Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9Co-40-2016.pdf
PDF · 91.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/40/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov 1/ H.. Y. Q., nar.XX.XX.XXXX, bytom P. 16XX/XX, XXX XX Z., 2/ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpených AK NOVIKMEC s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Rázusová 125, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov v dome na Duchnovičovej ul. č. 1679, so sídlom Duchnovičova 1679/14-20, 066 01 Humenné, IČO: 37 939 998, zastúpenému JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, o náhradu škody 540,12 eura, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 11C/212/2014-58 zo dňa 08.03.2016
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobcom voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade sumu 540,12 eura a zaplatiť trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 32,- Eur a k rukám právneho zástupcu žalobcov v 1/ a 2/ rade trovy právneho zastúpenia vo výške 205,56 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou, súdu podanou 03.12.2014, domáhali zaplatenia sumy 540,12 eura a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.06.2013 v právnej veci žalobcu Q. D. proti žalovaným 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici P. XXXX, Z., 2/ Profesionálna dražobná a realitná spoločnosť s.r.o., Jánošikova 6, Košice, 3. H.. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, 4. W. Q., nar. XX.XX.XXXX súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 05.04.2012. Okresný súd Humenné rozsudkom určil, že dražba zo dňa 29.01.2010, ktorej predmetom bol súbor nehnuteľností - byt č. XX na 3. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, ul. P. XXXX/XX v Z., zapísaný na LV č. XXXX a pozemok nachádzajúci sa na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, evidovaných na LV č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XX/XXXX, kat. úz. Z., osvedčená notárskou zápisnicou JUDr. Viktora Dubasa N 38/2010 zo dňa 29.01.2010, je neplatná. V predmetnom konaní sa žalobca Q. D. ako dotknutá osoba domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 29.01.2010 v Humennom, na ktorej boli vydražené nehnuteľnosti žalobcu a vydražiteľmi sa stali H.. Y. Q. a W. Q., pričom žalobca poukázal na celý rad dôvodov, pre ktoré žiadal určiť dražbu za neplatnú. Navrhovateľ dražby, Spoločenstvo vlastníkov bytov v dome na P. ul. č. XXXX, malo na zabezpečenie svojich pohľadávok voči Q. D. zriadené záložné právo v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zák. č. 183/1993 Z.z.. V predmetnom konaní súd dospel k záveru, že výkon záložného práva zo strany Spoločenstva vlastníkov bytov ako záložného veriteľa
na uspokojenie svojej pohľadávky, bol v rozpore s dobrými mravmi, a to vzhľadom na hrubý nepomer pohľadávky spoločenstva - 535,68 eura a hodnotou zálohu, teda nehnuteľnosti, ktorá bola určená znaleckým posudkom na sumu 18.200 eur. Už samotná táto skutočnosť podľa názoru súdu zakladala dôvod neplatnosti dražby, pretože v danom prípade žalovaný v 1. rade realizoval svoje záložné právo aj v rozpore s ústavnou zásadou primeranosti. Súd taktiež dospel k záveru, že Spoločenstvo vlastníkov bytov nesplnilo svoju povinnosť a neoznámilo Q. D., že začalo s realizáciou výkonu záložného práva, čo súd považoval za rozpor so zákonom a ako ďalší dôvod, pre ktorý je možné považovať dražbu zo dňa 29.01.2010 za neplatnú. V súvislosti s uplatňovaním práva na súde vznikli žalobcom náklady vo výške 540,12 eura, ktoré žalobcovia uhradili AK NOVIKMEC s.r.o. ako odmenu za právne zastupovanie. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené na základe Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov. Žalobcovia mali za to, že išlo o účelne vynaložené náklady pri uplatňovaní a bránení práva, ku ktorým by nemuselo dôjsť, ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovaného a následnej neplatnosti dražby. Uvedená škoda, ktorá im vnikla, je následkom porušenia povinnosti žalovaného, bez ktorých by táto škoda nikdy nenastala. Žalobcovia vyzvali žalovaného listom zo dňa 02.04.2014 na úhradu vzniknutých trov právneho zastúpenia, avšak žalovaný odpoveďou zo dňa 08.04.2014 odmietol uhradiť požadovanú čiastku. Vzhľadom na to, že škoda vzniknutá žalobcom vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného a následnou neplatnosťou dražby, ktorú zapríčinil žalovaný, a ktorý odmieta dobrovoľne uhradiť žalobcom vzniknutú škodu, boli nútení domáhať sa svojho práva cestou súdu. Súd konštatoval, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a škodou, ktorú si žalobcovia uplatnili. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba bola dôvodnou. Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 12C/61/2010 z 05.04.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/86/2012 z 13.06.2013 určil, že dražba z 29.01.2010, predmetom ktorej bol súbor nehnuteľností opísaných v žalobe je neplatná. Výkon záložného práva Spoločenstva vlastníkov bytov v Bytovom dome na P. ulici v Z. bol v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na hrubý nepomer jeho pohľadávky 535,68 eura k hodnote zálohu určenej znaleckým posudkom na sumu 18.200,- Eur. Záložné právo bolo realizované v rozpore s ústavnou zásadou primeranosti výkonu práva. Záložný veriteľ tiež písomne neoznámil začatie výkonu záložného práva. Žalobcovia mali v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/61/2010 postavenie žalovaných v 3/ a 4/ rade a zastúpení boli Advokátskou kanceláriou AK NOVIKMEC s.r.o. Advokátska kancelária žalobcom za poskytnuté právne služby vyúčtovala sumu 540,12 eura. Podľa súdu prvej inštancie boli naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady škody. K vynaloženiu trov právneho zastúpenia vo výške 540,12 eura došlo v dôsledku zavineného konania - protiprávneho konania žalovaného. Súd vychádzal z právoplatných rozhodnutí o určenie neplatnosti dražby a samotná škoda podľa neho predstavuje výšku trov právneho zastúpenia, ktoré žalobcovia museli vynaložiť na právne zastúpenie. Splnený bol aj predpoklad príčinnej súvislosti, pretože pokiaľ by sa v dôsledku konania žalovaného neuskutočnila dražba, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, nevznikli by žalobcom trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. a súd prvej inštancie nemal dôvod pochybovať o primeranosti týchto trov. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 162 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nemohol predsa v žiadnom smere ovplyvniť tú skutočnosť, že žalobcovia si v pôvodnom konaní zvolili právneho zástupcu. Bolo len a len na ich vôli a rozhodnutí, či si zástupcu v pôvodnom konaní zvolia. Ak si ho zvolili, museli si byť vedomí, že budú musieť znášať aj trovy svojho právneho zastúpenia. Jedine v prípade, ak by rozhodnutie o tom, či žalobcovia budú alebo nebudú mať právne zastúpenie v pôvodnom konaní záviselo od jeho vôle alebo rozhodnutia, tak len v takomto prípade by bola daná jeho zodpovednosť na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov ich právneho zastúpenia v pôvodnom konaní.
3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Bolo to práve konanie žalovaného ako navrhovateľa dražby, ktoré bolo dôvodom pre vyslovenie neplatnosti dražby. Žalobcovia boli v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby účastníkmi konania bez svojej vôle. Nemajú právne vzdelanie aby mohli riadne v súdnom konaní vystupovať, preto sa nechali
zastúpiť právnym zástupcom. Ak by žalovaný splnil všetky svoje povinnosti ako navrhovateľ dražby, nebola by dražba, ktorá bola vykonaná, určená za dražbu neplatnú.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcov k jeho odvolaniu žiadne stanovisko nezaujal.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 31.01.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. Jediným odvolacím argumentom žalovaného bol argument o nesprávnom právnom posúdení veci.
Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
8. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom konania použil správny právny predpis a správne ho vyložil. V rozhodnutí zodpovedal na všetky argumenty, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné. Jeho rozhodnutie je presvedčivé a odvolací súd sa so závermi, ku ktorými dospel súd prvej inštancie a s odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k odvolacím dôvodom dodáva:
9. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi (a je teda, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí). Skutočnou škodou je to, že nastane zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného (R 55/1971). Podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi inými štátnymi orgánmi, či orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania. Vychádzajúc z citovaného čl. 37 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo účastníka rozhodnúť sa, či sa nechá v konaní zastúpiť a prípadne tiež kým sa dá zastúpiť, je ponechané na jeho vôli a je ústavne garantované. Zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi advokátom a osobou, ktorá si advokáta zvolí za zástupcu v konaní, v ktorom ide o uplatnenie alebo bránenie práva, vyplýva povinnosť zaplatiť advokátovi odmenu za poskytnutú právnu pomoc. Žalobcovia sa v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 12C/61/2010, ktoré nevyvolali, a boli tam v postavení žalovaných, dali právne zastúpiť a pokiaľ právnemu zástupcovi zaplatili odmenu za právne zastúpenie, v ich majetkovej sfére vznikla ujma - skutočná škoda kvantifikovaná výškou sumy, ktorú im právny zástupca vyúčtoval a túto mu zaplatili. Ak súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcom sumu, zaplatenia ktorej sa domáhali, je jeho rozhodnutie správne. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok vo výrokoch vecne správny, t.j. tak výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, ako aj výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia majúc na zreteli, že v odôvodnení nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní, odvolací súd im preto priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu týchto trov osobitným rozhodnutím zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Dôvody pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP tvrdené neboli ani zo spisu nevyplynuli.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.