Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-193-2016.pdf
PDF · 81.58 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/193/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Jakubčák, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovaným: 1. J. O., P. L. R. V. P., T. Č.. XXXX/XX a 2. S. O., P. L. R. V. P., T. Č.. XX, o zaplatenie 2.695,16 eura s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 08.12.2015 č.k. 17C/342/2013 - 127 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 152,18 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 38,04 eura od 21.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 38,04 eura od 21.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 38,04 eura od 21.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 38,04 eura od 21.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 38,04 eura od 21.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 38,04 eura od 21.08.2010 do zaplatenia a zo sumy 38,04 eura od 21.8.2010 do zaplatenia a zo sumy 38,04 eura od 21.09.2010 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého žalovaného, v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a konanie v časti ohľadom zaplatenia sumy 2.048,48 eura s príslušenstvom zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého splátkového úveru.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 20.10.2005 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.659,70 eura pri úrokovej sadzbe 10,60 %. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačne vo výške 38,04 eura. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá so zmluvnými stranami na termín 20.11.2005 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.09.2010. Súd mal teda zato, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, preto súd danú vec posúdil podľa predpisov občianskeho práva, avšak podľa zmluvného tipu upraveného Občianskym zákonníkom, zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Mal za to, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 ako aj nároky z neho vyplývajúce.
4. V tejto súvislosti poukázal súd na Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 20.10.2005, z ktorej je zrejmé, že posledná splátka mala byť zaplatená dňa 20.09.2010, kedy mala nastať konečná splatnosť úveru ako celku. Dokazovaním mal za preukázané a žalobca netvrdil, aby úver bol predčasne zosplatnený, čo znamená, že úver dobehol v splátkovom režime až po splatnosť poslednej splátky. Ak mali byť splátky zaplatené do 20. dňa v mesiaci, premlčacia doba každá z nich začala plynúť 21. dňom a premlčanie sa teda má posudzovať odo dňa splatnosti každej z nich osobitne. Za daného stavu bol súd teda toho názoru, že ak žaloba bola podaná 05.06.2013 do úvahy prichádza premlčanie splátok, ktoré mali byť zaplatené v období od 20.05.2010 dozadu, t. j. splátok, ktorých splatnosť nastala v období 3 rokov pred dátumom podania žaloby na súde. Splátky splatné v období 20.06.2010 do 20.09.2010 preto premlčané nie sú.
5. Na základe uvedeného preto súd aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 účinného od 01.05.2014 má za to, že žaloba bola dôvodná v rozsahu sumy 152,18 eura, t. j. 4 splátok po 38,04 eura a preto zaviazal žalovaných zaplatiť uvedenú sumu spolu s úrokom z omeškania.
6. Z uvedeného dôvodu preto v rozsahu v ktorom sa žalobca domáhal plnenia za dlhšie obdobie, než ako posúdil súd bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
7. Vzhľadom na späťvzatie v časti žaloby žalobcom v rozsahu sumy 2.048,48 eura s príslušenstvom v tejto časti súd konanie zastavil.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
9. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby v tejto časti žalobe vyhovel. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa v časti režimu zmluvy o premlčaní v rozsudku vôbec nevysporiadal s obsahom jeho vyjadrenia zo dňa 24.11.2015. V tejto súvislosti poukazuje na rôzne rozhodnutia krajských súdov. Rozsudok podľa jeho názoru je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia postupu súdu. Rozsudok vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný. V odvolaní namietal nesprávnosť výroku o trovách konania ak súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
10. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania, ako aj konania mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov aj záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
12. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
13. Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.
14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
16. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. (ktoré nadobudlo účinnosť 01.05.2014) orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorým účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
19. V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky premlčania žalobcom uplatnenom nároku správne vzal zreteľ na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a prihliadol na zákonný dôvod, ktorý bránil priznať plnenie požadované žalobou. Správne tiež zohľadnil ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je potrebné vždy prednostne použiť ustanovenie Občianskeho zákonníka ak ide o právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to aj v prípade keby sa inak mali použiť ustanovenia Obchodného práva.
20. Za správny treba považovať aj výrok súdu o náhrade trov konania, ak súd prvej inštancie vychádzal aj z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a nárok na náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
21. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom spočívajúce v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a v nesprávnom právnom posúdení veci nie sú dané, pretože súd prvej inštancie náležite zdôvodnil použitie ustanovení Občianskeho zákonníka ohľadom premlčania nároku žalobcu.
22. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
23. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
24. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).