Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/39/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31340890, zastúpená: advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, p r o t i žalovanému: I. C., J. L. D. XXX, O.: XXXXXXXXXX, o zaplatenie 1.743,92 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd z a s t a v u j e konanie o zaplatenie kapitalizovaných úrokov vo výške 36,96 Eur ako aj úrokov vo výške 24,5% ročne zo sumy 2.611,81 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 10.8.2016 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.743,92 Eur, kapitalizovaných úrokov vo výške 1.093,2 Eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 36,96 Eur, úrokov vo výške 24,5% ročne zo sumy 1.743,92 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania z tej istej sumy a za to isté obdobie vo výške 5,25% ročne. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel 5.10.2011 zmluvu o úvere, ktorý žalovaný splatil len čiastočne, preto v súlade s obchodnými podmienkami žalobca úver predčasne zosplatnil. V žalobe uviedol aj to, že žalovaný zaplatil dlžnú sumu len čiastočne a to 4.4.2016 uhradil sumu 77 eur, 2.5.2016 a 3.6.2016 po 115,5 Eur a 6.7.2016 sumu 77 Eur.

2. Písomným podaním zo dňa 15.11.2016 doručeným 24.11.2016 ešte pred pojednávaním, ale po doručení žaloby žalovanému, zobral žalobca žalobu späť v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania 36,96 Eur a v časti zmluvného úroku 24,5% ročne zo sumy 2.611,81 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávanie konané dňa 8.2.2016 sa bez ospravedlnenia nedostavil, hoci predvolanie mu bolo doručené ešte dňa 18.12.2016. Nedostavil sa ani právny zástupca žalobcu, ktorý však svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na § 180 konal a rozhodol v neprítomnosti strán.

4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere zo dňa X.XX.XXXX, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 9.7.2014 s doručenkou, dohodou o splátkovom kalendári zo dňa 2.12.2015, obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu, aktuálnym stavom úveru a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa X.XX.XXXX uzavreli strany formulárovú zmluvu o úvere dostupná pôžička. Formulár obsahuje 3 časti zmluvy. V prvej je označenie zmluvných strán a údaje o sociálnej situácii žalovaného ako dlžníka. Druhá časť je označená ako „žiadosť o poskytnutie úveru“, v ktorej je vyznačená len výška požadovaného úveru 2.500 Eur, doba splácania 70 mesiacov a tiež to, že splácať bude žalovaný v hotovosti. Túto časť vyplnil žalovaný dňa 29.9.2011.

6. Žalobca až neskôr a to 5.10.2011 vyplnil tretiu časť formulára a to samotnú zmluvu o úvere, v ktorej je iná výška poskytnutého úveru - 2.000 Eur, totožný je počet splátok - 70, ale sú v nej obsiahnuté aj ďalšie údaje: mesačná splátka - 54 Eur, splatnosť prvej splátky 5.11.2011, poslednej 5.8.2017, úroková sadzba 24,50% p.a., splatnosť každej splátky 5.deň v mesiaci, celkové náklady 1.829,43 Eur, RPMN 28,23% a priemerné RPMN 17,88%.

7. Podľa článku 3 obchodných podmienok žalobcu pre úver dostupná pôžička v prípade uzatvorenia zmluvy o úvere banka poskytne klientovi peňažné prostriedky z úveru do 3 pracovných dní od uzatvorenia zmluvy.

8. Podľa článku 6 bodu 6.2 týchto obchodných podmienok ak klient je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.

9. Z aktuálneho stavu úveru k 30.4.2016 vyplýva, že žalovaný úver riadne nesplácal. Poslednú splátku (pred zosplatnením) zaplatil 20.12.2013. Žalobca preto listom z 9.7.2014 v súlade s obchodnými podmienkami úver predčasne zosplatnil k 9.7.2014. Pohľadávku vyčíslil na sumu 2011,41 Eur a vyzval žalovaného na jej úhradu v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená výzva bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 14.7.2014.

10. Žalovaný celkovo z úveru zaplatil 1727,63 Eur. Vyplýva to zo spomínaného aktuálneho stavu úveru, podľa ktorého zaplatené splátky činili 1.419,63 Eur a k tejto sume súd pripočítal aj posledné tri splátky uvedené v žalobe, keďže prvá je už zahrnutá v aktuálnom stave úveru a to vo výške 308 Eur.

11. Strany dňa X.XX.XXXX uzavreli aj dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu podľa § 51 a § 558 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol zastúpený na základe komisionárskej zmluvy zo dňa 24.2.2015 spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS s.r.o. V článku I., ktorý je označený ako „úvodné ustanovenia“ je vlastne obsiahnuté uznanie dlhu žalovaného z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 2.737,49 Eur čo do dôvodu aj výšky.

12. Článok II. je označený ako „predmet dohody“ a predstavuje splátkový kalendár. Žalovaný sa zaviazal vyššie uvedený dlh spolu s úrokom 16% ročne uhradiť mesačnými splátkami po 77 Eur počnúc dňom 28.12.2015. Dohoda však neupravuje stratu výhody splátok pri ich neplnení.

13. Strany mali záujem uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.1.2011 do 30.11.2011).

14. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

19. Súd sa v danom prípade zaoberal predovšetkým tým či vôbec vznikla platná zmluva písomnou formou (pri tomto type zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zákonom predpísaná písomná forma) a to s poukazom na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 43a a násl. Občianskeho zákonníka).

20. Podľa 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

21. Podľa 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

22. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

23. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

24. Je nepochybné, že návrh na uzavretie zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu dal najprv žalovaný. Žalobca však pri akceptácii tohto návrhu uviedol nielen ďalšie dodatky a to náležitosti zmluvy, ale aj inú výšku úveru. Preto tento jeho jednostranný právny úkon je potrebné považovať v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh na uzavretie zmluvy a preto k jej platnému uzavretiu bola potrebná písomná akceptácia zo strany žalovaného, ku ktorej už nedošlo (napr. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica 15Co/768/2014).

25. Súd preto dospel k záveru, že nevznikla platná zmluva o spotrebiteľskom úvere a právny vzťah medzi stranami posúdil podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Nie sú žiadne pochybnosti, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa a zmluva, ktorú strany mali uzatvoriť má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

29. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Pri nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy je súd povinný aplikovať § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa daného ustanovenia orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.

32. Súd sa teda ex offo musel zaoberať posúdením, či pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. Pre právny režim vyplývajúci z § 457 Občianskeho zákonníka sa v tejto súvislosti použije ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

33. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

34. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

35. Objektívna premlčacia lehota je teda trojročná a plynie od doby poukázania úveru žalovanému, k čomu podľa obchodných podmienok muselo dôjsť ešte v októbri 2011, takže premlčacia lehota uplynula v októbri 2014. Žaloba však bola podaná až 10.8.2016, teda dávno po uplynutí premlčacej lehoty.

36. Súd sa však musel vysporiadať aj s uznaním dlhu žalovaným, ktoré je obsiahnuté v dohode o splátkovom kalendári zo dňa 2.12.2015. V spomínanej dohode sa uvádza § 558 Občianskeho zákonníka.

37. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

38. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

39. Ako už súd vysvetlil vyššie, v čase uznania dlhu 2.12.2015 bola pohľadávka žalobcu premlčaná uplynutím trojročnej premlčacej lehoty a napriek tomu žalobca na jej premlčanie žalovaného neupozornil, ako to vyplýva z obsahu predmetnej dohody. S poukazom na § 558 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého uznanie dlhu je právne účinné pri premlčanom dlhu len vtedy, ak dlžník vedel o jeho premlčaní, súd daný právny úkon žalovaného pre rozpor so zákonom teda ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka považoval za absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

40. Súd zastáva názor, že neplatné je dané uznanie dlhu aj s poukazom na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa dlh uznáva čo do dôvodu aj čo do výšky. Ako dôvod v spornom uznaní dlhu bola uvedená pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere, tá však nebola platná, takže žalobca nemal voči žalovanému pohľadávku z úverovej zmluvy, ale titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Navyše nesprávne bola uvedená aj výška dlhu, ktorý mohol predstavovať len rozdiel medzi poskytnutým úverom 2.000 Eur a úhradami žalovaného (v čase uznania dlhu tieto úhrady boli vo výške 1.342,63 Eur), takže v skutočnosti dlh žalovaného v čase uznania dlhu činil len 657,37 Eur a nie 2.737,79 Eur, ako bola uvedená výška dlhu v spornom uznaní.

41. Súd sa domnieva, že platnosť uznania dlhu je potrebné vyhodnotiť aj v kontexte s princípom ochrany spotrebiteľa, ktorý je v spotrebiteľských právnych vzťahoch prioritný. Potrebné je vychádzať z toho, že neinformovanosť spotrebiteľa o dôsledkoch uznania dlhu, ktoré spočívajú v predĺžení všeobecnej premlčacej lehoty z troch rokov až na 10 rokov a tiež posunutí začiatku jej plynutia od splatnosti pohľadávky až po uznanie dlhu, nemôže byť na ujmu spotrebiteľa. Pre platnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje (okrem iného) aj sloboda a vážnosť vôle (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovacieho procesu. Uznanie dlhu je právnym úkonom a

osoba, ktorá sa slobodne a vážne rozhodne pre tento právny úkon, má byť uzrozumená s podstatou daného právneho inštitútu a jeho dôsledkami. Aj keď vo všeobecnosti platí zásada „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) tento princíp je nepoužiteľný v spotrebiteľských právnych vzťahoch v neprospech spotrebiteľa, keďže ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu v SR 6MCdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013).

42. Napokon nedá sa nepoukázať na konanie žalobcu, ktoré má prvky nekalej obchodnej praktiky a konania v rozpore s dobrými mravmi. Nepoctivý úmysel žalobcu je možno vyvodiť z formy spornej dohody, keď právny úkon predstavujúci uznanie dlhu zakomponoval do článku I. označeného ako úvodné ustanovenia, čo u bežného občana bez právnického vzdelania vyvoláva dojem o jeho nedôležitosti. Až článok 2 je označený ako predmet dohody, ale ten obsahuje len splátkový kalendár. Žalobca teda dal podpísať žalovanému dohodu o splátkach, ktorá bola pre neho rozhodujúca a do ktorej zakomponoval aj uznanie dlhu čo do základu aj čo do výšky bez upozornenia na dôsledky tohto uznania a nútil tak žalovanému podpísanie aj tohto právneho inštitútu - uznania dlhu. Jeho podpisom si žalovaný zhoršil svoje zmluvné postavenie. Ak žalovaný chcel splátky, musel podpísať celý formulár, pričom netušil význam toho čo podpisuje. Podľa názoru súdu žalobca sa tým dopustil konania v rozpore s § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase podpísania tejto dohody.

43. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

44. Nekalé obchodné praktiky sú zákonom zakázané (§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.).

45. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti b/ podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktoré mu je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

46. Odbornou starostlivosťou sa pritom rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z.).

47. Za týchto okolností výkon práva žalobcu v súvislosti so spornou dohodou, v ktorej je zakomponované aj uznanie dlhu bez toho, aby žalovaný ako spotrebiteľ bol informovaný o jeho dôsledkoch nemôže preto požívať právnu ochranu s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je potrebné si uvedomiť, že pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom z pozície slabšej zmluvnej strany, nakoľko dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené. Spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.

48. Súd teda uznanie dlhu zo strany žalovaného vyhodnotil ako neplatný právny úkon a preto z dôvodu premlčania žalobu zamietol.

49. O čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby bolo rozhodnuté podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP.

50. Výrok o nároku na náhradu trov konania vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore neúspešný, nevznikol mu nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.