Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-48-2012.pdf
PDF · 118.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/48/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. P. č. XXXX, P. F. P., právne zastúpeného JUDr. Máriou Vajdovou, advokátkou, so sídlom Litovelská 871, 024 01 Kysucké Nové Mesto proti žalovanej S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. P.u č. XXXX, právne zastúpenej JUDr. Stanislavom Záhumenským, Advokátska kancelária, so sídlom F. Kráľa 1504, 022 01 Čadca o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.XX.XXXX a zaniklo dňa 26.09.2011, p a t r i a veci pod položkami 1 až 5:
1. byt číslo 1 v bytovom dome č. XXXX na parcele číslo KNC XXXX/XXX, vrátane jeho príslušenstva a jeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na parcelách KNC XXXX/XXX a KNC XXXX/XXX, katastrálne územie Krásno nad Kysucou, v hodnote 56 700 €,
2. kuchynská linka v hodnote 100 €,
3. osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf 1.9 TDI, evidenčné číslo B., v hodnote 3 958 €,
4. rozostavaná garáž na parcele KNC XXXX/XXX, katastrálne územie P. F. P., v hodnote 3 320 € a
5. zostatok úveru č. XXXXX/XXXXX/XXXX v ČSOB, a. s., ktorý ku dňu 08.02.2017 predstavuje 1 500,98 €.
II. Veci pod položkami 1 až 4 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu D. T., nar. XX.XX.XXXX, P. F. P. XXXX.
III. Preberateľom zostatku úveru vedeného v ČSOB, a. s., na základe zmluvy o úvere č. XXXXX/XXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ku dňu 08.02.2017 vo výške 1 500,98 € sa stáva žalobca.
IV. Žalobca j e p o v i n n ý vyplatiť žalovanej titulom vyporiadacieho podielu sumu 35 165,86 € v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.
VI. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 1 922,34 €, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
VII. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 1 922,34 €, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.03.2012 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) na tom skutkovom základe, že sa so žalovanou na jeho vyporiadaní nedohodli. Do masy BSM zahrnul hnuteľné veci špecifikované v žalobe na č.l. 2 spisu pôvodne ako položky 1. až 31. spolu v hodnote 5 780 € a nehnuteľné veci - byt č. 1 na prvom poschodí bytového domu č. XXXX, vchod A, P. F. P., postavený na parcele XXXX/XXX, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 6489/1663434 zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie P. F. P., vrátane podielu na zastavanom pozemku CKN XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 516 m2, pozemku CKN XXXX/ XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie P. F. P. a rozostavaná garáž bez súpisného čísla postavená na parcele CKN XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2 zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie P. F. P.. Trhová hodnota nehnuteľností s poukazom na znalecké posudky pripojené žalobcom k žalobe predstavovala 43 221, 84 €. Do masy BSM zahrnul žalobca ako pasíva aj zostatok úveru poskytnutého ČSOB bankou ku dňu právoplatnosti rozvodu (26.09.2011) vo výške 6 000 €, pri výške splátky 90,78 € mesačne, ku dňu podania žaloby mal predstavovať neuhradený zostatok úveru 5 498 €. Žalobca navrhol, aby do výlučného vlastníctva žalovanej boli prikázané obe nehnuteľnosti (byt a garáž) a všetky hnuteľné veci, okrem osobného motorového vozidla značky Volkswagen, rok výroby 2000 v zostatkovej hodnote 1 600 € s tým, že žalovaná bude povinná zaplatiť zostatok úveru vo výške 5 498 € a vrátiť na vyrovnanie podielov žalobcovi sumu 23 700 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. K žalobe pripojil znalecký posudok č. 12/2012 vypracovaný Ing. Vlastou Kolenovou, ktorým znalkyňa ohodnotila nehnuteľnosť - byt č. 1 v bytovom dome XXXX, na parcele B. XXXX/XXX, vrátane jeho príslušenstva a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v katastrálnom území P. F. P. a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch CKN XXXX/XXX a CKN XXXX/XXX o veľkosti 6489/166434 spolu vo všeobecnej hodnote 39 900 € a znalecký posudok č. 13/2012 vypracovaný Ing. Vlastou Kolenovou, ktorého predmetom bolo ocenenie rozostavanej garáže bez súpisného čísla, postavenej na parcele CKN XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2 vo všeobecnej hodnote 3 320 €. S poukazom na rozporovanie nadobúdacej hodnoty a zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí v priebehu sporu žalovanou, žalobca so súhlasom žalovanej ďalej netrval na zaradení hnuteľných vecí, s výnimkou kuchynskej linky a osobného motorového vozidla značky Volkswagen, do masy BSM a na ich vyporiadaní. V písomnom podaní zo dňa 07.07.2016 na č.l. 121 žalobca navrhol v rámci požadovaného rozhodnutia alternatívu. V prípade alternatívy A mali byť do výlučného vlastníctva žalovanej prikázané nehnuteľnosti (byt a rozostavaná garáž) a hnuteľné veci (kuchynská linka a osobné motorové vozidlo značky Volkswagen), s tým, že žalovaná bude povinná zaplatiť zostatok úveru v ČSOB banke vo výške 1 972 € a na vyrovnanie podielov vyplatiť žalobcovi sumu 20 000 €. V zmysle alternatívy B navrhol žalobca vyporiadanie vykonať tak, že súd prikáže nehnuteľnosti (byt a garáž) a hnuteľné veci (kuchynskú linku a osobné motorové vozidlo značky Volkswagen) do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý bude povinný zaplatiť zostatok úveru v ČSOB banke 1 972 € a na vyrovnanie podielov vyplatiť žalovanej sumu 24 500 €. V priebehu sporu žalobca doručil súkromný znalecký posudok č. 11/2006 vypracovaný Ing. Vladimírom Svrčekom, ktorý oceňoval hnuteľnú vec - osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf 1.9 TDI, evidenčné číslo B.-XXXBF, jednak k dátumu právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva, teda ku dňu 26.09.2011 vo všeobecnej hodnote vozidla 3 958 € a jednak k dátumu vypracovania znaleckého posudku 17.10.2016 vo všeobecnej hodnote vozidla 1 765 €. Žalobca s poukazom na čas, ktorý uplynul od podania žaloby, doručil v priebehu sporu súkromný znalecký posudok č. 5/2017 vypracovaný Ing. Gabrielou Škorvagovou, z ktorého vyplýva k času vyporiadania BSM všeobecná hodnota bytu č. 1 v bytovom dome 1652, na parcele CKN XXXX/XXX, R. jeho príslušenstva a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v katastrálnom území P. F. P. a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch CKN XXXX/. a CKN XXXX/XXX, vo výške 56 700 €. Na pojednávaní konanom dňa 08.02.2017 žalobca uviedol, že má záujem len na rozhodnutí súdu v zmysle alternatívy A, v zmysle ktorej budú položky tvoriace masu BSM, ktoré zostali predmetom vyporiadania, teda nehnuteľné aj hnuteľné veci, prikázané žalovanej s tým, že žalobcu vyplatí v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Poukazoval na to, že žalovaná v byte žije a žijú v ňom s ňou aj dvaja synovia, pričom jeden je už plnoletý a zárobkovo činný, je preto možnosť, aby s týmto žalovanej vypomohol a úver si prípadne zobral aj on. Zotrval na alternatívne A, nakoľko nemá záujem byť výlučným vlastníkom bytu.
2. Žalovaná s pôvodne koncipovanou žalobou nesúhlasila, rozporovala nadobúdaciu, ako aj zostatkovú cenu hnuteľných aj nehnuteľných vecí. Nesúhlasila ani s navrhovaným spôsobom vyporiadania, konkrétne s tým, aby hnuteľné veci, pôvodne pod položkami 1 - 31, pripadli do jej výlučného vlastníctva a rovnako tak nehnuteľnosť - rozostavaná garáž z dôvodu, že žalobca od zániku manželstva má v držbe osobné motorové vozidlo, ktoré využíva pre svoje potreby a za účelom jeho ochrany využíva aj predmetnú garáž počas zimných mesiacov. Navrhla, že sa stane preberateľkou spoločného záväzku
- zostatku úveru v ČSOB banke, ktorý spláca od zániku manželstva v sume 90,78 € mesačne ona. S poukazom na § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, poukázala na 36 mesiacov trvajúcu známosť žalobcu s inou ženou. Počas tohto obdobia sa žalobca nestaral o zabezpečenie rodiny ani o potreby maloletých detí, svoj mesačný príjem a spoločne našetrené peniaze míňal bez súhlasu žalovanej na financovanie svojej priateľky. Súdu predložila darovaciu zmluvu zo dňa 02.03.2003, z ktorej vyplýva, že rodičia žalovanej ako darcovia darovali žalovanej ako obdarovanej peňažný dar vo výške 140 000,-Sk na kúpu bytu, 20 000,-Sk mládežníckeho sporenia na kúpu televízora a 20 000,-Sk na kúpu kuchynskej linky s tým, že v rámci predmetu zmluvy bolo uvedené, že finančnú hotovosť darujú výlučne svojej dcére. Ďalej predložila darovaciu zmluvu zo dňa 10.03.2003, z ktorej vyplýva, že rodičia žalobcu ako darcovia obdarovali žalovanú peňažným darom vo výške 100 000 ,-Sk na kúpu bytu s tým, že finančnú hotovosť darujú neveste, teda žalovanej, za účelom výchovy a starostlivosti o vnukov darcov. Žalovaná v priebehu sporu namietala zostatkovú hodnotu hnuteľnej veci - kuchynskej linky (žalobcom uvedených 800 €), keď tvrdila zostatkovú hodnotu 100 €, s ktorou napokon žalobca súhlasil. Poukazovala na odklon od zásady rovnosti podielov a na príčiny zániku manželstva (spisový materiál 8C/131/2011), ďalej na to, ako sa každý z manželov pričinil o nadobudnutie spoločného majetku, ako sa každý z manželov staral o domácnosť a spoločné deti. Žalovaná pôvodne nesúhlasila, aby byt pripadol do výlučného vlastníctva žalobcu, pretože v tomto byte žije spolu s deťmi žalobcu a žalovanej Borisom a P.. V písomnom vyjadrení zo dňa 09.09.2016 č.l. 132 vyjadrila súhlas s alternatívou A vznesenou žalobcom, okrem tej časti, ktorou žalobca navrhol, že bude do vlastníctva žalovanej prikázané aj osobné motorové vozidlo a garáž, ktorú má v držbe žalobca a ktoré aj užíva. Uviedla, že nemá záujem ani o kuchynskú linku a že súhlasí so zaplatením zostatku úveru v ČSOB banke, keďže úver od zániku manželstva sama uhrádza. S alternatívou B vyslovila nesúhlas. V písomnom podaní zo dňa 19.09.2016 na č.l. 137 uviedla, že uznáva rovnosť pri rozdeľovaní majetku. Nesúhlasila však s novým znaleckým posudkom na hodnotu bytu. Predložila listiny - potvrdenie ČSOB zo dňa 03.11.2016 č.l. 200 spisu, z ktorého vyplýva, že za obdobie od 26.09.2011 do 31.10.2016 bola uhradená z účtu žalovanej pohľadávka z úveru, vrátane príslušenstva, vo výške 5 400,06 €, z toho istina úveru predstavuje 4 127,88 €, úrok 1 225,78 € a poplatky 46,40 €, ďalej kúpnu zmluvu na byt zo dňa 13.03.2003 medzi predávajúcim E.Š. T. - Q. a žalobcom a žalovanou ako kupujúcimi, z ktorej vyplýva, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 334 088,-Sk, ďalej stavebné povolenie na garáž č.l. 203, zmluvu o úvere v ČSOB, a. s. č. XXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 15.05.2003 č.l. 205, z ktorej vyplýva, že žalobca a žalovaná si vzali spoločne hypotekárny úver 300 000,-Sk. Na pojednávaní dňa 08.02.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasila s tým, aby bol byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva, pretože si nemieni brať ďalší úver, navrhla rozhodnúť v zmysle alternatívy B vznesenej samotným žalobcom, pretože žalovaná nemá finančné prostriedky na to, aby vyplatila žalobcu, pričom žalobca sám prehlásil v priebehu sporu, že tieto prostriedky má. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu ohľade vyplatenej častu úveru (5 754,70 €) a jeho zostatku (1 500,98 €), žalovaná vyjadrila súhlas, nerozporovala ju. Zostatok úveru navrhla prikázať žalobcovi.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, najmä rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 8C/131/2011 - 25 zo dňa 25.08.2011, znaleckým posudkom č. 13/2012 a 12/2012 vypracovaným Ing. Vlastou Kolenovou, darovacími zmluvami č.l. 35, 36, odpoveďou ČSOB, a. s. č.l. 54, znaleckým posudkom č. 11/2016 vypracovaným Ing. Vladimírom Svrčekom č.l. 167. Dôkazmi predloženými žalovanou - potvrdením ČSOB zo dňa 03.11.2016 č.l. 200 spisu, kúpnou zmluvou č.l. 201, stavebný povolením č.l. 203, zmluvou o úvere č.l. 205 a znaleckým posudkom č. 5/2017 vypracovaným Ing. Gabrielou Škorvagovou č.l. 220, ďalej výsluchom strán sporu a výsluchom svedkov. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový a právny stav veci.
4. BSM strán sporu zaniklo za podmienok § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňom 26.09.2011, teda dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/131/2011 - 25 zo dňa 25.08.2011, ktorým súd manželstvo žalobcu a žalovanej, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, rozviedol. Pretože žalobca a žalovaná vyporiadanie zaniknutého BSM nevykonali dohodou v zmysle § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, boli splnené podmienky, aby na základe žaloby žalobcu, podanej na súde pred uplynutím
lehoty 3 rokov od zániku BSM v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, vykonal vyporiadanie BSM podľa zákonných hľadísk uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka súd.
5. Súd vykonaným dokazovaním, vychádzajúc aj z čiastočne zhodných tvrdení strán sporu, zistil, že do BSM žalobcu a žalovanej v čase zániku BSM patril majetok pod položkami 1 - 4 ( s poukazom na to, že hnuteľné veci uvádzané pôvodne žalobcom v žalobe pod položkami 1 - 31 žalobca a žalovaná vyporiadať nechceli ), ktorý v čase vyporiadania BSM - vyhlásenia tohto rozsudku - existuje (v prípade nehnuteľného majetku v zhode so stavom zápisu údajov v príslušnom katastri nehnuteľností). Predmetom vyporiadania teda zostal z nehnuteľných vecí byt a rozostavaná garáž a z hnuteľných vecí kuchynská linka a osobné motorové vozidlo značky Volkswagen. Ako pasívum však bolo tiež potrebné vyporiadať zostatok úveru v ČSOB banke. Zo správy ČSOB a. s. na čl. 54 mal zistené, že ku dňu zániku BSM, ku dňu 26.9.2011, predstavoval zostatok úveru 5 790,59 €, pričom po tomto dátume bol úver splácaný žalovanou.
6. Vo vzťahu k položke 1. - byt bola sporná skutočnosť ohľadne pôvodu prostriedkov, za ktoré mal byť zakúpený. Žalovaná tvrdila, že na spoločný majetok vynaložila zo svojich výlučných prostriedkov, keď jej boli rodičmi žalobcu i jej rodičmi darované peňažné prostriedky. Predložila darovacie zmluvy. Žalobca na pojednávaní 29.06.2016 uviedol, že jeho otec si vzal úver 90 000,-Sk a tieto peniaze dal obom na kúpu bytu. 140 000,-Sk bolo darovaných rodičmi žalovanej rovnako obom a boli použité rovnako na kúpu bytu. Na tom istom pojednávaní žalovaná potvrdila tvrdenie žalobcu, že jeho rodičia im obom darovali 90 000,-Sk. Potvrdila aj to, že 140 000,-Sk v zmysle darovacej zmluvy bolo použitých na kúpu bytu, tvrdila však, že tieto peniaze boli darované výlučne jej. Strana žalobcu považovala toto tvrdenie žalovanej za účelové, pretože v čase darovania bolo manželstvo harmonické, všetko sa kupovalo a zariaďovalo spoločne. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej ohľadne daru žalobca uviedol, že keď žili u rodičov žalovane, zariaďovali si celú bytovú jednotku a ku kuchynskej linke uviedol, že s rodičmi žalovanej sa dohodli tak, že kuchynská linka zostane v ich dome a ako kompenzáciu dali rodičia žalovanej manželom nejaké finančné prostriedky. Uviedol, že kuchynská linka v novom byte stála 36 000,- Sk, vyjadril sa, že nevie o tom, že by rodičia žalovanej darovali nejaké peniaze na kúpu bytu, nevedel nič ani o darovacích zmluvách. Pokiaľ rodičia žalobcu niečo darovali, tak to darovali žalobcovi. Žalobca v priebehu sporu predložil originál darovacej zmluvy, ktorá sa zhodovala s fotokópiou predloženou žalovanou na č.l. 36 spisu. Na darovacej zmluve predloženej žalobcom boli len podpisy darcov - rodičov žalobcu, v zmluve však nebol uvedený deň uzavretia zmluvy a nebola podpísaná ani obdarovanou. Žalobca uviedol, že zmluvu mu dal jeho otec. Žalobca uviedol, že byt bol kúpený za 720 000,-Sk, na kúpu bytu si zobrali hypotekárny úver 300 000,- Sk a zvyšok mali našetrený zo stavebného sporenia. Tieto skutočnosti žalovaná nerozporovala, uviedla, že na kúpu bytu boli použité aj spoločné našetrené finančné prostriedky s tým, že niečo darovali rodičia žalobcu a niečo rodičia žalovanej a bývalý manželia si zobrali aj pôžičku v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 70 000,-Sk. Na kúpu bytu darovali rodičia žalovanej 100 000,-Sk a darovali aj rodičia žalobcu. Vo vzťahu k darovacej zmluve č.l. 36 spisu žalovaná uviedla, že šlo vlastne o peniaze deťom, teda vnukom darcov. Rovnako uviedla, že nevie, kto na darovacie zmluvy napísal dátum. Aj na kúpu auta v roku 2007 prispeli jej rodičia sumou 50 000,-Sk, zmluva o tom spisovaná nebola.
7. Z výsluchu svedkyne E. Q., matky žalovanej, mal súd zistené, že svedkyňa mala stavebné sporenie, ktoré sporila pre syna na svadbu, keďže žalobca a žalovaná chceli kúpiť byt, dala žalobcovi do ruky 140 000,-Sk a žalovanej 20 000,-Sk mládežnícke sporenie, potom ešte raz dala žalovanej 10 000,-Sk a 5 000,-Sk v hotovosti do ruky. Uviedla, že spisovala zmluvu s dcérou, keď im dávala 140 000,-Sk.
8. Z výpovede svedka L. Q., otca žalovanej, mal súd zistené, že spolu s manželkou, matkou žalovanej, dal 140 000,-Sk na kúpu auta, bola pri tom aj žalovaná, ešte sa im dalo 20 000,-Sk a 2x po 10 000,-Sk na kúpu nábytku. Pamätá si, že sa niečo spisovalo, ale on nič nepodpisoval.
9. Z výpovede svedka D. T., brata žalobcu, mal súd zistené, že svedok bol pri tom, keď rodičia žalovanej tak ako aj jemu a jeho manželke, ktorá je sestrou žalovanej, odovzdávali žalobcovi a žalovanej sumu 140 000,-Sk, nevie však na aký účel. Uviedol, že žalobca a žalovaná dostali aj od rodičov žalobcu sumu 100 000,-Sk do spoločnej domácnosti. Mal za to, že keď žili spolu, dostali to do spoločného.
10.Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosť.
11.Vo vzťahu k položke byt mala žalovaná pôvodne záujem, aby byt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva, následne, s poukazom na nové ocenenie bytu súkromným znaleckým posudkom preloženým žalobcom navrhla, aby súd rozhodol v zmysle žalobcom navrhovanej alternatívy B a byt prikázal do jeho výlučného vlastníctva s poukazom na to, že ona nebude schopná žalobcu vyplatiť. Uviedla, že otázku bývania, aj s poukazom na to, že žije s jedným z maloletých synov v spoločnej domácnosti, bude riešiť inou formou, napr. formou nájmu. Súd v priebehu sporu v rámci predbežného právneho názoru oboznámil strany sporu, že pri zohľadnení skutočnosti, kto túto spornú položku - byt užíva, kto je na ňu viac odkázaný, aj s poukazom na záujem maloletých detí a na to, kto uhrádza úver, ktorý bol na účel tejto položky zobratý, sa javí účelné prikázať túto položku do výlučného vlastníctva žalovanej. Bolo to však ešte v čase, keď žalovaná mala záujem stať sa výlučnou vlastníčkou bytu. S poukazom na to, že na poslednom pojednávaní sa obe strany zhodne vyjadrili, že nemajú záujem byť vlastníkmi tejto položky, súd bral do úvahy aj ďalšie skutočnosti, a to tvrdenie žalovanej, že pri príjme 378 € nebude schopná vyplatiť žalobcu, teda prihliadal na jej platobnú schopnosť a na samotným žalobcom vznesenú alternatívu B, vrátane jeho vyjadrenia ohľadne jeho schopnosti žalovanú v prípade takého rozhodnutia súdu vyplatiť. Žalobca teda sám vo svojom písomnom vyjadrení vzniesol alternatívny petit, keď v rámci alternatívy B navrhol, aby súd, pokiaľ nerozhodne v zmysle alternatívy A, rozhodol tak, že prikáže všetky sporné položky do výlučného vlastníctva žalobcu. Na pojednávaní sa vyjadril, že disponuje finančnými prostriedkami zhruba v hodnote 20 000 €, zatiaľ čo žalovaná nedisponuje takouto sumou, na prípadnú výplatu žalobcu. Súd prihliadal na toto vyjadrenie žalobcu, že by bol schopný žalovanú vyplatiť, hoci ho produkoval ešte na základe pôvodného znaleckého posudku, a to aj s poukazom na to, že žalobca neodôvodnil relevantnými skutočnosťami, prečo na vznesenej alternatíve B netrvá. Súd je preto toho názoru, že skutočnosti, ktoré má zohľadňovať v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, je potrebné skúmať vo vzájomných súvislostiach. V danom prípade sa žalovaná vyjadrila, že je schopná zabezpečiť sebe aj svojmu maloletému synovi bezodkladne v prípade potreby náhradné bývanie, napr. formou nájmu, nie je však v jej schopnostiach žalobcu vyplatiť. Súd je toho názoru, že nebudú ohrozené záujmy maloletého dieťaťa žijúceho so žalovanou v spoločnej domácnosti, keď prikáže byt do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý sám v priebehu tohto sporu tento spôsob vyporiadania navrhol a ktorý zmenu svojho postoja (netrvanie na alternatíve B) neodôvodnil. Pri hodnote tejto položky súd vychádzal zo súkromného znaleckého posudku č. 5/2017 vypracovaného Ing. Gabrielou Škorvagovou (z ktorého vyplýva k času vyporiadania BSM všeobecná hodnota bytu s príslušenstvom 56 700 €), predloženého žalobcom, avšak len ako z listinného dôkazu, pretože neobsahuje doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, keďže žalovaná k hodnote bytu neprodukovala žiadne dôkazy a vykonanie dokazovania súdom ustanoveným znalcom nezložením preddavku zmarila. Súd poukazuje na to, že pri rozhodnutí vychádza z hodnoty veci v čase rozhodovania podľa stavu ku dňu zániku BSM, nemohol preto za danej situácie vychádzať zo znaleckého posudku doručeného žalobcom spolu so žalobou v roku 2012.
12. Pokiaľ ide o druhú položku - kuchynskú linku v zostatkovej hodnote 100 €, na ktorej sa napokon žalobca so žalovanou zhodli, túto rovnako ako byt, nakoľko sa v ňom nachádza, súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.
13. Vo vzťahu k spornej položke - osobné motorové vozidlo značky Volkswagen, rok výroby 2000, túto súd prikázal žalobcovi s poukazom na to, že ju reálne užíva od zániku manželstva. Vo vzťahu k hodnote tejto položky súd poukazuje na to, že ide o vec, ktorá užívaním stráca na hodnote, opotrebúva sa, ide o iný režim ako pri nehnuteľnej veci. Súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov „tomu kto určitú vec od zániku BSM do jeho vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu má vec zostať“. V danom prípade sa súdu javí zároveň ako spravodlivé, keďže žalobca auto od 26.09.2011 užíva, aby sa vychádzalo zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, s dôkaznou silou, akoby bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom, nakoľko obsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, avšak, aby sa vychádzalo z hodnoty určenej ku dňu zániku BSM, teda ku dňu 26.09.2011, ku ktorému mala táto položka všeobecnú hodnotu 3 958 €. Súd to považuje za spravodlivé s poukazom na to, že žalobca auto od zániku BSM užíva. Je teda podľa názoru súdu potrebné vziať na zreteľ zníženie hodnoty tejto veci opotrebením v dôsledku jej užívania žalobcom. Bolo by preto nespravodlivé, keby sa pri vyporiadaní tejto položky vychádzalo z nižšej hodnoty.
14. Vo vzťahu k položke - garáž, súd je toho názoru, že bolo účelné túto položku prikázať žalobcovi, ktorému bola prikázaná aj položka auto, bez ohľadu na faktické užívanie garáže, pretože podľa názoru súdu je účelné, aby bola garáž prikázaná tomu, kto užíva auto. Pokiaľ ide o hodnotu garáže, súd vychádzal zo znaleckého posudku doručeného žalobcom spolu so žalobou, nakoľko nebol produkovaný iný dôkaz k jej všeobecnej hodnote a žalovaná túto všeobecnú hodnotu nenamietala.
15. Pokiaľ ide o zostatok úveru, teda o dlh, ktorý vznikol za trvania manželstva, súd rozhodol, že preberateľom tohto pasíva sa stáva žalobca, ktorému prikázal byt do výlučného vlastníctva. Súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu produkovaných na poslednom pojednávaní vo vzťahu k vyplatenej sume úveru a jeho zostatku - ku dňu rozhodovania súdu vo výške 1 500,98 €.
16. Žalobcu súd zaviazal povinnosťou vyplatiť žalovanú titulom vyporiadacieho podielu vo výške 35 165,86 €, ku ktorej dospel nasledovným výpočtom: byt 56 700 € + kuchynská linka 100 € + auto 3 958 € + garáž 3 320 € = 64 087 € (masa BSM-aktíva) : 2 = 32 039 € - to by mal byť podiel každého z bývalých manželov. Keďže žalobcovi boli prikázané do výlučného vlastníctva všetky nehnuteľné a hnuteľné veci, ktoré boli predmetom vyporiadania spolu v hodnote 64 087 €, vznikla žalobcovi povinnosť vyplatiť žalovanú sumou 32 039 € (výška jej podielu), k tejto sume súd pripočítal sumu vo výške 2 877,35 €, ktorú na úver vyplatila žalovaná od zániku BSM do dňa jeho vyporiadania za žalobcu (5 754,70 : 2) a od tohto súčtu odpočítal sumu 750,49 € predstavujúcu polovicu zostatku úveru, ktorého preberateľom sa stal žalobca, ktorú za žalovanú zaplatí žalobca (1 500,98 € : 2). Spolu predstavuje vyrovnací podiel, ktorý je povinný žalobca vyplatiť žalovanej 34 165,86 €. Pokiaľ ide o lehotu, v ktorej je žalobca povinný žalovanú vyplatiť, súd vychádzal z návrhu vzneseného samotným žalobcom na pojednávaní pre prípad, že by súd prikázal veci v zmysle alternatívy A žalovanej, ktorá by mala žalobcu vyplatiť v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Túto skutočnosť súd žalobcovi zohľadnil a umožnil mu vyplatiť žalovanej sumu v ním navrhnutej lehote.
17. Súd považuje za potrebné na záver uviesť, že v priebehu sporového konania boli sporné tvrdenia žalobcu a žalovanej ohľadne pôvodu peňažných prostriedkov, za ktoré sa veci, ktoré boli predmetom vyporiadania, nadobudli. Podľa názoru súdu strany svoje tvrdenia ohľadne toho, že by boli sporné položky hoci len sčasti zakúpené z výlučných prostriedkov jedného z nich, ktoré získali či už darom, alebo z iného titulu, nepreukázali. Súd preto vychádzal z toho, že ich podiely spoločnom vyporiadavanom majetku sú rovnaké. Bez ohľadu na rozpory vyplývajúce z porovnania originálu a kópií darovacích zmlúv, pretože pre platnosť darovania peňažných prostriedkov sa nevyžaduje písomná forma, nesporné vo vzťahu k tvrdeniam strán bolo, že rodičia žalobcu darovali sumu 90 000 Sk a rodičia žalovanej darovali sumu 140 000,-Sk, sporné však bolo, či táto suma bola darovaná obom alebo len žalovanej a ak žalovanej, tak na aký účel ich použila, pretože aj účel darovania a následne ich použitia zostal sporný, aj napriek výsluchu svedkov a strán. Bolo teda na žalovanej, aby preukázala tvrdenie, že zo svojho (z darovaného) vynaložila na spoločný majetok. Jej tvrdenia podľa názoru súdu neboli preukázané ani výpoveďou svedkov. Zároveň súd poukazuje na to, že sa nezaoberal pôvodným návrhom žalovanej na úprave výšky podielu strán na spoločnom majetku, pretože žalovaná na tomto návrhu ďalej netrvala, napokon, písomne sa vyjadrila, že súhlasí so zachovaním rovnosti podielov na spoločnom majetku.
18. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Hoci je konanie o vyporiadanie BSM
konaním sporovým, je súčasne konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán sporu, teda bezpodielových spoluvlastníkov, ale postupuje podľa právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami (§ 150 Občianskeho zákonníka). Nie je rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal žalobu vo veci na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu oproti žalovanému. Rozhodujúcou je skutočnosť, že sa ako spoluvlastníci na vyporiadaní BSM nedokázali dohodnúť a preto jeden z nich využil v zákonom určenej lehote (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka) právo požiadať o rozhodnutie súd. Svojim špecifickým charakterom preto ide o sporové konanie, v ktorom aj súdna prax aplikuje pri rozhodovaní o trovách dôvody hodné osobitného zreteľa (v súčasnosti zodpovedajúce úprave § 257 CSP). Podľa názoru súdu preto nemožno hovoriť o úspechu či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou. Nie sú preto splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k uvedenému rozhodol súd tak, že žiada zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
19. Podľa § 7 ods. 8 Zákona o súdnych poplatkoch v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.
Podľa § 7 ods. 11 Zákona o súdnych poplatkoch sa základ poplatku zaokrúhľuje na celé euro nadol.
Podľa položky 6 psím. b) Sadzobníka súdnych poplatkov predstavuje súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov 3% z predmetu sporu, ak sa spor skončil rozsudkom.
20. V danom prípade došlo k vyporiadaniu BSM rozsudkom súdu. Hodnota aktív tvoriacich masu BSM v danom prípade predstavuje 64 078 €, 3% z tejto sumy ako základu poplatku predstavujú 1 922,34 €, zaokrúhlene 1922 € : 2 = 961 €. V tejto výške je každá zo strán povinná zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie spoločného BSM.
Poučenie:
Proti všetkým výrokom tohto rozsudku je odvolanie prípustné. Možno ho podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.