Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoCsp-37-2022.pdf
PDF · 71.07 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/37/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudkýň JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanej K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., M. J. XXXX/XX, o zaplatenie 660,38 eur s príslušenstvom, v štádiu rozhodovania o náhrade trov konania, na základe odvolania žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 5Csp/101/2021-111 zo dňa 16.3.2022, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu m e n í vo výroku o trovách konania (výrok IV.) tak, že strany n e m a j ú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
Uznesenie okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t é vo výrokoch o zastavení konania, o vrátení žalobcovi časti zaplateného súdneho poplatku, vrátane úpravy prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov (výroky I. až III.).
Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd na základe späťvzatia žaloby konanie v súdenej veci zastavil. Vzhľadom na vykonanie tohto dispozitívneho úkonu ešte pred prvým pojednávaním vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku (krátenú o sumu 6,70 eur) a upravil prevádzkovateľa predmetného systému, aby vykonal danú finančnú operáciu. 2. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. Vychádzal z toho, že žalobca preukázal, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného, ktorý uhradil uplatňovaný nárok až po podaní žaloby; a to čiastočnými úhradami od 25.8.2021, pričom žaloba bola okresnému súdu doručená 19.8.2021.
3. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania medzi sporovými stranami podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že ani jedna zo strán nebude mať nárok na náhradu trov. Namietala, že okresný súd sa absolútne nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré označila v odpore proti platobnému rozkazu. Už v dotknutom podaní uviedla, že dňa 9.8.2021 jej žalobca/veriteľ umožnil úhradu dlhu v splátkach. 4. Nadväzne mala odvolateľka za to, že podanie žaloby len 10 dní po uzavretí dohody o úhrade dlhu v splátkach nebolo primerané a ani účelné. Žalobca totiž dohodu o splátkovom kalendári „nijako nezrušil“, pričom podaním žaloby iba navýšil „bez právneho dôvodu“ dlh žalovanej o ďalšie finančné prostriedky. Zdôrazňovala, že ona (žalovaná) podľa splátkového kalendára svoj dlh vyrovnala, preto sa domnievala sa, že za týchto okolností sú dané tiež dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Odvolateľka zhrnula, že ich priznanie žalobcovi je v rozpore so „samotným princípom spravodlivosti“.
5. Žalobca na odvolanie nereagoval.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu uznesenie okresného súdu zostalo nedotknuté v odvolaním nenapadnutých výrokoch o zastavení konania a o vrátení časti súdneho poplatku a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v preskúmavanej časti napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.
7. Žalobca priamo v žalobe - okrem iného - poukazoval na to, že žalovanej pred podaním žaloby zaslal výzvu na zaplatenie dlhu („pokus o pokonávku“) zo dňa 29.7.2021. Opomenul (nie je podstatné či úmyselne alebo len z nepozornosti) uviesť nielen to, že žalovaná sa k danej výzve vyjadrila, ale predovšetkým skutočnosť, že on sám v reakcii na postoj prezentovaný protistranou ešte dňa 9.8.2021 súhlasil s úhradou dlhu žalovanou v konkrétne zadefinovaných splátkach (č.l. 53, vrátane opaku daného listu). V rámci procesného úkonu žalujúcej strany (č.l. 61 z opaku), ktorý nasledoval po podaní odporu žalovanou proti pôvodne vydanému platobnému rozkazu, výslovne sám žalobca konštatuje, že povolil žalovanej (práve listom z 9.8.2021) úhradu dlhu s príslušenstvom v splátkach. Súčasne potvrdil, že k danému okamihu žalovaná časť dlhu v splátkach už aj priebežne uhradila.
8. Zodpovedá obsahu odporu proti platobnému rozkazu, že žalovaná už v danom štádiu konania upozorňovala na (minimálne nekonzistentné) správanie žalobcu, ktorý na jednej strane súhlasil so splátkovým kalendárom a na strane druhej o 10 dní na to (bez akéhokoľvek porušenia dojednania o splátkovom kalendári) podal žalobu na súd. V tejto spojitosti opodstatnene žalovaná namieta, že okresný súd v napadnutom uznesení predmetnú - určite nie nevýznamnú - okolnosť ponechal nepovšimnutú a zaplatenie jednotlivých splátok vyhodnocoval len ako „prosté“ plnenie dlhu žalovaným subjektom po podaní žaloby.
9. Krajský súd zdôrazňuje, že zo súvisiacich písomností je zrejmé, že súčasťou povolených splátok bol nielen samotný dlh (vrátane úroku z omeškania), ale aj náklady spojené s jeho uplatňovaním (trovy právneho zastúpenia). Z vyjadrenia oboch sporových strán je pritom nesporné, že žalovaná všetky jednotlivé splátky (v súčte 778 eur) v plnej miere zaplatila. Rovnako z vyčíslenia rozsahu nárokov žalobcom v podaní, ktorým vzal žalobu späť (č.l. 84 až 85), vyplýva, že dlžník zaplatil viac, ako bola výška samotného dlhu spolu s úrokmi z omeškania. Žalobca dlh vyčísľuje v úhrne sumou 696,17 eur a súčasne potvrdzuje, že žalovaná zaplatila čiastku 778 eur. 10. Krajský súd konštatuje, že uzavretie dohody o splátkovom kalendári už splatného dlhu (dlhu po termíne jeho pôvodnej splatnosti) nie je prekážkou podania žaloby veriteľom. Je však minimálne neštandardné, ak takmer bezprostredne po uzavretí dohody o splátkovom kalendári a navyše bez ohľadu na plnenie povinností dlžníkom vyplývajúcich z takejto dohody veriteľ podá žalobu na súd. V nemalej miere totiž ignoruje ním samotným už výslovne akceptovanú snahu dlžníka zaplatiť mimosúdne jeho dlh. Osobitne, ak dlžník rešpektuje žalobcom vykonané vymedzenie všetkých súčastí dlhu, vrátane napríklad aj trov právneho zastúpenia; čo je i prípad súdenej veci.
11. Z hľadiska prioritizácie dohody strán ako prejavu jedného z nosných princípov občianskoprávnych záväzkových vzťahov (princípu zmluvnej voľnosti) a taktiež v záujme mimosúdneho riešenia sporov tak rozoberané správanie žalobcu v konkrétnostiach súdenej veci výrazne prispelo k vzniku (v danom okamihu určite neúčelného) súdneho sporu. Keďže súčasne v zmysle mimosúdneho dojednania strán, ktoré predchádzalo podanie žaloby, bol žalobcom požadovaný nárok žalovanou uspokojený, v konečnom dôsledku aj správanie žalobcu podmienilo neskoršie zastavenie konania. 12. Nadväzne je potrebné uzavrieť, že procesné zavinenie na zastavení konania bolo prítomné u oboch sporových strán a aplikácia § 256 ods. 1 CSP vyžadovala zohľadnenie všetkých vyššie vymedzených súvislostí; ktorých existencia bola zhodne potvrdená oboma stranami. Navyše, popísané skutkové i procesné okolnosti by spĺňali tiež kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, z ktorého titulu by rovnako žalobcovi nárok na náhradu trov (prvoinštančného) konania neprináležal.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľka - žalovaná bola síce v odvolacom konaní úspešná, avšak nárok na náhradu jeho trov si neuplatňovala a ani z obsahu spisu vznik trov na jej strane nevyplýva. Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).
14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.