Dňa 25. 11. 2014 bol vykonaný výsluch svedka W. J., konateľa spoločnosti STAVBA TRADE s.r.o., ktorý uviedol, že nedisponuje žiadnymi dokladmi, uviedol, že je biely kôň.
13. Žalovaný odvolaniu žalobcu, ktoré podal proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 25. 09. 2014 vyhovel a rozhodnutím zo dňa 26. 01. 015 (v poradí I.), zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 09. 2014 a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu, že neboli vypočutí svedkovia, ktorých označil žalobca a ktorých vypočutie navrhol. Na žiadosť správcu dane bola predlžená lehota na rozhodnutie o 90 dní.
14. Po vrátení veci žalovaným správca dane opakovane vyzval žalobca výzvou zo dňa 01. 04. 2015 na predloženie zoznamu svedkov, s ktorými rokoval, ich presnú identifikáciu, miesto, kde sa uskutočnili rokovania, ich predmet rokovania a preukázal úhrady faktúr. Ďalšou výzvou zo dňa 04. 05. 2015 vyzval žalobcu na predloženie knihy jázd k vozidlu Škoda Yeti.
15. Žalobca mailom zo dňa 05. 05. 2015 požiadal správcu dane, aby mu oznámil mená svedkov, ktorí budú vypočutí z dôvodu, aby sa mohol pripraviť na ich výsluch. V podaní zo dňa 06. 05. 2015 správca dane žiadosti žalobcu vyhovel a oznámil mu, ktorí svedkovia sú na ktorý deň predvolaní.
16. V priebehu vyrubovacieho konania správca dane vypočul svedkov navrhnutých žalobcom. Dňa 05. 05. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom V. W., bývalým konateľom STAVBA TRADE s.r.o. (od 21.05.2011 do 28.02.2014), ktorý potvrdil obchody so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. Uviedol, že mali podpísanú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve k vozidlu AUDI S8, ale vozidlo nakoniec kúpila iná spoločnosť. Dôkazy predložiť nevedel z dôvodu, že všetky odovzdal novému konateľovi spoločnosti W. J..
17. Svedok Mgr. R. X., konateľ spoločnosti IRES s.r.o. vypočutý správcom dane dňa 18. 05. 2015 potvrdil obchodné vzťahy so žalobcom v roku 2013, ktoré sa týkali výstavby striech na fotovoltických elektrárňach v rámci Slovenskej republiky, Ukrajiny. Potvrdil, že rokovania prebiehali v Bratislave, v Banskej Bystrici a na Ukrajine. Nevedel upresniť ich dátumy a čas.
18. V ten istý deň správca dane vypočul svedka Ing. J. M., konateľa spoločnosti MIKRON SLOVAKIA s.r.o., ktorý potvrdil obchodné vzťahy so žalobcom asi v roku 2013, i obchodné stretnutia v uvedenom roku. Rokovania sa týkali výstavby fotovoltickej elektrárne. Z dokladov má k dispozícii zmluvy a objednávky. Dodatočne doložil zmluvu o dielo zo dňa 10. 07. 2012, všeobecné nákupné podmienky žalobcu, čiastkový preberací protokol zo dňa 13. 09. 2012 a faktúry.
19. Správca dane spísal dňa 18. 05. 2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom O. W., konateľom spoločnosti PROVIDER s.r.o., ktorý poprel obchodnú spoluprácu so žalobcom a rovnako i pracovné stretnutia roku 2013.
20. Svedok W. N., konateľ spoločnosti EU - POWER s.r.o., vo svojej výpovedi dňa 18. 05. 2015 potvrdil spoluprácu so žalobcom pri výstavbe fotovoltických elektrární. V roku 2013 sa uskutočnili rokovania v Leviciach, vo Vrábľoch, v Nových Zámkoch a v Nitre, nevedel ich však časovo upresniť. Doklady z rokovaní nevedel predložiť.
21. Svedok Ing. E. H., predseda predstavenstva (od 21.03.2012 do 25.07.2013) a podpredseda predstavenstva (od 26.07.2013 do 02.01.2014) spoločnosti Priemyselný park Štúrovo, a. s. na ústnom pojednávaní dňa 19. 05. 2015 potvrdil rokovania so žalobcom i obchodné stretnutia v roku 2013. Uviedol,
že ich predmetom bola výstavba skleníkov. Rokovania sa podľa tvrdení svedka mali uskutočnili na Mestskom úrade v Leviciach, na Ministerstve pôdohospodárstva SR, u neho v Štúrove. Zápisnice zo stretnutí si nevyhotovovali. 22. Svedok O. Z. na ústnom pojednávaní uviedol, že chodil s p. H. na obchodné stretnutia, vozil ho bezplatne na základe kamarátskych vzťahov. Bolo to v letných mesiacoch roku 2013 v Bratislave, v Leviciach, v Štúrove, v Prahe, v Galante, v Nových Zámkoch a v Tomášikove.
23. Ďalší vypočutý svedok L. J., konateľ spoločnosti GOLDEN TOBACCO s.r.o. (od 27. 07. 2013 do 10. 06. 2014) poprel obchodné vzťahy so žalobcom v roku 2013. So žalobcom sa stretol ako zástupca spoločnosti AGRO TOMÁŠIKOVO, s.r.o., a to v roku 2012 pri výstavbe fotovoltickej elektrárne. Doklady z rokovaní má spoločnosť AGRO TOMÁŠIKOVO, s.r.o. Dodatočne predložil reklamáciu stavby elektrárne Tomášikovo zo dňa 13. 03. 2013 a list zo dňa 10. 09. 2013 o výmene súčiastky.
24. Svedok Ing. W. W., konateľ spoločnosti S & S Kovovýroba s.r.o. nevedel uviesť, či mali obchodné vzťahy so žalobcom, podľa jeho vyjadrenia však rokovania určite prebiehali. Dodatočne predložil servisnú zmluvu zo dňa 12. 01. 2013 uzavretú so žalobcom a servisné záznamy z roku 2013 za jednotlivé jeho mesiace.
25. R. Z., konateľ AGRO TOMÁŠIKOVO, s.r.o. uviedol že so žalobcom mali obchodné vzťahy v roku 2012, ale rokovali i v roku 2013 ohľadne fotovoltickej elektrárne, nevedel však upresniť, kedy a kde rokovania prebiehali, kto bol pri nich prítomný.
26. Svedok Ing. W. Z., konateľ INOVA-NR, s.r.o., v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 20. 05. 2015 uviedol, že so žalobcom mali za rok 2013 uzavretú zmluvu o spolupráci, rámcovú zmluva, a prebiehali i obchodné rokovania. Bolo to cca v júni, júli 2013, ich predmetom bola výstavba skleníkov.
27. Dňa 22. 05. 2015 správca dane vypočul svedka Bc. V. Y., konateľa spoločnosti L.M.J. Salamander s.r.o., ktorý uviedol, že so žalobcom nikdy neobchodovali. S pánom H. (konateľom žalobcu) sa niekoľkokrát stretli, išlo však o kamarátske stretnutia. 28. Svedok B. Z., konateľ spoločnosti PRVÁ AGROVIA, s.r.o. (vypočutý dňa 15. 06. 2015) potvrdil obchodné vzťahy so žalobcom i obchodné rokovania, ktoré sa uskutočnili väčšinou v Komjaticiach. Zápisy zo stretnutí nevyhotovovali.
29. Správca dane preveroval i svedkami označené miesta obchodných rokovaní v jednotlivých inštitúciách. Mestský úrad Levice oznámil správcovi dane dňa 06. 05. 2015, že sa so žalobcom v priestore Mestského úradu Levice neuskutočnilo žiadne rokovanie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave oznámilo správcovi dane, že nedisponuje dokladmi z rokovaní so žalobcom v roku 2013. Spoločnosť Slovintegra Energy v podaní zo dňa 20. 05. 2015 potvrdila, že p. H. sa v roku 2013 opakovane zúčastňoval rokovaní, boli niekoľké pracovné stretnutia, ktoré prebiehali v sídle ich spoločnosti, prevádzka Levice. Výsledkom bolo vypracovanie memoranda o spolupráci, ktoré sa nepodpísalo a reálna spolupráca sa neuskutočnila. V návrhu memoranda nie je označený žalobca, ale subjekt - zmluvná strana je označený ako XXX. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v Bratislave oznámilo, že za rok 2013 neevidujú žiadne rokovania so žalobcom. 30. Žalobca mailom zo dňa 16. 06. 2015 podal námietku proti postupu zamestnanca správcu dane a v nej namietal predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 22. 06. 2015, že námietku považuje za irelevantnú, pretože v zmysle § 71 daňového poriadku daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje. Podanie námietky nemá odkladný účinok. Daňový poriadok umožňuje daňovému subjektu podať námietku len v prípade, ak námietka smeruje proti § 80 a § 56 ods. 3 daňového poriadku.
31. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania správca dane dňa 25. 06. 2015 vydal rozhodnutie č. 1029994/2015, ktorým žalobcovi určil za zdaňovacie obdobie jún 2013 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3.959,79 eur na dani z pridanej hodnoty, znížil nadmerný odpočet zo sumy 5.739,33 eur na sumu 1.779,54 eur. V rozhodnutí popísal priebeh dokazovania. Uviedol, že ani jeden z vypočutých svedkov nevedel presne určiť dátumy obchodných stretnutí so žalobcom, nevedeli predložiť doklady zo stretnutí. Doklady - knihu jázd Audi S8 a Škoda YETI, ktoré predložil žalobca, nepovažoval správca dane za vierohodné. Údaje o služobných cestách sa nezhodujú s dokladmi o nákupe pohonných
hmôt. Daňový subjekt nepreukázal, na aký účel boli prenajaté motorové vozidlá využívané. Žalobca teda nemá nárok na uplatnenie odpočítania dane z tovarov a služieb súvisiacich s prevádzkou prenajatých vozidiel, a teda za nákup pohonných hmôt, nákup letnej zmesi do ostrekovačov a za umytie auta. Žalobca proti citovanému rozhodnutiu podal odvolanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
32. Na základe odvolania žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane žalovaný rozhodnutím zo dňa 25. 01. 2016 č. 77206/2016 rozhodnutie správcu dane potvrdil.
33. Vo svojom rozhodnutí žalovaný podrobne popísal priebeh daňovej kontroly u žalobcu a výsledky vykonaného dokazovania, pričom sa zaoberal i jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní. Uviedol, že žalobca si uplatnil odpočítanie z faktúr za prenájom vozidiel AUDI S8 a ŠKODA Yeti na základe nájomných zmlúv č. 240 a č. 245 zo dňa 01. 12. 2012 od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. a uplatnil si odpočítane dane z pridanej hodnoty z pokladničných dokladov elektronickej registračnej pokladnice, a to za nákup pohonných látok - diesel, letnej zmesi do ostrekovačov a za umytie auta. Správca dane preveroval dodanie služieb deklarovaných spornými faktúrami od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. Na dožiadanie správcu dane Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta oznámil, že vykonaným miestnym zisťovaním na adrese sídla spoločnosti sa spoločnosť nenachádza. So zisteniami dožiadaného daňového úradu bol daňový subjekt oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 09. 12. 2013. Na uvedenom ústnom pojednávaní boli prijaté opatrenia, aby kontrolovaný daňový subjekt do 10. 01. 2014 predložil správcovi dane doklady preukazujúce, na aký účel boli v apríli 2013 a v júni 2013 využívané prenajaté motorové vozidlá zn. AUDI S8 ev. č. X. XXXEE a ŠKODA YETI ev. č. Q. XXX X.. Daňový subjekt v určenej lehote požadované doklady nepredložil.
34. Poukázal na to, že dňa 11. 03. 2014 bol vypočutý svedok F. G., konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., pričom daňový subjekt, hoci bol o jeho výsluchu upovedomený, sa na pojednávanie nedostavil. Správca dane vykonal aj preverenie spoločnosti STAVBA TRADE s.r.o. a preverenie vlastníctva uvedených motorových vozidiel. Dožiadaný Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda oznámi správcovi dane, že miestnym zisťovaním zistil, že spoločnosť sa v sídle nenachádza. Nepodarilo sa mu zabezpečiť ani výpoveď konateľa tejto spoločnosti W. J..
35. Ďalšou výzvu zo dňa 20. 01. 2014 správca dane vyzval daňový subjekt na preukázanie dokladov, na aký účel boli využívané vyššie uvedené motorové vozidlá a to v lehote do 8. dní od doručenia výzvy správcu dane. Daňový subjekt v určenej lehote požadované doklady nepredložil. Opakované výzvy boli daňovému subjektu zasielané aj dňa 25. 04. 2014 a 30. 04. 2014, pričom v určenej lehote daňový subjekt doklady nepredložil.
36. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol zo dňa 08. 08. 2014 a výzvou z toho istého dňa bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Kontrolovaný daňový subjekt nevyužil právo vyjadriť sa k protokolu.
37. Následne vydal správca dane prvé rozhodnutie zo dňa 25. 09. 2014, ktoré rozhodnutie bolo žalovaným zrušené s tým, že je potrebné vypočuť svedkov navrhnutých žalobcom.
38. Správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul navrhnutých svedkov a dospel k záveru, že ani jeden z nich nevedel presne určiť dátumy obchodných stretnutí so žalobcom, ani predložiť doklady zo stretnutí, ktoré by sa týkali kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Doklady, ktoré niektorí svedkovia predložili, sa týkali roku 2012. Svedok Mgr. R. X. predložil z roku 2013 letenku na Ukrajinu zo dňa 09. 04. 2013 vystavenú na L. H. s odletom z letiska Užhorod dňa 09. 04. 2013 o 7,15 hod., pritom v knihe jázd k AUDI S8, ktorú daňový subjekt predložil dňa 19. 02. 2014, je uvedená služobná cesta dňa 09. 04. 2013 od 7,00 hod. do 16,00 hod.
39. Správca dane žalobcom predložené knihy jázd nepovažoval za vierohodné už aj na základe uvedenej nezhody pri dátume 09. 04. 2013 a aj preto, že údaje o služobných cestách sa nezhodujú s predloženými dokladmi o nákupe pohonných látok. Predložené listinné doklady - knihy jázd musia odrážať skutočnosť a
daňový subjekt je povinný preukázať, že služobné cesty sa uskutočnili tak, ako je deklarované. Správca dane teda skonštatoval, že daňový subjekt nepreukázal, na aký účel boli prenajaté motorové vozidlá využívané.
40. Následne správca dane vydal dňa 25. 06. 2015 v poradí druhé rozhodnutie, ktorým určil rozdiel v sume 3.959,79 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 5.739,33 eur na sumu 1.779,54 eur. Správca dane tak rozhodol z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal, na aký účel boli prenajaté motorové vozidlá AUDI S8 a ŠKODA YETI využívané, neuznal ani nárok na uplatnenie odpočítanie dane z tovarov a služieb súvisiacich s prevádzkou uvedených motorových vozidiel, teda za nákup pohonných látok, nákup letnej zmesi do ostrekovačov a za umytie auta v celkovej sume 93,13 eur. Rozhodujúcim dôvodom nepriznania odpočítania dane je skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal využívanie prenajatých motorových vozidiel na podnikateľskú činnosť daňového subjektu.
41. Žalovaný sa zaoberal i námietkou podanou žalobcom dňa 16. 06. 2015, ktorá bola doručená elektronicky, v ktorej žalobca namietal postup zamestnanca správcu dane. Na uvedené reagoval správca dane v podaní zo dňa 22. 06. 2015, v ktorom vysvetlil daňovému subjektu, kedy môže námietku podať. Protokol z daňovej kontroly zo dňa 08. 08. 2014 si daňový subjekt prevzal dňa 02. 09. 2014, pričom táto zásielka bola uložená dňa 13. 08. 2014. Poukázal na ust. § 31 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého, ak si právnická osoba nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení zásielky nedozvedela. Preto sa protokol z kontroly považoval za doručený dňa 28. 08. 2014.
42. V danom prípade daňový subjekt nevyčerpal dôkazné bremeno, pretože nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal reálne uskutočnenie vykázaných pracovných ciest.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
43. Žalobca sa žalobou zo dňa 18. 04. 2016, doručenou tunajšiemu súdu toho istého dňa, domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 01. 2016 č. 77206/2016. V žalobe uviedol, že správcovi dane predložil dňa 19. 02. 2014 evidenciu o jazdách, ktorá jednoznačne dokazuje, že vozidlá - AUDI S8 a ŠKODA YETI boli používané výlučne na podnikanie. Prenajatie uvedených vozidiel spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. potvrdil vo svojej výpovedi i konateľ tejto spoločnosti. Predmetné automobily teda mali prenajaté a používali ich výlučne na podnikateľské účely, čo bolo zdokumentované aj v predloženej knihe jázd. Namietal, že správca dane sa pri výsluchu svedkov nespýtal, či majú vedomosť o tom, či sa predmetné vozidlá aj reálne používali na podnikanie. Uviedol, že všetci svedkovia potvrdili, že mali spolu obchodné vzťahy a že sa stretávali. Svedkovia však nemohli dosvedčiť, či používal predmetné vozidlá na podnikanie, a to z dôvodu, že sa ich správca dane na to vôbec neopýtal. Pri tomto postupe sa správca dane dopustil účelovosti. Správca dane nemôže hodnotiť dôkazy podľa svojvôle a na ich základe vydať rozhodnutie.
44. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním nedošlo absolútne k zisteniu objektívneho stavu veci. Rozhodnutie správcu dane obsahuje množstvo formálnych a nepodstatných informácií. Žiadal, aby správca dane jasne definoval, akým dokladom je schopný žalobca preukázať používanie motorového vozidla na podnikateľské účely, ako aj presné označenie právneho predpisu, ktorý mu evidenciu prikazuje viesť.
45. Okrem toho vytkol správcovi dane tú skutočnosť, že neoprávnene, z dôvodu nerozšírenia daňovej kontroly, kontroloval ním predložené doklady mimo kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, pričom vôbec nežiadal predmetné doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2013 uvedené v oznámení o daňovej kontrole.
46. Zamestnanci správcu dane dožiadaného orgánu vykonali dňa 30. 10. 2013 miestne zisťovanie u konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., ktorý potvrdil deklarovaný obchod na predmetných faktúrach. Konateľa tejto spoločnosti vyťažovali i napriek tomu, že v zmysle § 25 ods. 4 daňového poriadku figuruje ako svedok a v prípade, ak vypovedá svedok, daňový subjekt má právo byť pri výsluchu prítomný a klásť
mu otázky. Apeloval na fakt, že konateľ mal byť riadne predvolaný a žalobcovi malo byť umožnené byť pri jeho vypočutí a prípadne mu klásť otázky. Ďalej namietal i tú skutočnosť, že zápisnica o miestnom zisťovaní mu nebola doručená a nebolo mu umožnené do nej nahliadnuť.
47. Dňa 19. 02. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, kde hlavným predmetom ústneho pojednávania bolo predloženie dokladov za zdaňovacie obdobie jún 2013, na základe výzvy, ktorej správca dane žiadal, okrem iného, aj doklady za apríl 2013 a záznamovú povinnosť za rok 2012. Boli opakovane žiadané doklady mimo kontrolovaného obdobia.
48. Ďalej žalobca poukázal na to, že dňa 01. 08. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo oboznámenie s predbežnými výsledkami daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2013, pri ktorej uviedol, že sa vyjadrí po doručení protokolu. Dňa 02. 09. 2014 prevzal výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole spolu s protokolom z daňovej kontroly, v ktorom je uvedené kontrolované obdobie jún 2013. K protokolu podal písomné vyjadrenie elektronicky s dátumom jeho prijatia dňa 18. 09. 2014, v ktorom uviedol, že sa k protokolu nevyjadruje, keďže nie je podpísaný pracovníkom správcu dane - Bc. S. W. a teda nevie, nakoľko je pre neho záväzný. K uvedenému podaniu mu správca dane oznámil, že protokol bol vyhotovený zamestnancom správcu dane Ing. K. K. dňa 08. 08. 2014 a v tento deň si zamestnanec správcu dane Bc. S. W. čerpal dovolenku. Podľa názoru žalobcu, protokol musí obsahovať predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Žalobca mal za to, že protokol nespĺňa náležitosti v zmysle § 47 daňového poriadku.
49. V ďalšej časti žaloby namietal, že správca dane nevykonal ním navrhnuté dôkazy, ale začal ich vykonávať až po stanovisku odvolacieho orgánu. Je podozrenie, že vykonaním dokazovania podľa predloženého návrhu svedkov by sa nestihla lehota ukončenia daňovej kontroly.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
50. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 07. 2016 žiadal žalobu v predmetnej veci zamietnuť. Uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na jeho dôvody, ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
51. Žalobca v žalobe poukazuje na procesné chyby pri výkone daňovej kontroly. K námietke žalobcu, že protokol neobsahoval náležitosti, pretože bol spísaný len Ing. K. K. a chýbal podpis Bc. S. W. žalovaný uviedol, že v zmysle § 47 písm. e/ daňového poriadku protokol musí obsahovať meno a priezvisko zamestnanca, ktorý vykonával daňovú kontrolu a podľa § 47 písm. k/ citovaného zákona, musí protokol obsahovať vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý protokol vyhotovil. V tomto prípade vyhotovila protokol Ing. K. K., a kontrolu vykonával aj Bc. S. W.. Táto skutočnosť bola oznámená žalobcovi v podaní zo dňa 22. 09. 2014.
52. K námietke žalobcu k výzve zo dňa 10. 09. 2014 na doplnenie identifikačných údajov svedkov a predloženie dôkazov po ukončení kontroly žalovaný uviedol, že výzva bola reakciou na podanie daňového subjektu a to návrhu na vykonanie dokazovania zo dňa 28. 08. 2014. Podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku, nasledujúci deň po doručení protokolu začína vyrubovacie konanie, v ktorom správca dane môže vykonávať ďalšie úkony, teda nič mu nebránilo zaslať výzvu. K tvrdeniu žalobcu, že vykonaním dokazovania vypočutím ním navrhnutých svedkov by sa nestihla lehota na ukončenie kontroly žalovaný uviedol, že tento názor žalobcu je nesprávny. Kontrola bola ukončená doručením protokolu dňa 02. 09. 2014. K námietke žalobcu zo dňa 01. 04. 2015, že mu nebolo oznámené, že správca dane nemôže rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, avšak neboli mu oznámené konkrétne dôvody, žalovaný uviedol, že na túto námietku žalobcu reagoval v podaní zo dňa 22. 06. 2015, v ktorom žalobcovi vysvetlil, kedy je možné podať námietku a uviedol dôvody podania žiadosti na predĺženie lehoty na rozhodnutie. Odvolací orgán zaviazal správcu dane vykonaním dokazovania a to vypočutím svedkov navrhnutých daňovým subjektom, čo si vyžaduje určité časové obdobie.
53. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že správca dane i odvolací orgán postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi. V žiadnom prípade nedošlo k nedodržaniu lehoty na výkon kontroly,
čo naznačuje žalobca v závere žaloby. Kontrola bola začatá dňa 20. 09. 2013 a ukončená doručením protokolu dňa 02. 09. 2014.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
54. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 08. 02. 2017 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 01. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
55. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, účinného od 01. 07. 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
56. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
Podľa § 7 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.
57. Podľa § 2, písm. a), b) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 9 ods. 1, psím. a), b) vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok.
Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42.
58. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 37 ods. 4 vyššie citovaného zákona, o miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil.
Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 47 vyššie citovaného zákona, protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania protokolu, k) vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.
Podľa § 68 ods. 4, 5 vyššie citovaného zákona, daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie, Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
59. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu 3.959,79 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013, t. j. znížení nadmerného odpočtu zo sumy 5.739,33 eur na sumu 1.779,54 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j. nájmu vozidiel za nájom vozidiel zn. AUDI S8 a Škoda Yeti zo strany ním deklarovaného dodávateľa služby, t. j. spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.
60. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 pri ním tvrdenom nájme vozidiel zn. AUDI S8 a ŠKODA YETI od dodávateľa ANTO CAR, s.r.o. deklarovanom na faktúre zo dňa 30. 04. 2013 č. 20130345 na sumu 11.600,- eur, (základ dane 9.666,67 eur a DPH 1.933,33 eur) a faktúre zo dňa 28. 06. 2013 č. 20130580 (základ dane 9.666,67 eur a DPH 1.933,33 eur), ktoré boli vystavené za prenájom motorových vozidiel na základe nájomnej zmluvy č. 240 zo dňa 01. 12. 2012 a č. 245 zo dňa 01. 12. 2012. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri nájme vozidiel od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.
61. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach zo dňa 30. 04. 2013 č. 20130345 a zo dňa 28. 06. 2013 č. 2013058001, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu vystavené dodávateľom služby, t. j. spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri dodaní služby vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru alebo služby, ktorú dostal od ním deklarovaného dodávateľa, t. j. ANTO CAR, s.r.o. len v prípade, ak by pri tejto službe vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dokladov, výsluchom konateľa žalobcu, svedkov, resp. i preverovaním v spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. ako i ďalších spoločností, ktoré navrhol vykonať žalobca za účelom preukázania, že používal prenajaté vozidlá na podnikateľské účely. 62. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúru zo dňa zo dňa 30. 04. 2013 č. 20130345 a zo dňa 28. 06. 2013 č. 20130580 vystavené dodávateľom označeným ako ANTO CAR, s.r.o., ktorý mu mal poskytnúť prenájom motorových vozidiel zn. AUDI S8 a Škoda Yeti ako i nájomné zmluvy uzavreté dňa 01. 12. 2012 medzi prenajímateľom: ANTO CAR, s.r.o. a nájomcom - žalobcom, predmetom ktorých je prenechanie motorových vozidiel zn. Škoda YETI (zmluva č. 245) a zn. AUDI S8 (zmluva č. 240) nájomcovi za odplatu za rovnakých podmienok a to, okrem iného, že nájomný pomer vzniká dňom 01. 12. 2012 od 12. 00 hod. a nájom sa uzatvára na neurčito. Bývalý konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. (ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní so svedkom F. G.) predložil správcovi dane osvedčenie o evidencii k motorovému vozidlu Škoda Yeti ev. č. Q. XXX X., z ktorého vyplýva, že vlastníkom uvedeného vozidla je spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko a držiteľom je spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. Okrem toho uvedený svedok predložil i zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzavretú dňa 01. 04. 2013 medzi budúcim kupujúcim: ANTO CAR, s.r.o. a budúcim predávajúcim: STAVBA TRADE s.r.o., predmetom ktorej bol záväzok strán, že najneskôr do 31. 10. 2013 medzi sebou uzatvoria kúpnu zmluvu k predmetu kúpy a to motorovému vozidlu AUDI S8, ev. č. X.
XXX S. za 20.000,- eur. V čl. 3.2 zmluvy bolo dohodnuté, že budúci predávajúci odovzdá budúcemu kupujúcemu ku dňu 01. 04. 2013 do bezodplatného užívania motorové vozidlo (AUDI S8) a zároveň ho splnomocnil k tomu, aby uvedené vozidlo prenajímal tretím osobám v čase od uzatvorenia zmluvy, t. j. od 01. 04. 2013 do uzatvorenia kúpnej zmluvy, t. j. do 31. 10. 2013.
63. Predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Za účelom objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. a žalobcu správca dane vypočul ako svedka konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. F. G., ktorý bol podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava konateľom tejto spoločnosti od 10. 04. 2009 do 22. 05. 2014 a ktorého považoval za potrebné vypočuť, nakoľko prenájom vozidiel, ktoré boli predmetom vystavených faktúr, mal byť realizovaný v apríli 2013 a v júni 2013, t. j. v čase, keď bol konateľom spoločnosti.
64. Svedok, bývalý konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. F. G. správcovi dane síce potvrdil, že uvedené motorové vozidlá prenajímal žalobcovi, a to na základe zmluvy o budúcej zmluve so spoločnosťou STAVBA TRADE s.r.o. (AUDI S8), ktorá mu to umožňovala a aj vozidlo Škoda Yeti, ktorého bol držiteľom na základe leasingovej zmluvy so spoločnosťou Volkswagen Finančné služby Slovensko, žalobca však nepreukázal, že vozidlo zn. AUDI S8, ktoré mal podľa vlastného vyjadrenia užívať on osobne, používal pri svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca nevedel preukázať listinnými dôkazmi toto tvrdenie a nebolo preukázané ani výpoveďami svedkov - konateľov rôznych spoločností, s ktorými mal žalobca obchodné vzťahy, resp. s ktorými rokoval.
65. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie účtovných dokladov a iných dokladov preukazujúcich, na aký účel boli v apríli 2013 a v júni 2013 využívané prenajaté motorové vozidlá AUDI S8 a Škoda YETI. Žalobca okrem knihy jázd uvedených vozidiel nevedel predložiť žiadny dôkaz o tom, na aký účel boli vozidlá využívané. Vozidlo AUDI S8 mal využívať konateľ žalobcu osobne najmä na obchodné rokovania s obchodnými partnermi a na preukázanie tvrdených skutočností navrhol vypočuť svedkov - konateľov jednotlivých obchodných spoločností, ktorí mali potvrdiť obchodné stretnutia a účel ciest. Správca dane za týmto účelom vo vyrubovacom konaní, po vrátení veci žalovaným, vypočul žalobcom navrhnutých svedkov - konateľov spoločností, ktorí väčšinou potvrdili obchodné rokovania s konateľom žalobcu, ale nevedeli uviesť, kde sa tieto uskutočnili a uviesť obdobie, kedy sa uskutočnili. Vyjadrenia svedkov boli všeobecné, svedkovia (niektorí) potvrdili len to, že s konateľom žalobcu rokovali, nevedeli však bližšie špecifikovať ani miesto, ani čas rokovaní s konateľom žalobcu. Niektorí uviedli miesto rokovaní, ale vykonaným dokazovaním správcom dane ich tvrdenia neboli preukázané (Mestský úrad Levice, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Bratislave, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava...). Niektorí z navrhnutých svedkov popreli obchodnú spoluprácu so žalobcom v sledovanom období.
66. Žalobca bol v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania priebežne vyzývaný na predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia (opatrením z ústneho pojednávania zo dňa 09. 12. 2013, písomnými výzvami zo dňa 25. 04. 2014, zo dňa 19. 05. 2015) a taktiež bol oboznamovaný s priebehom konania, so zisteniami a výsledkami vykonaného dokazovania (zápisnica zo dňa 01. 08. 2014). V reakcii na tieto výzvy žalobca predkladal listinné doklady, resp. navrhol vypočuť svedkov obchodných partnerov, ktorí mali potvrdiť, že prenajaté vozidlá používal na podnikateľské účely. Ním tvrdené skutočnosti však vypočutí svedkovia buď nepotvrdili, alebo popisovali obchodné rokovania veľmi všeobecne, bez toho, aby ich uskutočnenie preukázali listinnými dôkazmi. Okrem toho, pokiaľ ide o motorové vozidlo Škoda Yeti, podľa vyjadrenia samotného konateľa žalobcu mal toto vozidlo používať jeho obchodný partner - živnostník, s ktorým o používaní vozidla nemal uzavretú žiadnu zmluvu. Pokiaľ samotný konateľ žalobcu tvrdil, že vozidlo používal jeho obchodný partner, nemohol si z uvedeného titulu uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty za nájom vozidla, lebo takéto právo by mal len v tom prípade, ak by preukázal, že vozidlo používal na svoje podnikateľské účely. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ani vypočutie svedkov navrhnutých žalobcom a ich potvrdenie obchodných rokovaní so žalobcom nie je postačujúcim dôkazom toho, že konateľ žalobcu užíval vozidlo AUDI S8 výlučne na podnikanie.
67. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie služby prenájmu vozidiel od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že "dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný".
68. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdenej obchodnej transakcie v mesiaci apríl 2013 a jún 2013 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na faktúre zo dňa 30. 04. 2013 č. 20130345 a faktúre zo dňa 28. 06. 2013 č. 20130580, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvádzaných dokladov žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že služba bola i reálne dodaná od dodávateľa uvedeného na faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61). Obchodný prípad, ktorý žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenie a ku ktorému predložil doklady (faktúry, nájomné zmluvy, knihu jázd), nespĺňa atribúty daňovej transakcie podľa zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a žalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu podľa prezentovaného zámeru. Uvedené znamená, že v daňovom ani v súdnom konaní žalobca nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Súd považuje za potrebné uviesť, že ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť platiteľ tejto dane, t.j. osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane spĺňa (vznikla jej povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty a súčasne táto reálne uskutočnila zdaniteľné plnenie) a v tomto konkrétnom prípade musí byť preukázané, že vozidlá, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. boli použité na podnikateľský účel, lebo len v takomto prípade si môže daňový subjekt započítať faktúru za nájom ako nákladovú položku a uplatniť si i odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
69. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, že si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (pri službe, ktorý mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť ANTO CAR, s.r.o.), aby preukázal, na aký účel boli prenajaté motorové vozidlá použité. V prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade dodania služby vo forme prenájmu motorových vozidiel je to predovšetkým preukázanie skutočnosti, že prenajaté vozidlá boli použité na podnikanie. Pokiaľ uvedené skutočnosti nedokáže daňový subjekt preukázať, dostáva sa do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať, že prenajaté vozidlá použil na podnikateľskú činnosť. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.
70. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
71. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
72. K námietkam žalobcu v podanej žalobe je potrebné uviesť, že po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu i súd dospel k tomu záveru, že v priebehu daňovej kontroly ani následného vyrubovacieho konania žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o deklarovanej obchodnej transakcii s dodávateľom, t. j. so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol opakovane vyzývaný, aby označil dôkazy a predložil doklady preukazujúce existenciu zdaniteľného obchodu, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť svedkov, ktorých navrhoval vypočuť a v prípade, ak by si žalobca túto povinnosť splnil, nastupovala by povinnosť správcu dane týchto svedkov predvolať a vypočuť, čo možno vyvodiť i z prvého rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. 01. 2015, ktorým zrušil prvé rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 09. 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na návrh žalobcu boli následne vypočutí ním navrhnutí svedkovia, a napriek tomu, že o termíne ústneho pojednávania bol žalobca upovedomený, sa týchto výsluchov nezúčastnil. Podľa názoru súdu, správca dane nemusel reagovať na požiadavku žalobcu, aby mu oznámil, ktorý svedok bude v aký čas vypočutý. Napriek tomu uvedenú skutočnosť na požiadanie žalobcu mu správca dane oznámil, ale konateľ žalobcu sa jednotlivých ústnych pojednávaní, na ktorých boli vypočutí ním navrhnutí svedkovia, nezúčastnil. Konateľ žalobcu, ak by sa bol zúčastnil avizovaného výsluchu svedkov, mal právo klásť im otázky, čo nevyužil. Preto nie je možné prisvedčiť žalobcovi, že sa správca dane dopustil pochybenia, ak nepoložil svedkom otázky, ktoré považoval žalobca za dôležité na preukázanie ním tvrdených skutočností.
73. Žalobca v priebehu celého konania nepredložil žiadny dôkaz o tom, že prenajaté motorové vozidlá od ním deklarovaného dodávateľa služby použil na účely podnikania. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce, na aký účel boli vozidlá, ktoré boli predmetom nájomných zmlúv, použité. Žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.
74. K námietke žalobcu, že protokol z daňovej kontroly nebol podpísaný Bc. S. W., jedným zo zamestnancov správcu dane povereným vykonaním kontroly, súd uvádza, že sa správca dane i žalovaný vysporiadal s uvedenou námietkou. Súd rovnako, ako i správne orgány, má za to, že podľa platnej právnej úpravy daňového poriadku (účinného v čase vykonania kontroly), jedným z podstatných náležitostí protokolu z daňovej kontroly je jeho podpísanie osobou, ktorá ho vyhotovila. Protokol bol vyhotovený Ing. K. K., ktorá ho i podpísala a táto skutočnosť nebola sporná. Súd má za to, že tvrdenie žalobcu o nezáväznosti protokolu z daňovej kontroly z dôvodu jeho nepodpísanie jedným zo zamestnancov správcu dane povereným vykonaním daňovej kontroly je irelevantné.
75. Za nedôvodnú súd považuje i ďalšiu námietku žalobcu ohľadne toho, že správca dane od neho vyžadoval i listinné dôkazy, ktoré sa nevzťahovali na obdobie, ktoré bolo predmetom daňovej kontroly. K tomu súd uvádza, že skutočnosť, že sa správca dane zaoberal i faktúrou č. 20130345 s dátumom dodania dňa 30. 04. 2013, bola spôsobená tým, že si žalobca odpočet dane z pridanej hodnoty z uvedenej faktúry uplatnil v zdaňovacom období jún 2013. Z uvedeného vyplýva, že správca dane v žiadnom prípade nerozširoval daňovú kontrolu nad rámec jej poverenia tak, ako to tvrdí žalobca.
76. Žalobca namietal v podanej žalobe i procesné pochybenie správcu dane spočívajúce v tom, že pri miestnom zisťovaní, ktoré vykonal dožiadaný správca dane - Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta dňa 30. 10. 2013 v spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., bol vypočutý i svedok - bývalý konateľ tejto spoločnosti F. G. a o tomto výsluchu nebol žalobca upovedomený. Z administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil, že konateľ žalobcu bol oboznámený s výsledkami miestneho zisťovania dňa 09. 12. 2013, kedy mu bolo umožnené i nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania, čo aj využil, ako to vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávanie zo dňa 09. 12. 2013 s konateľom žalobcu. Okrem toho, uvedená skutočnosť bola zhojená výsluchom svedka F. G., ktorý bol vypočutý správcom dane dňa 11. 03. 2014, pričom žalobca bol o ústnom pojednávaním so svedkom upovedomený dňa 17. 02. 2014 (upovedomenie prevzal osobne konateľ žalobcu dňa 24. 02. 2014) a jeho výsluchu sa nezúčastnil.
77. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 25. 06. 2015 určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3.959,79 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 a znížil mu nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 5.739,33 eur na sumu 1.779,54 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 06. 2015 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 25. 01. 2016. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
78. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je i podľa názoru správneho súdu dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
79. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
80. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
81. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.