Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-389-2015.pdf
PDF · 141.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/389/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T. XXX/XX, P., Š. N. T. I. o zaplatenie 3400 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3400 eur od 01.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou L. Ú. P., D..T.., S.: XX XXX XXX a žalovaným bola uzavretá zmluva o bežnom účte v zmysle ust. § 708 a nasl. a § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, na základe ktorej právny predchodca zriadil v prospech žalovaného bežný účet s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených právnym predchodcom. Ich splnením poskytol ich právny predchodca žalovanému povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 3400 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok L., D..T.. pre depozitné produkty vypovedal právny predchodca listom zo dňa 10.09.2013 zmluvný vzťah so žalovaným v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.1. písm. d) Všeobecných obchodných podmienok L.P., D..T.. pre depozitné produkty, čím sa pohľadávka právneho predchodcu z titulu poskytnutého úveru žalovanému vo forme povoleného prečerpania vo výške 3400 eur stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.2. písm. c) Všeobecných obchodných podmienok L., D..T.. pre depozitné produkty. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola žalovanému doručená dňa 13.09.2013. Účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali dňa 30.11.2013, t.j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanému výpoveď doručená. Nakoľko žalovaný tento svoj dlh v sume 3400 eur neuhradil, od 01.12.2013 je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 3400 eur s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou L. Ú. P., D..T.., S.: XX XXX XXX a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka postupcu voči žalovanému z titulu nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte v celosti postúpená postupníkovi. Na základe vyššie uvedeného vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného zaplatenie istiny vo výške 3400 eur, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3400 eur od 01.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca k žalobe doložil zmluvu o bežnom účte a poskytnutí produktov a služieb flexiúčtu, výpis z bankovej knihy, Všeobecné obchodné podmienky L., D..T.., pre depozitné produkty, výpoveď zmluvy o bežnom účte spolu s kópiou doručenky, oznámenie o postúpení pohľadávky, kópie poštových podacích hárkov, predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky.
3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 18.04.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v súlade s platobnou disciplínou žalovaného, bol konečný stav účtu ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu v debetnom zostatku vo výške 3400 eur. Odo dňa, kedy sa účet žalovaného dostal do debetného stavu, je celkový súčet kreditných transakcií vo výške 8097,08 eur, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky a celkový súčet debetných transakcií vo výške 14 468,02 eur, ktoré pozostávajú z istiny vo výške 10 888,26 eur, debetného úroku vo výške 3418,89 eur, poplatkov vo výške 160,87 eur. Vzhľadom na to, že všetky kreditné transakcie vo výške 8815,59 eur boli započítané na istinu pohľadávky, uvedená suma debetného zostatku vo výške 3400 eur pozostáva z istiny vo výške 2791,18 eur ( 10 888,26 - 8815,59), debetného úroku vo výške 3418,89 eur a poplatkov vo výške 160,87 eur. Žalobca si z uvedenej sumy uplatňuje iba sumu v rámci nesplateného povoleného prečerpania vo výške 3400 eur pozostávajúcu z istiny vo výške 2791,18 eur, časti debetného úroku vo výške 447,95 eur a poplatkov vo výške 160,87 eur. V ďalšom poukázal na ust. § 1 ods.3 a § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že v predmetnom prípade bol kontokorentný úver poskytnutý žalovanému inou formou ako na kreditnú kartu, a to formou bežného účtu. Vzhľadom na uvedené, zmluva o kontokorentnom úvere, resp. kontokorentný úver nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Po tom, čo ako bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver , žalovaný prekročil výšku povoleného prečerpania a debetný zostatok nadobudol charakter nepovoleného prečerpania. Účet žalovaného sa nedostal do stavu nepovoleného prečerpania iba účtovaním poplatkov a úrokov v zmysle cenníka banky na ťarchu účtu, ale debetnými transakciami žalovaného. Nakoľko týmto konaním došlo k porušeniu všeobecných obchodných podmienok, právny predchodca žalobcu zmluvný vzťah ukončil, a to s poukazom na ust. čl. 4.14 bod 4.14.1. písm. d) Všeobecných obchodných podmienok L., D.. pre depozitné produkty. V zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.2. sa skončením zmluvy o bežnom účte všetky pohľadávky banky voči klientovi vyplývajúce z bežného účtu alebo s ním súvisiace stávajú splatné. Čo sa týka debetného úroku týka, jeho výška bola žalovanému v súlade s praxou zaužívanou v bankovom sektore oznámená písomnou výveskou banky. Úroková sadzba kontokorentného úveru v prípad nezaručeného kontokorentu je vo výške 16,90 %. V prípade, ak sa klient dostane do nepovoleného prečerpania, úroková sadzba sa zvyšuje na 25 % ročne. K prijateľnosti účtovania na ťarchu účtu a jeho následnému úročeniu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vydaný pod sp.zn. 13Co/601/2014 dňa 28.07.2015. spolu s týmto vyjadrením predložil súdu aj výpis z účtu žalovaného, Cenník L., D..T.. Občania, sadzby platné od 24.09.2009.
4. V podaní doručenom súdu dňa 19.04.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu opravil ich podanie zo dňa 15.04.2016 a to tak, že namiesto sumy 3400 eur uvedenej ako suma debetného zostatku bankového zostatku bankového účtu v bode II, má byť uvedená suma 6370,94 eur.
5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 29.07.2016 uviedol, že v predmetnom prípade bolo žalovanému na základe jeho žiadosti poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 3400 eur, pričom poukazujú na to, že zákon na žiadnom mieste neuvádza ako podmienku poskytnutia spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania písomnú zmluvu. Povolené prečerpanie je osobitnou formou úveru a nie je vopred dohodnutý počet, výška, termíny splátok takéhoto úveru. Pohľadávka z úveru je splácania formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Čo sa čerpania povoleného prečerpania týka, z priloženého výpisu z bankového účtu je zrejmé, že išlo o postupné čerpanie úveru a to až nad limit povoleného prečerpania, žalovaný tak vyčerpal celkovo sumu vo výške 6370,94 eur. K čerpaniu došlo v deň povolenia povoleného prečerpania bankou, t.j. 25.09.2009. Spolu s týmto vyjadrením opätovne súdu doručil výpis z účtu žalovaného.
6. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu L. Ú. P., D.. T.. (L., D..T..,) uzatvorili dňa 19.10.2006 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu, možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu a doplnková služba Internet banking Plus spoplatňovaná samostatne od produktov a služieb zvoleného účtu. V zmluve bolo zároveň uvedené, že povolené prečerpanie bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou.
7. Podľa výpisu z bankovej knihy žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie dňom 25.09.2009 vo výške 3400 eur.
8. V zmysle čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok L., D.. T.. pre depozitné produkty (ďalej len VOP), tieto Všeobecné obchodné podmienky L.. D..T.. pre depozitné produkty upravujú právne vzťahy medzi nami, Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (My) a Vami, našim klientom, v súvislosti s uzatvorením zmluvy (ďalej aj „Zmluva“), ktorej časť obsahu je určená odkazom na tieto Podmienky, alebo uplatňovaním práv a plnením povinností vyplývajúcich zo Zmluvy.
9. V zmysle článku 4.10 bod. 4.10.1 VOP, po splnení nami stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na Vašich bežných účtoch a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na Vašich účtoch, môžeme zriadiť k Vášmu bežnému účtu Povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie Vám poskytneme na dobu trvania Zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa Povolené prečerpanie zriaďuje. Povolené prečerpanie Vám bude zriadené na bežnom účte najneskôr do 3 Bankových pracovných dní od nášho rozhodnutia o súhlase s Povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte. O výške a začiatku Povoleného prečerpania Vás budeme písomne informovať. Na Povolené prečerpanie nemáte právny nárok a My nemáme povinnosť Vám ho zriadiť.
10. V zmysle článku 4.10, bod 4.10.2 VOP, sme oprávnení kedykoľvek jednostranne upraviť výšku Povoleného prečerpania alebo máme právo Povolené prečerpanie kedykoľvek jednostranne zrušiť. O zmene výšky Povoleného prečerpania alebo o jeho zrušení Vás budeme písomne informovať.
11. Podľa čl. 4.10, bod 4.10.5 VOP v prípade, ak Povolené prečerpanie využívate, tak sa naše aj Vaše práva a povinnosti primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a týmito Podmienkami.
12. V zmysle čl. 4.10 bod 4.10.6 VOP, po zriadení Povoleného prečerpania sa zaväzujete dodržiavať nasledovné povinnosti:
(a) zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku finančné prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte, (b) zaplatiť úroky z uskutočneného Povoleného prečerpania, (c) zabezpečiť pravidelné poukazovanie finančných prostriedkov na bežný účet, (d) jedenkrát do roka dosiahnutie kreditného zostatku na bežnom účte, (e) bez zbytočného odkladu nás písomne informovať, ak:
- je voči Vám vydaný exekučný príkaz alebo začal voči Vám výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo nastala udalosť, ktorá môže byť dôvodom pre začatie exekučného konania alebo výkonu rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku;
- ste podali návrh na vyhlásenie konkurzu alebo sa voči Vám začalo konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie;
- ste vstúpili do likvidácie;
- ste poskytli Zabezpečenie na záväzky tretích osôb;
- ste pristúpili k záväzku tretích osôb;
- máte voči nám alebo tretej osobe záväzky s plnením ktorých ste v omeškaní a v dôsledku ktorých by mohla byť ohrozená Vaša schopnosť splatiť našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;
- ste účastníkom súdneho sporu, v dôsledku ktorého by mohla byť ohrozená Vaša schopnosť splatiť našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;
- nesplníte alebo inak porušíte záväzok voči nám alebo tretím osobám, ak by takéto neplnenie alebo porušenie mohlo ohroziť Vašu schopnosť splatiť našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;
13. Nepovolený debet je úročený platnou úrokovou sadzbou podľa úrokových sadzieb pre depozitné produkty odo dňa vzniku tohto debetu, ktorej výšku môžeme jednostranne meniť ( čl. 5.1 bod 5.1.6 VOP).
14. Podľa čl. 5.1 bod 5.1.7 VOP, povolené prečerpanie je úročené úrokovou sadzbou podľa úrokových sadzieb pre depozitné produkty, ktorej výšku môžeme kedykoľvek jednostranne meniť a ktorú vám oznamujeme zverejnením. Dňom vzniku zostatku z pôvodu povoleného prečerpania vám účtujeme úroky do dňa predchádzajúceho dňu úplného zaplatenia dlžnej sumy zodpovedajúcej zostatku z dôvodu
povoleného prečerpania, najviac do výšky povoleného prečerpania. Úroky sa počítajú zo skutočných denných zostatkov z dôvodu povoleného prečerpania na vašom bežnom účte a účtujú sa mesačne pozadu na ťarchu bežného účtu. Pri úročení na účtoch fyzických osôb sa počíta mesiac za 30 dní a rok 360 dní, pri právnických osobách sa počíta mesiac podľa skutočného počtu dní v mesiaci a rok za 360 dní.
15. Výpoveďou zmluvy o bežnom účte zo dňa 10.09.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že vypovedá zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Z predloženej kópie doručenky je zrejmé, že žalovaný prevzal výpoveď dňa 13.09.2013.
16. Z predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účte za obdobie od 19.10.2006 do 04.12.2013 vyplýva, že odo dňa 23.09.2010 žalovaný neuskutočnil žiadny výber z predmetného účtu a po tomto dátume boli žalovanému vyrubené poplatky za upomienky, poplatky za recykláciu, za vedenie konta, debetný úrok.
17. Listom zo dňa 06.10.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 29.09.2014 postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy o bežnom účte na žalobcu.
18. Predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 22.10.2015 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného, aby svoj peňažný záväzok vo výške 4271,26 eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 334,85 eur zaplatil v plnej výške v lehote najneskôr do 30.10.2015.
19. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
20. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a k žalobe sa nevyjadril. Z dôvodu neznámeho pobytu súd mu doručoval žalobu a predvolanie na pojednávanie prostredníctvom zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Oznámenie bolo zverejnené dňa 02.01.2017.
21. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
22. V zmysle ustanovenia § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
23. Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
24. Ako vyplýva z ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Z ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
26. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
27. V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
28. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
29. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
30. V zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
31. V zmysle § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
32. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
33. V zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
34. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 19.10.2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
35. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, v zmysle ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
36. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
37. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
38. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
39. Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
40. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
41. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
42. V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
43. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
44. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
45. Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
46. V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
47. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
48. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
49. Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
50. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
51. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte, ako aj zmluva o úvere je absolútnym obchodno- záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.
52. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
53. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
54. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
55. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
56. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
57. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
58. Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2014, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
59. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie mal teda za preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy o bežnom účte, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, pôvodný veriteľ viedol pre žalovaného účet na jeho meno a v jeho prospech. Žalobca svoj nárok v tomto konaní uplatňuje titulom dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré bolo v zmluve dojednané ako nastavené plnenie pri splnení kritérií stanovených bankou (bod 4.10.1 VOP). Svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver spotrebiteľovi, ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou. Kritériá banky špecifikované v zmluve sú upravené tak, že povolené prečerpanie sa nastaví až po splnení kritérií stanovených bankou. Takéto dojednanie povoleného prečerpania prostriedkov a tým poskytnutie úveru v zmysle § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka je neplatným dojednaním s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je neurčité(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
60. Zo zmluvy nevyplýva dohoda účastníkov o povolení prečerpania prostriedkov, ani právo na zriadenie povoleného prečerpania a toto je poskytnuté z vôle banky jej jednostranným konaním. Nie sú vzájomne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere, výška úveru, výška zmluvného úroku, súvisiacich poplatkov a podobne. Okrem toho je takéto dojednanie neplatné aj v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne, pretože všetky podmienky poskytnutého prečerpania určuje jednostranne banka bez vôle dlžníka a bez naplnenia písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy.
61. Predmetná zmluva z 19.10.2006 je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou pôvodným veriteľom, v ktorej sú naformulované ním stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať. Súd ako už uviedol vyššie je toho názoru, že uzavretím zmluvy o bežnom účte nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Podľa § 4 ods. 1 zákona 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
62. V zmluve neboli dohodnuté ani podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to výška úveru, výška zmluvného úroku a ďalšie náležitosti podľa § 4 zákona 258/2001 Z.z. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie odporkyňou) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné dojednanie o povolenom prečerpaní v rámci bežného účtu žalovaného je neplatné. Z neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať plnenia. V danej súvislosti súd poukazuje na rovnaký názor vyslovený v obdobnej veci v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín sp.zn. 6Co/233/2014 zo dňa 11.03.2014.
63. V zmluve o bežnom účte v záverečných ustanoveniach pod bodom c) je uvedené, že L., D..T.. sa zaväzuje vydať majiteľovi účtu na základe tejto zmluvy debetnú platobnú kartu na vykonávanie
bezhotovostných a hotovostných platobných operácií na ťarchu alebo v prospech účtu, ku ktorému bola platobná karta vydaná a majiteľ účtu sa zaväzuje využívať platobnú kartu v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
64. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch v zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.
65. Z predložených listinných dôkazov nebolo preukázané, že by zo strany právneho predchodcu žalobcu pri poskytnutí povoleného prečerpania došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia § 3 ods. 6 písm. b) a c) zákona o spotrebiteľských úveroch v zákonom predpísanej písomnej forme a tiež že by žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch prečerpania peňažných prostriedkov trvajúcemu dlhšie ako tri mesiace.
66. Pretože neboli v tomto prípade splnené zákonné predpoklady, za ktorých môže dôjsť k povoleniu prečerpania, je dohoda o tomto prečerpaní aj z tohto dôvodu absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
67. Keďže súd vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu, nemôže žalobca v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním uplatňovať poplatky, resp. zmluvné úroky. Žalobcovi vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 a § 457Občianskeho zákonníka.
68. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
69. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči žalovanému ako spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
70. Ak k poslednému čerpaniu žalovaným z bežného účtu došlo 23.09.2010 v sume 2,92 eur, tak v uvedený deň došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane a právny predchodca žalobcu mohol už 24.09.2010 žiadať o vydanie tohto bezdôvodného obohatenia.
71. Najneskôr tak trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 24.09.2013, pričom žaloba bola na súde podaná až dňa 25.11.2015. Nárok žalobcu je tak podľa názoru súdu premlčaný, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
72. Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná 3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998).
73. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.
74. Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ
sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
75. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
76. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.
77. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
78. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.
79. Súd je toho názoru, že akékoľvek ustanovenie zmluvy alebo je súčastí, ktoré je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.
80. Ustanovenie písm. o) Záverečných ustanovení zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 19.10.2006 v zásade nevylučuje použitie iných právnych predpisov ako Obchodného zákonníka, keďže sa v ňom uvádza, že právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v SR.
81. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so zreteľom na uvedené nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenie o premlčacej dobe trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“
82. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
83. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
84. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a túto priznal žalovanému v rozsahu 100%, ktorý mal vo veci plný úspech, keď súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
85. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
86. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.