Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/145/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky/ manželky: E.. M. S., F.. X.X.XXXX, T. P., F.. A.. F. X, zast. JUDr. Marianna Lechmanová, advokátka so sídlom Košice, Štúrova 20 a manžela: O.. E. S., F.. XX.X.XXXX, bytom P., E. X, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom G. S., F.. XX.X.XXXX, E. S., F.. XX.X.XXXX I. S. S., F.. XX.X.XXXX, všetci bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Staré Mesto vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX r o z v á d z a.

Mal. G. S., F.. XX.X.XXXX, E. S., F.. XX.X.XXXX a S. S., F.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. S., F.. XX.X.XXXX sumou 120 Eur mesačne, E. S., F.. XX.X.XXXX sumou 110 Eur mesačne a S. S.Š., F.. XX.X.XXXX sumou 100 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku.

Úpravu styku otca s maloletými deťmi n e u r č u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka/manželka návrhom doručeným súdu dňa 12.10.2016 žiadala, aby rozviedol manželstvo, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

2. V prípade rozvodu manželstva navrhovala zveriť maloleté deti G. S., F.. XX.X.XXXX, E. S., F.. XX.X.XXXX I. S. S., F.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu mal. G. sumou 250 Eur mesačne, E. sumou 220 Eur mesačne a S. sumou 200 Eur mesačne. Úpravu styku určiť nežiadala. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania.

3. Manžel sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 22.11.2016. S návrhom na rozvod manželstva súhlasil.

4. V prípade rozvodu manželstva súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, pričom na výživu mal. G. je ochotný prispievať sumou 80 Eur mesačne, mal. E. sumou 75 Eur mesačne a S. sumou 75 Eur mesačne. Úpravu styku určiť nežiadal.

5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Styk nie je potrebné upraviť, nakoľko rodičia prezentovali schopnosť spolupracovať a v otázke styku sa dohodnúť. Pri určovaní výživného odporučil zohľadniť štandard zabezpečovania potrieb, na ktoré sú deti zvyknuté s cieľom rozvíjať schopnosti, zručnosti detí, určiť výšku výživného podľa skutočných schopností, reálnych zárobkových možností i majetkových pomerov povinného rodiča.

6. Z pripojeného sobášneho listu bolo zistené, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Staré Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti a to G., nar. XX.X.XXXX, E. a S., obaja nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali v P. F. F. X.

7. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že prvýkrát sa stretli v roku 2004. Následne dlhoročný vzťah vyústil v roku 2006 k uzavretiu manželstva. Manželia bývali v spoločnej domácnosti od roku 2005. K prvému odcudzeniu medzi manželmi došlo keď mali dvojčatá dva roky a manžel odišiel na misie do G.. Počas misií chodil manžel každé dva, tri mesiace domov, pričom približne mesiac bol doma. Manžel sa vedel postarať o rodinu finančne. Od júna 2015 zasielal každý mesiac sumu 500 Eur. Ale vzájomne sa manželia odcudzovali a nemali takmer žiaden sexuálny styk. Keď manžel prišiel domov, začal navrhovateľku aj synov opúšťať aj po večeroch. Povedal, že na prvom mieste sú pre neho priatelia a ďalej, že sa musí venovať jazykom. Navrhovateľka veľmi potrebovala manželovu pomoc, ale tvrdil, že je neschopná a nevie hospodáriť s finančnými prostriedkami. Predtým mali manželia spoločný účet od minulého roku, kedy manžel odišiel na U., už spoločný účet manželia nemajú. V súčasnosti manžel nebýva s navrhovateľkou a ich deťmi v spoločnej domácnosti. Manžel odišiel zo spoločnej domácnosti približne v mesiaci apríl 2015. Navrhovateľka mala podozrenie na neveru z manželovej strany. Navrhovateľka našla u manžela doklady o nákupe striebra, mobilné telefóny, SMS-ky od priateliek a pod.. Od decembra do marca 2015 sa manžel nevedel rozhodnúť, či zostane s navrhovateľkou alebo bude pokračovať jeho vzťah s novou partnerkou. Hlavným dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľka chce rozviesť, jej odchod manžela zo spoločnej domácnosti od nej aj od detí a dlhodobo narušené manželské vzťahy.

8. Navrhovateľka je zamestnaná s príjmom vo výške 602 Eur mesačne. Nájomné uhrádza 191 Eur mesačne, internet, antik 15 Eur mesačne.

9. Ďalšie výdavky sa týkajú troch maloletých synov a to G., ktorý navštevuje piaty ročník základnej školy. Výdavky na G. sú nasledovné: základná strava 300 Eur, ovocie, zelenina, pitný režim 150 Eur, električenka, MHD 10 Eur, stravné lístky zo školskej jedálne 25 Eur, zápasenie 10 Eur, plávanie 10 Eur, oblečenie a obuv mesačne 30 Eur, oblečenie príležitostne 500 Eur, obuv 100 Eur, lieky, kozmetika 40 Eur, ozdravovacie pobyty cez prázdniny 400 Eur, náklady na kultúrne potreby, kino, divadlo 5 Eur, náklady na knihy, časopisy 10 Eur, vreckové 10 Eur, úhrada poistky 25 Eur, školské potreby a príspevky ročne 500 Eur, náklady na bývanie 1-ina 75 Eur.

10. Mal. E. I. S. sú dvojčatá a navštevujú prvý ročník základnej školy.

11. Mal. E. strava 250 Eur mesačne, ovocie, zelenina 120 Eur mesačne, električenka MHD 10 Eur mesačne, stravné lístky jedáleň 25 Eur mesačne, zápasenie 10 Eur mesačne, plávanie 10 Eur mesačne, oblečenie obuv 30 Eur mesačne, oblečenie príležitostne 500 Eur ročne, obuv 100 Eur ročne, lieky, kozmetika 50 Eur mesačne, ozdravovacie pobyty cez prázdniny 400 Eur, náklady na kultúrne potreby 5 Eur mesačne, náklady na knihy, časopisy 10 Eur mesačne, vreckové 10 Eur mesačne, úhrada poistky 25 Eur mesačne, školské potreby a príspevky 400 Eur ročne a náklady na bývanie jednu osobu 75 Eur mesačne.

12. Výdavky na mal. S. strava 250 Eur mesačne, ovocie a zelenina 120 Eur mesačne, MHD 10 Eur mesačne, stravné lístky jedáleň 25 Eur mesačne, zápasenie 10 Eur mesačne, plávanie 10 Eur mesačne, oblečenie, obuv mesačne 30 Eur, oblečenie príležitostne 500 Eur ročne, obuv 100 Eur ročne, lieky, kozmetika 40 Eur mesačne, ozdravovacie pobyty cez prázdniny 400 Eur, náklady na kultúrne potreby 5 Eur mesačne, knihy, časopisy 10 Eur mesačne, vreckové 10 Eur mesačne, poistky 25 Eur mesačne, školské potreby a príspevky 400 Eur ročne a náklady na bývanie 75 Eur na jednu osobu.

13. Otec sa s maloletými deťmi stretáva pravidelne. Keď ich vyzdvihne poobede zo školy, odnesie na tréning, prípadne majú spolu iné aktivity. Finančnou sumou jej neprispieva, avšak platil stravu v školskej jedálni, poistky a krúžky maloletým deťom, prípadne vreckové. Odkedy sa manžel vrátil z poslednej misie z U., na výživu detí konkrétne finančnou sumou do rúk neprispel. Do októbra alebo novembra 2016 platil poplatky za bývanie a internet.

14. Z výpovede otca súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Okrem maloletých detí mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu C. S., narodený dňa XX.XX.XXXX. Počas zahraničnej misie v G., na ktorú bol vyslaný na presne vymedzené obdobie od decembra 2011 do mája 2013 žiadne peniaze domov neposielal, nakoľko fungovali riadne ako rodina so spoločným rozpočtom. Všetky peniaze mimoriadneho príjmu, ktoré mal možnosť zarobiť navyše mimo bežnej mzdy používali a užívali spoločne. Kúpa auta za hotové, či predčasné vyplácanie úverov a pod.. Manželka pritom mala a má pre deti kartu od jeho účtu, pričom prevažnú časť misie v G. bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke. K vzájomnému odcudzeniu a ochladnutiu vzťahu ako aj k intímnemu došlo, pričom táto situácia sa nezmenila ani po návrate domov z G., teda od júna 2013. Aj napriek tomu ako aj iným činnostiam, ktoré navrhovateľka v podaní uviedla a ktorým sa venoval, či už predtým ale aj doposiaľ trávili veľa času zo svojimi deťmi ako počas týždňa kedy navštevujú každý deň tréningy vodného póla alebo zápasenie, prípadne spoločný čas cez víkend. Uviedol, že študijné aktivity ako na univerzite, či výuka jazykov spotrebováva čas, či finančné prostriedky, no je nevyhnutným atribútom k tomu, aby príjem, ktorým disponuje bežný príslušník policajného zboru, či zdravotná sestra a aspoň na isté obmedzené obdobie navýšil a tým vylepšil rodinný rozpočet. Následné vyslaniu na U. započalo v júni 2015 po dlhom a náročnom výberovom konaní, teda zhruba po dvojročnom období strávenom na Slovensku. Intímny život už nefungoval, našiel si priateľku, s ktorou po dlhšom rozhodovaní odišiel do novej domácnosti, pričom s deťmi sa až do odchodu na U. stretával každodenne. Vzájomné spolužitie a ich vzťah považoval za natoľko narušený, že sa rozhodol zo spoločnej domácnosti radšej odísť, avšak naďalej o svojich synov sa bude starať. Pri stanovení výšky výživného uviedol, že jeho príjem počas misie bol vyšší, avšak od jeho návratu na územie SR dosahuje bežný príjem príslušníka policajného zboru a to maximálne v rozmedzí 800 - 850 Eur mesačne v závislosti od počtu hodín v pohotovosti. Iný príjem nemá. Preto je nereálne, aby platil výživné, ktoré žiada navrhovateľka. Potvrdil, že navrhovateľke posielal sumu 500 Eur, pričom niekoľkokrát jej zaslal aj vyššiu sumu, nakoľko mala nečakané výdaje. V danom období išlo o sumu vyše 6.000 Eur za rok. Okrem toho počas misie až do septembra 2016 plne hradil všetky výdaje spoločného bytu nájom, elektrina, plyn, poistenie, Antik cca 2.700 Eur ročne. Taktiež hradila a doposiaľ hradí všetky povinné platby za tri maloleté deti ako strava, škôlka, škola, družina, triedne fondy, ZRPŠ a iné školské poplatky, tréningy vodného póla a zápasenie, životnú poistku za S. I. E. cca 250 Eur za mesiac. Okrem toho za posledný rok bol s deťmi na dovolenke v Legolande v Nemecku cca 2.000 Eur, na C. cca 800 Eur a v lete pri mori zhruba 2.300 Eur. Ďalej deťom zaplatí letný tábor zo zápasenia v sume 375 Eur plus preplatil navrhovateľke 60 Eur za ďalší tábor pre G.. Nákup školských tašiek a potrieb do prvého ročníka pre S. I. E. vo výške 200 Eur ako i úvodné poplatky, ktoré vybrala triedna učiteľka vo výške 70 Eur. Ďalej nakupoval alebo priviezol zo zahraničia darčeky, oblečenie minimálne vo výške 750 Eur. Kúpil deťom hračky, lego, x-box, knižky cca 1.200 Eur. Platil výdaje za dve osobné motorové vozidlá, ktoré počas jeho neprítomnosti navrhovateľka mala k dispozícii. Platba zákonnej poistky, havarijného poistenia, servis zhruba 1.700 Eur za obdobie od odchodu na misiu. Ďalšie jeho výdavky sa týkali konkrétne detí ako strava, tekutiny, lieky, kino, detské kútiky, výlety do prírody, pizzéria, Mc Donald a iné stravovacie zariadenia, každodenný odvoz autom na tréningy a späť, pričom s deťmi trávi zhruba polovicu dní v mesiaci, čo považuje za samozrejmosť. Za účelom zníženia životných nákladov navrhovateľky na deti od mesiaca september 2016 previedol na navrhovateľku daňový bonus na tri deti vo výške 63 Eur mesačne a sociálne dávky vo výške 70 Eur mesačne. Taktiež uviedol, že od odchodu zo spoločného bývania má navrhovateľka spoločný byt plne v užívaní, pričom žije v byte, za ktorý platí podnájom. V súčasnosti 3-izbový byt 450 Eur mesačne. V prípade zmeny finančnej situácie na jeho strane nemá problém navrhovateľke dobrovoľne prispievať viac, resp. kúpiť synom to čo aktuálne budú potrebovať. Obáva sa, že prípadným rozhodnutím súdu v prospech navrhovateľky by sa vytvorila situácia, ktorá vopred na jeho strane bude spôsobovať nepríjemnosti v podobe možného vznikajúceho dlžného výživného a to z dôvodu, že reálne nie je v jeho finančných schopnostiach platiť takú sumu výživného ako žiada matka. K ďalším výdavkom otca patrí internet, televízia 20 Eur mesačne, Orange 25 Eur mesačne.

15. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem predstavuje 704 Eur netto.

16. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom manžela bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od 7/2016 do 12/2016 bol vo výške 874 Eur netto.

17. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

18. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

19. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

20. Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

21. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

22. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

25. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

27. Podľa ust. § 100 Civilného mimosporovného poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

28. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

29. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľka ako aj manžel odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

31. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

32. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.

33. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto

životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

34. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

35. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

36. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 120,- Eur mesačne na mal. G., 110 Eur mesačne na mal. E. a 100 Eur mesačne na mal. S. je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, na starostlivosť otca o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti navštevujú základnú školu, pričom mal. E. a S. sú dvojičky. Matka má preto náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec v maximálnej možnej miere pomáha matke s výchovou a výživou maloletých detí ako aj z ich mimoškolskou záujmovou činnosťou (vodné pólo a zápasenie). Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem navrhovateľky činí v priemere 704 Eur mesačne a príjem otca v priemere 874 Eur mesačne. Pri posúdení pomerov účastníkov a vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov

k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletými deťmi a na ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s mal. deťmi sú rozhodne prínosom pre deti, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby detí naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt detí u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme detí, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

37. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 120 Eur mesačne na mal. G., vo výške 110 Eur mesačne na mal. E. a vo výške 100 Eur mesačne na mal. S. je primerané.

38. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

39. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

40. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade úpravu styku rodičia nežiadali.

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporovného poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.