Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-24-2017.pdf
PDF · 92.17 KB
Case nature
Subarea
5Co/24/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, D., zastúpená zvoleným zástupcom advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, proti žalovaným: 1/ POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, 2/ BROCH ADLER Slovakia s.r.o., so sídlom Bytčianska 123, Žilina - Považský Chlmec, IČO: 36 435 767, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 40Csp/46/2016-12 zo dňa 20. 09. 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že žalovaný v rade 1/ je povinný zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17. 12. 2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; vo výroku, ktorým uložil povinnosť žalobkyni do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať na súd žalobu proti žalovanému v rade 1/ o určenie, či tu právo je alebo nie je a vo výroku, ktorým rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu p o t v r d z u j e .
Odvolanie žalovaného v rade 1/ voči výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým okresný súd žalovanému v rade 2/ uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.12.2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ako aj voči výroku, ktorým rozhodol, že žalobkyňa nemá voči žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania o d m i e t a.
Žalobkyni priznáva n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému v 1/ rade.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v rade 1/ uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.12.2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; žalovanému v rade 2/ uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.12.2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; žalobkyni uložil povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať na súd žalobu proti žalovanému v rade 1/ o určenie, či tu právo je alebo nie je; žalobkyni voči žalovanému v rade 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a voči žalovanému v rade 2/ žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami - zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 507401325 zo dňa
17.12.2015, dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.12.2015, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 15.08.2016 a potvrdením o vykonávaní zrážok zo mzdy zo dňa 24.08.2016. Pri skúmaní podmienok pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia mal súd osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Taktiež mal súd osvedčené tvrdenia žalobkyne, že uzavrela so žalovaným v rade 1/ dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, pričom z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný v rade 1/, ako veriteľ, využil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne až do úplného splatenia jej dlhu. Podľa potvrdenia žalovaného v rade 2/ zo dňa 24.08.2016 bola za mesiac júl 2016 vykonaná zrážka zo mzdy žalobkyne 1x vo výške 56,- eur. Nakoľko žalobkyňa fakticky namieta výšku skutočnej pohľadávky žalovaného v rade 1/ zo zmluvy o úvere, z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok, je teda sporná výška sumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne zrazená, existuje bezprostredne hroziaca ujma spočívajúca v tom, že zo mzdy žalobkyne by bola zrazená vyššia suma, ako tá, na ktorú má žalovaný v rade 1/ (po preskúmaní predmetnej zmluvy v konaní vo veci samej) v skutočnosti nárok. Súd konštatoval, že boli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu žalobkyne na jeho vydanie vyhovel. Zároveň, v súlade s ust. § 336 ods. 1 a 2 C.s.p., uložil žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej.
3. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu podal odvolanie žalovaný v rade 1/ domáhajúc sa ním zrušenia napadnutého uznesenia a zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že na vydanie neodkladného opatrenia neboli naplnené predpoklady. Žalobkyňa spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka, bola uzatvorená písomne medzi žalovanou ako dlžníčkou a ním ako veriteľom, a to ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy, neosvedčila, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mu mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobkyni vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobkyne vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne.
4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedla, že dňa 17. 12. 2015 so žalovaným 1/ uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 507401325 na sumu 350,- eur. Podpisom tejto úverovej zmluvy uzatvorila aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené žalovaným na príslušnom formulári, túto dohodu nemohla odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy uplatňovaná v spotrebiteľských zmluvách bola už dávnejšie Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenou Ministerstvom spravodlivosti SR posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 1 OZ, pričom komisia skonštatovala, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Ak by žalovaný 1/ nedisponoval s predmetnou dohodou o zrážkach z príjmov, musel by si svoj nárok uplatniť na súde, kde by bol s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešný. Žalovaný 1/ vedomý si tejto skutočnosti uplatňuje svoj nárok bez súdnej kontroly a to na základe súkromného inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nemám žiadnu účinnú formu obrany voči výkonu zrážok zo mzdy, aby tento proces zastavila, okrem bezprostredného zásahu zo strany súdu formou neodkladného opatrenia. Ukončiť zväzky zo mzdy bez súhlasu žalovaného 1/ nemôže ani jej zamestnávateľ, a to ani vtedy, ak má vedomosť, že sa vykonávajú na základe plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Zrážky zo mzdy sa tak vykonávajú aj na plnenie, na ktoré nemá žalovaný nárok. Týmto procesom vzniká žalobkyni priamo majetková ujma t.j. jej príjem je každý mesiac krátený o majetkovú hodnotu
zrážok zo mzdy. Bez bezprostredného zásahu súdu je tu dôvodná obava, že kým dôjde k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej, bude toto rozhodnutie vo veci samej bezpredmetné, nakoľko zrážky zo mzdy už budú vykonané v celom rozsahu.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol, že žalovaný v rade 1/ je povinný zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17. 12. 2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; vo výroku, ktorým uložil povinnosť žalobkyni do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať na súd žalobu proti žalovanému v rade 1/ o určenie, či tu právo je alebo nie je a vo výroku, ktorým rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolanie žalovaného v rade 1/ voči výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým okresný súd žalovanému v rade 2/ uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.12.2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ako aj voči výroku, ktorým rozhodol, že žalobkyňa nemá voči žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania podľa § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou odmietol.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania žalovaného vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP.
9. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie je predbežným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb. Nie sú teda opatreniami konečnými, ich účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov, pretože nimi nenadobúda účastník práva, o ktorých bude rozhodnuté, až rozhodnutím vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania nie je naliehavá a žalobca dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia zo strany žalobcu, nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd.
10. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný v rade 1/ uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 507401325 zo dňa 17. 12. 2015, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 350,- eur. Pohľadávka veriteľa bola zabezpečená krajne nevýhodným spôsobom, a to dohodou o zrážkach zo mzdy.
11. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyňa osvedčuje tým, že z jej mzdy na žiadosť žalovaného v rade 1/ zo dňa 15. 8. 2016 podľa dohody o zrážkach zamestnávateľ žalobkyne spoločnosť BROCH ADLER SLOVAKIA , s.r.o. vykonáva zrážky zo mzdy, čo spôsobuje výrazné obmedzenie
žalobkyne disponovať so svojim príjmom a žalovaný v rade 1/ môže neobmedzene vymáhať dlh od žalobkyne. Zrážky však musí zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobkyňa nie je schopná tento proces zastaviť bez súdom nariadeného neodkladného opatrenia.
12. S poukazom na vyššie uvedené, je odvolací súd toho názoru, že bolo potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi účastníkmi konania sporná. Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením (t.č. neodkladným opatrením) môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974); podľa odvolacieho súdu z rovnakého dôvodu možno takýto zákaz uložiť aj veriteľovi ako oprávnenému z dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje. Okresný súd dôvodne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a správne uložil žalovanému, ako aj platiteľovi mzdy zdržať sa použitia vykonávania zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy.
13. Pretože uznesením bola uložená povinnosť aj žalovanému v rade 2/ (zamestnávateľovi žalobkyne) a zároveň bolo vo vzťahu k jeho osobe rozhodnuté aj o nároku na náhradu trov konania, pričom zamestnávateľ žalobkyne nepodal proti predmetným výrokom uznesenia odvolanie, odvolací súd potom odvolanie žalovaného v rade 1/ voči výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne (druhý výrok), ako aj výrok, podľa ktorého žalobkyňa nemá voči žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania (piaty výrok), odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP, pretože bolo podané osobou, ktorá na odvolanie nebola oprávnená.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyni ako úspešnej strane v predmetnom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému v 1/ rade ako neúspešnej strane v konaní.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)