Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/70/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu REALITY - X40 CZ s.r.o. so sídlom Nám. 1. máje 1605, Uherský Brod, Česká republika, IČ: 27 723 704, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o. so sídlom Potočná 650/135B, Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/24964/2015/5172 zo dňa 19. januára 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 1100301/24964/2015/5172 zo dňa 19. januára 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Mesto Rimavská Sobota ako správca dane a správny orgán I. stupňa svojím rozhodnutím č. Práv/ D/50-2014/DZN-PO zo dňa 16.10.2014 podľa § 81 ods. 1 a 4 Daňového poriadku zriadil na zabezpečenie daňového nedoplatku žalobcu vo výške 24.147,68 euro záložné právo na všetky nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré sú vedené na LV č. XXXX, pre k. ú. W. I.. Celkovo takto správca dane zriadil záložné právo na 15 budov a 33 parciel vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

2. Správca dane tak rozhodol na základe toho, že žalobca má voči správcovi dane daňový nedoplatok 24.147,68 euro na miestnej dani z nehnuteľností. Táto daň bola žalobcovi vyrubená rozhodnutím správcu dane č. 072922/2014 zo dňa 04.03.2014.

3. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako správny orgán II. stupňa tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.

4. Žalovaný tak rozhodol s odôvodnením, že žalobca mal voči správcovi dane existujúci daňový nedoplatok a keďže nepredložil správcovi dane taký predmet záložného práva, ktorý by mal primeranú hodnotu k sume daňového nedoplatku, správca dane musel vydať rozhodnutie o záložnom práve na všetky nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v k.ú. W. I., nakoľko nie je prípustné, aby správca dane zriadil záložné právo len k niektorému pozemku evidovanému na tomto liste vlastníctva tak ako sa domáha v odvolaní žalobca. Postup a rozhodnutie správcu dane tak žalovaný vyhodnotil ako súladné so zákonom a vyslovil, že nie je dôvod uvedené rozhodnutie zrušiť.

5. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou z dôvodov, ktoré je možné zhrnúť do jedného žalobného bodu, podstatou ktorého je žalobná námietka, že výška založených nehnuteľností je neprimeraná výške daňového nedoplatku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na postup správcu dane

v inom, obdobnom konaní, v ktorom bol správca dane oproti tomuto konaniu aktívny a sám si zisťoval hodnotu založených nehnuteľností.

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol správnu žalobu zamietnuť. K žalobnému bodu uviedol, že z ustanovenia § 81 ods. 6 Daňového poriadku vyplýva, že ak je žalobca vlastníkom predmetu s nižšou hodnotou ako je daňový nedoplatok, je povinný upovedomiť správcu dane o takejto skutočnosti a predložiť znalecký posudok na jeho hodnotu. Nakoľko žalobca takýto predmet záložného práva správcovi dane nepredložil, správne postupoval správca dane tak, že zriadil záložné právo na všetky nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre k.ú. W. I.. Tvrdenia žalobcu, že správca dane postupoval v obdobnom prípade odlišne žalovaný odmietol, nakoľko podľa názoru žalovaného vôbec nešlo o obdobnú vec. Vo veci, na ktorú poukazuje žalobca bol skutkový stav taký, že daňový dlžník predložil správcovi dane znalecký posudok o cene nehnuteľností a následne žalovaný ako odvolací orgán prešetroval reálnosť týchto cien telefonickým dopytom na Mestský úrad v Nových Zámkoch. Konštatovanie žalobcu o odlišnom postupe tak žalovaný považuje za absolútne nedôvodné porovnanie dvoch odlišných prípadov.

7. Podaním zo dňa 25.06.2015 zaslal žalobca do súdneho spisu znalecký posudok X.. C. N. č. 35/2006 zo dňa 20.02.2006, ktorým sú nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre k.ú. W. I. ocenené. Budovy na tomto liste vlastníctva sú po prepočte na euro ocenené na sumu 3.888.843,67 euro a pozemky na sumu 2.842.287,94 euro, čo úhrnom predstavuje sumu 6.731.131,61 euro.

8. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako i konanie, ktoré mu prechádzalo a ustálil, že rozhodnutie žalovaného je potrebné ako nezákonné zrušiť z dôvodu podľa § 191 písm. e) Správneho súdneho poriadku.

9. Správny súd teda žalobnú námietku, že správca dane zriadil záložné právo na nehnuteľnosti žalobcu, ktorých hodnota je neprimeraná výške daňového nedoplatku bez toho, aby zisťoval a mal preukázané, že žalobca nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota by bola primeraná sume daňového nedoplatku, vyhodnotil ako dôvodnú.

10. Tu sa žiada poznamenať, že správca dane pri zriaďovaní záložného práva podľa ust. § 81 ods. 1 Daňového poriadku musí byť vždy vedený úvahou o dosiahnutí legitímneho cieľa, ktorým je v danom prípade zabezpečenie úhrady daňového nedoplatku, výlučne legitímnymi prostriedkami. Správca dane je všeobecne povinný šetriť práva a právom chránené záujmy daňových subjektov a tretích osôb a používať pri vyžadovaní plnenia ich povinností len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a ešte umožňujú dosiahnuť cieľ správy daní, teda používať najvhodnejšie prostriedky (§ 3 ods. 2 veta posledná Daňového poriadku). Odrazom tejto zásady je i ust. § 81 ods. 6 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že hodnota predmetu záložného práva má byť primeraná daňovému nedoplatku. Výnimočne, ak má správca dane preukázané, že daňový dlžník nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane zriadiť záložné právo aj na predmet vyššej hodnoty (§ 81 ods. 6 veta posledná Daňového poriadku). Je potrebné si uvedomiť a správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že zriadenie záložného práva vrchnostenským aktom na majetku daňového subjektu je vážnym zásahom do jeho pomerov, nakoľko majetok je spravidla nielen užívaný k uspokojeniu vlastných potrieb, ale často ako hodnota slúžiaca k posúdeniu celkovej situácie tohto subjektu najmä v súvislosti s jeho podnikaním, získavaním zákaziek, úverov a pod.. Zaťaženie majetku týmto vecným právom je bezpochyby faktorom negatívnym, ktorý sa môže nepriaznivo prejaviť vo sfére daňového subjektu a v budúcnosti i ovplyvniť výšku jeho príjmov a nepriamo vlastne i výšku daňovej povinnosti. Minimalizácia zásahu zodpovedá i subsidiárnej povahe záložného práva. Správca dane je podľa ust. § 36 ods. 1 Daňového poriadku oprávnený zisťovať skutočnosti rozhodujúce pre zabezpečenie úhrady daňového nedoplatku, a teda môže k zisteniu majetku daňového subjektu, ktorý by prichádzal do úvahy ako predmet zálohu využiť obvyklé postupy v rámci vyhľadávacej činnosti. Rozhodnutie o zriadení záložného práva musí okrem všeobecných kritérií stanovených pre každé rozhodnutie vo svojom odôvodnení obsahovať záver správcu dane, prečo zvoli práve tento zabezpečovací prostriedok, a to z hľadiska subsidiarity záložného práva, ako i z hľadiska proporcionality medzi hodnotou predmetu zálohu a výšky neuhradenej dane.

11. Správny súd, vychádzajúc zo zásad daňového konania a právomocí správcu dane teda ustálil, že podľa ust. § 81 ods. 6 Daňového poriadku je úlohou nie žalobcu, ale správcu dane zisťovať, či

žalobca vlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku. Preto správny súd vyložil toto ustanovenie inak ako žalovaný, ktorý je toho názoru, že ak je žalobca vlastníkom predmetu záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, je povinný upovedomiť správcu dane o takejto skutočnosti a predložiť znalecký posudok na jeho hodnotu. Tento právny názor žalovaného nemá oporu v žiadnom ustanovení Daňového poriadku.

12. Správca dane a žalovaný v súdenej veci nezisťovali, či žalobca vlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota by bola primeraná sume daňového nedoplatku a teda túto skutočnosť nemali žiadnym spôsobom preukázanú, a napriek tomu správca dane zriadil záložné právo na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú vedené na LV č. XXXX pre k.ú. W. I., ktorých hodnota s najväčšou pravdepodobnosťou je vyššia ako suma daňového nedoplatku. Správca dane a žalovaný takýmto postupom teda nerešpektovali vyššie uvedené zásady pri zriaďovaní záložného práva a v konaní nepostupovali správne. Tým zaťažili konanie a aj svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti, keď zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho poriadku).

13. Preto správny súd nemohol inak len napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie s tým, že žalovaný sa bude v ďalšom konaní riadiť právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 Správny súdny poriadok), vo veci doplní dokazovanie v naznačenom smere, opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

14. Časť žalobnej námietky, v ktorej žalobca poukazoval na to, že správca dane a žalovaný v obdobnej veci postupovali odlišne vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, nakoľko ako správne uviedol žalovaný, nejde o obdobné veci. V súdenej veci žalobca v rámci daňového konania nepredložil znalecký posudok tak, ako to urobil v konaní, na ktoré sa odvoláva. Správca dane a ani žalovaný tak nemohol takýto znalecký posudok pri svojom rozhodovaní zohľadniť, nakoľko o ňom nemal vedomosť. Predmetný znalecký posudok, i keď je z roku 2006 predložil žalobca až v rámci súdneho konania, a to podaním zo dňa 25.06.2015. Tomu, že tento znalecký posudok žalobca nepredložil v rámci daňového konania nasvedčuje okrem toho, že sa nenachádza v administratívnom spise i tá skutočnosť, že sám žalobca sa v rámci odvolania voči rozhodnutiu správcu dane o tomto znaleckom posudku nezmienil.

15. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, teda náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Správny súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, nakoľko účastníci svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s takýmto procesným postupom.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo

sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).