Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/42/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: Universal Media Corporation /Slovakia/ s.r.o., Mickiewiczova 7104/14, Bratislava 1 811 07, IČO: 35 871 733, zast.: JUDr. Ján Kanaba ml., advokát, J. Zemamna 3141/101, Trenčín 911 01, proti žalovanému: Express Group, a.s., Plynárenská 7/B, Bratislava 821 09, IČO: 35 795 123, zast.: Advokátska kancelária Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava 831 04, o zaplatenie 187.535,45 EUR s prísl. a iné, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 187.535,45 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 281.606,49 EUR od 4.12.2010 do 8.12.2010, zo sumy 187.535,45 EUR od 9.12.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2010 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 187.535,45 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody. 2. Žalobu odôvodnil tým, že sporové strany uzavreli dňa 14.10.2010 písomnú Rámcovú zasielateľskú zmluvu. Na základe tejto Rámcovej zasielateľskej zmluvy mal žalovaný podľa jednotlivých písomných objednávok žalobcu obstarať prepravu tovaru. Na základe Rámcovej zasielateľskej zmluvy si žalobca dňa 27.10.2010 objednal prepravu tovaru (2.184 ks televízorov značky TECHNIKA 19-228W LCD) zo svojho výrobného závodu v Novom Meste nad Váhom, Ľ. Podjavorinskej 16 do Middlesborough, Veľká Británia. Preprava sa podľa požiadaviek žalobcu mala uskutočniť tak, aby došlo k vykládke tovaru dňa 2.11.2010, pričom žalovaný dňa 28.10.2010uvedenú objednávku na prepravu potvrdil. Žalobca si v súlade s článkom IV ods. 5 Rámcovej zasielateľskej zmluvy zároveň objednal pripoistenie zásielky proti rizikám nad rámec poistenia zodpovednosti cestného dopravcu počas prepravy. V súlade s uvedeným článkom zmluvy a predmetnou objednávkou bol žalovaný povinný zabezpečiť pripoistenie zásielky. Dňa 4.11.2010 bol žalobca informovaný svojim obchodným partnerom spoločnosťou Tesco Stores Limited o tom, že nimi objednaný tovar podľa objednávky číslo 38006361 s vykládkou dňa 2.11.2010 v Middlesborough, Veľká Británia, nebol dodaný. Dňa 4.11.2010 žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca p. Č. a p. N. potvrdil, že tovar bol odcudzený. Nakoľko tovar bol vo vlastníctve žalobcu, vznikla mu jeho nedodaním, resp. odcudzením škoda v celkovej sume 281.606,49 EUR bez DPH. Na základe uvedených skutočností dňa 4.11.2010 vystavil škodovú faktúru č. 2110044 v sume 283.806,49 EUR bez DPH, so splatnosťou 4.12.2010. Žalobca dňa 8.12.2010 na základe potvrdenia žalovaného, že nebude fakturovať prepravu v sume 2.200,- EUR zo dňa 3.12.2010 vystavil opravenú faktúru č. 2110044

poníženú o sumu prepravy. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 22.11.2010 vyzval žalovaného na zaplatenie škodovej faktúry č. 2110044, pričom žalovaného upozornil, že v prípade, ak nedôjde k úhrade, bude nútený vymáhať všetky svoje pohľadávky spolu s ich príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k nim vzťahujú, súdnou cestou. Dňa 8.12.2010 žalobca oznámil započítanie vzájomných pohľadávok žalovanému a to v sume 94.071,04 EUR, čím došlo v súlade s § 358 a nasl. Obchodného zákonníka k čiastočnému zániku nároku žalobcu a to v sume započítaných pohľadávok. Zvyšnú časť škodovej faktúry č. 2110044 zo dňa 4.11.2010 v sume 187.535,45 EUR, žalovaný do dňa podania žaloby nezaplatil. 3. Nakoľko počas konania došlo k zrušeniu pôvodného žalovaného: Express Truck Slovakia, a.s., Plynárenská 7/B, Bratislava 821 09, IČO: 35 918 730 a jeho zlúčeniu s terajším žalovaným, súd ďalej v konaní pokračoval s touto spoločnosťou ako právnym nástupcom. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného (Express Truck Slovakia, a.s., Plynárenská 7/B, Bratislava 821 09, IČO: 35 918 730) bola 14.10.2010 uzavretá Rámcová zasielateľská zmluva č. 005Z/2010, predmetom ktorej bolo obstarávanie vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej prepravy tovaru zasielateľom vo vlastnom mene a na účet príkazcu na základe konkrétnych príkazov na obstaranie prepravy. Žalobca Objednávkou EXP 1160408 zo dňa 27.10.2010 objednal obstaranie prepravy tovaru s miestom nakládky: Ľ. Podjavorinskej 16, 915 01 Nové Mesto nad Váhom do miesta vykládky: Tesco Middlesbrough v cene 2.200,- EUR a zároveň samostatné prepravné pripoistenie v sume 226,69 EUR, celkom v sume 2.426,69 EUR (2.887,76 EUR s DPH). Žalovaný potvrdil objednávku č. 1160408 zo dňa 28.10.2010 s uvedením ŠPZ vozidla: T.. Žalobca Faktúrou č. 2110059 zo dňa 4.11.2010 vyúčtoval predchodcovi žalovaného škodu spôsobenú nedoručením tovaru (2184 ks televízorov) v sume 281.606,49 EUR. Žalobca Oznámením o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 8.12.2010 započítal pohľadávky predchodcu žalovaného v sume 94.071,04 EUR so svojou pohľadávkou v sume 281.606,49 EUR. Z Medzinárodného nákladného listu č. SK5698088 vyplýva, že dňa 29.10.2010 bolo vozidlo s ŠPZ: T.-XXXDR s návesom ŠPZ: T.-XXXYH prepravcu Trans - Union, s.r.o., Panónska cesta 17, Bratislava 851 04, IČO: 35 894 831 naložené tovarom - 2184 kusov LCD televízorov. Rovnakú skutočnosť potvrdzuje aj „Delivery Note No.

2110930320. Žalobca Oznámením o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 3.11.2010 započítal pohľadávky predchodcu žalovaného v sume 93.151,18 EUR so svojou pohľadávkou v sume 91.396,74 EUR. Žalovaný k vzájomnej žalobe o zaplatenie sumy 222.759,83 EUR s prísl. titulom odplaty za obstaranie prepravy pripojil listinné dôkazy ku každej obstaranej preprave (objednávka, potvrdenie objednávky, medzinárodný nákladný list, potvrdenie o doručení tovaru, faktúra), pričom žalobca tieto prepravy nerozporoval. 6. V podanom odpore žalovaný uviedol, že nárok žalobcu je v celom rozsahu neoprávnený, neopodstatnený a nie je ani ničím preukázaný. Žalobca vôbec nepreukázal prevzatie tovaru žalovaným, ako ani skutočnosť, že k vykládke tovaru v mieste dodania nedošlo. Žalobca rovnako nepreukázal ani hodnotu tovaru, ktorú si vyúčtoval škodovou faktúrou voči žalovanému a ktorú v súčasnosti žiada žalobca od žalovaného nahradiť. Takýto nárok žalobcu preto v žiadnom prípade nemôže obstáť a nie je ho ani možné žalobcovi priznať v súdnom konaní. Žalobca tento ním tvrdený nárok nijakým spôsobom nepreukázal. Na takúto neoprávnenú faktúru nie je možné započítať žiadne záväzky žalobcu. Zápočet žalobcu preto v plnom rozsahu popiera. 7. Žalovaný sa zároveň vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 14.9.2011 domáhal zaplatenia 222.759,83 EUR s prísl. titulom neuhradenia ceny za obstaranie prepravy. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že naďalej má voči žalobcovi neuhradené pohľadávky, ktoré žalovanému vznikli voči žalobcovi titulom obstarávania prepravy pre žalobcu, a ktoré žalobca žalovanému dodnes neuhradil. Žalovaný k dnešnému dňu eviduje voči žalobcovi pohľadávky z obstarávania prepravy o celkovej výške 222.759,83 EUR. I keď žalobca si mienil časť z týchto pohľadávok žalovaného započítať na svoj domnelý nárok na náhradu škody, a to vo výške zápočtu 94.071,04 EUR, v žiadnom prípade nemohlo ísť o platný zápočet, keďže (okrem iného) ide o zápočet na neexistujúci nárok žalobcu. Vzhľadom k tomu, že pohľadávky žalovaného voči žalobcovi úzko súvisia s uplatneným nárokom žalobcu, vznikli z obstarávania prepravy, nikdy nedošlo zo strany žalobcu k ich úhrade a nikdy nemohlo dôjsť ani k ich čiastočnému započítaniu, a sú tu i dôvody hospodárnosti a účelnosti konania o týchto úzko súvisiacich pohľadávkach žalovaného, podáva týmto vzájomnú žalobu, aby sa súd v rámci tohto konania vysporiadal v plnom rozsahu i s pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi, ktoré sú o celkovej sume 222.759,83 EUR. V súvislosti s

uvedeným zároveň dáva do pozornosti súdu, že tým, že žalovaný v plnom rozsahu popiera pohľadávku žalobcu na náhradu škody a považuje ju v plnom rozsahu za neexistujúci nárok, táto vzájomná žaloba žalovaného nie je návrhom žalovaného na započítanie voči tejto žalobcovej údajnej pohľadávke v zmysle ust. § 98 OSP. Žalovaný vzájomnou žalobou žiada, aby sa súd v jednom konaní vysporiadal a rozhodol i o týchto úzko súvisiacich pohľadávkach žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný obstarával pre žalobcu prepravu tovaru v zmysle objednávok žalobcu. Základné požiadavky na obstaranie prepravy, vrátane ceny za obstaranie prepravy, boli obsahom objednávok žalobcu. Na základe týchto požiadaviek žalobcu obsiahnutých v objednávkach žalovaný prepravu v plnom rozsahu obstaral. Za obstaranie prepravy tovaru žalovaný následne vystavoval žalobcovi faktúry. Od 14.10.2010 už žalovaný obstarával prepravu podľa Rámcovej zasielateľskej zmluvy č. 005Z/2010 , ktorú žalovaný so žalobcom na obstarávanie prepravy uzavrel (ďalej aj len „Rámcová zmluva“). Do dnešného dňa žalobca za obstaranie prepravy žalovanému neuhradil faktúry o celkovej výške 222.759,83 EUR. Ku každej jednotlivej faktúre je ako dôkaz pripojená objednávka žalobcu a doklady o vykonaní prepravy. V prípade, ak sa preprava tovaru uskutočňovala mimo územia Slovenskej republiky, pripája okrem iného aj medzinárodný nákladný list. V prípade objednania prepravy tovaru mimo územia Slovenskej republiky obstaral žalovaný prepravu prostredníctvom rôznych dopravcov, v prípade prepravy v rámci územia Slovenskej republiky obstaral žalovaný prepravu tovaru prostredníctvom spoločnosti DHL Logistics (Slovakia), spol. s r.o. Pri úročení omeškania faktúr, ktoré predchádzali Rámcovej zmluve, určil úročenie z omeškania podľa § 369 Obch. zák. a úročenie z omeškania úhrad faktúr vystavených na základe objednávok žalobcu vystavených po uzavretí Rámcovej zmluvy určil podľa zmluvného dojednania. V dôsledku uvedeného uplatňuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od splatnosti jednotlivých faktúr podľa § 369 Obch. zák. a úročenie omeškania z fakturácií, ktoré boli vystavené za obstarávanie prepravy podľa Rámcovej zasielateľskej zmluvy č. 002Z/2010 zo dňa 14.10.2011 uplatňuje vo výške 0,03 % za každý deň omeškania 8. Žalobca vo vyjadrení k vzájomnej žalobe uviedol, že žalovaný svoju vzájomnú žalobu, resp. sumu, ktorú si uplatňuje odôvodňuje premisou, že žalobca nemal nárok na započítanie škodovej faktúry č. 2110059 s neuhradenými faktúrami žalovaného. Na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť, že uvedená škodová faktúra bola žalobcom vystavená z dôvodu škody spôsobenej krádežou tovaru (2.184 ks televízorov značky TECHNIKA 19-228W LCD), ktorého prepravu zabezpečoval žalovaný. Žalovaný bol v zmysle čl. IV. ods. 5 Rámcovej zasielateľskej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami na základe žalobcovej objednávky pripoistenia povinný tovar poistiť nad rámec poistenia zodpovednosti cestného dopravcu počas prepravy. Uvedené preukázal objednávkou prepravy a pripoistenia zo dňa 27.10.2010, potvrdením objednávky prepravy zo dňa 28.10.2010 a potvrdením žalovaného o pripoistení tovaru zo dňa 29.10.2010. Žalovaný škodovú faktúru vystavenú v dôsledku škody na tovare, ktorý bol žalovaný povinný pre tento prípadne nechať pripoistiť, a ktoré pripoistenie sám žalovaný potvrdil, nezaplatil ani po výzve žalobcu. Následne žalobca pristúpil k jednostrannému započítaniu škodovej faktúry s neuhradenými faktúrami žalovaného, a to na základe oznámenia žalobcu o započítaní zo dňa 8.12.2010. Žalovaný napriek vyššie uvedenému započítaniu požaduje úhradu faktúr zaniknutých započítaním zo dňa 8.12.2010. Žalovaný pri podávaní svojej vzájomnej žaloby rovnako nezohľadnil započítanie svojich faktúr s faktúrami žalobcu vystavenými z dôvodu škody na tovare spôsobenej krádežou pri preprave zabezpečovanej žalovaným. Odcudzených bolo 875 kusov LCD televízorov. Pre úplnosť žalobca dodáva, že ide o inú krádež. Žalovaný zabezpečoval pre žalobcu prepravu televízorov z Nového Mesta nad Váhom do Edimburgu na základe objednávky žalobcu č. 1160229 zo dňa 16.9.2010, ktorú žalovaný potvrdil. Žalobca pri objednávaní prepravy zároveň požiadal aj o samostatné prepravné pripoistenie tovaru, ktoré mu žalovaný potvrdil v potvrdení o poistení tovaru zo dňa 16.9.2010. Žalovaný prepravu zabezpečoval prostredníctvom spoločnosti Mária Zorková AUTODOPRAVA s.r.o. Dňa 21.9.2010 došlo pri meste Peterborough ku krádeži tovaru, ktorého prepravu zabezpečoval žalovaný prostredníctvom spoločnosti Mária Zorková, pričom ukradnutých bolo 875 kusov LCD televízorov. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca vystavil dňa 22.9.2010 žalovanému škodovú faktúru č. 2110032 na sumu 87.597,25 EUR z titulu škody spôsobenej krádežou tovaru a faktúru č. 2110031 na sumu 3.094,- EUR z titulu nedoručenej (ukradnutej) dodávky tovaru. Žalovaný na žiadosť žalobcu o úhradu skôr spomenutých faktúr odpovedal listom zo dňa 8.11.2010, ktorým odmietol faktúry uhradiť. Napriek tomu, že žalovaný odmietol žalobcovi škodu uhradiť, sám žalovaný žiadal prepravcu, prostredníctvom ktorého predmetnú prepravu zabezpečoval, o úhradu škody spôsobenej žalobcovi. Svoju žiadosť adresovanú spoločnosti Mária Zorková odôvodňoval svojou povinnosťou uhradiť škodu žalobcovi (paradoxne, vo vzťahu k žalobcovi povinnosť uhradiť škodu odmieta). V zmysle svojej požiadavky žalovaný následne vystavil spoločnosti Mária Zorková škodovú faktúru č. 1026900027 na sumu 3.094,- EUR z titulu nedoručenej dodávky tovaru a škodovú

faktúru č. 1026900026 na sumu 87.597,25 EUR z titulu škody spôsobenej krádežou tovaru. Žalobca dňa 3.11.2010 jednostranne započítal s niektorými faktúrami žalovaného vystavenými za realizáciu prepravy tovaru svoje škodové faktúry: č. 2110032 a č. 2110031 (krádež č. 1); č. 2110028 na sumu 176,13 EUR splatná dňa 8.10.2010, vystavená v súvislosti so škodou - krádežou jedného kusu LCD televízora zo dňa 9.8.2010 (krádež č. 3); č. 2110029 na sumu 529,36 EUR splatná dňa 16.10.2010, vystavená v súvislosti so škodou - krádežou troch kusov LCD televízorov zo dňa 16.8.2010 (krádež č. 4). Listom zo dňa 11.3.2011 žalovaný žiadal od spoločnosti Mária Zorková uhradenie škody spôsobenej krádežou tovaru a tvrdil, že žalovanému vznikla škoda vo výške škody spôsobenej krádežou, nakoľko žalobca si túto škodu započítal s faktúrami žalovaného za realizáciu prepravy tovaru: „Keďže došlo k odcudzeniu tovaru a nášmu zákazníkovi vznikla škoda 87.597,25 EUR, ktorú si uplatnil u našej spoločnosti a to tak, že túto sumu započítal voči naším pohľadávkam za realizáciu prepravy tovaru, teda našej spoločnosti vznikla škoda z titulu neuhradených faktúr za prepravu veci...“ Žalovaný teda celkom zrejme na jednej strane vo vzťahu k spoločnosti Mária Zorková uznáva započítanie škodovej faktúry č. 2110032 a č. 2110031 s faktúrami žalovaného vystavenými za prepravu tovaru (na základe čoho požaduje plnenie od spoločnosti Mária Zorková),na strane druhej však vo vzťahu k žalobcovi, presne naopak tvrdí, že k započítaniu nedošlo a svojou vzájomnou žalobou žiada (duplicitné) uhradenie faktúr. Zjednodušene povedané žalovaný jednak žiada od žalobcu úhradu faktúr, ktoré faktúry zanikli započítaním so škodovými faktúrami žalobcu, a jednak žiada i úhradu samotnej škody od spoločnosti Mária Zorková. Žalovaný následne dňa 31.7.2011 svoju faktúru č. 10269000026 vo výške 87.597,25 EUR sčasti (vo výške 71.471,40 EUR) započítal s faktúrami spoločnosti Mária Zorková vystavenými za realizáciu prepravy tovaru, a vo zvyšnej časti (16.125,85 EUR) požadoval od spoločnosti Mária Zorková doplatenie. Následne bola poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. nezapočítaná časť faktúry žalovaného č. 10269000026 vo výške 16.125,85 EUR a faktúra č. 10269000027 za prepravné náklady za nezrealizovanú prepravu vo výške 3.094,- EUR, t.j. spolu vo výške 19.219,85 EUR, uhradená žalovanému z poistného plnenia. Berúc do úvahy všetko vyššie uvedené možno konštatovať, že žalovaný na jednej strane svojou vzájomnou žalobou požaduje od žalobcu uhradenie určitých faktúr za zrealizovanú prepravu tovaru, na druhej strane spoločnosti Mária Zorková tvrdí, že tieto faktúry zanikli započítaním vykonaným žalobcom so škodovou faktúrou č. 2110032 a č. 2110031 na základe započítania zo dňa 3.11.2010, a v súvislosti s uvedeným započítal vlastné škodové faktúry s faktúrami vystavenými spoločnosťou Mária Zozková spolu vo výške 71.471,40 EUR a zvyšnú časť vo výške 19.219,85 EUR získal od poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. na základe poistného plnenia. Celkom zjavne ide teda o snahu žalovaného neoprávnene sa obohatiť na úkor žalobcu tým, že od neho žiada finančné plnenie, ktoré už dostal od spoločnosti Mária Zorková započítaním a od poisťovne Allianz na základe poistného plnenia. Uvedené nemožno hodnotiť inak, ako nekalé konanie v obchodných vzťahoch. Vo svetle vyššie uvedeného nemôže žalobca inak ako konštatovať, že tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vzájomnej žalobe sú účelové, klamlivé a navyše si v mnohom protirečia. V tejto súvislosti upriamuje pozornosť súdu na tú skutočnosť, že žalovaný jednu vec tvrdí žalobcovi a súdu a druhú vec tvrdí tretím osobám, a na základe toho požaduje od nich plnenie. Rovnako ako pri škodovej faktúre č. 2110059 vystavenej žalobcom v dôsledku krádeže 2.184 ks LCD televízorov (krádež 2) aj pri škodovej faktúre č. 2110032 a č. 2110031 vystavených žalobcom v dôsledku krádeže 875 ks LCD televízorov (krádež 1) žalovaný tvrdí, že nie je za škodu spôsobenú krádežou nijakým spôsobom zodpovedný. V prípade oboch krádeží žalobca žiadal pripoistenie nad rámec zodpovednosti za škodu pri preprave a v oboch prípadoch bolo pripoistenie žalovaným potvrdené. Pri krádeži 1 žalovaný preukázateľne

žiadal od spoločnosti Mária Zorková náhradu škody, ktorú, ako sám žalovaný tvrdí, znáša z titulu zodpovednosti za škodu voči žalobcovi, pričom túto náhradu škody skutočne aj dostal formou započítania a formou poistného plnenia priamo od poisťovne. V súvislosti s vyššie uvedeným nemožno nepostrehnúť podobnosť (takmer totožnosť) medzi skutkovými okolnosťami krádeže 1 a krádeže 2 na jednej strane, avšak rozdielnosť argumentácie žalovaného na strane druhej. Práve preto je možné vážne pochybovať a pravdivosti tvrdení žalovaného v tom, že je presvedčený o tom, že za škodu spôsobenú krádežami nezodpovedá. Práve naopak, žalobca je presvedčený, že žalovaný si je plne vedomý skutočnosti, že za škodu spôsobenú krádežami zodpovedá (potvrdil pripoistenie prepravy). Natíska sa teda otázka, ak je žalovaný presvedčený, že za krádež 1 nezodpovedá, prečo potom prijal náhradu škody za krádež 1 od spoločnosti Mária Zorková (započítaním) a od poisťovne (z poistného plnenia)? A na druhej strane, ak plnenie zodpovedajúce náhrade škody za krádež 1 od spoločnosti Mária Zorková a poisťovne získal a prijal, a tým de facto uznal zodpovednosť v súvislosti s krádežou 1, prečo potom namieta započítanie náhrady škody za krádež 1 žalobcom? A rovnako, prečo plnenie

zodpovedajúce náhrade škody za krádež 1 po jeho získaní od spoločnosti Mária Zorková a poisťovne žalovaný nepreviedol na žalobcu, keď ide o náhradu škody spôsobenú na tovare vo vlastníctve žalobcu, teda o náhradu škody spôsobenej niekomu inému? Vo vzťahu k faktúram žalovaného, ktoré zanikli jednostranným započítaním žalobcom zo dňa 3.11.2010 so škodovými faktúrami č. 2110031 a č. 2110032 (vystavené v súvislosti s krádežou 1 spolu vo výške 90.691,25 EUR), a ktorých uhradenie žalovaný požaduje vo svojej vzájomnej žalobe, považuje žalobca za potrebné upriamiť pozornosť súdu aj na potenciálnu trestnoprávnu rovinu takéhoto konania žalovaného. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný započítaním svojej pohľadávky vyplývajúcej z ním vystavenej škodovej faktúry oproti pohľadávkam spoločnosti Mária Zorková a z poistného plnenia od poisťovne Allianz získal plnenie (a tak rozšíril svoj majetok) vo výške celkovo 90.691,25 EUR (suma je zhodná s celkovou výškou škodových faktúr č. 2110031 a č. 2110032 vystavených žalobcom v súvislosti s krádežou 1). Toto plnenie, požadovaná na vykrytie sumy zodpovedajúcej výške škody vzniknutej žalobcovi, si žalovaný ponechal v celom rozsahu (žalobcu o takto získanom plnení vôbec neinformoval a žalobca sa o uvedených skutočnostiach dozvedel len náhodne iným spôsobom). Naopak, vo vzťahu k žalobcovi zodpovednosť za škodu odmieta a požaduje uhradenie faktúr zaniknutých započítaním zo dňa 3.11.2010 práve so škodovými faktúrami č. 2110031 a č. 2110032. Žalobca má za to, že žalovaný sa svojou vzájomnou žalobou domáha plnenia na ujmu žalobcu („škoda na cudzom majetku“) tým spôsobom, že uvádza žalobcu do omylu v tom, že žalobca je povinný uhradiť faktúry zaniknuté započítaním zo dňa 3.11.2010 (žalovaný nevie o tom, že žalobca má vedomosť o plnení, ktoré žalovaný prijal od spoločnosti Mária Zorková a poisťovne Allianz), a takýmto spôsobom sa snaží seba obohatiť (t.j. požaduje uhradenie pohľadávky, ktorá, ako tvrdil i sám žalovaný spoločnosti Mária Zorková, zanikla započítaním vykonaným žalobcom). Žalovaný takto svojim úmyselným konaním vytvára priestor pre úvahu o tom, či takéto konanie nie je možné kvalifikovať aj ako pokus o spáchanie trestného činu podvodu. Vo vzťahu k faktúram, o ktoré žalovaný opiera svoju vzájomnú žalobu, a ktoré nezanikli započítaním zo dňa 3.11.2010 ani započítaním zo dňa 8.12.2010, tieto žalobca neuhradil v zmysle ust. § 325 Obch. zákonníka. Nakoľko žalovaný v rozpore s Rámcovou zasielateľskou zmluvou neuhradil žalobcovi škodovú faktúru č. 2110059 vystavenú v dôsledku krádeže 2, žalobca žalovanému uvedené faktúry oprávnene odmietol uhradiť. Z uvedeného dôvodu nie je žalobca ohľadom uvedených faktúr v omeškaní, a teda neprichádza do úvahy ani uplatnenie úrokov z omeškania. Pre úplnosť žalobca uvádza, že ide o faktúry v celkovej výške 37.031,97 EUR.

9. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že predloženými dôkazmi bolo preukázané odovzdanie tovaru na prepravu, o čom svedčí potvrdenie Medzinárodného nákladného listu CMR, a že tovar bol odcudzený, kde samotný žalovaný podával v tejto veci trestné oznámenie. Žalovaný bol zároveň povinný tovar pripoistiť. Predloženými dôkazmi bola zároveň dostatočným spôsobom preukázaná samotná výška spôsobenej škody. Žalovaný pri plnení svojich povinností nepostupoval s odbornou starostlivosťou, čo preukazujú výpovede svedkov vypočutých v rámci trestného konania. Z dôverníckej dohody, jedná sa v podstate o obdobu našej notárskej úschovy, vyplýva, že žalovanému bolo priznané poistné plnenie vyplývajúce z predmetnej prepravy, čím žalovaný musel de facto priznať uplatňovaný nárok na náhradu škody. Jednotlivé prepravy, ktoré si žalovaný uplatnil vzájomnou žalobou nerozporuje. Väčšia časť uplatňovaných faktúr bola predmetom započítania a zostávajúca časť faktúr uhradená nebola z toho dôvodu, že zo strany žalovaného doposiaľ nebola uhradená náhrada škody.

10. V záverečnom vyjadrení nakoniec uviedol, že v priebehu viacerých pojednávaní a s prihliadnutím na podrobné písomné vyjadrenia k veci a k predkladaným dôkazom, sa podarilo žalobcovi preukázať škodu vo výške žalovanej sumy. Rovnako sa podarilo preukázať vznik škody v dôsledku postupu žalovaného. Žaloba je podaná dôvodne a konanie žalovaného a jeho obrana bola skôr účelovou snahou vyriešiť vec mimosúdne. Sám žalovaný na strane jednej uznáva a žiada od prepravcu výplatu škody, ktorá vznikla na strane druhej, voči žalobcovi rovnakú škodu a jej vznik popiera. Je preukázané, že žalovanému bolo plnené poisťovňou Allianz na podklade škodovej udalosti, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaný zápočtom voči prepravcovi rovnako uznal, že nároky žalobcu sú dôvodné. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobe vyhovieť a vzájomnú žalobu žiadal zamietnuť, nakoľko bolo v konaní preukázané, že nie je dôvodná. Žalobca uhradil svoje záväzky žalovanému formou zákonných zápočtov.

11. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že vzťahy, ktoré medzi stranami vznikli treba posúdiť komplexne, nakoľko tak zo strany žalobcu ako i zo strany žalovaného boli vykonané viaceré zápočty, ktoré si strany vzájomne neuznávajú. Prvou úlohou súdu bude posúdiť, ktoré z týchto zápočtov

sú vykonané v súlade so zákonom a sú teda platné. Ďalej bude úlohou súdu vyriešiť, či žalovaný zanedbal svoje povinnosti, keďže nárok žalobcu vyplýva z titulu náhrady škody. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že pohľadávka žalobcu na náhradu škody je oprávnená, v ďalšom bude musieť skúmať nárok žalovaného na prepravné, ktoré žalovaný uplatňuje vzájomnou žalobou. Ďalej namietal pasívnu legitimáciu žalovaného s poukazom na ust. § 603 ods. 2 Obch. zák. Tovar, ktorý bol predmetom prepravy bol žalobcom odovzdaný priamo prepravcovi k čomu poukázal na čl. 9 a 17 Dohovoru CMR. Zároveň je potrebné škodu, pokiaľ by táto bola preukázaná, vyčísľovať v súlade s Dohovorom CMR a rovnako aj úrok z omeškania, kde sú v predmetnom dohovore upravené určité limity. Vzájomný zápočet pohľadávok vykonaný žalobcom nepovažuje za platný, nakoľko malo dôjsť k započítaniu pohľadávok, ktoré v tom čase neboli ešte splatné. Pokiaľ žalobca poukazuje na ust. § 325 Obch. zák., tento upravuje synalagmatické vzťahy, ktoré vznikli medzi stranami, avšak žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody. Žalovaný nijakým spôsobom neporušil svoju odbornú starostlivosť. Verejné domény azet.sk sú bežné u malých a stredných prepravcov. Žalovaný kontakt na prepravcu dostal od zamestnanca žalobcu a prepravca žalovanému doručil všetky relevantné listiny preukazujúce prepravu vykonať.

12. Vo svojom záverečnom vyjadrení potom uviedol, že žalobca sa domáha svojou žalobou nárokov titulom záväzkov vyplývajúcich zo zasielateľských zmlúv podľa § 604 a nasl. Obch. zákonníka. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že ide len o účelovú obranu žalovaného. Ten v čase podania žaloby nemohol vedieť vývoj, akým sa bude uberať predmetný spor, z opatrnosti si žiadal predmetnú škodu aj od ďalšieho subjektu prepravcu ako si aj uplatnil túto škodu u poisťovne. Je pravdou, že toto poistné plnenie bolo vyplatené, ale je uložené v notárskej úschove, o čom svedčia dôkazy založené aj v tomto spise. Podľa jeho názoru, žalovaný v zmysle § 603 ods. 2 v konaní preukázal, že ak súd dospeje k záveru, že škoda po preukázaní všetkých atribútov nároku na náhradu škody, tzn. porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako aj príčinnú súvislosť medzi týmito faktormi, sa môže z tejto škody a nároku na náhradu liberalizovať a to na tom základe, že žalovaný ihneď potom, čo bolo zo strany žalobcu nahlásené, že predmetná dodávka tovaru nedorazila riadne a včas (bolo to až po 36 hodinách odo dňa, odkedy mala byť zásielka pôvodne doručená) toto nahlásil žalovanému. Žalovaný si vybral na prepravu spoločnosť, ktorú mu odporučil zamestnanec žalobcu a na základe tohto sa aj uvedená preprava vykonala. Kamión bol nakladaný v priestoroch žalobcu pod dohľadom zamestnancov žalobcu, medzi stranami sporu prebehla písomná, e-mailová komunikácia a iná komunikácia, takže nevznikol žiadny dôvod na podozrenie, že by pri naložení kamióna subjektom mohlo ísť o nejaké podvodné správanie sa. Toto vyplýva aj zo zápisníc a rozhodnutí z trestného konania. Žalovaný ničím neporušil pravidelný chod udalostí v obchodnej rovine v zmysle rámcovej zmluvy, ktorú mali strany sporu uzavretú, a aj ktorý vyplýva z ich obvyklého, dovtedy zaužívaného obchodného vzťahu. Tak isto SBS, ktorá vykonávala ochranu objektu žalobcu, nevykonala dostatočne kontrolu predmetného kamiónu ako aj jeho vodiča, pričom táto SBS bola k dispozičnej právomoci žalobcu, s ktorou žalovaný nemal žiadny zmluvný vzťah a táto v prípade lepšej obozretnosti mohla predmetnej krádeži zabrániť. Pokiaľ ide o listiny, ktoré mali zabezpečovať prepravu zo strany tohto prepravcu, tak boli všetky zadokumentované u žalovaného tak ako je zvykom v týchto prepravných zasielateľských spoločnostiach. Nebol preto žiadny dôvod na vznik podozrenia o tom, že reálny prepravca bol podvodník. Celé toto utvrdzuje skutočnosť, že tohto prepravcu odporučil a kontakty na neho dal zamestnanec žalobcu, čo nie je sporné. Z predmetných listinných dôkazov, najmä z výsluchov svedkov založených v trestnom spise pripojenom v tomto konaní je nepochybné, že žalovaný vykonal všetko pre to, aby potenciálnej škode zabránil a nemohol tušiť, že dôjde k podvodu. Žalovaný splnil podmienky liberalizácie podľa § 603 ods. 2 Obch. zákonníka. Pokiaľ ide o proti žalobu, ktorou žalovaný vznáša nároky proti žalobcovi, ide o pohľadávky z obstarania prepravy v celkovej výške 222.759,83 EUR spolu s prísl., ktoré vyplývajú zo vzájomnej prepravy, ktorá bola medzi sporovými stranami dohodnutá, objednaná, listinnými dokladmi založenými v spise preukázaná a ktorá sa realizovala na základe rámcovej zasielateľskej zmluvy zo dňa 14.10.2011, ktorá bola medzi sporovými stranami uzatvorená a žiadnou zo sporových strán jej platnosť nebola napádaná, napriek tomu, že bolo neskôr zo strany žalovaného od tejto zmluvy odstúpené z dôvodu neplnenia si svojich záväzkov zo strany žalobcu. Úroky z omeškania preto odvodzuje jednak z § 369 ods. 1 Obch. zákonníka do uzatvorenia rámcovej zmluvy a následne od uzatvorenia rámcovej zmluvy v zmysle článku 6 bodu 4 tejto rámcovej zmluvy. Žiadal preto súd, aby v časti nároku žalobcu, ktorým si uplatňuje náhradu škody za prepravu, zamietnuť z liberačného dôvodu voči žalovanému a v časti uplatneného nároku proti žalobou priznať v celom rozsahu spolu s úrokmi z omeškania.

13. Podľa § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z

účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

14. Podľa § 373 Obch. zák., kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

15. Podľa § 325 Obch. zák., Ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

16. Podľa § 601 ods. 1 Obch. zák., zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.

17. Podľa § 603 ods. 1 Obch. zák., pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe.

18. Podľa § 603 ods. 2 Obch. zák., zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

19. Podľa čl. IV. ods. 6. Rámcovej zmluvy, pri plnení záväzku je Zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú Zasielateľovi inak známe.

20. Podľa čl. IV. ods. 6. Rámcovej zmluvy, zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

21. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

22. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania dlžníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola 1,00 %.

25. Predmetom žaloby je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 187.535,45 EUR, vzhľadom na porušenie povinnosti žalovaného ako zasielateľa v zmysle uzavretej Rámcovej zasielateľskej zmluvy

26. teda vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.

27. Zasielateľskou zmluvou sa zasielateľ príkazcovi zaväzuje, že vo vlastnom mene a na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do iného určitého miesta a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy sú: a) správne označenie zasielateľa a príkazcu, b) záväzok zasielateľa obstarať prepravu pre príkazcu z určitého miesta do iného určitého miesta, c) určenie vecí, ktoré sa majú prepraviť, d) záväzok zaplatiť odplatu. Vzhľadom k tomu, že zasielateľská zmluva je špecifickým poddruhom komisionárskej zmluvy, činnosť zasielateľa spočíva v obstaraní určitej záležitosti. Touto záležitosťou je obstaranie prepravy z určitého miesta do iného určitého miesta., a to vo vlastnom mene a na účet príkazcu. Na rozdiel od zmluvy o preprave, zasielateľ priamo zásielku neprepravuje, ale len obstará, zabezpečí jej prepravu predovšetkým tým, že uzavrie s dopravcom zmluvu o vykonaní prepravy. Zasielateľská zmluva musí obsahovať aj určenie tovaru, ktorý sa má prepraviť. Závisí to najmä od toho, či ide o vec určenú individuálne alebo druhovo, keď bude treba v zmluve uviesť aj množstvá tovaru. Zasielateľská zmluva je odplatnou zmluvou, avšak na vznik zmluvy sa nevyžaduje dohoda o výške odmeny, ale len záväzok zaplatiť odplatu. Na platnosť zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Zasielateľ je oprávnený žiadať, aby mu bol daný písomný príkaz na obstaranie prepravy (zasielateľský príkaz). Zasielateľ je pri obstarávaní prepravy povinný postupovať s vynaložením odbornej starostlivosti. Podmienky prepravy je povinný dohodnúť tak, aby čo najlepšie zodpovedali

záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a z jeho príkazu alebo ktoré sú zasielateľovi inak známe. Zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke, ktorá vznikne pri obstarávaní prepravy. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.

28. Pri objasnení pojmu odborná starostlivosť treba vychádzať z obvyklej odbornej starostlivosti, t.j. takej, aká sa pri skúmaných zmluvách bežne vyskytuje ako praxou uznávaný a všeobecne požadovaný štandard. Pojem odborná starostlivosť treba chápať v zmysle starostlivosti objektívne možnej. Nie je to však priemerná starostlivosť vychádzajúca z nejakého aritmetického priemeru, teda z priemernosti. Ak má zasielateľ postupovať pri obstarávaní prepravy s odbornou starostlivosťou, musí pri výbere dopravcu zohľadniť hodnotu samotnej zásielky.

29. Súd žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Žalovaný mal pre žalobcu obstarať prepravu tovaru v zmysle žalobcom zadaného zasielateľského príkazu, ktorý žalovaný potvrdil a zároveň označil prepravcu (vrátane štátnej poznávacej značky ťahača a návesu), ktorý mal prepravu realizovať. Z kópie pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že v súvislosti s realizáciou samotnej prepravy došlo k spáchaniu trestného činu, ku ktorému by v prípade, ak by žalovaný postupoval pri obstarávaní prepravy s odbornou starostlivosťou, nedošlo. V príčinnej súvislosti s porušením žalovaného obstarať prepravu s odbornou starostlivosťou vznikla žalobcovi škoda vo výške hodnoty zásielky. Žalobca si uplatnil tento nárok u žalovaného faktúrou č. 2110059 na sumu 281.606,49 EUR. Keďže časť tejto pohľadávky zanikla započítaním zo dňa 8.12.2010

(vo výške 94.071,04 EUR), žalobcovi zostal nárok na zaplatenie škody v zostávajúcej výške, a to v sume 187.535,45 EUR, na zaplatenie ktorej bol žalovaný súdom zaviazaný.

30. Keďže žalovaný svoju povinnosť zaplatiť zostatok spôsobenej škody nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania priamo zo zákona, pričom nie je potrebné, aby žalobca žalovaného na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania za ním uplatnené obdobie v zákonnej výške 9 % ročne v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013.

31. Argumenty žalovaného a na nich založenú obranu súd považuje nedôvodnú a účelovú, v snahe vyhnúť sa svojej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Žalovaný tvrdí, že v jeho prípade boli splnené liberačné dôvodu, ktoré ho oslobodzujú od objektívnej zodpovednosti za škodu pri obstaraní prepravy, keďže túto nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. S týmto názorom žalovaného nemožno súhlasiť a to najmä s prihliadnutím na doposiaľ zabezpečené dôkazy v rámci trestného konania. Z výsluchov zástupcov žalovaného vyplýva, že žalovaný pri obstaraní prepravy takej vysokej hodnoty nemohol postupovať s odbornou starostlivosťou, ak túto prepravu chcel realizovať prostredníctvom prepravcu, s ktorým dovtedy nespolupracoval a pri overovaní jeho dôveryhodnosti a spoľahlivosti sa spoľahol len na elektronickú komunikáciu a predložené doklady. Pokiaľ by žalovaný vyvinul aspoň také úsilie na získanie informácií o dopravcovi, aké v konečnom dôsledku vyvinul po tom, čo sa začalo po zásielke pátrať, bolo možné vzniku škody predísť. Je len nepochopiteľné, že prečo žalovaný tieto úkony nerobil predtým, ako

žalobcovi označil prepravcu, ale až po strate zásielky. Žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti ani poukazovaním na to, že kontakt na dopravcu mu mal byť daný zamestnancom žalobcu. Ak by to aj bola pravda, nezbavuje to žalovaného povinnosti takéhoto dopravcu riadne preveriť. K tomuto už len jedna poznámka, že keď sa už žalovaný rozhodol zveriť realizáciu prepravy neznámemu dopravcovi, mal následne vykonať úkony na zabezpečenie zásielky (napr. doprovod strážnej služby alebo subjektu poskytujúceho detektívne služby aspoň v počiatočnej trase prepravy). Taktiež nemožno prihliadnuť na argument žalovaného ohľadom pochybenie strážnej služby žalobcu. Do objektu žalobcu bolo vpustené a naložené vozidlo označené žalovaným. Pokiaľ strážna služba skontrolovala ŠPZ vozidla a tieto súhlasili s informáciou od žalovaného, nedošlo z jej strany k pochybeniu. Iná situácia by bola v prípade, ak by pre tovar prišlo iné vozidlo ako nahlásené a strážna služba si nezisťovala dôvod tejto zmeny a nechala vozidlo naložiť. Taká situácia však nenastala. Nakoniec je irelevantný aj odkazovanie žalovaného na použitie Dohovoru CMR na daný prípad. Ak mal žalovaný zabezpečiť prepravu určeným prepravcom, vzťah sporových strán sa potom riadi ustanoveniami o zasielateľskej zmluve.

32. Nakoniec k otázke zisťovania relevantných informácií o dopravcovi súd rovnako ako žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 214/2006 zo dňa 27.2.2008, v odôvodní ktorého súd okrem iného uvádza: „Podľa § 603 ods. 1 OBZ, zasielateľ je povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Žalovaný pri plnení svojho záväzku porušil zákonom stanovené povinnosti najmä tým, že neskúmal dôveryhodnosť, spoľahlivosť, existenciu firmy dopravcu, existenciu živnostenského oprávnenia a úplnosť údajov, ktoré mali osvedčiť existenciu poistenia CMR. Žalovaný pri plnení svojho záväzku zo zmluvy porušil povinnosť danú ustanovením § 603 ods. 1 OBZ. Nevykonal prepravu zodpovedajúcu čo najlepšie záujmom príkazcu a nevenoval obstaraniu dopravcu ani takú odbornú starostlivosť, akú možno od neho spravodlivo požadovať. Zverenie vykonania prepravy dopravcovi, s ktorým doposiaľ nebol v žiadnom kontakte, nemožno považovať za postup s odbornou starostlivosťou.“

33. V priebehu konania si zároveň žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 222.759,83 EUR s prísl. titulom odplaty za obstaranie prepravy. Žalobca v podstate nerozporoval faktúry, ktorými žalovaný túto odplatu vyúčtoval, argumentoval, že časť pohľadávky zanikla započítaním a v zostávajúcej časti (37.031,97 EUR) dôvodne odopiera plnenie s poukazom na § 325 Obch.

zák., keďže žalovaný neuhradil škodovú faktúru č. 2110059. Uvedené ustanovenie upravuje vzájomné (synalagmatické) záväzky, pri ktorých sú obe zmluvné strany navzájom dlžníkmi a veriteľmi. Ide tu nielen o vzájomnosť práv a povinností zmluvných strán, ale aj o vzájomnú podmienenosť ich splnení. Je tu upravené právo dlžníka odmietnuť splnenie záväzku za predpokladu, že je ohrozené protiplnenie druhej strany, a to bez toho, aby sa dostal do omeškania. Tiež sa niekedy hovorí o zásade vzájomného plnenia záväzkov oboch zmluvných strán, to znamená, že pri vzájomnosti plnení sa plnenia nemôže domáhať strana, ktorá svoj záväzok ešte nesplnila. Ide tu o tzv. námietku nesplnenej zmluvy, to znamená, že pri vzájomnej podmienenosti plnení sa splnenia záväzku môže domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila, a teda už nemožno ohroziť protiplnenie, alebo aspoň je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou. Ak teda

strana vzájomného záväzkového vzťahu svoj záväzok nesplnila alebo nie je pripravená a schopná ho splniť, druhá strana môže vzniesť námietku nesplnenej zmluvy, čo v prípade oprávnenosti námietky dlžníkovi umožňuje neplniť svoj splatný (zročný) záväzok voči protistrane. Pripravenosť plniť záväzok musí byť u dlžníka reálna a schopnosť ho splniť musí byť objektívne možná. Pripravenosť a schopnosť na splnenie treba v každom jednotlivom prípade posudzovať osobitne so zreteľom na všetky okolnosti (napr. na obsah zmluvy, povahu plnenia, osobu dlžníka a pod.).

34. Zasielateľská zmluva rovnako patrí medzi odplatný, vzájomný záväzok, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka vo vzájomnej korelácii, teda právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu. Sporové strany uzavretím písomnej Rámcovej zasielateľskej zmluvy komplexne upravili vzájomné práva a záväzky. Nakoľko časť pohľadávky žalovaného zanikla započítaním a v zostávajúcej časti žalobca dôvodne odoprel poskytnúť plnenie, keď žalovaný neplní povinnosť nahradiť spôsobenú škodu z uzavretej zasielateľskej zmluvy, súd vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žalovaný na pojednávaní dňa 27.10.2016 navrhol spojiť v zmysle § 166 predmetnú vec s inou vecou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 42 Cb/181/2011, čím by sa predišlo vydaniu dvoch odlišných rozhodnutí a spojením vecí dôjde k spravodlivému usporiadaniu všetkých vzťahov medzi sporovými stranami. Uvedené ustanovenie v odseku 1 dáva súdu možnosť v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie také konania, ktoré sa u neho začali a buď skutkovo spolu súvisia, alebo sa týkajú tých istých strán sporu (strany sporu nemusia byť v rovnakom procesnom postavení). V danom prípade síce je splnená podmienka tých istých sporových strán, avšak s prihliadnutím na rozsah doteraz vykonaného, resp. budúceho dokazovania nie je v záujme hospodárnosti konania, tieto dve konania spájať do jedného. Preto bol návrh žalovaného na spojenie veci zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.