Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/73/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti súdu o mal. F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov matka: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, F., zast. Mgr. Ing. Peter Holéczy, advokát so sídlom Vojenská 5, Košice a otec: V. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, F., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Mal. F. S., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. S., nar. XX.XX.XXXX sumou 80 Eur mesačne od 26.5.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 26.5.2016 do 31.1.2017 vo výške 515,67 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom n e u r č u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 26.5.2016 žiadala, aby zveril maloletú F. S., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 120 Eur mesačne od 1.12.2015 do budúcna. Úpravu styku určiť nežiadala.

2. Otec návrhom na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Na výživu maloletého dieťaťa je ochotný prispievať sumou minimálneho výživného. Úpravu styku určiť nežiadal.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 8.7.2016 navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť primerané výživné s prihliadnutím na vek a odôvodneného potreby, majetkové a zárobkové pomery otca. Úpravu styku určiť nežiadal, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa a rodičia sa vedia dohodnúť.

4. Z výpovede matky súd zistil, že s otcom maloletého dieťaťa nie sú manželia. Zo vzťahu pochádza maloletá F. S.Š., nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom k tomu, že ako rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti bola nútená podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností.

5. Matka je na rodičovskej dovolenke, spolu s prídavkami na detí jej príjem je vo výške 226 Eur mesačne. Býva s rodičmi, ktorým na bývanie, stravu prispieva sumou 50 Eur mesačne.

6. Maloletá F. je v jej celodennej starostlivosti. Výdavky sa týkajú hlavne zabezpečenia stravy maloletej 60 Eur, bývanie a služby spojené s bývaním 50 Eur, lieky, čaje 40 Eur, plienky 39 Eur, oblečenie, obuv 31 Eur, doprava 10 Eur, hračky 10 Eur. Výdavky spolu 240 Eur mesačne. Otec sa s maloletým dieťaťom nestretáva. Podľa vedomostí matky otec pracuje bez pracovnej zmluvy, nakoľko má veľa dlhov, za podnájom platí 300 Eur mesačne. V čase spolužitia bola nútená zobrať pôžičku z nebankovej spoločnosti vo výške 300 Eur s tým, že z uvedenej sumy jej otec vrátil 160 Eur.

7. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je nezamestnaný, brigádnicky pracuje na stavbe. Mesačne zarobí od 50 do 200 Eur. Býva spolu s bývalou manželkou v R. Č.. XX, na bývanie platia spolu 250 Eur mesačne, okrem toho platí výživné na 2 maloleté deti spolu 55 Eur mesačne. Bývalá manželka je zamestnaná s príjmom vo výške 320 Eur mesačne. O deti sa starajú spoločne. Na maloletú F. poslal finančné prostriedky, avšak na niektoré nemá listinné dôkazy. Otec má dlhy v zdravotnej poisťovni a v Provident 700 Eur. Evidovaný bol na Úrade práce, avšak bol vyradený pre nespoluprácu. Aktívne si hľadá zamestnanie. Niekedy pracuje ako stavebný robotník s tým, že jeho príjem je pohyblivý, pracuje sezónne a brigádne.

8. V konaní súd vypočul svedka H. G. ohľadne vykonávania prác a zamestnanosti, ktorý uviedol, že otec u neho pracoval pred niekoľkými rokmi na stavbe, v súčasnosti pre neho nepracuje. Uviedol, že žiadny byt mu neposkytol iba ho zoznámil s pánom P., ktorý mu sprostredkoval bývanie.

9. Z výpovede svedkyne H. S. - starej matky maloletého dieťaťa vyplynulo, že v čase spolužitia jej dcéry s otcom dieťaťa otec mal príjem vo výške 800 až 900 Eur mesačne.

10. Z výpovede svedka A.. H. P. bolo zistené, že otcovi a jeho bývalej manželke sprostredkoval bývanie v nehnuteľnosti, za ktorú platia 300 Eur mesačne.

11. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.

12. Otec predložil súdu listinný dôkaz, že nemá nárok na dávku v nezamestnanosti a je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 21.11.2016.

13. Z pripojených listinných dôkazov predložených účastníkmi konania vyplýva, že otec na výživu maloletého dieťaťa prispel od podania návrhu sumou 28 Eur v mesiaci máj 2016, sumou 27,13 Eur v mesiaci apríl 2016, sumou 27,20 Eur v mesiaci október 2016 a v decembri 2016 poslal výživné aj za november, december spolu 55 Eur. Okrem tejto sumy inou sumou na výživu neprispel.

14. Otec uviedol, že by mal poberať dávky v hmotnej núdzi vo výške 62 Eur mesačne.

15. Kolízny opatrovník poukázal na skutočnosť, že otec pri prešetrení pomerov uviedol, že pracuje ako stavebný robotník, býva v prenajatom rodinnom dome majiteľom ktorého je jeho zamestnávateľ. Uviedol, že jeho príjem je pohyblivý, nakoľko pracuje sezónne a brigádne. Je rozvedený. Z manželstva pochádzajú 2 deti, na ich výživu prispieva minimálnym výživným na každé dieťa.

16. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka poberá rodičovský príspevok na dieťa vo výške 203,20 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur.

17. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že otec nepoberá a ani nepoberal dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok a ani iné dávky. Menovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledná evidencia trvala od 17.8.2015 do 22.11.2015 a vyradený bol z dôvodu nespolupráce s úradom.

18. Z oznámenia ošetrujúcej psychiatričky H.. J. O. vyplýva, že menový bol vyšetrený v ambulancii 19.7.2016 diagnózou adaptačná porucha, reakcia na stres, chodil na plánové kontroly. Zo psychiatrického hľadiska je práceschopný.

19. Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701> Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701> sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

20. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

23. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

24. Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

25. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať majetok.

26. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

27. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

28. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

29. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pre určenie vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 80 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na potreby blížiacich povinností tak na strane matky ako aj na strane otca na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto opravené výživné je primerané a otec nemôže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa je v súčasnosti v celodennej starostlivosti matky, matka má náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením. Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne matka bez pomoci otca, otec sa s maloletým dieťaťom nestretáva. Príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku, otec je nezamestnaný, od 26.11.2016 evidovaný na Úrade práce. Súd poznamená, že výživné vo výške 80 Eur mesačne, ktoré predstavuje výživné na 1 deň 2,60 Eur a zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutých potrieb maloletého, ale vychádzajúcich § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dôvody na potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú uspokojenia, respektíve sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pre princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu respektíve priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu minimálne v takom rozsahu v akom je zaviazaný otec. Súd poukazuje aj na to, že otec od podania návrhu uviedol kolíznemu opatrovníkovi, že je zamestnaný brigádne ako stavebný robotník s príjmom okolo 600 Eur mesačne. Následne pred súdom uvedené tvrdenie poprel. Uviedol, že je nezamestnaný bez akéhokoľvek príjmu. Žije so svojou bývalou manželkou v dome v obci R., za ktorý uhrádzajú spoločne už v súčasnosti 360 Eur mesačne, pričom bývalá manželka zakúpila motorové auto na lízing s uvedením, že lízingové splátky platia jej rodičia. Uvedené tvrdenia otca sa javia súdu ako nepravdivé s účelom vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti a plniť si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu iba v minimálnom rozsahu. Je nepravdepodobné, aby otec bez akéhokoľvek príjmu a s príjmom manželky, ktorý uviedol, že je vo výške 320 Eur mesačne zabezpečujú a uhrádzajú všetky výdavky, ktoré uviedol. V ďalšom nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by svedčili v jeho prospech ohľadne jeho finančných možností a schopností. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci maloleté dieťa, ktoré nie je schopné sa samé živiť je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča aj dieťaťa hodnotiť jednotlivo. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto dôvody na potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutie kvalifikácie, možnosťou uplatnenia v danom regióne. Vyhodnotením majetkových pomerov rodičov je potrebné vychádzať nielen z jeho vychádzaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

30. Súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 2 Zákona o rodine, súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi a od podania návrhu, t. j. od 26.5.2016. Z pripojeného listinného dôkazu a to zápisnicou o konfrontácii medzi svedkom a svedkom poškodeným zo dňa 25.11.2016 bolo zistené, že rodičia maloletého dieťaťa nevedeli presne vymedziť čas spolužitia, preto súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi od 26.5.2016. V prevyšujúcej časti nárok matky považuje za nedôvodný. V prípade, že matka s otcom maloletého dieťaťa nežila v spoločnej domácnosti a nemala dostatok finančných prostriedkov na výživu dieťaťa bolo jej povinnosťou podať návrh na opravu rodičovských práv a povinností.

32. Podľa ust. § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

33. Vzhľadom na to, že súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť od 26.5.2016 vzniklo mu dlžné výživné vypočítané ku dňu 31.1.2017 v celkovej výške 515,67 Eur. Z prihliadnutím na jeho majetkové zárobkové pomery mu povolil dlžné výživné splácať v mesačných splátkach po 50 Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne:

- alikvotná časť za mesiac máj 2016 80 Eur : 31 dní = 2,60 Eur x 5 dní = 13 Eur.

- obdobie 6/16 do 1/17, t. j. 80 Eur x 8 mesiacov = 640 Eur spolu 653 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby otca (zhodné tvrdenie účastníkov) v celkovej sume 137,33 Eur. Dlžné výživné takto predstavuje 515,67 Eur.

34. Podľa ust. § 25 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

35. V tomto prípade rodičia úpravu styku určiť nežiadali.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.