Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33P/5/2017

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v tomto konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: I. I., nar. XX.X.XXXX, K. X., J., a otca: A. I., nar. X.XX.XXXX, G. F. XXX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa ponecháva v osobnej starostlivosti otca do právoplatného skončenia konania o zmenu zverenia.

odôvodnenie:

Otec sa návrhom podaným na súd dňa 10.1.2017, ktorý bol postúpený tunajšiemu súdu dňa 26.1.2017, domáhal vydania neodkladného opatrenia o zverení maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že syn J. sa počas vianočných sviatkov zdôveril otcovi, že je neprimerane fyzicky a psychicky trestaný matkiným priateľom, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti, kam sa už J. odmieta vrátiť. Otec k návrhu pripojil úradný záznam napísaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany dňa 27.12.2016 a zápisnicu o trestnom oznámení spísanú na ORPZ v Trnave dňa 7.1.2017. Z návrhu otca, doložených listín, rodného listu maloletého dieťaťa, vykonanej lustrácie dieťaťa a rodičov v Registri obyvateľov, obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P/186/2014 a ďalších dokladov založených v spise tunajšieho súdu mal súd za osvedčené, že rodičia maloletého dieťaťa sú bývalí manželia a konanie o rozvod ich manželstva sa viedlo na Okresnom súde Topoľčany a bolo skončené rozsudkom č.k. 11P/227/2014-133 zo 16.12.2015, právoplatným 22.12.2015. Deti I.: P. nar. XX.X.XXXX a J. nar. XX.XX.XXXX boli týmto rozsudkom zverené matke, otec bol zaviazaný na platenie výživného po 30 eur mesačne na každé dieťa a bol mu upravený styk s deťmi na každú nedeľu od 10tej do 14tej hodiny za prítomnosti matky. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 13P/186/2014-73 zo 16.6.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/503/2015 zo 7.6.2016 zveril do rozvodu manželstva maloleté deti I.: P. a J. do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola stanovená vyživovacia povinnosť od 24.7.2014 na maloletého P. po 100 eur mesačne a na maloletého J. po 50 eur mesačne s povinnosťou uhradiť aj nedoplatok na výživnom v presne stanovenom rozsahu. Styk otca s deťmi sa neupravoval a ostal neobmedzený. V tomto konaní súd zistil, že rodičia od 19.7.2014 nežijú usporiadaným životom, lebo matka s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti bývať k svojmu otcovi do Bratislavy. Otec maloletých detí žije v G. F. okres J.. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že dňa 25.12.2016 si od matky prevzal syna J. do starostlivosti na obdobie vianočných sviatkov a starší syn P. ostal u matky. J. sa zdôveril otcovi, že matkin priateľ ho bije, fackuje, zatvára ho samotného do miestnosti a vulgárne mu nadáva. Otec preto kontaktoval matku maloletého a oznámil jej, že bude iniciovať zmenu zverenia maloletého do starostlivosti otca a chcel by ho prihlásiť do školy v mieste bydliska otca. Otec uviedol, že pracuje ako taxikár, býva v rodinnom dome a má vytvorené podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o syna; zároveň sa obáva poskytovanej starostlivosti o dieťa v domácnosti u matky, kam sa maloletý J. odmieta vrátiť. Otec podal dňa 7.1.2017 trestné oznámenie na priateľa bývalej manželky B. I. a na bývalú manželku I. I. za týranie blízkej a zverenej osoby - syna J.. V trestnom oznámení uviedol, že deti boli rozvodovým rozsudkom zverené do starostlivosti matky a otcovi

bol upravený styk s nimi každú nedeľu od 10tej do 14tej a stanovené výživné na každé z detí po 30 eur mesačne, ktoré výživné riadne platí. Otec sa vyjadril, že bývalá manželka mu bránila v stretávaní s deťmi; bol s nimi na jarmoku v septembri 2016 a potom až cez vianočné sviatky od 25.12.2016 doposiaľ iba s J.. Dňa 8.1.2017 boli dohodnutí s matkou, že jej syna vráti. J. sa otcovi s plačom zdôveril, že druh jeho matky sa mu vyhrážal zabitím, že by ho najradšej prepichol nožom; ak nechce jesť, jedlo mu natiera na tvár; nedovolí mu pozerať televíziu, zatvára ho do izby, asi raz do týždňa ho bije otvorenou dlaňou po hlave, po tvári, po chrbte a po ruke; dal ho asi päť alebo šesť krát kľačať na varechu na štyri až päť hodín za zlú známku v škole alebo poznámku; nadáva mu do „skurvených chlapcov“. J. sa s týmito zážitkami podelil nielen s otcom, ale aj so starými rodičmi, krstným, otcovou družkou a so švagrinami. Matka o správaní svojho priateľa vie a schvaľuje ho. J. navštevuje štvrtý ročník základnej školy v Trnave na ulici Andreja Kubinu. Školu navštevuje pravidelne, chodí čisto oblečený a pripravený na vyučovanie. Otec sa skontaktoval s matkou maloletého, ktorá sa vyjadrila, že súhlasí s tým, aby J. ostal v otcovej starostlivosti. Následne chcela, aby sa J. vrátil k nej na K. X do J., kde žili v spoločnej domácnosti s druhom B. a synmi P. a J. od februára 2016. J. uviedol, že sa bojí vrátiť naspäť a chce ostať bývať s otcom. Na záver výsluchu uviedol vyšetrovateľ, že maloletý J. sa rozplakal. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 27Em/1/2017 súd zistil, že matka maloletého J. podala na súd dňa 13.1.2017 návrh na výkon rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany č.k. 11P/227/2014-133 zo 16.12.2015 z dôvodu, že bývalý manžel jej nevrátil J. po vianočných sviatkoch tak ako sa dohodli a jeho pobyt u otca je nezákonný, má na neho nepriaznivý vplyv a je ohrozený jeho duševný vývoj a telesné zdravie. Matka navštívila dňa 9.1.2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava a dňa 10.1.2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, kde uviedla, že ona s priateľom nikdy deti nebili, ani nepoužívali fyzické tresty. S J. mali v minulosti problémy, keď sa v škole nevhodne správal a vulgárne nadával. Keď J. neposlúchal, tak doma na neho maximálne nakričali. Matka ďalej uviedla, že raz dostal J. facku od jej priateľa, keď im klamal do očí. Vyjadrila sa, že J. ich veľa klame, aj ohľadom učenia. Dohovárajú mu s priateľom, ale ho nebijú, asi trikrát ho dali kľačať na varešku, keď si s ním nevedeli dať rady. Inak sa J. venujú, priateľ sa s ním učí a robí mu program. Popiera, že by dieťa týrali. Matka tiež podala dňa 9.1.2017 trestné oznámenie na OR PZ v Trnave na bývalého manžela vo veci marenia výkonu úradného rozhodnutia a krivého obvinenia, lebo otec jej syna nechce vrátiť a obvinil matku s priateľom z týrania syna, čo nie je pravda. V spise je tiež založená komunikácia, kde sa maloletý (okrem iného neprístojného vyjadrovania) vyjadruje, že mu je dobre u otca a nechce bývať s maminým priateľom. Z úradného záznamu spísaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava súd zistil, že dňa 17.1.2017 o 13:30 hod. sa pracovníci úradu zúčastnili pri odovzdávaní maloletého J. do starostlivosti jedného z rodičov na pôde Základnej školy v Trnave na ulici A. Kubinu, ktorú navštevuje maloleté dieťa. V kancelárii riaditeľa školy sa vykonal pohovor s rodičmi maloletého, pričom komunikácia medzi nimi navzájom bola vyostrená, konfliktná, v ničom sa nezhodli, mali odlišné názory na výchovu dieťaťa, navzájom sa obviňovali a ich výpovede boli sporné. Matka trvala na tom, že si chce dieťa odviesť domov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, nesúhlasila s odchodom dieťaťa do G. F. k otcovi, radšej by privítala jeho umiestnenie do krízového strediska. Otec nesúhlasil s umiestnením dieťaťa do krízového strediska, ani s tým, aby išiel maloletý zo školy do domácnosti matky vzhľadom na vyjadrené obavy maloletého. So zverením maloletého do starostlivosti inej fyzickej osoby ako rodiča nesúhlasili, lebo sa nezhodli na nijakej vhodnej osobe. Počas procesu odovzdávania maloletého sa zástupkyňa školy zhodne s triednou učiteľkou J. vyjadrili, že od maloletého vedia o vyhrážkach matky, že ho umiestni do reedukačného centra, ak nebude poslúchať, že mu dáva tresty ako zákaz chodiť von, nevstupovať do bratovej izby, kľačať na vareške, vyžaduje tiež od maloletého neprimerané množstvo domácich prác. Matka tieto obvinenia v podstate nepoprela, stotožňovala sa s konaním svojho priateľa a uprednostňovala ho pred maloletým synom, ktorý podľa nej jednoducho musí poslúchať. Medzitým sa uskutočnil pohovor s maloletým dieťaťom u psychológa Referátu poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, ktorý v správe zo dňa 18.1.2017 uviedol, že J. chcel ísť zo školy k otcovi, ktorý sa mu venuje a hrá sa s ním. Otec býva v G. F. s priateľkou a jej synom A., s ktorým si J. dobre vychádza. J. sa s otcom stretával nepravidelne, naposledy sa stretli v septembri 2016 a potom až cez zimné prázdniny. O matkinom priateľovi B. sa maloletý vyjadril tak, že sa s ním nebaví, lebo ho fyzicky trestal za zlé známky alebo aj bez dôvodu a matka stála vždy na strane svojho priateľa. Psychológ sa domnieva, že dieťa mohlo opísať účelovo situácie u rodičov, aby nemuselo odísť k matke; tiež upozornil, že otec sa dlhodobo s dieťaťom nestretával. J. však u otca môže pociťovať bezpečie a dôverovať mu. Následne sa vykonal pohovor dieťaťa s každým z rodičov. J. sa v prítomnosti matky cítil napäto, pociťoval strach, nereagoval na pokusy nadviazať rozhovor a nechcel, aby ho chytala za ruku. Po chvíli sa rozplakal. V prítomnosti otca bol maloletý uvoľnený, radostný, pokojne dojedal desiatu, ktorá mu

doobeda nechutila, lebo sa necítil dobre. Bol odovzdaný otcovi, aj na základe odporúčania psychológa, na čo reagoval maloletý pozitívne a doplnil, že u otca a starej matky v G. F. je mu lepšie, má tam priestor na hranie i učenie a dobre tam varia. S bratom P. je v kontakte cez počítač. Otec bol na záver pohovoru poučený o potrebe dodržiavania školskej dochádzky maloletým, zabezpečenia riadnej starostlivosti o dieťa a zlepšenia komunikácie s matkou ohľadom ich syna. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“).

Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 .

Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. (§ 325 ods. 2 .

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 (§ 328 ods. 2 veta prvá .

Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá .

Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 .

Procesným inštitútom, ktorý umožňuje bezodkladne poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným právam, je neodkladné opatrenie. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

Potreba (bezodkladného) zabezpečenia ochrany maloletého vyplýva aj z ustanovení Zákona o rodine. Sleduje sa vždy najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako tiež duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie jeho vývinu, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a jeho vlôh, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s príbuznými a blízkymi osobami a pod.

Neodkladné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 a keď nie je možné nariadiť odovzdanie dieťaťa do starostlivosti osoby, pretože sa v nej už nachádza, oprávňuje ustanovenie § 325 súd neodkladným opatrením dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi aj inak, než v zákone výslovne formulovaným spôsobom, ak je nevyhnutné vytvoriť podklad pre ďalšie rozhodnutie konzervovaním uvedeného faktického stavu.

Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich (porovnaj § 43 ods. 1 posledná veta a ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Právo dieťaťa na to, aby bolo vypočuté v každom konaní, v ktorom sa rozhoduje o jeho záležitostiach, mu poskytuje možnosť, aby v konaní prejavilo svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa ho bezprostredne týkajú, buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu, či príslušného zákonom zriadeného orgánu. Konečné zhodnotenie (posúdenie) záujmu maloletého dieťaťa však prislúcha všeobecnému súdu, v ktorého dispozícii je i prípadný korektív predstáv a názorov dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné, resp. všeobecne prospešné (porovnaj uznesenie ÚSČR sp.zn. III. ÚS 707/04).

Po oboznámení sa s návrhom otca a celým obsahom spisu i pripojených spisov mal súd za osvedčené splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že v domácnosti matky sa maloleté dieťa necíti dobre a bezpečne, keď uviedlo, že druh matky ho bije, vulgárne mu nadáva, neprimerane ho trestá a matka ho v tom podporuje. Po oznámení týchto skutočností dieťaťom, otec navštívil príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bol spísaný záznam a bolo mu odporučené podanie trestného oznámenia i návrhu na súd na nariadenie neodkladného opatrenia. Samotná matka sa vyjadrila, že stojí za svojim priateľom a schvaľuje jeho výchovné postupy, ktoré sčasti aj potvrdila (niekoľkohodinové kľačanie na vareche, či facka za správanie J. v škole), iné poprela a budú predmetom ďalšieho dokazovania. Matka apelovala na J., aby poslúchal. Spočiatku s jeho pobytom u otca súhlasila, neskôr sa domáhala návratu dieťaťa späť do svojej domácnosti, podala návrh na výkon rozhodnutia o zverení jej maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a trestné oznámenie na otca za marenie výkonu úradného rozhodnutia a krivé obvinenie, lebo namietala, že by s priateľom J. týrali alebo bili. Dieťa sa vyjadrilo, že späť do domácnosti k matke odmieta ísť, u otca mu je momentálne lepšie, vychádza dobre aj s jeho priateľkou a jej synom, v domácnosti otca a starej mamy sa dobre varí, má tam pohodu. J. aj počas pohovoru v škole zopakoval svoje prianie odísť k otcovi, na čo súd pri rozhodovaní prihliadol. Keďže matka neoblomne trvá na návrate maloletého do svojej domácnosti, mal súd za to, že neodkladná úprava vzťahov účastníkov je potrebná. Súd pri aktuálnej úprave pomerov účastníkov prihliadol tiež na vek maloletého J., v ktorom sa momentálne nachádza, má desať rokov, mení sa z dieťaťa na dospievajúceho chlapca a v tomto čase začína inklinovať viac k otcovi, čo je prirodzené. Taktiež súd pri rozhodovaní zohľadnil správanie matky, z ktorého je zrejmé, že miestami nezvláda výchovu dieťaťa, keď si s ním „nevie dať rady“, radšej by ho umiestnila do reedukačného centra ako k otcovi a používa, resp. schvaľuje neprimerané tresty. Neostalo tiež bez povšimnutia vyjadrovanie maloletého dieťaťa v komunikácii založenej v pripojenom spise o výkon rozhodnutia, ktoré svedčí o jeho vulgárnych prejavoch, no na druhej strane je maloletý J. aj citlivý a plačlivý. Potrebuje momentálne pocit zázemia a bezpečia, musí cítiť upokojenie napätej situácie medzi jeho rodičmi týkajúce sa jeho osoby, a tiež by mal byť mimo domácnosti matky, pokiaľ sa potvrdí, resp. vyvráti jeho týranie zo strany matkinho priateľa, ktorého sa J. aktuálne bojí a stráda sa jeho prítomnosti. Súd s ohľadom na všetky doposiaľ zistené skutočnosti vyhovel otcovmu návrhu a sformuloval znenie výroku zodpovedajúco realite, keďže maloletý J. sa fakticky už u navrhovateľa nachádza, preto deklaroval uvedený skutkový stav a rozhodol o ponechaní dieťaťa v starostlivosti otca.

Súd mal tiež za osvedčené z doposiaľ predložených dôkazov, že otec maloletému J. dokáže vytvoriť vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti, keď žije v rodinnom dome a je zamestnaný. Býva spolu s priateľkou a jej synom a pomáha mu v starostlivosti aj jeho matka, ktorá podľa vyjadrenia J. dobre varí. Vzhľadom na neodkladnosť tohto procesného inštitútu, kedy súd rozhoduje v lehote do 30 dní od podania návrhu, nebolo možné dôkladnejšie prešetriť pomery v domácnosti u otca.

O úprave rodičovských práv a povinností, najmä o dôvodnosti zmeny zverenia maloletého dieťa do osobnej starostlivosti otca a prípadnej úprave styku dieťaťa s matkou a stanovení vyživovacej povinnosti bude súd rozhodovať v konaní vo veci samej, kde bude vykonávať ďalšie potrebné dôkazy. Predmetné

konanie je rodič oprávnený iniciovať na príslušnom súde a ak nebude zo strany rodiča v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podaný návrh na začatie konania vo veci samej, začne konanie súd z úradnej moci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. d) .

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.