Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6C-239-2007.pdf
PDF · 76.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/239/2007
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľa: B. U. J..P.., F. I. Y., Š. XX , XXX XX Q., I. XX XXX XXX proti odporcovi: T. D. - A., I.: XX XXX XXX, S. B. Č.. XXX, zast.: Q.. J. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. S. B. Č.. XXX, ktorého správcom konkurznej podstaty úpadcu je L.. I.. U. B., P. P. B. P. XX, A., o zaplatenie 1.251,44 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2006 domáha, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.251,44 EUR spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že poistenie o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaniklo dňom 28.12.2003 z dôvodu nezaplatenia poistného žalovaným, preto si žalobca uplatňuje poistné zmysle § 11 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a v zmysle čl. VIII ods. 5 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z dôvodu, že odporca do dňa podania žaloby neuhradil poistné, žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy vo výške 1.251,44 EUR s príslušenstvom žalobcovi. Okresný súd vydal vo veci dňa 19.01.2007 pod č.k. 5Ro/223/2006 platobný rozkaz, voči ktorému bol podaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím v zmysle vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Následne na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 25K/2/2008-185 zo dňa 24.06.2008, preto konanie bolo prerušené uznesením 6C/239/2007-109 zo dňa 23.10.2008 do právoplatnosti konkurzného konania. Správca konkurznej podstaty žalovaného, na základe výzvy súdu oznámil, že nesúhlasí a nepodáva návrh na pokračovanie v konaní. Vzhľadom k právnej úprave účinnej od 01.01.2020 bolo potrebné zaslať výzvu a na podanie návrhu na pokračovanie v konaní vyzvať úpadcu, ako aj správcu konkurznej podstaty. Tunajší súd výzvou zo dňa 21.12.2021 vyzval správcu konkurznej podstaty, ako aj úpadcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Úpadca, ani správca konkurznej podstaty návrh na pokračovanie v konaní nepodali.
2. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z (Ďalej len ako „ZKaR“) v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
3. Podľa ustanovenia § 206j ZKaR konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
4. Tunajší súd na tomto mieste konštatuje, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a úpadcom v zmysle usta. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. má účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ stranou v sporovom konaní je dlžník úpadca na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva zámer zákonodarcu, priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na judikatúru v predmetnej veci a to na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, č.k. 13Cob/3/2021 zo dňa 15.04.2021, v ktorom rozhodnutí je citované z dôvodovej správy k ustanoveniu § 47 ods. 4 ZKaR, podľa ktorej: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie, na základe ktorého sa bude plniť, toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu, ak mohol a mal pokračovať v konaní. V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený“. Účelom zmeny právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z.z. účinnej od 01.01.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu), alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ust. § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. uvedeným spôsobom účinným od 01.01.2020 riešiť aj tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01.01.2020.
5. Súd uvádza, že znenie ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalovaný ako dlžník a ani správca dlžníka na výzvu súdu zo dňa 21.12.2021 (č.l. 213 spisu), ktorá im bola doručená podľa doručeniek nachádzajúcich na č.l. 214 a č.l. 215 spisu, návrh na pokračovanie v konaní nepodali.
6. Vzhľadom na horeuvedené súd konanie zastavil (výrok I.), keďže súd má za to, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom, má v zmysle ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Súd na tomto mieste konštatuje, že nielen zo znenia ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní.
7. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. O trovách súdneho konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu zastavenia konania v súlade s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z.. V danej sporovej veci ide o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť ust. § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby v prejednávanej veci boli dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá ako ani jej správca nesúhlasili s pokračovaním v konaní, pričom účinky späťvzatia žaloby nastali priamo zo zákona. Súd preto aplikoval ust. § 257 CSP, ktoré zodpovedalo stavu veci, keďže stav ktorý v konaní nastal bol výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP).