Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-333-2016.pdf
PDF · 107.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/333/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: Ing. S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H. XX, XXX XX A., okres U. - Z., Česká republika, právne zastúpený JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom F. E. XXXX, XXX XX U., proti žalovanému: EUROCOM Investment, s.r.o., IČO: 35 756 985 so sídlom 034 83 Bešeňová 136, právne zastúpený JUDr. Barborou Miškovou Kubošiovou, advokátkou so sídlom E. XXXX/XX, XXX XX S., za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/116/2014-464 zo dňa 08. júna 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II veta prvá, ktorým zamietol návrh v časti náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi škodu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.144,- Eur do troch dní.
V ostatnej časti nenapadnutej odvolaním zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom bolestného vo výške 1.218,30 Eur, v časti náhrady škody titulom bolestného 39,30 eur konanie zastavil. Ďalej zaviazal žalobcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody titulom straty na zárobku vo výške 339,10 Eur a v časti tohto nároku 2.063,06 Eur návrh zamietol a v časti istiny 492,44 Eur konanie zastavil. Zároveň bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom majetkovej ujmy vo výške 69,50 Eur a z tohto nároku v sume 69,50 Eur bola žaloba zamietnutá. Napokon zamietol návrh žalobcu na náhradu škody titulom nákladov spojených s liečením a so zdravotnou starostlivosťou vo výške 45,60 Eur. Nárok žalobcu na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.144,- Eur zamietol a v časti istiny 4.716,- Eur konanie zastavil. O trovách konania si vyhradil, že rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca si uplatňuje náhradu škody titulom poškodenia jeho zdravia, ku ktorému došlo dňa 06.09.20012 v obci Bešeňová Aquapark GINO Paradise Bešeňová, kde si vyskúšal, po spustení signalizácie označenej pred vstupom do toboganu zelenou šípkou, červený tobogan. Po jeho prejazde vošiel do dojazdovej plochy s bazénom, v ktorej sa nachádzal nedostatok vody 2 - 3 cm. Pri nájazde do príjazdovej dráhy pätami narazil na schodík, následne mu nadvihlo nohy a chrbtom narazil do schodíkov, čím utrpel zranenia, v dôsledku ktorých nebol schopný samostatne z bazéna vyjsť
a v dôsledku ktorých bol ošetrený v ÚVN v Ružomberku a hospitalizovaný v časovej dĺžke 24 hodín. Utrpel zranenia spočívajúce v pohmoždení piat a kostrče, čo si vyžiadalo práceneschopnosť 1 mesiac. Medzitýmnym rozsudkom č. k. 3C/116/2014-184 zo dňa 01.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2015, bolo ustálené, že základ žalobného návrhu žalobcu je opodstatnený, a teda že žalovaný nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu žalobcovi.
3. Pokiaľ ide o bolestné, liečenie prebiehalo v období od 06.09.2012 a bolo ukončené 07.10.2012, z toho v ústavnej starostlivosti bol žalobca od 06.09. - 07.09.2012 a práceneschopnosť trvala od 07.09.2012 do 07.10.2012. Lekárskym posudkom o bolestnom vyhotoveným MUDr. Q. S., chirurgom Kysucké Nové Mesto zo dňa 23.07.2012 bolo bolestné ohodnotené vo výške 77,5 bodu, a preto uplatnený nárok žalobcu vo výške 1.218,30 Eur (77,50 bodov x 15,72 Eur) je opodstatnený čo do základu aj výšky. V časti tohto uplatneného nároku vo výške 39,30 Eur konanie zastavil s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016.
4. Sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobca uplatnil, nakoľko bol vo veku, keď sa mu stal úraz 27 rokov, plne sa venoval spoločenskému životu a športovým aktivitám, pričom došlo u neho k narušeniu obvyklého spôsobu života. Po úraze bola u neho nasadená antidepresívna liečba, dodnes má ťažkosti s adaptáciou v bežnom fungovaní. Prejavili sa u neho fobické prvky, desivé sny a znovuprežívanie úrazu, čo sa prejavovalo vo vyhýbavom správaní najmä v práci, mal obavy či bude dostatočne vykonávať prácu statika, či bude podávať plnohodnotný výkon. V tejto súvislosti bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Jozefom Benkovičom, ktorý bol i vypočutý súdom a tento poukázal na obmedzenia žalobcu pre psychické problémy v súkromnom živote, vo voľnočasových aktivitách - žalobca až do roka od úrazu nechodieval do divadla a obmedzoval predtým pravidelné návštevy u známych, lebo sa ho vypytovali na jeho zdravotný stav, čím sa pred nimi cítil menejcenný a pripomínalo mu to nepríjemné spomienky a pocity úrazu. Taktiež pre psychické problémy dodnes sa úplne vyhýba wellnesu, nakoľko mu vadí jeho vôňa, ktorá mu vybavuje spomienky na úraz. Má tiež obavy a strach, a preto sa úplne vyhýba jazde v tobogane. Znalec dospel k záveru, že zdravotný stav žalobcu bol ustálený okamihom uplynutia 1 roka od úrazu, t. j. k októbru 2013. Konštatoval sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré ohodnotil 200 bodmi s diagnózou F 43.2 poruchy prispôsobenia, fobické potiaže podľa MKCH - 10. Na základe takto zisteného skutkového stavu u žalobcu neboli zistené obmedzenia, ktoré by mali trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivo vplývali na jeho uplatnenie v živote a spoločnosti. V súčasnosti žalobca nepociťuje žiadne psychické problémy s výnimkou strachu z jazdy v tobogane a vyhýbania sa wellnesu. V oboch prípadoch však ide o voľnočasové aktivity rekreačného, resp. relaxačného charakteru, ktoré nepochybne v podstatnej miere sa nepodieľajú na napĺňaní životných a spoločenských potrieb žalobcu, žiadnym spôsobom sa nedotýkajú uplatnenia žalobcu pri výkone jeho povolania, pri možnosti uplatniť sa v rodinnom, kultúrnom, športovom živote. Z tohto dôvodu jeho žalobný nárok vo výške 3.144,- Eur zamietol ako nedôvodný a v časti zaplatenia istiny 4.716,- Eur konanie zastavil s poukazom na späťvzatie návrhu.
5. K vznesenej námietke premlčania žalovaným v časti nároku sťaženia spoločenského uplatnenia ohľadne 20 bodov, poukázal na to, že v zmysle návrhu na začatie konania bol uplatnený nárok z 500 bodov, čo zostalo nezmenené aj po ustálení predmetu konania na základe uznesenia súdu zo dňa 24.06.2015, č. k. 3C/116/2014-227 v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 380,- Eur. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že podaním zo dňa 26.05.2016 ide o zmenu návrhu na začatie konania - rozšírenie tohto nároku o 20 bodov, t. j. zo 180 bodov na 200 bodov, nakoľko žalobca žiadal náhradu škody z tohto titulu v menšom rozsahu ako pôvodne v návrhu na začatie konania. Nárok uplatnený žalobným návrhom bol uplatnený pred uplynutím premlčacej doby s poukazom na skutočnosť, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo 06.09.2012 a návrh bol podaný 04.09.2014.
6. Pri nároku na náhradu za stratu na zárobku počas PN-ky vo výške 339,10 Eur, vychádzal zo špecifikácie tejto náhrady vyhotovenej likvidátorom intervenienta na strane žalovaného, kde bol vyčíslený úrazový príplatok počas počtu dní PN 31, výška denného vymeriavacieho základu poškodeného 39,20 Eur, výška úrazového príplatku za prvé 3 dni PN 64,68 Eur, výška úrazového príplatku za ostatné dni PN september 2012 vo výške 205,80 Eur, celková výška úrazového príplatku v septembri 2012 vo výške 270,48 Eur, celková výška úrazového príplatku za október 2012 68,60 Eur, to znamená celková výška plnenia za 31 dní je 339,10 Eur. Takýto výpočet úrazového príplatku, a teda titulu náhrady škody stratou na zárobku považoval za súladný s právnou úpravou platnou a účinnou na území Slovenskej republiky. Preto v tejto časti žalobnému návrhu vyhovel. Pokiaľ si žalobca uplatňoval
nárok na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, nepreukázal, že po skončení dočasnej práceneschopnosti trpel stratou pracovnej spôsobilosti znemožňujúcou mu dosahovať príjem v rovnakej výške ako pred utrpením úrazu. Len samotné konštatovanie o poskytnutých pracovných úľavách zo strany zamestnávateľa samo osebe nepredstavuje splnenie objektívnej podmienky - straty pracovnej spôsobilosti žalobcu, ktorá mu znemožnila dosahovať príjem v rovnakej výške ako pred poškodením zdravia. Vzhľadom k tomu tento nárok vo výške 2.063,06 Eur zamietol. V časti uplatneného nároku 492,44 Eur pre späťvzatie konanie zastavil.
7. K majetkovej ujme uviedol, že žalobca preukázal, že nemohol pre svoj zdravotný stav využiť vopred zakúpený pobyt v hoteli Club***, a preto mu pripadol nárok na náhradu škody za jeho osobu vo výške 54,50 Eur. Zároveň v dôsledku úrazu nemohol svoj pobyt využiť v celom rozsahu z dôvodu utrpeného úrazu, a tak mu vznikol nárok na preplatenie vstupného do aquaparku v Bešeňovej vo výške 15,- Eur. Z tohto dôvodu mu bol priznaný nárok titulom majetkovej škody v celkovej výške 69,50 Eur.
8. Napokon si žalobca uplatňoval náklady spojené s liečením so zdravotnou starostlivosťou, avšak tieto náklady žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný a intervenient na jeho strane namietal uplatňovaný nárok v celom rozsahu. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, bol jeho návrh v celom rozsahu v tejto časti zamietnutý.
9. O trovách konania si v zmysle ust. § 151 ods. 3 O. s. p. účinného do 30.06.2016 vyhradil, že bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
10. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca proti výroku II. veta prvá, ktorým mu bol zamietnutý návrh na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.144,- Eur. Poukázal na znalecký posudok vypracovaný MUDr. Jozefom Benkovičom, psychiatrom, ktorý obodoval sťaženie spoločenského uplatnenia na 200 bodov. V znaleckom posudku sa konštatuje, že diagnosticky bol vedený s adaptačnou poruchou po vážnom strese. Sťaženie spoločenského uplatnenia vyplýva z duševných porúch, ktoré sa u neho vyvinuli ako následok úrazu zo dňa 06.09.2012. Súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a vychádzal pri rozhodovaní len z vyjadrenia žalovaného a intervenienta na strane žalovaného. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má predstavovať náhradu za nepriaznivé dôsledky úrazu pre život a životné úkony, pre uspokojovanie jeho životných potrieb. Podľa jeho názoru splnil podmienky na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, predložil lekársky posudok, kde je toto ohodnotené. Pred úrazom netrpel žiadnymi obmedzeniami v pracovnom, rodinnom a spoločenskom živote. Už medzitýmnym rozsudkom bolo vyslovené, že základ jeho žalobného nároku je opodstatnený. V čase úrazu bol vo veku 27 rokov, kedy sa plne venoval spoločenskému životu a športovým aktivitám. Došlo u neho k narušeniu obvyklého spôsobu života, bol narušený jeho psychický život, bola u neho zahájená antidepresívna liečba, dodnes má ťažkosti s adaptáciou v bežnom fungovaní. Prejavovali sa u neho fobické prvky, desivé sny a znovuprežívanie úrazu, čo sa prejavovalo v jeho správaní najmä v práci. Mal obavy či bude dostatočne vykonávať prácu statika či bude podávať plnohodnotný výkon. Preto navrhuje, aby bol rozsudok okresného súdu zmenený tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť mu titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 3.144,- Eur a trovy konania.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že súd prvej inštancie vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy tak ohľadom základu nároku, ako aj ohľadom výšky požadovanej rozhodovanej náhrady škody. Na základe rozsiahleho dokazovania dostatočne a správne zistil skutkový stav, ktorý následne vyhodnotil. Napadnutý rozsudok je vecne a právne správny, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé. Stotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie, že žalobcovi právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nevzniklo. Posúdenie existencie práva na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je závislé od druhu zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi. A to ani v prípade, keď ide o zodpovednosť objektívnu, keďže samotná existencia objektívnej prevádzkovej zodpovednosti žalovaného neznamená absolútne právo na náhradu škody vo všetkých zložkách požadovaných žalobcom, pokiaľ táto škoda žalobcovi nevznikla. U žalobcu v dôsledku úrazu k sťaženiu spoločenského uplatnenia tak, ako to tvrdil už v konaní pred súdom prvej inštancie a ako to vyplynulo aj z dokazovania, nedošlo. Na uvedenej skutočnosti nemení nič ani skutočnosť, že prvostupňový súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe nároku tak, že základ žalobného nároku je opodstatnený, keďže týmto rozsudkom bolo rozhodnuté o tom či existuje zodpovednosť žalovaného za škodu a v žiadnom prípade neboli posudzované jednotlivé nároky uplatnené žalobcom. Lekársky
posudok MUDr. K. E. nie je lekárskym posudkom tak, ako to majú na mysli príslušné ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. Nakoniec pre posúdenie nároku žalobcu nebolo rozhodujúce bodové hodnotenie, ale posúdenie toho či vôbec na strane žalobcu došlo v dôsledku úrazu a priamej príčinnej súvislosti s sním k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že istý vplyv v psychickej oblasti sa u žalobcu prejavoval len dočasne, pričom toto obdobie bolo kvalifikované na obdobie do 1 roka po úraze. Nepriaznivé následky pre možnosť posudzovania sťaženia spoločenského uplatnenia musia trvalo a výrazne sťažovať možnosť spoločenského uplatnenia poškodeného. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 21Cdo/642/2003. Ďalej poukázal na to, že znalecké posudky majú riešiť iba odborné posúdenia a vo svojich záveroch nemôžu posudzovať právne otázky. Na základe uvedeného navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
12. Intervenient na strane žalovaného sa k odvolaniu žalobcu vyjadril. Poukázal na to, že podané dovolanie (poznámka odvolacieho súdu - správne malo byť uvedené odvolanie) nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne posúdil právny stav veci. Preto navrhuje rozsudok potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov konania.
13. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalobcu zo dňa 27.06.2016, krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, v spojení s § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.144,- Eur do troch dní.
15. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav, avšak nesprávne ho vyhodnotil pri uplatňovanom nároku sťaženia spoločenského uplatnenia. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Sadzby náhrad za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v Prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. časť II. Ak je sadzba bodového hodnotenia ustanovená rozpätím bodov, prihliada sa pri hodnotení na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia. U poškodeného, u ktorého sa očakáva priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, sa sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotí v spodnej hranici rozpätia bodového hodnotenia. Naopak ak sa očakáva postupné zhoršovanie zdravotného stavu a tým aj zväčšovanie následkov, použije sa pri hodnotení sadzba v hornej hranici rozpätia bodového hodnotenia.
16. V predmetnej veci zo znaleckého posudku vyplýva, že súdny znalec obodoval u žalobcu sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle položky 254 Prílohy II. zákona č. 437/2004 Z. z. - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy, kde je rozpätie bodov 130 - 780 bodov. Znalec stanovil bodovanie u žalobcu na výšku 200 bodov, teda prihliadal na to, že u žalobcu bola perspektíva priaznivého vývoja vzhľadom na intenzitu a trvanie následkov a posunul počet bodov na dolnú hranicu rozpätia sťaženia spoločenského uplatnenia.
17. Pokiaľ okresný súd poukazoval na to, že u žalovaného sa nejednalo o následky trvalého charakteru, odvolací súd tu poukazuje na ust. § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Z tohto citovaného ustanovenia nevyplýva, že by sa vyžadovalo, aby tieto nepriaznivé následky boli trvalého charakteru. Súd prvej inštancie poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25ZL 1697/2007, avšak odvolaciemu súdu nie je mu známe,
aká je právna úprava v Českej republike a či je preto uvedené rozhodnutie aplikovateľné na podmienky v Slovenskej republike.
18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 21Cdo/642/2003. Oboznámením sa s týmto rozhodnutím je potrebné konštatovať, že tento vychádzal z ustanovení zákona č. 32/1965 Zb., pričom v tomto zákone bola pri sťažení spoločenského uplatnenia v § 4 ods. 1 uvedená rovnaká definícia sťaženia spoločenského uplatnenia, ako je v súčasnej právnej úprave v § 2 ods. 2 zák.č. 437/2004 Z.z., ktorý sa aplikuje na preskúmavanú vec. Avšak právna úprava v zák.č. 32/1965 Zb. okrem toho v ods. 2 citovaného ustanovenia upravovala aj výluku, kedy nepatrí odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to keď sa jednalo o poškodenie prechodného rázu, ktoré vedie len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia.
19. V konaní bolo preukázané, že žalobca mal v období približne jedného roka sťažené spoločenské uplatnenie, keď bol obmedzovaný vo svojom spoločenskom živote - vyhýbal sa spoločnosti, nenavštevoval kultúrne podujatia, vo voľnom čase sa nevenoval športovaniu, keď pred úrazom všetky tieto činnosti vykonával.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ bolo súdnym znalcom ustálené, že žalobca bol po určitú dobu v dôsledku úrazu obmedzovaný vo svojom spoločenskom živote, ako aj športových aktivitách a bodové hodnotenie v dôsledku toho, že sa nejednalo o trvalé následky a jednalo sa u neho o priaznivý vývoj zdravotného stavu, obodoval toto sťaženie spoločenského uplatnenia na spodnej hranici bodov, žalobcovi pripadol nárok na zaplatenie tohto sťaženia spoločenského uplatnenia.
21. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pokiaľ žalobca má strach z jazdy v tobogane a vyhýba sa wellnesu, jedná sa iba o voľnočasové aktivity rekreačného, resp. relaxačného charakteru, ktoré nepochybne v podstatnej miere sa nepodieľajú na napĺňaní životných a spoločenských potrieb žalobcu, a preto sa žiadnym spôsobom nedotýkajú uplatnenia vo výkone jeho povolania, pri možnosti uplatniť sa v rodinnom, kultúrnom a športovom živote. V tomto prípade je však potrebné konštatovať, že na to či žalobca aktívne športoval sa prihliada pri navýšení základného bodového ohodnotenia. V danom prípade však ani súdny znalec bodové hodnotenie nenavyšoval u žalobcu a ani samotný žalobca nežiadal navýšiť základné bodové ohodnotenie pri sťažení spoločenského uplatnenia v zmysle § 6 ods. 3 zák.č. 437/2004 Z.z. V prípade uplatneného nároku v zmysle základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, stačí, že poškodená osoba bola obmedzovaná pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh, ktoré vykonával do úrazu vo svojom bežnom živote.
22. K vznesenej námietke premlčania odvolací sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, a preto naň v zmysle 387 ods. 2 CSP poukazuje.
23. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi škodu titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.144,-Eur.
24. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie si v zmysle vtedy platnej účinnej normy § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil rozhodnúť o trovách konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej, odvolací súd vyslovil, že aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. V danom prípade nemohol aplikovať ust. 396 ods. 2 CSP, nakoľko nebolo doposiaľ rozhodnuté o trovách konania pred súdom prvej inštancie.
25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)