Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/449/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Staněkom v právnej veci žalobcu: O. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, K., proti žalovanému: O. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ. X, K., zastúpenému spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., Dolný Val 11, Žilina, o zaplatenie 48.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému voči žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súde dňa 4.12.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 48.000,- eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že v roku 2000 dostal darom od svojich rodičov sumu 5.000,- eur, ktorá nespadala do BSM, hoci bol v tom čase ženatý. Žalobca použil darované peniaze na kúpu pozemkov v kat. úz. M. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.3.2001. Pozemky nadobudol spolu s manželkou do BSM. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2007 predali tieto pozemky za sumu 68.379,- eur, ktorá bola prevedená na účet žalobcu. Žalobca následne časť peňazí za pozemok vo výške 48.000,- eur použil na investovanie, pričom na svojho vtedy neplnoletého syna - žalovaného zriadil v Tatra banka, a.s. investičný účet na obstaranie kúpy cenných papierov, kde žalovaný vystupoval ako klient a žalobca ako jeho zákonný zástupca. Žalovaný mal v tom čase 15 rokov, takže nemal reálne možnosť nadobudnúť sumu 48.000,- eur svojou pracovnou alebo podnikateľskou činnosťou. Žalobca oslovil v októbri 2015 žalovaného, aby mu vrátil sumu 48.000,- eur. Žalovaný uviedol, že túto sumu považuje za svoje peniaze a žalobcovi ich nevráti. Žalovaný sa tak úmyselne bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že nedošlo k právnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala nárok žalobcu a nie sú splnené hmotnoprávne nároky bezdôvodného obohatenia. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že finančné prostriedky, ktoré žalobca použil, patria do BSM, a teda stranou v spore by mala byť aj bývalá manželka žalobcu. Tiež žalovaný vzniesol námietku premlčania.

3. Súd vo veci vykonal dokovanie výsluchom sporových strán a obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil tento skutkový stav:

Dňa 26.3.2001 uzatvorili B. Q. ako predávajúci a žalobca a jeho manželka ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa pozemkov v kat. úz. M. za cenu spolu 147.300,- Sk.

Dňa 16.10.2007 uzatvorili žalobca a jeho manželka ako predávajúci a T.. Y. K. s manželkou ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa predmetných pozemkov v kat. úz. M. za cenu spolu 2.060.000,- Sk.

Dňa 19.5.2010 požiadal žalovaný, zastúpený žalobcom ako zákonným zástupcom, o zriadenie investičného účtu v Tatra banke, a.s. a dal pokyn na obstaranie kúpy cenných papierov v celkovej hodnote 48.000,- eur.

4. Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 3 nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

5. S poukazom na cit. zák. ustanovenia ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 48.000,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú.

6. V konaní v zásade nebolo sporné, že sumu 48.000,- eur previedol na účet žalovaného žalobca, a že sa jednalo o časť výťažku z predaja nehnuteľností. Keďže podľa žalobcu nešlo o dar v prospech žalovaného, je zrejmé, že bezdôvodné obohatenie vzniklo už dňom, kedy previedol žalobca túto sumu na účet žalovaného, čo bolo 19.5.2010, keďže vtedy žalovaný tieto prostriedky nadobudol bez právneho dôvodu. V žiadnom prípade teda nie je možné konštatovať, že by bezdôvodné obohatenie vzniklo až dňom, keď žalovaný odmietol tieto finančné prostriedky vydať žalobcovi. Dňom 19.5.2010 teda začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 OZ, ktorá uplynula dňa 19.5.2013, teda pred podaním žaloby (4.12.2015). Pokiaľ žalobca tvrdil, že sa má uplatniť 10-ročná objektívna premlčacia doba, nakoľko sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, toto ničím nepreukázal (teda, že sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie). Žalobca mal za to, že žalovaný koná úmyselne, keď nechce žalobcovi vydať sumu 48.000,- eur. Tu je ale potrebné zdôrazniť, že pokiaľ sa má jednať o úmyselné bezdôvodné obohatenie, úmysel bezdôvodne sa obohatiť musel existovať u osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila, už v čase vzniku bezdôvodného obohatenia. Toto však nebolo preukázané.

7. Ak by sa však aj uplatňovala 10- ročná objektívna premlčacia doba, právo žalobcu by bolo aj tak premlčané, a to pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je v zmysle § 107 ods. 1 dvojročná a plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade začala subjektívna premlčacia doba plynúť už dňom 19.5.2010, nakoľko žalobca už vtedy vedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, v akej výške, aj kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 19.5.2012, teda pred podaním žaloby (4.12.2015).

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže žalovaný sa premlčania dovolal, nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať. Preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Na plynutie subjektívnej ani objektívnej premlčacej doby pritom nemali žiaden vplyv skutočnosti, dokedy boli vzťahy v rodine žalobcu dobré, kedy sa zhoršili, kedy žalobca vyzval žalovaného na vydanie sumy 48.000,- eur a kedy to tento odmietol.

9. Pokiaľ žalobca poukazoval na ust. § 100 ods. 3 OZ, tu je potrebné uviesť, že toto ustanovenie sa na tento prípad nevzťahuje. Toto ustanovenie sa vzťahuje na právny vzťah medzi klientom a bankou, pričom v tomto prípade sa žalobca nedomáha vydania plnenia od banky.

10. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania, súd nevypočul svedkov navrhnutých žalobcom, nakoľko to nebolo potrebné pre zistenie skutkového stavu.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 EP) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).