Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13T-189-2016.pdf
PDF · 105.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/189/2016
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Monokovej a prísediacich N. V. a E. F. na neverejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby konanom dňa 8. februára 2017 v trestnej veci proti obvinenému E. Z. pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona t a k t o
rozhodol:
Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku o d m i e t a obžalobu prokurátorky Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou č. Pv 189/16/7713 zo dňa 16.12.2016 a vec jej v r a c i a .
odôvodnenie:
Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou bola na obvineného podaná obžaloba pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že zneužíval maloleté osoby na otrockú prácu takým spôsobom, že po tom, čo ich prevzal, po odovzdaní ich rodičmi v C., nútil ich za použitia fyzického a psychického násilia pracovať pri vykladaní a skladaní a strážení tovaru, pri celodennom predaji, kde okrem nevyhnutnej stravy im neposkytoval nič iné a to:
- od začiatku mesiaca marec 2016 do 15.03.2016 pri reštaurácii N., 100 metrov pred obcou Y., Č. T., I.. U. W. M., využíval prácu, spojenú s predajom rôznych úžitkových vecí, maloleté dieťa V. I., W.. XX.XX.XXXX, ktorého so súhlasom jeho rodičov za účelom poskytnutia mu lepšieho života a možnosti si privyrobiť, odviezol dňa 02.02.2016 z C. do Maďarska a následne začiatkom mesiaca marec na Slovensko, kde maloletý V. I. musel pracovať pri vykladaní a skladaní tovaru, iba za nevyhnutné množstvo potravy, pri nedostatočnom ubytovaní, kde mu vulgárne nadával, ak maloletý odmietol pracovať, vyhrážal sa mu a tiež ho fyzicky trestal, pričom maloletému V. I. sa v nočných hodinách dňa 14.03.2016 podarilo ujsť,
- od začiatku mesiaca marec 2016 do 15.03.2016 pri reštaurácii N., 100 metrov pred obcou Y., Č. T., I.. U. W. M., využíval prácu, spojenú s predajom rôznych úžitkových vecí, maloleté dieťa K. U., W.. XX.XX.XXXX, ktorého so súhlasom jeho rodičov za účelom poskytnutia mu lepšieho života a možnosti si privyrobiť, odviezol v jeseni v roku 2015 z C. do Maďarska a následne na Slovensko, kde maloletý K. U. musel pracovať pri vykladaní a skladaní tovaru, iba za nevyhnutné množstvo potravy, pri nedostatočnom ubytovaní - prívesnom vozíku, kde mu vulgárne nadával, ak maloletý odmietol pracovať, vyhrážal sa mu a tiež ho fyzicky trestal, pričom maloletému K. U. sa v nočných hodinách dňa 14.03.2016 podarilo ujsť,
- v období od 15.03.2016 do 16.03.2016, pri reštaurácii N., 100 metrov pred obcou Y., Č. T., I.. U. W. M., využíval prácu, spojenú s predajom rôznych úžitkových vecí, maloleté dieťa Z. I., W.. XX.XX.XXXX, ktorého odviezol dňa 02.02.2016 z C. do Maďarska a následne na Slovensko, kde maloletý Z. I. musel pracovať pri vykladaní a skladaní tovaru, iba za nevyhnutné množstvo potravy, pri nedostatočnom
ubytovaní, kde mu vulgárne nadával, ak maloletý odmietol pracovať, vyhrážal sa mu a tiež ho fyzicky trestal, pričom maloletému Z. I. sa v nočných hodinách dňa 14.03.2016 podarilo ujsť.
Podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie.
Predbežné prejednanie obžaloby sa koná na verejnom zasadnutí; aj na neverejnom zasadnutí sa môže obžaloba predbežne prejednať, ak prichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20170101> Tr. por. ( § 243 ods. 3 Trestného poriadku ).
Okresný súd v súlade s § 243 ods. 4 Trestného poriadku uvedenú obžalobu, ako aj zákonnosť dôkazného materiálu preskúmal pri predbežnom prejednaní obžaloby a zistil závažné procesné chyby, spočívajúce v porušení ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby.
Podľa § 2 ods. 20 Trestného poriadku ak obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.
Podľa § 28 ods. 4 Trestného poriadku obvinenému sa písomne preloží uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie o vzatí obvineného do väzby, obžaloba, dohoda o vine a treste a návrh na jej schválenie, rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o odvolaní a rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania; tohto práva sa môže obvinený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený, rovnako ako o dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Preklad rozhodnutia a jeho doručenie zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide.
Obžalovaný E. Z. je štátnym C. C. a neovláda slovenský jazyk, v ktorom sa trestné konanie vedie.
Z obsahu spisu je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní a to konkrétne prokurátor nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Trestného poriadku. V prípravnom konaní nebol vyhotovený písomný preklad obžaloby, čím došlo k vážnemu zásahu do práva obvineného na obhajobu.
Ustanovenie § 28 Trestného poriadku bolo novelizované zákonom NR SR č. 1/2014 Z. z.. Z dôvodovej správy k uvedenej novele súd cituje:
„Návrhom sa transportuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20.10.2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Deklarovaným cieľom smernice je zabezpečiť právo podozrivých alebo obvinených osôb na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, aby sa zaručilo ich právo na spravodlivý proces. Smernica stanovuje spoločné minimálne pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať v oblastiach tlmočenia a prekladu v trestnom konaní v zmysle č. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a súvisiacej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva s cieľom posilniť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi.
V odseku 4 sa transportuje čl. 3 smernice, ktorým sa rozširuje právo na preklad základných písomnosti trestného konania, ktorými sa v zmysle smernice myslí každé rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody, každá obžaloba alebo obvinenie a každý rozsudok. Preklad takého rozhodnutia zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide.“
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.8.2013 sp. zn. 2Tdo/38/2013, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2014 pod č. 91.
„Dostatočnosť uplatnenia obhajobných práv ( § 34 Tr. por. ) predpokladá ich uplatnenie v primeranej miere a zahŕňa aj preklad základných dokumentov, medzi ktoré patria najmä rozhodnutie o pozbavení osobnej slobody, obvinenie, obžaloba a rozsudok, vykonaný v primeranom čase, t.j. v čase, keď obvinený môže procesne účinne na základe ich obsahu uplatniť svoje zákonné práva.“
Podľa článku 3 bod 1. a 2. smernice členské štáty zabezpečia, aby sa podozrivým alebo obvineným osobám, ktoré nerozumejú jazyku dotknutého trestného konania, v primeranom čase poskytol písomný preklad všetkých dokumentov, ktoré sú základné na zabezpečenie toho, aby boli schopné uplatniť svoje právo na obhajobu a zaručenie spravodlivého procesu. Medzi základné dokumenty patrí každé rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody, každá obžaloba alebo obvinenie a každý rozsudok.
Akékoľvek vzdanie sa práva na preklad dokumentov uvedených v tomto článku podlieha požiadavkám, že podozrivým alebo obvineným osobám bolo poskytnuté vopred právne poradenstvo alebo tieto osoby boli inak v plnej miere oboznámené s dôsledkami takého vzdania sa práva a že takéto vzdanie sa práva bolo jednoznačné a dobrovoľné ( článok 3 bod 8. smernice ).
Je nepochybné, že v súlade s vyššie uvedeným aj ustanovenie § 28 ods. 4 Trestného poriadku dáva obvinenému možnosť tohto svojho práva ( právo na preklad uvedených rozhodnutí ) výslovne sa vzdať, o čom však musí byť obvinený poučený a rovnako aj o dôsledkoch vzdania sa tohto práva.
Prokurátorom bola obžaloba podaná na súde dňa 16.12.2016, ktorá bola napísaná v slovenskom jazyku. Ani z predmetnej obžaloby ani zo sprievodného prípisu však súd nezistil, žeby bol nariadený preklad obžaloby a do dňa konania neverejného zasadnutia súdu nebol súdu doručený žiaden preklad obžaloby. Taktiež je nepochybné, že v spise sa nenachádza ani poučenie ani vyhlásenie obvineného obsahujúce účinné a v súlade s § 28 ods. 4 Trestného poriadku vykonané prehlásenie o vzdaní sa práva na preklad obžaloby.
Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a orgány činné v trestnom konaní majú zákonnú povinnosť umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie, uplatnenie jej práv už v prípravnom konaní. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na strane druhej. Zmyslom tohto práva je zaručiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože aj bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.
Právom na obhajobu sa rozumie jednak právo osobnej obhajoby ( § 34 ods. 1 Trestného poriadku ), teda právo obvineného od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, právo uvádzať okolnosti, navrhovať a predkladať a obstarávať dôkazy, slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky, právo žiadať o účasť na vyšetrovacích úkonoch a klásť vypočúvaným svedkom otázky. Taktiež sa právom na obhajobu rozumie právo zvoliť si obhajcu alebo za situácie, že obvinený nemá dostatočné prostriedky , aby si hradil trovy obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu, a so zvoleným alebo ustanoveným obhajcom sa radiť a požadovať, aby sa obhajca zúčastnil procesných úkonov už vo vyšetrovaní a taktiež aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní poučiť obvineného o jeho právach a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 a vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a garantovaná je aj v takých právnych dokumentoch akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Súd pri predbežnom prejednaní obžaloby konštatoval závažné porušenie práva na obhajobu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je preklad základných dokumentov, medzi ktoré patrí aj obžaloba, ktorý preklad musí byť vykonaný v primeranom čase, teda v čase, keď obvinený môže procesne účinne na základe takéhoto obsahu dokumentu uplatniť svoje zákonné práva. Keďže v danom prípade tak tomu nebolo, súd obžalobu postupom podľa § 243 ods. 3 v spojení s § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku odmietol a vrátil vec prokurátorovi.
Pri posudzovaní porušovania práva na obhajobu tak ako ho predpokladá ust. § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvinených tak, aby boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v ich prospech a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vždy reálnu možnosť realizovať právo na obhajobu a je len na ňom, či ho využije.
V súvislosti so skončením vyšetrovania ako aj pri rozhodovaní súdu postupom podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku o ponechaní obvineného vo väzbe obhajcovia obvineného namietali v súvislosti s vyšetrovaním a podaním obžaloby aj ďalšie skutočnosti.
Jednou zo skutočností namietaných obhajobou je skutočnosť, že výsluchy maloletých svedkov V. I. a K. U. boli vykonané pred vznesením obvinenia obvinenému, že neboli vykonané kontradiktórnym spôsobom a teda nemohli byť použité ani k vypracovaniu znaleckého posudku s tým, že orgány činné v trestnom konaní odmietli zopakovať úkony aj s odkazom na závery vyjadrenia znalkyne, ktorá to neodporúčala.
Súd má za to, že takéto tvrdenie obhajoby o nepoužiteľnosti výpovedí uvedených svedkov vykonaných pred vznesením obvinenia neobstojí. Trestný poriadok nevylučuje možnosť oprieť obžalobu o svedecké dôkazy vykonané pred vznesením obvinenia, ak boli získané po začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.
V danom prípade sa jedná o výsluchy svedkov - osôb mladších ako 18 rokov tak ako ich upravuje ust. § 135 Trestného poriadku, v ktorom ustanovení je upravený spôsob vykonania výsluchu takejto osoby, bez toho, aby vykonanie takého úkonu bolo nejako limitované do určitého štádia trestného konania. Práve výsluchom aj takýchto svedkov sú často zistené skutočnosti, na základe ktorých potom možno vzniesť obvinenie konkrétnej osobe postupom podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď priamo z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia E. Z. vyplýva, že predmetné konanie, za ktoré mu bolo vznesené obvinenie, bolo zistené aj z výpovedi svedkov - osoby mladšej ako 15 rokov V. I. a K. U..
Inštitút začatia trestného stíhania sa v Trestnom poriadku nachádza práve za účelom určenia procesného začiatku určitého štádia trestného konania, po ktorom môžu orgány činné v trestnom konaní vykonávať plne procesné úkony, zákonné úkony a to vrátane úkonov uvedených v šiestej hlave prvej časti Trestného poriadku, kde je zaradený aj výsluch svedka podľa § 135. Preto nemožno podľa súdu vyvodiť záver, že výsluchy svedkov, ak k nim došlo po začatí trestného stíhania ale pred vznesením obvinenia, majú len z tohto dôvodu charakter nezákonného dôkazu. Orgány činné v trestnom konaní však musia dbať na to, aby sa zákonne získaný dôkaz nestal dôkazom absolútne neúčinným, ale naopak, aby bol procesne použiteľný v konaní pred súdom. Použiteľnosť dôkazu v konaní pred súdom môže okrem iného zmariť skutočnosť, že výsluch nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, t.j. pri zachovaní práva obvineného na obhajobu. Dodržanie princípu kontradiktórnosti však nie je absolútne.
V súvislosti s touto námietkou a návrhom na opakovanie výsluchu svedkov-poškodených za prítomnosti obhajcu obvineného súd poukazuje na to, že terajšia úprava Trestného poriadku obsiahnutá v § 135 Trestného poriadku ohľadom výsluchu osôb mladších ako 18 rokov bola novelizovaná zákonom NR SR č. 204/2013 Z. z. s účinnosťou od 1.8.2013, pričom aj dôvodová správa k zákonu uvádza, že týmto návrhom ( teda navrhovanou novelou ) sa transponuje mimo iných aj čl. 15 ods. 3 a 4 smernice 2011/36/EÚ a to prostredníctvom nastavenia osobitných podmienok, ktoré povedú k minimalizácii rizika sekundárnej viktimizácie obetí spôsobovanej napr. opakovaním ich výsluchov k okolnostiam, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvňovať ich duševný a mravný vývoj. V súlade s požiadavkami smernice 2011/36/EÚ ale aj smernice 2011/93/EÚ sa navrhovanou novelou v rámci posilnenia práv detských obetí navrhlo rozšíriť aplikáciu § 135 Trestného poriadku na všetky obete, ktoré nedovŕšili 18 rok veku.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania v čl. 15 - Ochrana detských obetí obchodovania s ľuďmi počas vyšetrovania a trestného konania v bode 3 uvádza, že bez toho, aby boli dotknuté práva na obhajobu, členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby pri vyšetrovaní trestných činov a pri trestnom konaní týkajúcom sa ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v článkoch
2. a 3. bola detská obeť vypočutá bez neodôvodneného odkladu hneď, ako boli predmetné skutočnosti oznámené príslušným orgánom, aby vykonali vypočúvanie detskej obete v prípade potreby odborníci, ktorí sú na tento účel vyškolení, alebo aby sa toto vypočúvanie vykonalo s pomocou týchto odborníkov, aby počet vypočúvaní bol čo najmenší a vypočúvania sa vykonávali iba vtedy, ak je to nevyhnutné na účely vyšetrovania trestných činov a trestného konania.
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby zo všetkých vypočúvaní detskej obete či svedka v detskom veku v rámci vyšetrovania ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v článkoch 2 a 3 mohol byť zhotovený videozáznam a aby tieto videozáznamy z vypočúvania mohli byť použité ako dôkaz pri súdnom konaní v súlade s pravidlami v ich vnútroštátnom práve ( bod 4 čl. 15 smernice ).
Podľa čl. 2 bod 6. Smernice na účely tejto smernice znamená „dieťa“ osobu mladšiu ako 18 rokov.
Podľa názoru súdu je nepochybné, že výsluchy V. I., K. U. a Z. I. boli vykonané postupom podľa§ 135 ods. 3 Trestného poriadku s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu, ktoré sú súčasťou zápisnice o výsluchu toho ktorého svedka vo vyšetrovacom spise, pričom súčasne súd poukazuje na ustanovenie § 135 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré upravuje následne vykonanie tohto dôkazu v konaní pred súdom. Vykonanie týchto procesných úkonov - výsluchov tak zodpovedá nielen uvedeným ustanoveniam Trestného poriadku ale aj citovanej smernice, ktorá sa príslušnou novelou transponovala do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Práve vyhotovenie zvukovo-obrazového záznamu z výsluchu svedka postupom podľa § 135 ods. 3 Trestného poriadku slúži pre potreby ďalšieho konania na ochranu práv obžalovaného, keďže nemožnosťou vypočuť maloletého pred súdom je prelomená zásada ústnosti, ktorá je jednou zo záruk spravodlivého procesu. Pri vykonaní obrazovo-zvukového záznamu na technickom zariadení postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku má potom nielen súd, ale aj strany konania možnosť posúdiť nielen obsah výpovede, ale aj to, či nebolo maloletému napovedané, ako reagoval na položené otázky a v neposlednom rade bude reprodukovať aj neverbálnu zložku prejavu maloletého počas výsluchu.
Na druhej strane je však potrebné uviesť, že prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena musí zabezpečiť, aby bol výsluch svedka mladšieho ako 18 rokov ( najmä v prípade, ak sa jedná o dôležitého svedka obžaloby ) vykonaný v prípravnom konaní postupom podľa § 135 Trestného poriadku tak, aby bol použiteľný v konaní pred súdom. Vzhľadom na osobitosť výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov, ktorá nie vždy umožňuje priamu účasť obhajoby na tomto úkone, do úvahy prichádza aj jej nepriama účasť na úkone, t.j. výsluch osoby s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu. V prípade, ak výsluch osoby mladšej ako 18 rokov nebol vykonaný v prípravnom konaní kontradiktórnym spôsobom a je jediným, prípade rozhodujúcim dôkazom proti obžalovanému, je nevyhnutne potrebné tento zopakovať aj v konaní pred súdom tak, aby bolo obhajobe umožnené vykonať výsluch v súlade s čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru. V takomto prípade nemôže opätovnému výsluchu svedka mladšieho ako 18 rokov brániť ani odporúčanie psychológa výsluch neopakovať, nakoľko vyjadrenie znalca psychológa má totiž len odporúčajúci charakter, ktoré nie je záväzné pre orgány činné v trestnom konaní ani pre súd. Uvedené ohľadom výsluchu svedka mladšieho ako 18 rokov je premietnuté aj do ust. § 135 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré pripúšťa výnimočne vykonania výsluchu tohto svedka pred súdom.
Čo sa týka skutočnosti, že výsluchy maloletých svedkov boli vykonané za prítomnosti tlmočníka z maďarského jazyka, aj keď maloletí sú občanmi C. C., súd poukazuje na zápisnice z vykonaných úkonov, kde všetci zhodne uviedli, že tlmočníkovi rozumejú. Ustanovenie § 2 ods. 20 Trestného poriadku, na ktoré obhajoba poukazuje, stanovuje, že osoba v ňom uvedená má právo na tlmočníka a prekladateľa, no nestanovuje, že takouto osobou musí byť a teda tlmočenie či preklad vykonávať len do jazyka, ktorého je takáto osoba štátnym príslušníkom, nakoľko podľa názoru súdu je všeobecne známe, že štátna príslušnosť nezaručuje, že osoba ovláda aj štátny jazyk tohto štátu. Zmyslom predmetného ustanovenie je zabezpečiť takejto osobe uplatnenie jej práv v jazyku ktorému rozumie, čo bezvýhradne neznamená, že takýmto jazykom je len štátny alebo úradný jazyk štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Záverom súd konštatuje, že súdu z predloženého spisu nevyplynula obhajobou tvrdenú skutočnosť, že maloletí svedkovia maďarský jazyk neovládajú a obhajoba tento ňou prezentovaný poznatok nekonkretizovala.
V neposlednom rade aj samotný obvinený, ktorá je štátnym občanom C. C., ovláda aj maďarský jazyk, do ktorého mu bolo tlmočené aj v konaní pred súdom.
K výsluchu svedka R. V., ktorý mal byť dňa 27.5.2016 vykonaný podľa vyjadrenia obhajcu R.. V. bez predchádzajúceho vyrozumenia obhajcu obvineného R.. T. súd uvádza, že v spise sa na čl. 130 a 131 nachádza vyrozumenie R.. T. o predmetnom úkone a doklad o elektronickom doručení obhajcovi zo dňa 19.5.2016.
K obhajobou namietanému postupu znalkyne, že pri znaleckom vyšetrení nebol prítomný žiaden tlmočník a znalkyňa sama tlmočila a prekladala tvrdenia maloletých do slovenčiny s odkazom na jej dobrú znalosť maďarčiny, pričom deti maďarský jazyk neovládajú, súd poukazuje na vyššie uvedené a dopĺňa.
Podľa § 16 ods. 1 zákona NR SR č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.
Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak ( § 16 ods. 2 písm. a) citovaného zákona )
V zmysle § 17 ods. 8 citovaného zákona pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.
V zmysle prílohy č. 6 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009 o organizácii a riadení znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti - Obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetví - odbor psychológia - znalci z odboru psychológia sú prizývaní v k riešeniu sporných otázok mimo iných aj v trestnoprávnom konaní, v ktorom znalec psychologicky hodnotí vierohodnosť výpovedí svedkov a poškodených v prípade pochybnosti o ich schopnosti vierohodne vypovedať, či už vplyvom špecifík situačných faktorov alebo vplyvom duševnej poruchy alebo osobnostnej abnormality; v uvedenej súvislosti sa znalci z odboru psychológia ( najmä odvetvia klinická psychológia detí a poradenská psychológia ) zúčastňujú výsluchov už v prípravnom konaní, najmä aby sa viedli na úrovni primeranej psychickému vývinu dieťaťa a aby sa predišlo jeho psychotraumatizácii. Odvetvie klinická psychológia detí sa v trestnoprávnom konaní zaoberá posudzovaním faktorov psychického vývinu, porúch psychického vývinu, porúch správania a vplyvmi výchovného prostredia na osobnosť dieťaťa. Skúma motiváciu konania dieťaťa, vierohodnosť jeho výpovedí ako svedka alebo poškodeného ako aj rozsah psychickej ujmy, ak je obeťou trestnej činnosti.
Podľa § 144 ods. 1 Trestného poriadku znalec musí byť pri pribratí upozornený na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia byť činný ako znalec.
Znalkyňa bola pred podaním znaleckého posudku poučená v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona, podaný znalecký posudok podľa názoru súdu po formálnej stránke bol vypracovaný a podaný v súlade s vyššie uvedeným zákonom č. 382/2004 Z. z. ako aj inštrukciou, pričom samotné hodnotenie znaleckého posudku ako jedného z dôkazov je vyhradené až rozhodovaniu vo veci samej. Na uvedenom nemôže podľa názoru súdu zmeniť ani skutočnosť, že znalkyňa pohovor s tým ktorým maloletým vykonala bez tlmočníka v maďarskom jazyku, keďže ako už súd vyššie uviedol, aj výsluchy maloletých boli vykonané za prítomnosti tlmočníka z maďarského jazyka, pritom všetci prehlásili, že maďarskému jazyku rozumejú. Zákon ani vykonávacie predpisy neupravujú striktne postup znalca v popísanom prípade ale ani nevylučujú postup, akým znalkyňa práve v tomto prípade postupovala. Obdobná situácia nastáva aj v prípade, keď vyšetrovaná osoba rozpráva spontánne napr. dialektom, nárečím a znalec následne posudok podá v úradnom jazyku, pričom treba mať na zreteli, že znalec podáva posudok pod následkami nepravdivého znaleckého posudku a tlmočník pod následkami nepravdivého tlmočníckeho úkonu.
Na záver k doposiaľ nepredloženým výsledkom právnej pomoci z C., ktorá skutočnosť bola aj dôvodom predĺženia lehoty väzby, súd uvádza, že v zmysle ust. § 231 ods. 1 písm. a) v spojení § 234 Trestného poriadku rozhodnutie o podaní obžaloby je v trestnom konaní vyhradené výlusčne prokurátorovi, ktorý v
trestnom konaní zastupuje štát, na ňom prijatom závere o odôvodnení postavenia obvineného pred súd vzhľadom na výsledky vyšetrovania s prípadnou sankciou z toho vyplývajúcou o neunesení dôkazného bremena v konaní pred súdom.
Po vrátení veci do prípravného konania bude v ďalšom konaní úlohou orgánov činných v trestnom konaní uvedené procesné chyby napraviť a vykonať aj ďalšie úkony, vykonanie ktorých sa ukáže byť nevyhnutné.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môžu prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok.