Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-65-2020.pdf
PDF · 197.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/65/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XX, E., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava 15, IČO: 30 416 094, za účasti: 1/ MH Invest, s.ro., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava a 2/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, o správnej žalobe zo dňa 06. 05. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 06615/2020/ SCDPK/04227 zo dňa 14. 01. 2020, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 06615/2020/ SCDPK/04227 zo dňa 14. 01. 2020 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-NR-OCDPK-2019/042300 zo dňa 22. 10. 2019 a v e c v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Ostatným účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 21. 08. 2019 bola Okresnému úradu Nitra, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií doručená žiadosť o predĺženie povolenia časovo obmedzené predčasného užívania stavby „Príprava strategického parku Nitra v rozsahu: SO 117 Okružná križovatka „G“ na ceste I/64 Slovenkou správou ciest. V žiadosti je uvedené, že Okresný úrad Nitra rozhodnutí o povolení časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby do 31. 12. 2019 stavby „Príprava strategického parku Nitra, v rozsahu : SO 117“ rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2018 povolil časovo obmedzené užívanie predmetnej časti stavby. Z objektívnych príčin je potrebné predĺžiť lehotu trvania povolenia časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby, žiadal o povolenie časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby na dva roky, t. j. od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2021. Dôvodom je potreba dokončenia stavby príprava cestnej infraštruktúry - Strategický park Nitra a dokončenia procesu majetkovo-právneho vysporiadania ako aj verejný záujem na zachovaní plynulosti cestnej premávky na predmetnej komunikácii.
2.Oznámenie o začatí konania na vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby - Príprava strategického parku Nitra pre stavebné objekty stavby SO 117 Okružná križovatka „G“ na ceste I/64 v kat. území F. s prejednaním nepodstatnej zmeny oproti
overenej projektovej dokumentácii stavby a pozvánka na ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním vydal Okresný úrad Nitra dňa 16. 09. 2019.
3. Dňa 02. 10. 2019 bol spísaný protokol z konania o predĺžení povolenia časovo obmedzeného predčasného užívania stavby spojeného s prejednaním nepodstatných zmien oproti overenej PD stavby, v ňom sa konštatuje, že stavba bola povolená pre stavebníka MH Invest, s.r.o. a následne na základe zmluvy o postúpení práv a povinností a kúpnej zmluvy zo dňa 21. 04. 2018 prešli práva a povinnosti na SSC. Povolenie na predčasné užívanie stavby bolo vydané dňa 24. 10. 2018.
4. Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal dňa 22. 10. 2019 rozhodnutie č. OU-NR-OCDPK-2019/042300, ktorým povolil časovo obmedzené povolenie na predčasné užívanie stavby „Príprava strategického parku Nitra“ do 31. 12. 2021 pre stavebný objekt SO 17 Okružná križovatka „G“ na ceste I/64 kat. územie F..
5. Žalobca v podaní zo dňa 10. 11. 2017 označenom ako „Urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského dohovoru“ poukázal na to, že bol účastníkom zisťovacích konaní, ktoré aj uviedol (rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 navrhovaná činnosť „Autmomotive Nitra Project“, rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2016 navrhovaná činnosť „Gestamp Nitra“, rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2016 navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“, ako i záverečné stanoviská zo dňa 04. 11. 2016 k navrhovanej činnosti - „Automotive Nitra Project – Fáza 12“). Je nesporné, že všetky konania, ktorých predmetom je vydanie kolaudačného rozhodnutia, spadajú po zákonný pojem „povoľovacie konanie“, keďže sa takýmto rozhodnutím povoľuje užívanie zrealizovanej stavby. Skonštatoval, že spĺňa zákonné podmienky pre účastníctvo v každom kolaudačnom konaní a v rámci toho oznámil, že má záujem si svoje procesné postavenie uplatniť a teda byť účastníkom všetkých kolaudačných konaní týkajúcich sa povolenia užívania stavieb zrealizovaných v rámci vybudovania strategického parku, Automotive Nitra Project, ProLogis, Gestamp.
6. Následne žalobca podal odvolanie podaním zo dňa 13. 11. 2019 proti rozhodnutiu zo dňa 22. 10. 2019. V ňom namietal príslušnosť stavebného úradu pre toto konanie. Poukázal na to, že podal správnu žalobu vedenú na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 11S/52/2017 vo veci rozhodnutia žalovaného č. 06643/2017/ C240-SCDPK/01147 zo dňa 16. 01. 2017. Uviedol, že správny orgán porušil množstvo procesných noriem a poukázal konkrétne na ust. § 3 ods. 1, 2, 5, § 14 ods. 1, 2, § 23 ods. 1, 2, § 27 ods. 1 a § 33 ods. 2 a § 46 správneho poriadku.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
7. Žalovaný rozhodnutím č. 06615/2020/SCDPK/04227 zo dňa 14. 01. 2020 v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal v odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci v celom rozsahu, a zistil, že námietky podané žalobcom sú takmer identické ako námietky podané v konaní o povolení predčasného užívania tejto stavby, na ktorú bolo vydané časovo obmedzené povolenie na predčasné užívanie do 31. 12. 2019 rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2018. V odôvodnení rozhodnutia uviedol celý obsah podaného odvolania žalobcu.
8. V ďalšej časti rozhodnutia zaujal stanovisko k jednotlivým námietkam žalobcu: K bodu 1 - k námietke týkajúcej sa Slovenskej správy ciest uviedol, že Slovenská správa ciest v konaní predložila doklad - Zmluvu o postúpení práv a povinností uzatvorenú podľa § 269 Obchodného zákonníka medzi MH Invest, s.r.o. a ňou. K námietke, že SSC ako správca pre cesty I. triedy nemá čo byť stavebníkom účelových komunikácii, a teda ani užívateľom, poukázal na ust. § 3 ods. 4 cestného zákona podľa ktorého účelové komunikácie môžu byť aj vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. K bodu 2 – teda námietke o nepríslušnosti na konanie vo veci časovo obmedzeného povolenia na predčasné užívanie stavby pre SO 117 Okružná križovatka „G na ceste 1/64 uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor pre cestnú dopravu a pozemnú komunikácie je príslušným špeciálnym stavebným úradom podľa ustanovenia § 3a uds.2 cestného zákona v spojení s § 120 stavebného zákona. K bodu 3 - k požiadavke prerušenia konania z dôvodu „súdneho pojednávania k tejto veci súvisiaceho“ uviedol, že stavebné povolenie na predmetnú stavbu č. OU-NR-OCDPK- 2016/018823 zo dňa 15. 11.
2016, je právoplatné a vykonateľné a žalovaný nemá vedomosť o tom, že by bolo vydané rozhodnutie o podanej žalobe a ani o priznaní odkladného účinku. Podanie správnej žaloby navyše nepredstavuje ani dôvod na prerušenie konania o povolení časovo obmedzeného predčasného užívania stavby. K bodu 4 – o porušení množstvo procesných noriem, ktoré žalobca citoval uviedol, že vzhľadom na to, že nešpecifikuje, akým konkrétnym konaním prvostupňového správneho orgánu by mali byť porušené citované ustanovenia, nie je možné sa k tomu vyjadriť konkrétne. Žalovaný preskúmal celý postup špeciálneho stavebného úradu a rozhodnutie a nezistil žiadne porušenie citovaných a ani iných zákonných ustanovení právnych predpisov. K bodu 5 – k námietke o porušení ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku uviedol, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci časovo obmedzeného povolenia na predčasné užívanie stavby a preto nemohlo vo vzťahu k nemu dôjsť k porušeniu predmetného ustanovenia. Účastníkom konania sa stal podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona podaním odvolania podľa odseku 8 stavebného zákonu, ide len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu (zákona č. 24/2006 Z. z.). K bodom 6, 11, 12, 14, 15 a 18 poukázal žalovaný na to, že špeciálny stavebný úrad podľa § 80 stavebného zákona oznámil účastníkom konania i dotknutým orgánom listom zo dňa 16 .09. 2019 začatie konania o povolenie predčasného užívania stavby v predmetnej veci (ďalej len „oznámenie) a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 02. 10. 2019. Poukázal na ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona a uviedol, kto je podľa neho účastníkom kolaudačného konania. Vzhľadom na to, že žalobca nie je ani jedným z taxatívne vymenovaných subjektov, špeciálny stavebný úrad postupoval správne, keď nezaslal oznámenie žalobcovi, ale iba vymedzenému okruhu osôb. V kolaudačnom konaní bolo potrebné postupovať podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní.
9. K námietke porušenia ďalších noriem a Aarhuského dohovoru poznamenal, že Aarhuský dohovor nepriznáva žiadne práva fyzickým a právnickým osobám, ale ukladá povinnosti zmluvným štátom, pričom právo na prístup k informáciám, účasť na rozhodovacom procese ani prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia neboli v tomto konaní porušené. Špeciálny stavebný úrad postupoval správne, keď rozhodnutie č. OU-NR-OCDPK-2019/042300 zo dňa 22. 10. 2019 na časové obmedzené povolenie na predčasné užívanie stavby zverejnil na úradnej tabuli Okresného úradu v Nitre od 22. 10. 2019 do 13. 11. 2019 a požiadal o zverejnenie na úradnej tabuli aj mesto Nitra, na území ktorého sa stavba nachádza, aby v súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona mal možnosť podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad. Túto možnosť využil iba žalobca.
10. K námietke vyhodnotenia zapracovania podmienok zo zisťovacieho konania a námietke smerujúcej proti záväznému stanovisku sp. č. OU NR č. OU-NROSZP3-2018/038251 zo dňa 11. 10. 2018 poznamenal, že podľa § 140c ods. 2 stavebného zákona špeciálny stavebný úrad zaslal listom zo dňa 02. 10. 2019 OU OŽP žiadosť o záväzné stanovisko k predĺženiu predčasného užívania, ktorý reagoval listom zo dňa 08. 10. 2019 tak, že záväzné stanovisko, ktoré vydal dňa 11. 10. 2018 je naďalej v platnosti a na základe uvedeného s vydaním povolenia na predĺženie predčasného užívania stavby súhlasí.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprávnosti zaradeniu jeho pozemkov do Osvedčenia o významnej investícii uviedol, že stavba je súčasťou výstavby strategického parku, na ktorý MH SR vydalo v súlade s uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 v znení uznesenia vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015 a uznesením vlády SR č. 95/2017 postupom podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. Osvedčenie o významnej investícií zo dňa 13. 07. 2015, doplnené dňa 22. 07. 2015 a Osvedčenie o významnej investícií zo dňa 27. 02. 2017, špeciálny stavebný úrad ako aj žalovaný sú viazaní Osvedčením a nie sú oprávnení preskúmavať správnosť záverov obsiahnutých v Osvedčení, ani správnosť zaradenia pozemkov žalobcu do Osvedčenia.
11. K bodom 8 a 16, v ktorých poukázal žalobca na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona žalovaný uviedol, že námietka nie je dôvodná, vzhľadom na to, že predmetom tohto odvolacieho konania nie je preskúmanie stavebného povolenia, ale povolenia na časovo obmedzené predčasné užívanie stavby. Sú to dve samostatné konania. Stavebné povolenie je právoplatné a vykonateľné. Stavba je v súlade splatnými územnoplánovacími dokumentáciami obci, v katastrálnych územiach ktorých sa stavbu realizovala, a územnoplánovacia dokumentácia spĺňa zákonné kritériá.
12. K bodu 9 sa žalovaný nestotožnil s námietkou žalobcu vo vzťahu k tvrdeniu, že o odvolaní proti rozhodnutiu EIA rozhodoval nepríslušný orgán. V tejto veci rozhodol príslušný orgán podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho rozhodnutie je právoplatné a záväzné a žalovaný aj stavebný úrad sú ním viazaní.
13. K bodu 10 - k námietke týkajúcej sa zastavenia všetkých konaní súvisiacich s touto stavbou do rozhodnutia súdu z dôvodu, že žalobca podal správnu žalobu voči žalovanému sp. zn. 26S/3/2016 tykajúcu sa zámeru EIA v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z., uviedol, že predmetom tohto odvolacieho konania nie je preskúmanie rozhodnutia vydaného vo vodoprávnom konaní, ale povolenia na časovo obmedzene predčasné užívanie stavby. Sú to dve samostatné konania. Rovnako nemôžu obstáť ani námietky odvolateľa v tom, že podal správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní. Ani v tomto prípade nebolo o správnej žalobe doposiaľ rozhodnuté a nebol ani priznaný odkladný účinok žalobe. Rozhodnutie EIA a rozhodnutiu o odvolaní sú právoplatné a vykonateľné a pre špeciálny stavebný úrad a odvolací orgán záväzné.
14. K bodu 13 – v súvislosti s námietkou nedostatočnej dokumentácie týkajúcej sa dopravného napojenia poukázal na to, že skutočnosti, ktoré žalobca v tomto bode namieta vo vzťahu k dopravnému pripojeniu, nie sú predmetom tohto konania, ale sú predmetom samostatného stavebného konania.
15. Žalobca v predmetnom konaní nepreukázal, že by mu prináležalo postavenie účastníka konania podľa niektorého bodu citovaného ustanovenia. Špeciálny stavebný úrad mal za preukázané splnenie podmienok podľa § 55 ods. 2 správneho poriadku a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a MDV SR ako odvolací orgán nezistil žiadne porušenie právnych predpisov ani v tomto smere. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po oboznámením sa s obsahom spisu a analýze podaného odvolania je nepochybné, že špeciálny stavebný úrad neporušil stavebný zákon, správny poriadok, a v konaní postupoval správne a zákonne, povolenie na užívanie je v súlade s platnou právnou úpravou.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
16. Žalobou zo dňa 06. 05. 2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 06615/2020/ SCDPK/04227 zo dňa 14. 01. 2020 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22. 10. 2019 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žalovaný nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu.
17. Poukazoval (časť III.1 žaloby) na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Aplikácia vyššie uvedeného ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia nie je v predmetnej veci zákonná. V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom mesta Nitry.
18. Územný plán mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky č. 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý.
19. V ďalšej časti žaloby (časť III.2) žalobca skonštatoval, že stavba Vybudovanie Strategického parku a ani žiadna príprava Strategického parku nebola predmetom posudzovania v zmysle zákona
č. 24/2006 Z. z., ktorá rešpektuje podmienky európskej smernice E1A a Aarhuského dohovoru. V tejto súvislosti poukázal na významné rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01. 06. 2016, v ktorom samotné ministerstvo uvádza - povoľované objekty stavby sú však súčasťou inej stavby „Príprava strategického parku Nitra“, ktorá nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania a na skutočnosť, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, konkrétne týkajúce sa Strategického parku ako celku, čím došlo k zrejmému rozporu so zákonom č. 24/2006 Z. z., ktorý vo svojej prílohe č. 8, časti Infraštruktúra, položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, a to v zmysle časti „B“, stanovuje bez ohľadu na nejaké kritériá (prahové hodnoty), to znamená bez limitu, nutnosť vedenia zisťovacieho konania. Za tohto procesného stavu teda žiadne stavebné konanie nemôže byť legitímne vedené a niet iného procesného východiska len ako stavebné konanie zastaviť. Následne je nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.
20. V kontexte uvedeného zdôraznil rozdiel medzi strategickým parkom a investíciou, ktorá sa v rámci strategického parku má realizovať. Totiž, samotný pojem „strategický park“ bol do našej legislatívy, konkrétne do zákona č. 175/1999 Z. z., vnesený novelou tohto zákona, zákonom č. 154/2015 Z. z.. Strategický park je určitý priestor, kde sa jednotlivé investície budú realizovať, pričom súčasťou tohto priestoru sú aj stavby v danom priestore sa nachádzajúce, ktoré sú potrebné pre realizáciu takýchto investícii, teda napr. cestné komunikácie, inžinierske siete a pod. Následne sa venoval pojmu významná investícia.
21. V súvislosti s uvádzanými skutočnosťami ohľadom neposúdenia samotnej investície v podobe výstavby Strategického parku, na ktorú sa vzťahuje samostatné osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR, teda iné osvedčenie o významnej investícii ako na investíciu Automotive Nitra Project, uviedol, že slovenské právne predpisy predpokladajú kumulatívne posudzovanie projektu s inými existujúcimi alebo schválenými projektmi, čím poukázal na to, že v prípade výstavby automobilového závodu Jaguar Land Rover je absolútne nedostatočné, že došlo k procesu EIA len vo vzťahu k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ bez súčasného/kumulatívneho posúdenia v rámci procesu EIA aj samotnej investície v podobe výstavby strategického parku.
22. Čo sa týka posúdenia navrhovanej činnosti „Priemyselný park Nitra - Sever“, ktorou argumentáciou sa „obhajuje“ žalovaný, k tomu uviedol, že toto tvrdenie je doslova absurdné a scestné, pretože „Priemyselný park Nitra - Sever“ je úplne niečo iné, ako strategický park Nitra
23. Ďalšou zásadnou námietkou (III.3) a žalobným dôvodom je jednoznačne aj tá námietka, že podal na Krajský súd Nitra správnu žalobu dňa 23. 02. 2016 voči žalovanému Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov referát starostlivosti o životné prostredie - sp. zn. 26S/3/2016 týkajúcu sa zámeru EIA v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to konkrétne Automotive Nitra Project, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté a dokonca nebolo ani otvorené pojednávanie, pričom správny orgán by mal zastaviť, minimálne však prerušiť (§ 29 ods. 1 SP), všetky konania súvisiace s touto stavbou, teda aj toto konanie, do rozhodnutia súdu, nakoľko na tomto základe správny orgán nemôže vychádzať z týchto rozhodnutí týkajúcich sa vplyvov na životné prostredie a nemôže si ani urobiť úsudok o ich zákonnosti, keďže vo veci rozhoduje príslušný správny súd.
24. Tiež poukazujem na povinnosť stavebného úradu konať v zmysle § 140c ods. 6 stavebného zákona, podľa ktorého zašle návrh na príslušný orgán na vydanie záväzného stanoviska, pričom jednoznačne je toho názoru, že príslušným orgánom je ministerstvo životného prostredia. Následne poukázal na ust. § 140c ods. 12 stavebného zákona stavebný úrad vo veci nerozhodne bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o predmet konania, ktorý podlieha rozhodovaniu podľa osobitného predpisu.
25. Taktiež namietal vadnosť vydaného stavebného povolenia a tým aj napádaného rozhodnutia žalovaného v tom ohľade, že podklady, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho rozhodnutia v konaní vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia
dopravy na cestu 1/64, ktorých stavieb sa má toto stavebné konanie týkať, sú nedostatočné, pretože toto dopravné napojenie (a už vôbec nie jeho vplyvy na životné prostredie) je absolútne nepreskúmateľné a z predmetných podkladov nezistiteľné. Veľmi podstatná je tá skutočnosť, že úsek cesty 1/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu RIA nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku, ako aj pre Automotive Nitra Project.
26. V časti IIII. 5 žaloby konštatoval žalobca, že v tomto konaní nebola, okrem už spomenutých pochybení, dodržaná ani hypotéza ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia účastníci konania a zúčastnené osoby majú právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Z toho logicky vyplýva, že tieto podklady musia mať k dispozícii. Výzva podľa tohto ustanovenia zákona iná byť preto účastníkovi konania doručená pred vydaním rozhodnutia vo veci samej aspoň jeden raz (počas konania), a to v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a sám považuje obstarávanie podkladov za ukončené a mieni už vo veci rozhodnúť. K takémuto konaniu správneho orgánu v relácii voči jeho osobe ako účastníkovi konania však nedošlo. K otázke aplikácie ust. § 33 ods. 2 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Szd 7/2009 zo dňa 23. marca 2010, z ktorého citoval, ako i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 2S/60/2012.
27. V rámci žalobných dôvodov v časti III.6 namietal zákonnosť napádaného (druhostupňového) rozhodnutia žalovaného, ktoré vydal/podpísal pracovník správneho orgánu ako oprávnená osoba G. H., I., MSc., generálny riaditeľ sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií, pričom má vedomosť, že táto osoba bola v nedávnej dobe vo vrcholovej riadiacej funkcii spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorá je účastníkom tohto administratívneho konania, a teda je evidentné, že s ohľadom na túto skutočnosť musel mať pomer k účastníkom konania, a teda je tu dôvodná obava o jeho predpojatosti. Na tomto základe rozhodnutie o jeho odvolaní vydal materiálne vylúčený pracovník správneho orgánu, čím je daná z hľadiska zákonnosti zrejmá vada napádaného rozhodnutia.
28. Uvedenú skutočnosť možno substancovať predložením rozhodnutia ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 19. 02. 2020, číslo: 06186/2020/SL/05624-M, na základe ktorého bola predmetná osoba v konaní materiálne totožnom - odvolacie konanie vo veci povolenia predĺženia platnosti na časovo obmedzené predčasné užívanie stavby: „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA“, stavebných objektov: 107 Styková križovatka „A“ na ceste 1/64 v k. ú. J. K. XXX L. križovatka „E“ na ceste 1/64 v k. ú. F., vedenom na Ministerstve dopravy a výstavby Slovenskej republiky pod č. 32267/2019/SCDPK - vylúčená na základe rovnakých argumentov, ktoré uvádzal v tomto bode žaloby.
29. V závere žaloby – bod IIL8 uviedol, že je potrebné prihliadnuť aj na medzinárodnú zmluvu, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z. z. V tejto súvislosti si dovolím odcitovať Čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, z ktorého aj citoval. Jednoznačne s prihliadnutím na účel Aarhuského dohovoru je citovaný článok nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov orgánov verejnej moci nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia musí byť v rámci tohto aj reálne zabezpečená náprava v prípade dôvodne napadnutých takýchto nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci. Mal za to, že v tomto konaní napádaným rozhodnutím práve tento účel nebol rešpektovaný, keďže s jeho relevantnými námietkami sa žalovaný nevysporiadal alebo vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch.
IV. Vyjadrenie žalovaného
30. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 08. 2020 reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej žalobe, pričom súd konštatuje, že jeho vyjadrenie je totožné s tým, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu v žalobou napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že stavba je v súlade s platnými
územno-plánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach, ktorých sa stavba realizovala a poukázal tiež na to, že je viazaný osvedčením o významnej investícii zo dňa 14. 01. 2016, ktoré vydalo Ministerstvo hospodárstva SR. Špeciálny stavebný úrad v rámci územia strategického parku povoľoval viaceré cestné stavebné objekty na ceste I. triedy č. I/64 v rámci stavby „Príprava strategického parku“, ktorá je súčasťou stavby významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ ako napr. stavebné povolenie č. OU-NR-OCDPK-2016/018823 zo dňa 15. 11. 2016, kde podkladom pre rozhodnutie bolo rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, právoplatné dňa 28. 12. 2015. Ak by teda stavba „Príprava strategického parku“ nebola posúdená v zisťovacom konaní, p. žalobca by sa nestal účastníkom konania podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona podaním odvolania podľa odseku 8 stavebného zákona, v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu (zákona č. 24/2006 Z. z). Sám žalobca, ako účastník konania v námietkach zo dňa 06. 03. 2020 v inom konaní - v stavebnom konaní uviedol, že: „Samozrejme posudzuje sa navrhovaná činnosť a nie názov danej činnosti.“ Dôležité je vychádzať z obsahu uvedených skutočností a nie z ich názvov, čo špeciálny stavebný úrad aplikoval pri povoľovaní iných stavebných objektov Strategického parku Nitra. Žalobca ďalej v námietkach poukazuje na rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 15863/2016/B625-SV/36045/ GE zo dňa 01. 06. 2016. Žalovaný konštatuje, že predmetné rozhodnutie netvorí podklad spisového materiálu v danej veci, a netýka sa predmetu tohto konania. Z tohto dôvodu je irelevantné pre posúdenie a rozhodnutie v danej veci. Stavba strategického parku Haniska pri Košiciach sa netýka tohto konania, žalovaný nie je príslušný sa k nej vyjadrovať a prípadné postupy iných správnych orgánov pri iných stavbách, ktoré nemajú súvis s týmto predčasným užívaním a ani stavebným konaním, žalovaného nijako vo všeobecnosti nezaväzujú, keďže každé jedno správne konanie je individuálnym rozhodovacím procesom, ktorý nemožno bez ďalšieho paušalizovať len na základe skutočnosti, že v Košiciach sa tiež rieši Strategický park. Podanie správnej žaloby navyše nepredstavuje ani dôvod na prerušenie konania o povolení časovo obmedzeného predčasného užívania stavby. Pokiaľ má žalovaný vedomosť, Krajský súd v Nitre nevydal žiadne predbežné opatrenie v predmetnej veci. Z uvedených dôvodov nebol dôvod na prerušenie konania zo strany stavebného úradu a ani odvolacieho orgánu.
31. Aj keď námietky smerujú proti stavebnému povoleniu a neboli predmetom konania o predčasnom užívaní, žalovaný uviedol, že s námietkami žalobcu sa špeciálny stavebný úrad vysporiadal v stavebnom konaní. Tiež sa vysporiadal s námietkou, ktorou žalobca spochybňoval a to k podkladom, z ktorých špeciálny stavebný úrad vychádzal pri vydaní svojho rozhodnutia v stavebnom konaní, konkrétne týka sa to podkladov dopravného pripojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64. Stavba „Príprava strategického parku Nitra“ sa nachádza v priemyselnej lokalite Nitra – Sever, v blízkostí obcí Lužianky a Dražovce. Z dôvodu zvýšenia dopravných nárokov, bolo potrebné vybudovať novú cestnú infraštruktúru, ktorá má slúžiť na rozvoj územia danej lokality. Za tým účelom stavebník zabezpečil vypracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“, ktorú vypracoval Dopravoprojekt a.s. Pri návrhu vychádzal z Dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s. z novembra 2015. Predmetom tejto projektovej dokumentácie bolo riešenie dopravnej situácie v predmetnom území. Boli navrhnuté komunikácie, ktoré budú napojené na nadradenú cestnú sieť (cesta I/64 a rýchlostná cesta R1 A), ale aj na ostatné jestvujúce komunikácie v dotknutom území. Navrhovaná vonkajšia infraštruktúra bude po ukončení ich výstavby slúžiť ako verejná infraštruktúra. K ustanoveniu § 66 ods. 4 stavebného zákona (a rovnako § 4 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie), poznamenávame, že sa viaže k stavebnému konaniu, avšak povolenie na užívanie je rozhodnutie, vydané v kolaudačnom konaní, a teda sa v ňom neaplikuje tá časť stavebného zákona, týkajúca sa stavebného konania. Konanie o predčasnom užívaní stavby nie je ďalšou inštanciou, kde sa majú určiť podmienky pre realizáciu stavby; toto bolo predmetom stavebného konania, ktorého výsledkom bolo vydanie stavebného povolenia. Ako sme už uviedli, stavebné a kolaudačné konanie sú dva ucelené druhy konaní s rozličným predmetom konania.
32. Špeciálny stavebný úrad v rámci územia strategického parku povoľoval viaceré cestné stavebné objekty na ceste I. triedy č. I/64 v rámci stavby „Príprava strategického parku“, ktorá je súčasťou stavby významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ ako napr. stavebné povolenie č. OU- NR-OCDPK-2016/018823 zo dňa 15. 11. 2016, kde podkladom pre rozhodnutie bolo rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, právoplatné dňa 28. 12. 2015. Ak by teda stavba „Príprava strategického parku“ nebola posúdená v zisťovacom konaní, p.
žalobca by sa nestal účastníkom konania podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona podaním odvolania podľa odseku 8 stavebného zákona, v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu (zákona č. 24/2006 Z. z). Sám žalobca, ako účastník konania v námietkach zo dňa 06. 03. 2020 v inom konaní - v stavebnom konaní uviedol, že: „Samozrejme posudzuje sa navrhovaná činnosť a nie názov danej činnosti.“ Dôležité je vychádzať z obsahu uvedených skutočností a nie z ich názvov, čo špeciálny stavebný úrad aplikoval pri povoľovaní iných stavebných objektov Strategického parku Nitra. Žalobca ďalej v námietkach poukazuje na rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01. 06. 2016. Žalovaný konštatuje, že predmetné rozhodnutie netvorí podklad spisového materiálu v danej veci, a netýka sa predmetu tohto konania. Z tohto dôvodu je irelevantné pre posúdenie a rozhodnutie v danej veci. Stavba strategického parku Haniska pri Košiciach sa netýka tohto konania, žalovaný nie je príslušný sa k nej vyjadrovať a prípadné postupy iných správnych orgánov pri iných stavbách, ktoré nemajú súvis s týmto predčasným užívaním a ani stavebným konaním, žalovaného nijako vo všeobecnosti nezaväzujú, keďže každé jedno správne konanie je individuálnym rozhodovacím procesom, ktorý nemožno bez ďalšieho paušalizovať len na základe skutočnosti, že v Košiciach sa tiež rieši Strategický park. Podanie správnej žaloby navyše nepredstavuje ani dôvod na prerušenie konania o povolení časovo obmedzeného predčasného užívania stavby. Pokiaľ má žalovaný vedomosť, Krajský súd v Nitre nevydal žiadne predbežné opatrenie v predmetnej veci. Z uvedených dôvodov nebol dôvod na prerušenie konania zo strany stavebného úradu a ani odvolacieho orgánu.
33. Aj keď námietky smerujú proti stavebnému povoleniu a neboli predmetom konania o predčasnom užívaní, žalovaný uviedol, že s námietkami žalobcu sa špeciálny stavebný úrad vysporiadal v stavebnom konaní. Tiež sa vysporiadal s námietkou, ktorou žalobca spochybňoval a to k podkladom, z ktorých špeciálny stavebný úrad vychádzal pri vydaní svojho rozhodnutia v stavebnom konaní, konkrétne týka sa to podkladov dopravného pripojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64. Stavba „Príprava strategického parku Nitra“ sa nachádza v priemyselnej lokalite Nitra – Sever, v blízkostí obcí Lužianky a Drážovce. Z dôvodu zvýšenia dopravných nárokov, bolo potrebné vybudovať novú cestnú infraštruktúru, ktorá má slúžiť na rozvoj územia danej lokality. Za tým účelom stavebník zabezpečil vypracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“, ktorú vypracoval Dopravoprojekt a.s.. Pri návrhu vychádzal z Dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s. z novembra 2015. Predmetom tejto projektovej dokumentácie bolo riešenie dopravnej situácie v predmetnom území. Boli navrhnuté komunikácie, ktoré budú napojené na nadradenú cestnú sieť (cesta I/64 a rýchlostná cesta R1 A), ale aj na ostatné jestvujúce komunikácie v dotknutom území. Navrhovaná vonkajšia infraštruktúra bude po ukončení ich výstavby slúžiť ako verejná infraštruktúra. K ustanoveniu § 66 ods. 4 stavebného zákona (a rovnako § 4 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie), poznamenávame, že sa viaže k stavebnému konaniu, avšak povolenie na užívanie je rozhodnutie, vydané v kolaudačnom konaní, a teda sa v ňom neaplikuje tá časť stavebného zákona, týkajúca sa stavebného konania. Konanie o predčasnom užívaní stavby nie je ďalšou inštanciou, kde sa majú určiť podmienky pre realizáciu stavby; toto bolo predmetom stavebného konania, ktorého výsledkom bolo vydanie stavebného povolenia. Ako sme už uviedli, stavebné a kolaudačné konanie
V. Ďalší priebeh súdneho konania
34. K podanej správnej žalobe sa vyjadrila spoločnosť MH Invest, s.r.o. podaním zo dňa 13. 07. 2020 a uviedla, že z administratívneho konania a postavenia žalobcu v ňom je zrejmé, že žalobca je oprávnený podať žalobu iba ako zainteresovaná verejnosť v zmysle § 178 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „Správny súdny poriadok“), a teda môže namietať iba porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia.
35. Žalobca odvodzoval svoje postavenie účastníka administratívneho konania z pozície zainteresovanej verejnosti a do konania o povolení predčasného užívania stavby vstúpil z titulu ust. § 140c ods. 8 stavebného zákona, až keď podal svoje odvolanie voči rozhodnutiu okresného úradu. Žalobca nemal postavenie účastníka administratívneho konania, nakoľko nespĺňal podmienky ust. § 78
odsek 1 stavebného zákona a teda nie je oprávnený podať správnu žalobu a namietať, že bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.
36. Žaloba žalobcu nespĺňa ani základnú náležitosť správnej žaloby zainteresovanej verejnosti podľa ust. § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, keďže žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje, aký konkrétny verejný záujem v oblasti životného prostredia bol rozhodnutím okresného úradu v konaní o povolení predčasného užívania stavby porušený.
37. V súvislosti s námietkami žalobcu o tom, že neboli naplnené podmienky pre aplikáciu ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože územie nie je dostatočne zaregulované územným plánom zóny, uviedol, že stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí v katastrálnych územiach, na ktorých sa stavba realizovala. Je však dôležité poukázať na fakt, že v kolaudačnom konaní (a teda aj v konaní o povolení predčasného užívania stavby) sa už neskúmajú podmienky, ktoré boli vyžadované pre vydanie povolenia na realizáciu stavby, teda nerieši sa, či stavba mala byť realizovaná alebo nemala byť realizovaná.
38. K tvrdeniu žalobcu o tom, že konaniu o povolení predčasného užívania časti stavby nepredchádzalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, týkajúce sa Strategického parku ako celku uviedol, že podľa ust. § 81 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad v kolaudačnom konaní (a teda aj v konaní o povolení predčasného užívania stavby) skúma, či sa stavba uskutočnila v súlade s podmienkami Navyše, už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ podľa zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem strategický park je použitý v osvedčeniach o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického parku“ je vo verejnom záujme. Podľa návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii je účelom vybudovania strategického parku majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a príprava komplexnej infraštruktúry pre vytvorenie strategickej investície. Je nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „Priemyselný park Nitra - Sever“ sa zhoduje s účelom vybudovania strategického parku. Okrem iného, zákon č. 24/2006 Z. z. nepozná pojem strategický park, preto ani nie je možné viesť zisťovacie konanie, v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku, nakoľko Zákon č. 24/2006 Z. z. upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov (t. j. návrh plánu alebo návrh programu) a ich vplyvov, resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Z uvedeného je zrejmé, že strategický park ako celok bol posúdený v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“.
39. K tvrdeniam žalobcu o nutnosti prerušenia konania podľa ust. § 29 ods. 1 správneho poriadku do skončenia konania vedeného Krajským súdom pod sp. zn.: 26S/3/2016 spoločnosť MH Invest uviedla, že podanie akejkoľvek správnej žaloby nemôže znamenať prerušenie stavebného konania. Prijatie tejto argumentácie by viedlo k možnosti podať akúkoľvek nedôvodnú alebo šikanóznu správnu žalobu a jej výsledkom by automaticky bolo zastavenie alebo prerušenie stavebných prác, čo by bezpochyby viedlo k porušeniu práv stavebníkov. Konanie o povolení predčasného užívania stavby, v ktorom došlo k vydaniu Rozhodnutí, nie je nijakým spôsobom viazané na rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktorého zákonnosť Žalobca napadol správnou žalobou.
40. Z námietky žalobcu o nemožnosti uplatniť svoje práva podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku nie je zrejmé, či namieta toto údajné porušenie v prvostupňovom alebo odvolacom konaní. V rozhodnutí okresného úradu k časovo obmedzenému povoleniu na predčasné užívaniu stavby, boli účastníci riadne upovedomení o svojich procesných právach. Oznámenie o začatí konania sa žalobcovi nedoručovalo z dôvodu, že žalobca nebol účastníkom konania z titulu ust. § 78 ods.1 stavebného zákona. Žalobca sa stal účastníkom konania až podaním odvolania podľa ust. § 140c ods. 8 a nasl. stavebného zákona.
41. V súvislosti s námietkou predpojatosti voči G. H. I., MSc., generálnemu riaditeľovi sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií Okresného úradu Nitra, ktorý ako zamestnanec žalovaného podpisoval rozhodnutie Žalovaného uviedol, že táto námietka žalobcu je nedôvodná a pre toto správne súdne konanie irelevantná. Pre upresnenie uviedol, že G. H., I., MSc. nebol štatutárnym orgánom MH Invest a ani členom dozornej rady MH Invest, ale zamestnancom podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy, a to od 01. 02. 2016 do 30. 06. 2017, preto tvrdenie žalobcu ohľadom vysokého postavenia G.
H., I., MSc. v MH Invest je ničím nepodložené subjektívne konštatovanie. Hlavnou pracovnou náplňou pracovného pomeru G. H., I., MSc. bol management a koordinácia činnosti projektových manažérov, pričom nevstupoval do jednotlivých vecných stránok projektu „Vybudovanie strategického parku“ ani do konkrétnych konaní, či správnych alebo súdnych. Z uvedených dôvodov nie je podľa MH Invest naplnená ani minimálna objektívna možnosť, aby G. H., I., MSc. v súvislosti s pracovným pomerom v MH Invest bol predpojatý v konaní vo veci vydania rozhodnutia žalovaného.
42. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1 As 51/2008-72 zo dňa 10. 07. 2008, z ktorého citoval.
43. V súvislosti s námietkou o potrebe prihliadnutia na ustanovenia Aarhuského dohovoru sa spoločnosť MH Invest plne stotožnila s argumentáciou žalovaného. Spoločnosť MH Invest tiež poukázala na výklad Európskeho súdneho dvora vo veci C-240-09 zo dňa 08. 03. 2011 k ustanoveniu čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.
44. V závere svojho vyjadrenia upriamila pozornosť na skutočnosť, že žalobca opätovne konkrétne nepomenúva aké práva, či už jeho alebo práva verejnosti, mali byť porušené. Zároveň ani nekonkretizuje akým postupom, rozhodnutím stavebného úradu alebo napadnutým rozhodnutím žalovaného k nemu mohlo dôjsť. Uvedené len potvrdzuje zmätočnosť a zrejmú nepreskúmateľnosť tvrdení žalobcu.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
45. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 21. 08. 2018, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu (§ 119 SSP), preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 01. 2020 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22. 10. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22. 10. 2019), ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22. 10. 2019 (nakoľko v petite žaloby sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP) je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že v priebehu administratívneho konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
46. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 30. 09. 2019 do 24. 04. 2020, teda i v čase kolaudačného konania, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Podľa § 77 vyššie citovaného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.
Podľa § 78 ods. 1 zákona vyššie citovaného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 81 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
Podľa § 82 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
Podľa § 120 ods. 1 a 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma ) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. __________________________ 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 140c ods. 8 vyššie citovaného zákona, proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu15b) má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. 15d)
47. Podľa § 3 ods. 1, 5 písm. c/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady. Okresné úrady c) vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec.
Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vykonáva ministerstvo. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo
určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie. Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. ______________________________ 2/ § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( § 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy podľa § 18 ods. 13. Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)
48. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní. Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.
Podľa § 38 ods. 4 vyššie citovaného zákona, príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27) vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu a/ k územnému konaniu o umiestnenie stavby,
b/ k územnému konaniu o využití územia, c/ k stavebnému konaniu, d/ ku kolaudačnému konaniu.
49. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k), b) rozhoduje podľa § 192.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
50. Správny súd vychádzajúc z toho, že predmetom súdneho konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo povolené časovo obmedzené predčasné užívanie stavby do 31. 12. 2021, viazaný skutkovým stavom v čase rozhodovania správnych orgánov v zmysle § 135 ods. 1 SSP, mal za to, že jednou z námietok bola námietka, týkajúca sa toho, že správne orgány nekonali so žalobcom ako s účastníkom konania, že týmto rozhodnutím došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu a preto v danej veci bolo irelevantné, že uplynulo obdobie časového obmedzenia predčasného užívania stavby do 31. 12. 2021. Úlohou správneho súdu je preto aj v danom prípade preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov v zmysle námietok žalobcu.
51. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby a obsah predloženého administratívneho spisu, správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Súd si do konania pripojil rozsudok č. k. 11S/52/2017-446 zo dňa 26. 02. 2020, predmetom ktorého bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-NR-OCDPK-2016/018823 zo dňa 15. 11. 2016, ktorým povolil stavbu „Príprava strategického parku Nitra, v rozsahu tam uvedených objektov, okrem iného i objektu SO 117 Okružná križovatka „G“ na ceste I/64 , proti ktorému podal žalobca správnu žalobu a túto správny súd zamietol. Z rozhodnutia, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu bolo zistené, že v konaní o vydanie stavebného povolenia na uvedenú stavbu správne orgány so žalobcom konali ako s účastníkom konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, lebo bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z., teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona uplatnil podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, ako to vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2016/031851-017.F36 zo dňa 08. 10. 2015.
52. Následne v predmetnom konaní správny orgán so žalobcom nekonal, vychádzajúc pritom z § 78 ods. 1 stavebného zákona a odvolanie žalobcu žalovaný preskúmal v súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona.
53. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj s prihliadnutím na žalobné námietky, súd bol toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom kolaudačného konania v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09, preto súd dospel k záveru, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby.
54. Správny súd mal z obsahu predloženého administratívneho spisu nesporne preukázané, že Slovenská správa ciest ako stavebník podala dňa 21. 08. 2019 žiadosť o predĺženie povolenia časovo obmedzeného predčasného užívania stavby na dva roky, t. j. od 01. 01. 2020 do 31. 12. 2021, keď bolo už vydané rozhodnutie o povolení časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby do 31. 12. 2019 a to rozhodnutím Okresného úradu Nitra zo dňa 24. 10. 2018. V žiadosti je uvedené, že z objektívnych príčin je potrebné predĺžiť lehotu trvania povolenia časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby, pričom dôvodom je potreba dokončenia stavby „príprava cestnej infraštruktúry - strategický park Nitra a potreba dokončenia procesu majetkovo - právneho vysporiadania ako aj verejný záujem na zachovaní plynulej cestnej premávky na predmetnej komunikácii.. Z administratívneho spisu
súd ďalej zistil, že oznámenie o začatí kolaudačného konania bolo doručované účastníkom konania a dotknutým orgánom do vlastných rúk, pričom žalobcovi, doručované nebolo. Rovnako tak so žalobcom stavebný úrad nekonal a nedoručoval mu ani rozhodnutie zo dňa 22. 10. 2019 o povolení časovo obmedzeného povolenia na predčasné užívania stavby príprava strategického parku Nitra“ do 31. 12. 2021, t. j. rozhodnutie stavebného úradu. Proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 22. 10. 2019 podal žalobca odvolanie zo dňa 13. 11. 2019, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 14. 01. 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra zo dňa 22. 10. 2019.
55. Nemožno ale opomenúť, že žalobca, ktorý bol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, čo v konaní nebolo sporné, mal byť účastníkom všetkých povoľovacích konaní ex lege (§ 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.), a teda i konania o povolení časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby „príprava strategického parku Nitra“ do 31. 12. 2021. Z administratívneho spisu je zrejmé, že stavebné orgány so žalobcom konali v stavebnom konaní o vydanie stavebného povolenia práve titulom toho, že bol účastníkom uvedeného zisťovacieho konania, avšak v kolaudačnom konaní už so žalobcom ako s účastníkom konania nekonali, čo vyplýva i zo samotného rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný uvádza, že žalobca účastníkom konania nebol, a tiež uvádza, že preskúmal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 140c ods. 8 stavebného zákona, teda v rozsahu, v akom žalobca namieta nesúlad povolenia na užívanie s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
56. Podaním odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sa začína odvolacie konanie, ktoré musí byť ukončené zákonom upraveným postupom. Postup správneho orgánu prvého stupňa po podaní odvolania proti jeho rozhodnutiu je upravený v ust. § 57 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 71/1967 Zb. alebo správny poriadok) takým spôsobom, že o podanom odvolaní môže rozhodnúť sám, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. V prípade, že o podanom odvolaní správny orgán prvého stupňa nerozhodne, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu v zákonom určenej lehote a upovedomí o tom účastníka konania.
57. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
58. Stavebný zákon v ust. § 78 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto môže byť účastníkom kolaudačného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb., a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).
59. Pojem účastníka konania teda definuje správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní ako i stavebný zákon, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.
60. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je ale otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná i v ust. § 140 stavebného
zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.
61. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov kolaudačného konania a teda určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.
62. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 78 definuje účastníkov kolaudačného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania".
63. V priebehu kolaudačného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, vlastníkom stavby, ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, a preto nemôže byť účastníkom kolaudačného konania v zmysle ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona.
64. Je však nesporné, že žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania, ktoré prebehlo na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“ a pri vydaní stavebného povolenia stavebný úrad s účastníkmi zisťovacieho konania, a teda aj so žalobcom, riadne konal, zaoberal sa jeho námietkami, doručil mu rozhodnutie a rozhodol i o odvolaní žalobcu proti stavebnému povoleniu. Pokiaľ správne orgány pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzajú striktne len z ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, ich postup nemožno považovať za súladný so zákonom. Z ust. § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania. Správny súd dáva do pozornosti správnych orgánov, že verejnosť získava účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona o EIA automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akými je stavebné konanie, územné konanie, kolaudačné konanie, konanie o výrube stromov, konanie o dobývacom priestore a podobne. Z tohto dôvodu sa v zákone o EIA priamo deklaruje, že právo dotknutej verejnosti, ktorá sa stala účastníkom konania podľa zákona o EIA môže byť výsledkami následných povoľovacích konaní, ich zmien alebo aj realizáciou navrhovanej činnosti priamo dotknuté.
65. V dôsledku procesného postupu, ktorý zvolil správny orgán prvého stupňa, vznikla situácia, že správne orgány si okruh účastníkov konania vo veci vydania povolenia časovo obmedzeného povolenia na predčasné užívania stavby do 31. 12. 2021 neurčili správne, pretože nekonali s účastníkmi, ktorí boli účastníkmi zisťovacieho konania na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“, medzi ktorými bol aj žalobca, čo v konaní nebolo sporné. Napriek tomu, že pri vydaní stavebného povolenia správne orgány so žalobcom ako s účastníkom konania konali, v kolaudačnom konaní vymedzili účastníctvo len v súlade s ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona a neprihliadli na to, že účastníkmi konania aj v tomto povoľovacom konaní sú ex lege účastníci zisťovacieho konania, ak tomuto povoľovaciemu konaniu predchádzalo v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. Pochybenie, ktorého sa dopustil správny orgán prvého stupňa neodstránil ani žalovaný, keď potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra a so žalobcom nekonal ako s účastníkom konania, ale jeho odvolanie posúdil len v rozsahu ust. § 140c ods. 8 stavebného zákona. Rozhodnutie podľa názoru súdu nebolo vydané v súlade so zákonom.
66. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 01. 2020, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22. 10. 2019 (čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal) zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g/, ods. 3 písm. a/ SSP, teda z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.
67. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa bude v ďalšom konaní správne určiť okruh účastníkov konania, vysporiadať sa s na námietkami, ktoré budú prípadne vznesené a rozhodnúť o žiadosti stavebníka o vydanie povolenia na časovo obmedzené predčasné užívanie stavby do 31. 12. 2021. Žalovaný i správny orgán prvého stupňa sú viazaní právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a svoje rozhodnutia riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodnia. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti správnych orgánov povinnosť vyplývajúcu z ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu v čase rozhodovania správneho orgánu. Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona). S uplatňovaním zásady materiálnej pravdy súvisí aj zodpovednosť za zisťovanie podkladov, ktorú nesie správny orgán. S povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci súvisí i povinnosť zisťovania, či a k akým zmenám došlo s odstupom času od začatia kolaudačného konania, teda v jeho priebehu až k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, resp. k času, kedy bude rozhodované o odvolaní.
68. V súvislosti s povinnosťou správnych orgánov zistiť presne a úplne skutočný stav veci správny súd poukazuje i na povinnosť presne a úplne vymedziť okruh účastníkov kolaudačného konania, pričom túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu. V predmetnej veci teda bude potrebné prihliadnuť i na to, že žalobca s poukazom na jeho tvrdenia je účastníkom kolaudačného konania a to v súlade s ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Ďalšími námietkami žalobcu, týkajúcimi sa veci samej, sa správny súd už nezaoberal z dôvodu, aby neprejudikoval ďalší procesný postup správnych orgánov.
69. Právnym názorom súdu sú správne orgány viazané s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a táto viazanosť v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.
70. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
71. O trovách ostatných účastníkov konania – označených účastníkov rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd uvedeným účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú ostatným označeným účastníkom konania (resp. ich právnym zástupcom), aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Právny zástupca účastníka konania v rade 1/podal písomné vyjadrenie k podanej žalobe, a zúčastnil sa pojednávania, ale v predmetnej veci správny súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné týmto účastníkom konania priznať právo na náhradu trov konania.
72. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.