Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/105/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobkyne: I. T., F.. XX.XX.XXXX, T. Z. XX, J. H., právne zastúpená AK JUDr. Miriam Podhradská s.r.o., so sídlom Ambra Pietra č.10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892, proti žalovaným: v rade 1/ E. E., F.. XX.XX.XXXX, T. U. J. XXXXX/XXC, E. - H., právne zastúpený Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom A.Kmeťa 28, Martin, v rade 2/ T. T., F.. XX.XX.XXXX, T. Z.Š. XX, XXX XX J. H., zastúpená JUDr. Danielom Malíkom, advokátom so sídlom Jilemnického 8, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 65.192,86 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne zamieta.

II. Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ majú voči žalobkyni právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou podanou dňa 30.07.2012 žiadala zaviazať žalovaného v tej dobe v rade 1/ zaplatiť žalovanú sumu. V priebehu konania došlo k rozšíreniu okruhu strán sporu a to o žalovanú v rade 2/. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že ako veriteľ so žalovanými v rade 1/ a 2/ ako dlžníkmi dňa 30.05.2005 uzavrela zmluvu o pôžičke, ktorou poskytla bezúročnú pôžičku vo výške 2.000.000,-Sk s tým, že žalovaní sa zaviazali pôžičku vrátiť do 31.05.2030 v splátkach minimálne 6000,-Sk mesačne. Zo strany žalovaných došlo k tomu, že pôžičku riadne a včas neplatili, preto listom zo dňa 24.7.2012 vyzvala žalovaného v rade 1/ na zaplatenie všetkých ku dňu výzvy splatných splátok pôžičky vo výške 15733,62 eura s tým, že ak v lehote 7 dní od doručenia nesplatí splátky, následne od zmluvy o pôžičke odstúpi. Žalovanému v rade 1/ bola výzva doručená 30.07.2012. Pretože k úhrade nedošlo, žalobkyňa listom zo dňa 13.08.2012 odstúpila od predmetnej zmluvy o pôžičke. Na základe uvedeného sa domáhala zaplatenia žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého výška bola určená ako rozdiel medzi sumou, ktorú žalovaným žalobkyňa poskytla a časťou, ktorá bola z pôžičky vrátená.

2. Súdom bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v rade 1/ podal odpor, čím došlo k jeho zrušeniu. V podanom odpore žalovaný v rade 1/ nepoprel uzavretie pôžičky tak, ako to uviedla žalobkyňa s tým, že celá suma bola splatná 31.05.2030, dlžnú sumu bolo možné uhrádzať kedykoľvek. V zmluve je podľa neho zakotvená možnosť splácať v splátkach. Podľa jeho názoru nedošlo ešte k tomu, že by pôžička mala byť splatná a preto žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dokladmi - zmluvou o pôžičke zo dňa 30.05.2005, výzvou na zaplatenie zo dňa 24.07.2012, odstúpením od zmluvy zo dňa 30.08.2012, darovacou zmluvou zo dňa 30.05.2005, záložnou zmluvou zo dňa 31.05.2005, potvrdením o vrátení daru zo dňa 29.06.2012, kópiou zápisnice z pojednávania zo dňa 14.01.2016, a 16.03.2016 (konanie 8C/4/2014), CD obsahujúce zvukový záznam z pojednávania,

darovacou zmluvou zo dňa 30.05.2005, potvrdenie o vrátení daru zo dňa 29.06.2012, záložná zmluva zo dňa 06.06.2005, a zistil nasledovný skutkový stav:

4. V konaní bolo nesporne zistené, že žalobkyňa ako veriteľ požičala žalovaným v rade 1/ a 2/ ako dlžníkom na základe zmluvy o pôžičke, uzatvorenej 30.05.2005 finančné prostriedky vo výške 2.000.000,-Sk. Žalobkyňa bola vo vzťahu k žalovanej v rade 2/ matkou a žalovaní v rade 1/ a 2/ v tej dobe boli manželia. Finančné prostriedky boli určené na kúpu nehnuteľnosti a to rozostavaného rodinného domu. Veriteľ požičal dlžnú sumu na obdobie do 31.05.2030 a dlžníci sa zaviazali dlh vrátiť veriteľovi do 31.05.2030. V bode II. zmluvy boli upravené platobné podmienky s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že pôžička bude bezúročná a dlžníci môžu dlžnú sumu splácať kedykoľvek do 31.05.2030 v splátkach na účet veriteľa vo výške najmenej 6.000,-Sk mesačne. Ďalej sa dohodli, že dlžníci začnú splácať dlžnú sumu od 01.01.2006. Z dlžnej sumy dlžníci zaplatili žalobkyni, t.j. veriteľovi podľa zmluvy 6.000,-Sk dňa 16.01.2006, 22.02.2006, 01.02.2008 a sumu 18.000,-Sk 15.02.2008. Celkove z ich strany bola zaplatená čiastka 36.000,-Sk.

5. Následne došlo k tomu, že žalovaní v rade 1/ a 2/ predali rodinný dom a sa rozviedli. Pri predaji rodinného domu získali čiastku 4.000.000,-Sk, ktorú si rozdelili po 2.000.000,-Sk každému z nich.

6. Žalobkyňa výzvou na zaplatenie zo dňa 24.07.2012 adresovala žalovanému v rade 1/ výzvu na zaplatenie sumy 15.733,62 eura. Táto suma bola uplatnená vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ s tým, že zmluva o pôžičke zo dňa 30.05.2005, ktorá bola poskytnutá vo výške 2.000.000,-Sk nebola podľa žalobkyne splácaná v pravidelných mesačných splátkach 6.000,-Sk. Ku dňu výzvy neuhradené splátky boli vo výške 15.733,62 eur (vrátená suma 1194,98 eura). Vo výzve bola uložená lehota na plnenie 7 dní a upozornenie o možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade neuhradenia dlžnej čiastky. Výzva bola doručená žalovanému v rade 1/ do vlastných rúk dňa 30.07.2012. Následne podaním zo dňa 13.08.2012 žalobkyňa odstúpila od zmluvy a žiadala zaplatiť neuhradenú časť pôžičky vo výške 65.192,86 eura. Odstúpenie od zmluvy bolo adresované žalovanému v rade 1/ a súdu pripojený podací lístok s pečiatkou pošty zo dňa 15.08.2012.

7. Na základe odstúpenia od zmluvy žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaných v rade 1/ a 2/ zaplatiť žalovanú sumu aj s príslušenstvom.

8. Žalovaný v rade 1/ v priebehu konania tvrdil, že pôžička žalobkyni bola vrátená po predaji rodinného domu, kedy žalovaná v rade 2/ jej dala čiastku 2.000.000,-Sk na úhradu pôžičky. Žalovaný 1/ pritom poukázal na vyjadrenia žalobkyne, ale predovšetkým žalovanej v rade 2/ v tomto konaní, ako aj v ďalšom konaní vedenom na tunajšom súde. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná v rade 2/ po predaji rodinného domu žalovaných v rade 1/ a 2/ jej dala finančnú čiastku 2.000.000,-Sk, ale za účelom vrátenia daru k čomu predložila darovaciu zmluvu a doklad o vrátení daru. Žalovaná v rade 2/ okrem vyjadrenia, že došlo k vráteniu pôžičky vo vzťahu k žalobkyni, teda jej matke, po rozvode manželstva a predaji rodinného domu následne tvrdila, že išlo o vrátenie daru, ktorý jej matka pri dostavbe rodinného domu dala.

9. Nesporné medzi stranami sporu bola to, že žalovaní v rade 1/ a 2/ pri dostavbe rodinného domu získali finančné prostriedky od žalobkyne a to pôžičku 2.000.000,-Sk. Žalovaný v rade 1/ darom od žalobkyne dostal čiastku 900.000,-Sk a žalovaná v rade 2/ darom od žalobkyne dostala sumu 2.850.000,-Sk. Tieto finančné prostriedky boli na kúpu, dostavbu a zariadenie rodinného domu. Pri požičaní peňazí vo výške 2.000.000,-Sk žalobkyňou bola vypracovaná aj záložná zmluva, avšak táto zavkladovaná nebola. Teda čiastka 2.000.000,-Sk takýmto spôsobom zabezpečená nebola. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti žalobkyňa predložila do spisu aj kópiu záložnej zmluvy zo dňa 06.06.2005.

10. S prihliadnutím na vyjadrenia strán sporu v tomto konaní, na vyjadrenie žalovanej v rade 2/ v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 8C/4/2014 bolo potrebné sa vysporiadať s pravdivosťou vyjadrení vo vzťahu k žalovanej sume a to zhodnotením nasledovných tvrdení:

11. Na pojednávaní dňa 25.02.2015 právny zástupca žalobkyne (E.. V.) uviedol, že predmetná nehnuteľnosť, na ktorú boli požičané finančné prostriedky bola predaná s tým, že bolo dohodnuté, že

z poskytnutého predaja bude vrátená pôžička a pokiaľ ide o predaj nehnuteľnosti žalovaná v rade 2/ si svoju časť vo vzťahu k pôžičke uhradila. Na pojednávaní dňa 25.02.2015 žalovaná v rade 2/uviedla, že p. T. kúpil ich dom, peniaze, ktoré boli za predaj domu boli rozdelené jej a bývalému manželovi po 2.000.000,-Sk s tým, že jej povedal, že manželia si delia peniaze pol na pol. Následne zistila, že z domu sa musí vysťahovať a odovzdať peniaze, ktoré použila na vrátenie pôžičky po odpočítanom zostatku na kúpu auta, ktoré v tej dobe potrebovala. Uvedené vyjadrenia boli prednesené na pojednávaní za prítomnosti žalobkyne, ktorá na tomto pojednávaní sa vyjadrila, že pokiaľ jej dcéra získala peniaze pri predaji domu, tieto dala jej, z čoho jej ona následne nechala kúpiť auto a ďalej hradí náklady na bývanie, ktoré tam má, kde žije aj s jej vnúčatami. Na Okresnom súde v Martine bolo vedené konanie pod sp.zn. 8C/4/2014 žalobkyne Beáty E. proti žalovanému E. E. o určenie výživného na rozvedeného manžela, kde žalovanú v rade 2/ T. E. (T.) zastupoval E.. V.. V tomto konaní na pojednávaní dňa 14.01.2016 žalovaná v rade 2/ uviedla, že dostala za rodinný dom 2.000.000,-Sk a odovzdala ich matke na vrátenie pôžičky. Následne na pojednávaní konanom 16.03.2016 (8C/4/2014) žalobkyňa tvrdila, že od dcéry prijala 65.000,-euro titulom vrátenia daru a spísali o tom potvrdenie, čo bolo doložené aj listinným dokladom a to darovacou zmluvou a potvrdením o vrátení daru, ktoré bolo datované dňa 29.06.2012 s tým, že dar bol poskytnutý 2.850.000,- Sk 30.05.2006. Zároveň žalobkyňa ako svedkyňa v tom konaní uviedla, že rodinný dom pôvodne nemal byť predaný, ale podľa informácií, ktoré dostala od svojej dcéry mal byť poskytnutý ako záloh na úver, z ktorého jej manželia mali vrátiť pôžičku. Nespornou skutočnosťou bolo, že darovacia zmluva aj potvrdenie o vrátení daru bolo podpísané len zúčastnenými stranami, ich podpisy neboli overované. Na pojednávaní konanom dňa 12.01.2017 žalovaná v rade 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že pri prvotnom pojednávaní sa pomýlila a teraz chce dať na pravú mieru vyjadrenie ohľadne vrátenia pôžičky. Tvrdila, že išlo o dar, že nakoľko dostala od matky dar, a ako osoba, ktorá má svedomie hľadala spôsoby a nie dôvody na vrátenie daru. Dar bol pre ňu ako pôžička. Mame vrátila dar vo výške 65.000,-euro tak, ako to uvádzala aj v konaní o výživnom na bývalú manželku. Tvrdila, že došlo k porušeniu podmienok daru, nakoľko dar bol určený na zabezpečenie bývania jej rodiny.

12. Pri vyhodnotení vyjadrení sa súd priklonil k tomu, že pravdivé tvrdenia boli počiatočné tvrdenia a vyjadrenia predovšetkým žalovanej v rade 2/ pokiaľ išlo o poskytnutie finančných prostriedkov jej matke a to žalobkyni po predaji rodinného domu žalovaných v rade 1/ a 2/, kedy táto tvrdila, že išlo o vrátenie pôžičky. Rovnaké tvrdenie bolo aj v konaní vo veci 8C/4/2014 tak, ako to bolo súdu už konštatované. Následne došlo k zmene vyjadrenia, že nešlo o vrátenie pôžičky, ale o vrátenie daru. Prvotné vyjadrenia žalovanej v rade 2/ ako aj vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 25.02.2015 boli vyjadreniami o vrátení pôžičky s tým, že žalovaná v rade 2/ uhradila časť pôžičky na ňu pripadajúcu. Neskoršie vyjadrenia súd hodnotil v nadväznosti s tým, že žalobkyňa mala záujem, aby zo strany žalovaného v rade 1/ ako aj žalovanej v rade 2/ jej bola vrátená pôžička a preto došlo k tvrdeniu o vrátení daru. Tieto rozpory vo výpovediach zo strany žalobkyne zásadným spôsobom vyvrátené neboli. Nebola preukázaná ani skutočnosť, že by boli poskytnuté žalovanej v rade 2/ nejaké iné pôžičky. Vychádzajúc z uvedeného súdu musel vyhodnotiť vrátenie čiastky 65.000,-euro žalovanou v rade 2/ žalobkyni ako vrátenie pôžičky, čím došlo k splneniu dlhu a dlh zanikol v súlade s ustanovením § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka.

13. Pokiaľ išlo o samotnú zmluvu o pôžičke, ktorá v písomnom vyhotovení bola predložená súdu, a bol konštatovaný obsah tejto zmluvy o pôžičke, strany sporu nejednotne urobili výklad zmluvy o pôžičke najmä pokiaľ išlo o splatnosť a mesačné splátky. Nesporné bolo požičanie finančných prostriedkov, výška, doba do kedy sa má pôžička vrátiť, avšak sporné bolo vyložiť, kedy nastáva splatnosť, resp. kedy bolo povinnosťou dlžníkov vrátiť dlh. V zmluve bolo uvedené, že dlh sú povinní dlžníci vrátiť do 31.05.2030 v splátkach na účet veriteľa vo výške najmenej 6.000,-Sk. Dlžné splátky sa mali začať plniť od 01.01.2006. Ako bolo uvedené splátky boli urobené štyrikrát a to 16.01.2006, 22.02.2006, 01.02.2008 po 6.000,-Sk a 15.02.2008 18.000,-Sk. Teda nešlo o pravidelné mesačné splátky. Ich pravidelnosť sa zo strany veriteľa, t.j. žalobkyne ani nevyžadovala. Je pravdou, že bola uvedená najnižšia mesačná splátka. V prípade, že by mal byť pripustený výklad podľa žalobkyne, že išlo o pravidelné mesačné splátky, a na základe toho sa dostali do omeškania dlžníci, je problematické potom zistiť, kedy by nastala úplná splatnosť pri takomto spôsobe, pretože pri výpočte mesačných splátok 6.000,-Sk od 01.01.2006 do 31.05.2030 by došlo k splateniu sumy 1.758.000,-Sk (6.000,-Sk x 12 = 72.000,-Sk , t.j. ročne x 24.rokov je 1.728.000,-Sk a v roku 2030 5.mesiacov po 6.000,-Sk je 30.000,-Sk). Takýmto spôsobom by dlžná suma ani zaplatená do 31.05.2030 nebola. Preto sa súd priklonil pri výklade zmluvy o pôžičke

a konkrétne pri platobných podmienkach, že išlo o splátky, ktoré mali byť podľa textu zmluvy uhrádzané kedykoľvek, ale mesačne najmenej 6.000,-Sk. Takto formulovaná zmluva, resp. formulované platobné podmienky v zmluve o pôžičke nezaložili právnu istotu splatenia dlhu ani právnu istotu splácania dlhu medzi zmluvnými stranami. Právne posúdenie zmluvy o pôžičke súd urobil len z toho dôvodu, že v prípade iného posúdenia vrátenia čiastky 65.000,-euro ako vrátenia pôžičky, teda že by toto tvrdenie bolo posúdené ako vrátenie daru by splatnosť zmluvy o pôžičke v čase podania žaloby nenastala vzhľadom na platobné podmienky dohodnuté zmluvnými stranami a žaloba by bola podaná predčasne. Je nesporné, že žalobkyňa začala vymáhať dlh až potom, ako došlo k rozpadu manželstva medzi žalovanými v rade 1/ a 2/. Dovtedy pravidelnosť splátok nevyžadovala a ani z ich strany splátky pravidelne splácané neboli.

14. Vychádzajúc z uvedeného sa žalovaní v rade 1/ a 2/ ako dlžníci nedostali do omeškania a preto žalobkyňa ako veriteľ nebola oprávnená v súlade s ustanovením § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka od zmluvy odstúpiť a požadovať žalovanú sumu titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

15. Na základe zisteného skutkového stavu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. Podľa úspechu vo veci súd priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) s..d prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.