Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/387/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v spore žalobcu Ing. H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S., W. Q. XX/X, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 49, IČO: 47 244 488 proti žalovanej E. M., bytom v H. V., Ľ. U. XXXX/ XX., zastúpenej JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v V., Y. XX, o zaplatenie 7 800 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 6C/39/2015-164 zo dňa 11. apríla 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a uložil žalobcovi nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 2 658,34 eur. 2) Žalobca žiadal priznať sumu 7 800 eur tvrdiac, že ide o pôžičku, ktorú poskytol žalovanej na základe jej prosby (uvedené v žalobnom návrhu), resp. na základe toho, že ho o to požiadala v telefonickom rozhovore (výpoveď žalobcu). Žalovaná tvrdenie žalobcu nepotvrdila, naopak uviedla, že od žalobcu nič nežiadala, ale on jej navrhol, že na čas, kým sa manželovi zlepší zdravotný stav, jej môže určitou finančnou čiastkou prispievať na jej účet (výpoveď žalovanej). Žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že medzi ním a žalovanou bola v ústnej forme uzavretá zmluva o pôžičke, keďže nepreukázal, že by medzi nimi vznikla dohoda o podstatných náležitostiach takejto zmluvy, medzi ktoré patrí dohoda o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a dohoda o určení času vrátenia. Napokon treba uviesť rozhodujúcu okolnosť, a to, že zo strany žalobcu ani nedošlo k takému prejavu vôle, na základe ktorého by sa malo jednať o návrh na uzavretie zmluvy o pôžičke. Ak potom nebolo ani zrejmé, či došlo k návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke, nie je potom možné hovoriť o nejakej akceptácii tohto návrhu zo strany žalovanej, a tým o vzniku zmluvy. Keďže nemožno prijať spoľahlivý záver, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, nemožno žalovanú zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy z titulu nevrátenej pôžičky. Súčasne nebolo možné zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy ani podľa iných hmotnoprávnych ustanovení, pod ktoré by bolo možné žalovaný nárok súdom subsumovať (právna kvalifikácia žalovaného nároku patrí súdu) z dôvodu neúplného okruhu subjektov konania. V prejednávanom prípade jednotlivé finančné obnosy žalobca poukazoval na účet žalovanej postupne. Súd sa zhoduje s jej obranou, že išlo o samostatné právne úkony - darovacie zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účet žalovanej bol len platobné miesto, dar ako taký nebol darom určeným žalovanej, resp. výlučne jej, ale išlo o dar pre rodinu poškodeného Y. M., teda obdarovaným bol Y. M. a ak aj žalovaná, tak len popri ňom. Ak by žalovaná suma mala byť vrátená z titulu bezdôvodného obohatenia na základe (pre nedostatok formy) neplatnej darovacej zmluvy, ako žalovaný v konaní by,

pre úspešnosť žaloby, na žalovanej strane musel byť označený aj Y. M., keďže aj on sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Napokon ďalším dôvodom, pre ktorý by súd nemohol žalobcovi priznať nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, je ten, že v konaní bola vznesená námietka premlčania, ktorá v prípade, ak by bolo právne posúdenie žalovaného nároku ako nároku z darovacích zmlúv nesprávne, by mala za následok, že tento nárok by nebolo možné priznať vzhľadom na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu zamietnutia žaloby v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanej, ako v konaní plne úspešnej (§ 142 ods. 1 O. s. p.).

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť jeho žalobe. V danom prípade úplne absentoval prejav vôle žalobcu darovať žalovanej žalovanú sumu. Bolo jednoznačne preukázané, že strany sa kontaktovali len jeden krát a dohodli sa na poskytnutí pôžičky maximálne v sume 10 000 eur. Súd prvej inštancie nesprávne vyložil právny úkon žalobcu (v zmysle ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nakoľko neprihliadol na jeho prejavenú vôľu požičať žalovanú sumu. O samostatné darovacie zmluvy nemohlo ísť pre rozpor s dohodou strán konania na plnení do budúcna a zároveň absencie prejavu vôle žalobcu darovať. V danom prípade by bola darovacia zmluva pre nedodržanie zákonom vyžadovanej formy absolútne neplatná. Súd prvej inštancie ani nemusel skúmať nárok z bezdôvodného obohatenia. Je nesprávne tvrdenie súdu, že nešlo medzi stranami o zmluvu o pôžičke, pretože absentovali podstatné náležitosti (nebola preukázaná vôľa žalobcu darovať žalovanú sumu). Žalobca poskytol žalovanú sumu na základe žiadosti a následne ústnej dohody so žalovanou, a teda nie je známe, akým výkladom súd dospel k záveru, že žalovaná mala byť len platobným miestom pri poskytnutí pôžičky žalobcom. Odvolanie podal aj voči výroku o trovách konania. Nepovažoval za účelné cestovné výdavky právneho zástupcu žalovanej, a to s prihliadnutím k skutočnosti, že tento má miesto výkonu činnosti v Košiciach, poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS 736/2012 zo dňa 02.10.2013. Za účelný nepovažoval ani úkon právnej služby - porada s klientom dňa 24.06.2015.

4) K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Na pojednávaní dňa 24.06.2015 žalobca ani raz neuviedol, že by sa pri komunikácii s ňou zmienil o poskytnutí pôžičky alebo, že by ho žalovaná o výslovné poskytnutie pôžičky požiadala. Mala za to, že nedošlo k naplneniu podstatnej náležitosti a pojmového znaku zmluvy o pôžičke. Tvrdenie žalobcu, že poskytnuté peniaze žalovanej považoval za pôžičku, nemožno hodnotiť inak ako účelové. Nestotožnila sa s názorom odvolateľa ani pokiaľ tento napadol výrok o trovách konania. Navrhla rozhodnutie potvrdiť.

5) K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Zopakoval svoje tvrdenia z podaného odvolania a navrhol rozhodnutie zmeniť a vyhovieť jeho žalobe.

6) Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

7) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

8) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

9) V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že nebolo preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke. Podľa ust. § 132 ods. 1 (predtým ust. § 120 OSP) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, t. j. je povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenia. Procesný dôsledok v spojení s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. V predmetnom konaní bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a odovzdaniu finančnej čiastky 7 800 eur, ktorá mala byť predmetom pôžičky. V danom prípade podľa záveru súdu prvého stupňa žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal dojednanie podstatnej náležitosti tejto zmluvy, a to dohodu o vrátení veci rovnakého druhu a dohodu o určení času vrátenia. Ani z výpovede žalobcu nebolo v konaní

preukázané tvrdenie o poskytnutej pôžičke, t. j. že by bola naozaj uzavretá zmluva o pôžičke medzi žalovanou a žalobcom. Odvolací súd má za to, že úvaha súdu prvej inštancie, ktorou vyhodnotil dôkazy a dospel k uvádzaným záverom, nebola svojvoľná, či neprimeraná, naopak mala racionálny podklad, ktorý vychádzal z predmetu sporu.

10) Takisto bolo možné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ tento vyhodnotil právny vzťah medzi žalovanou a žalobcom ako darovaciu zmluvu, nakoľko boli naplnené zákonné ustanovenia pre jej vznik. Pokiaľ aj namietal odvolateľ jej neplatnosť, ohľadne nedodržania vyžadovanej formy, je nutné zdôrazniť, že darovacia zmluva nevyžaduje písomnú formu, pokiaľ ide o darovanie peňazí, nakoľko postačuje odovzdanie a prevzatie veci, čo sa v danom prípade aj stalo.

11) Pokiaľ odvolateľ namietal skutočnosť, že súd nemal vyhodnocovať bezdôvodné obohatenie, mal odvolací súd za to, že právne posúdenie sporu je na súde. Súd vyhodnotil, vzhľadom na daný stav, spor a nie je možné uprieť, že za určitých okolností mohlo dôjsť k naplneniu ustanovení o bezdôvodnom obohatení, tak ako to popísal v odôvodnení rozhodnutia (no v takom prípade bol nesprávne určený okruh subjektov).

12) Napadnutý bol aj výrok o trovách konania. Odvolateľ mal za to, že žalovanej nepatrí náhrada za trovy právneho zastúpenia spočívajúce v strate času, nakoľko advokát, ktorého si zvolila, je z Košíc, hoci konanie bolo vedené v Dolnom Kubíne. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej proti výroku o trovách konania odvolací súd sa domnieva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo správne, nakoľko argumentácia nálezom Ústavného súdu ČR (II. ÚS 736/2012) nevystihuje skutočnosti, ktoré v tomto prípade boli súdu prvého stupňa známe pri svojom rozhodovaní. V prípade, ktorý posudzoval Ústavný súd ČR, išlo o náhradu trov konania v nepomernej výške, čo bolo spôsobené zvolením si advokáta z druhej strany republiky. V danom prípade si síce žalovaná zvolila advokáta z Košíc, ale nemožno dospieť k záveru, že by išlo o neúčelne vynaložené trovy (v súvislosti s miestom výkonu činnosti advokáta). Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vychádzajúc z princípu úspechu v spore odvolací súd priznal žalovanej právo na plnú náhradu trov konania. Náhradu nákladov vynaložených na cestovné a náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou jej právneho zástupcu na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie nepriznať na základe jediného kritéria (t. j. že sídlo advokáta je mimo bydliska žalovanej i sídla súdu prvej inštancie), ktoré samo o sebe nemá zákonné opodstatnenie v zákonom sledovanom a prezumovanom cieli nahradiť úspešnej strane trovy konania, nepovažoval odvolací súd za správne. Príslušná právna úprava (vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) vzťahujúca sa na prejednávanú vec priznáva advokátovi možnosť uplatnenia účelne vynaložených náhrad cestovných výdavkov i náhrady za stratu času. Pokiaľ sa právny zástupca žalovanej riadne dostavil k súdom nariadeným pojednávaniam a z jeho konania (prípadne konania žalovanej) nevznikli žiadne prieťahy, či neúčelne realizované úkony súdu, nemožno v takomto prípade náklady právneho zastúpenia považovať za neúčelné. 13) Poradu klienta, na ktorú poukázal žalobca, takisto nebolo možné vyhodnotiť ako neúčelnú. Trovy žalovanej, tak ako boli súdom prvej inštancie priznané, považoval odvolací súd za adekvátne a účelné.

14) Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

15) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaná mala v odvolacom konaní úspech, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .