Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/334/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v spore žalobcov: 1/ U. B. X SK, s.r.o., so sídlom F., J. XXX, IČO: 35 850 264, 2/ A. A. Facility H., s.r.o., so sídlom F., J. XXX, IČO: 35 770 660 a 3/ A. A. M. H., s.r.o., so sídlom F., J. XXX, IČO: 35 867 574, zastúpených D., V. & J. s.r.o., so sídlom F., Y. 3, proti žalovanej H. L. - M., s miestom podnikania F., D. 7, IČO: XX 557 400, zast. B&B, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Košice, Rázusova 1, o zaplatenie 6.254,26 € s prísl., o odvolaní žalobcov proti uzneseniu 28C 283/2012 z 30.1.2015 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) konanie zastavil, vrátil žalobcovi v 1. rade súdny poplatok za návrh v sume 368,30 € prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Uznesenie odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobcovia v 1., 2. a 3. rade domáhali proti žalovanej zaplatenia súm 4.772,19 € s prísl., 1.140,81 € s prísl. a 341,26 € s prísl. Na základe zhodných návrhov účastníkov súd konanie prerušil podľa § 110 O.s.p. uznesením z 25.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.11.2013. Vzhľadom na to, že do jedného roka od prerušenia konania žiaden z účastníkov nepodal návrh na pokračovanie v konaní, v súlade s ust. § 111 ods. 3 O.s.p. súd konanie zastavil. Podľa ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v 1. rade, ktorý zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

3. Uznesenie vo výroku o trovách konania napadli včas podaným odvolaním žalobcovia, z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že konanie bolo vo veci konajúcim súdom zastavené z dôvodu podľa § 111 ods. 3 O.s.p., pričom o trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. (znenie týchto ust. citovali). Rozhodnutie o trovách konania je podľa názoru žalobcov nezákonné. Poukázali na skutkový stav veci a uviedli, že dňa 8.11.2014 došlo k márnemu uplynutiu jednoročnej lehoty podľa § 111 ods. 3 O.s.p., počas ktorej mohli účastníci konania podať návrh na pokračovanie v konaní, dňa 25.11.2014 došlo zo strany žalobcov k späťvzatiu návrhu na začatie konania z dôvodu úplného zaplatenia pohľadávky, ktorej zaplatenie bolo predmetom súdneho konania, dňa 9.12.2014 vo veci konajúci súd vyzval žalobcov, aby súdu v lehote 10 dní preukázali skutočnosť, že k úhrade predmetnej pohľadávky žalovanou došlo po začatí konania. Na túto výzvu odpovedali dňa 16.12.2014, keď súdu zaslali všetky relevantné podklady preukazujúce dátum

a výšku čiastočných úhrad žalovanej. Dňa 30.1.2015 súd uznesením konanie zastavil z dôvodu márneho uplynutia jednoročnej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. V tejto súvislosti považovali za nepochopiteľné, že predmetné uznesenie im bolo doručované takmer 4 mesiace odo dňa jeho vydania. Uviedli, že podľa § 111 ods. 3 O.s.p. súd mohol konanie zastaviť, no napriek uvedenému nebolo predmetné konanie súdom zastavené, a teda konanie bolo v momente späťvzatia návrhu na začatie konania stále prerušené, t.j. konanie trvalo. V tejto súvislosti poukázali na to, že aj po uplynutí jednoročnej lehoty súd vo veci ďalej konal, keď dňa 9.12.2014 vyzval žalobcov, aby súdu v lehote 10 dní preukázali skutočnosť, že k úhrade predmetnej pohľadávky žalovanou došlo po začatí konania. V čase, keď je konanie prerušené, nemôže súd ani účastníci vykonávať úkony smerujúce k pokračovaniu v konaní vo veci samej, avšak účastníci môžu vykonať také úkony, ktoré majú za následok, že v konaní sa pokračovať nebude, napr. späťvzatie návrhu. Citovali ust. § 96 ods. 1 O.s.p. a zdôraznili, že k tomuto dispozitívnemu úkonu účastníka konania došlo dňa 25.11.2014, a teda v dobe, kedy bolo súdne konanie prerušené, t.j. v dobe, kedy toto súdne konanie stále prebiehalo. Vzhľadom na vyššieuvedené skutočnosti boli toho názoru, že súd mal možnosť zastaviť konanie z dôvodu márneho uplynutia jednoročnej lehoty na prerušenie konania, avšak to iba do času, kým nedošlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania. Od tohto momentu bol súd takýmto úkonom účastníka viazaný, a teda bol povinný postupovať v súlade s týmto návrhom a konanie mal zastaviť v lehote 30 dní od jeho vykonania podľa § 96 ods. 1 O.s.p., a nie podľa § 111 ods. 3 O.s.p. Postup Okresného súdu Košice II smerujúci k vydaniu uznesenia zo dňa 30.1.2015 č.k. 28C/283/2012-372, ako aj samotné uznesenie, preto považovali za nezákonné. Skutočnosť, že Okresný súd Košice II rozhodol o zastavení konania na podklade nesprávneho zákonného ustanovenia, zároveň viedla k nesprávnemu rozhodnutiu o trovách konania, ktorých náhrada nebola žalobcom priznaná. Poukazujúc na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. mali za to, že súd mal podľa tohto ust. rozhodnúť a konaním Okresného súdu Košice II im bolo odopreté právo na náhradu trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie práva na zaplatenie pohľadávky voči žalovanej. Súd im mal priznať náhradu trov konania, keďže zo strany žalovanej došlo k úhrade žiadanej sumy až po podaní návrhu, čím zapríčinila, že sa predmetný návrh na začatie konania musel vziať späť. Vzhľadom na uvedené navrhli uznesenie zmeniť a zaviazať žalovanú na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcov v prvostupňovom a odvolacom konaní spolu vo výške 1.453,33 €.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrila.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Z ust. § 470 ods. 2 veta prvá vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) prejednal podané odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 a 2 a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania je vecne správne, preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách zastaveného konania v prejednávanej veci v súlade so zákonom, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je v danej veci relevantné, a to ust. § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) účinného v čase rozhodnutia súdu. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym postupom súdu a jeho právnym záverom, pokiaľ o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania s odkazom na všeobecnú úpravu v ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keďže v danom prípade (aj podľa názoru odvolacieho súdu) neprichádzala do úvahy aplikácia ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Súčasne odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 .

8. Ani skutočnosti a argumenty, ktoré žalobcovia uviedli v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť uznesenia v napadnutom výroku a neodôvodňujú iné rozhodnutie o trovách konania v prejednávanej veci. Odvolanie žalobcov nie je opodstatnené a k ich odvolacím námietkam i argumentácii uvedenej v odvolaní je potrebné uviesť, že k prerušeniu konania v danej veci došlo podľa ust. § 110 O.s.p. z toho dôvodu, že to obidve strany navrhli. O následkoch tohto procesného úkonu súdu boli strany sporu podrobne poučené v odôvodnení uznesenia 28C 283/2012-341 z 25.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.11.2013. Napadnutým uznesením súd správne rozhodol, pokiaľ konanie zastavil v súlade s § 111 ods. 3 druhá veta O.s.p. preto, že žiadna zo strán nepodala do jedného roka, t.j.

do 7.11.2014 návrh na pokračovanie v konaní. Podľa zákona súd bol povinný tak rozhodnúť, a ak sa žalobcovia cítia poškodení postupom (a rozhodnutím) súdu, pokiaľ nezastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby (a nepriznal im náhradu trov konania proti žalovanej), potom mohli uvedenému následku vyplývajúcemu z prerušenia konania zabrániť tým, že by podali včas návrh, aby bolo v konaní pokračované.

9. Súd prvej inštancie o trovách zastaveného konania v danej veci rozhodol správne, a odvolanie žalobcov nie je dôvodne podané, preto odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobcovia nemali úspech a žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.