Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/180/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - N. Y., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. X. XX, U. G. K. - Q., o návrhu manželov: J. J., Q.. XX.XX.XXXX G. J. J., Q.. XX.XX.XXXX, K. U. T.Ľ. S. XXXX, o zverenie dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov na zverenie maloletej Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 04.07.2016 sa navrhovatelia - manželia J. domáhali zverenia maloletej Y. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že maloletá Y. bola do ich rodiny umiestnená na základe zamestnaneckého pomeru navrhovateľky v D. D. Q. ako profesionálneho rodiča, keďže uznesením zo dňa 13.11.2015, č. k. 51P/396/2015 - 8 tunajší súd nariadil neodkladné (predbežné) opatrenie, ktorým dočasne umiestnil maloletú do starostlivosti detského domova Q., a to z dôvodu nevyhovujúcich životných podmienok na strane matky maloletej a jej neschopnosťou tieto napraviť. Maloletú si profesionálna matka spolu s manželom vzali z pôrodnice, celá rodina ju prijala veľmi dobre a ľúbia ju. Manžel navrhovateľky má vo svojej pestúnskej starostlivosti dve maloleté deti a navrhovateľka má ako profesionálna matka vo svojej starostlivosti taktiež dve maloleté deti, v oboch prípadoch sa jedná o dvojčatá. Ako rodina pritom majú vytvorené podmienky pre starostlivosť o všetky maloleté deti, keďže bývajú v novopostavenom rodinnom dome so záhradou, kde majú všetky deti vytvorené prostredie pre ich zdravý vývin. Poukázali na závery správy D. D. Q., v ktorom je navrhovateľka zamestnaná a ktorý v správe zo dňa 21.06.2016 uviedol, že maloletej neprospievajú zmeny prostredia a osôb, ktoré zabezpečujú jeho starostlivosť a vzhľadom na vytváranie rannej vzťahovej väzby v tomto období, doporučil zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti profesionálnej matke - navrhovateľke. Po tom, čo súd zamietol ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnili svoj návrh a uviedli, že prejavili záujem ponechať si maloletú vo svojej starostlivosti v čase, kedy nebola ešte právne voľná a bolo v pláne sociálnej práce pracovať s matkou maloletej, nakoľko táto prejavovala sporadický záujem starať sa o maloletú, resp. sa s ňou stretávať. Matka však na dohodnuté stretnutia nechodila, stretla sa s ňou až v máji 2016. Navrhovatelia si uvedomovali právny vzťah k maloletej Y., no aj napriek tomu svoje rozhodnutie o zverení maloletej do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti považovali za súladný so záujmom maloletej, keďže v ich rodine má už vytvorené veľmi silné citové väzby. Odňatie dieťaťa z ich starostlivosti by mohlo

byť pre maloletú Y. veľmi stresujúce až traumatizujúce. Maloletá Y. je citlivé dieťa, čo sa prejavuje aj v jej kontakte s cudzími ľuďmi. Manželia sú pripravení sa o maloletú starať a podniknúť potrebné kroky k tomu, aby si mohli maloletú osvojiť. Uviedli, že nie sú jediní, ktorým sa stala takáto situácia a nepovažovali to za zlyhanie práce profesionálneho rodiča, keďže v minulosti už odovzdali dve deti do osvojenia. Okrem iného predložili i odborné vyjadrenie organizácie Úsmev ako dar, ktoré si nechali vypracovať.

3. Navrhovateľka nepovažovala svoje konanie za účelové, maloletú si spolu s manželom obľúbili a keďže je právne voľná, chcú si ju osvojiť, k čomu už podnikli potrebné kroky a bol im vydaný súhlas s realizovaním prípravy. Pokiaľ ide o žiadateľov, ktorí boli s maloletou Y. skontaktovaní, interakcie neprebiehali v poriadku, maloletá vždy veľmi plakala, no žiadatelia si ju chceli vziať bez ohľadu na to, ako maloletá reagovala. Svoje i manželovo správanie voči žiadateľom hodnotila ako pokorné a ústretové. Poukázala na to, že samotní žiadatelia mali aj biologické dieťa, avšak vyjadrili sa, že chcú pomôcť dieťaťu z detského domova. Detský domov pritom nemal voči takémuto postupu navrhovateľov výhrady, ich rodinné prostredie považoval za vyhovujúce k starostlivosti o maloletú Y.. Keďže s manželom nemajú prípravu a nie sú zapísaní v zozname žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa osvojiteľom, bola im doporučená forma náhradnej osobnej starostlivosti. Stanovisko detského domova bolo také, že ako občania Slovenskej republiky majú s manželom právo si takýto návrh podať. Počas konania sa navrhovateľka vyjadrovala aj k tomu, ako sa dostala k práci profesionálneho rodiča a taktiež k starostlivosti o maloleté deti J. - J. G. J. a maloleté deti S.K. - Y. G. Y.. Opakovane poukázala na to, že si s manželom podali žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa osvojiteľom, pričom Úrad im dal súhlas na absolvovanie prípravy s tým, že po zapísaní do zoznamu žiadateľov si budú môcť osvojiť nielen maloletú Y., ale aj všetky ostatné deti, ktoré majú vo svojej starostlivosti.

4. Navrhovateľ sa stotožnil s vyjadreniami svojej manželky a poukázal na to, že nepovažuje za zlyhanie profesionálneho rodičovstva ak ich citové väzby k maloletej Y. prerástli do takej miery, že si ju chcú osvojiť. Mal za to, že on ani jeho manželka zákon neporušujú. Poukázal tiež na to, že svoju situáciu konzultovali s psychológmi, ktorí nevideli dôvod, prečo by maloletá nemohla zostať v ich starostlivosti a odvolávali sa na princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorým je, podľa ich názoru, v danom prípade to, aby maloletá zostala v ich rodine.

5. Navrhovatelia navrhli vypočutie svedkyne J.. P. Y.Á., ktorá je pediatričkou maloletých detí, ktoré sú v starostlivosti manželov. Táto sa vyjadrovala k starostlivosti manželov o všetky deti, ktoré majú vo svojej starostlivosti a uviedla, že ju zvládajú perfektne aj pokiaľ ide o problémy, ktoré majú s dvojičkami S.. Vzťahy v celej rodine fungujú, podľa jej názoru, výborne. Poukázala na to, že navrhovateľka ako profesionálna matka mala vo svojej starostlivosti už dve deti, ktoré následne prešli do osvojenia. Mala za to, že v prípade maloletej Y. neprebehol proces prechodu do osvojenia v primeranom čase a dieťa sa stalo súčasťou ich rodiny, pričom sa tam vytvorili rodičovské i súrodenecké väzby. Maloletá je na navrhovateľku a aj na ostatné deti v rodine naviazaná, je tam prítomná silná citová väzba. Všetky deti, ktoré majú manželia v starostlivosti pochádzajú z rôzneho prostredia, s rôznou genetickou výbavou a rôznym predpokladom psychomotorického vývoja a táto rodina, podľa názoru svedkyne, dáva záruku na všestranný rozvoj všetkých funkcií detí a poskytuje im starostlivosť, ktorú neposkytujú deťom ani priemerný biologický rodičia. Z jej pohľadu úrady zlyhali v tom, že dieťa nebolo posunuté do osvojenia v čase, kedy je pre dieťa tento presun únosný.

6. Podnetom, doručeným súdu dňa 18.01.2017 navrhol Úrad komára pre deti, aby bol pribratý do konania na podklade § 12 ods. 2 v spojení s ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 176/2015 Z. z, nakoľko mal za to, že jeho účasť v konaní je potrebná z dôvodu ochrany práv dieťaťa a hájenia jeho najlepšieho záujmu.

7. Uznesením zo dňa 23.01.2017, č. k. 37P/180/2016 - 41 tunajší súd pribral do konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 37P/180/2016 Úrad komisára pre deti, Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava.

8. Úrad komisára pre deti doporučil súdu návrh navrhovateľov zamietnuť. V plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 03.08.2016, č. k. 51P/198/2016 - 11, nakoľko profesionálny rodič ako zamestnanec detského domova sa stará o dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou po nevyhnutný čas. Tento vzťah by mal byť nielen na vysokej profesionálnej úrovni, ale z hľadiska etiky by nemalo dochádzať k zvýhodňovaniu profesionálneho rodiča pred žiadateľmi, ktorí sú zapísaní v zozname žiadateľov o osvojenie. Poukázal na Dohovor o právach dieťaťa,

ktorý označuje osvojenie ako najvhodnejšiu a najkvalitnejšiu formu náhradnej rodinnej starostlivosti. Nespochybňoval dobrý úmysel navrhovateľov, ale osvojenie je potrebné preferovať pred náhradnou osobnou starostlivosťou, a to aj z pohľadu toho, že medzi osvojiteľom a osvojencom vzniká vzťah ako medzi rodičom a dieťaťom, a to nielen po citovej, ale aj formálnej stránke. Poukázal na to, že uvedené podporuje aj stanovisko Ústredia ÚPSVaR, ktoré bolo zaslané Úradu komisára pre deti a v ktorom sa uvádza, že pri dobre zvládnutom procese interakcie je predpoklad, že dieťa dokáže preniesť pozitívnu skúsenosť a vytvoriť si dôverný vzťah aj s novými osobami. Psychológom detského domova je zhodnotené, že maloletá Y. má potenciál na nadviazanie osobného vzťahu so žiadateľmi o náhradnú rodinnú starostlivosť. Je preto v najlepšom záujme maloletej Y. sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti formou osvojenia so žiadateľmi, ktorí sú zapísaní v zákonnom zozname.

9. Kolízny opatrovník poukázal na to, že je v najlepšom záujme maloletej, aby bola osvojená, náhradná osobná starostlivosť je len dočasným riešením. V rámci konania sa vyjadroval k postaveniu profesionálneho rodiča a poukázal aj na priebeh interakcie oslovených žiadateľov o osvojenie s maloletou Y. a na to, ako oni vnímali postup a správanie sa profesionálnej matky - navrhovateľky a na to, že napokon od interakcií s maloletou Y. odstúpili. Poukázal na Dohovor o právach dieťaťa, a to predovšetkým na čl. 21, týkajúci sa osvojenia a uviedol, že legislatíva prijatá v tejto súvislosti v našej krajine by mala zaručovať transparentnosť procesu osvojenia, záujem dieťaťa a predovšetkým, aby sa osvojiteľmi stávali k tomu spôsobilé osoby. Zákon o rodine subsumuje ústavnú starostlivosť pod náhradnú starostlivosť, ktorú charakterizuje viacero na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení. Jedná sa však len o dočasné riešenie a nemá byť končeným riešením osudu dieťaťa, tým by malo byť výlučne osvojenie. Mal za to, že práve zamestnanec Detského domova by mal byť nápomocný a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia pripravovať maloleté dieťa na sprostredkovanie osvojenia. Bolo by samozrejme naivné si myslieť, že sa citové väzby medzi zamestnancami zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti a zverenými deťmi netvoria, ale zo strany zamestnanca by mali ostať len na profesionálnej úrovni. Tieto väzby by mali byť len dočasné a náhradné a nemali by byť prekážkou osvojenia osvojiteľného maloletého dieťaťa a nemali by odôvodňovať zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zamestnancovi detského domova. V opačnom prípade by sa podľa jeho názoru rozvracal celý systém zabezpečovania náhradnej rodinnej starostlivosti a ústavnej starostlivosti a narúšala by sa právna istota, keďže čl. 1 ods. 1 Ústavy SR by sa stal v slove „právny“ obsolentný“. Počas konania tiež poukázal na to, že profesionálna rodina je organizačnou súčasťou detského domova, pričom sa jedná o domáce prostredie zamestnanca detského domova, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť. Pri výkone tejto práce je dôležité vedieť prijať dieťa do rodiny s vedomím, že sa jedná len o dočasné riešenie a cieľom je dieťa čo najskôr vrátiť do pôvodnej rodiny, a ak to nie je možné, umiestniť dieťa do náhradnej rodiny formou osvojenia. Taktiež poukázal na to, že konanie navrhovateľky - profesionálnej matky, je v rozpore s dobrými mravmi tak, ako ich má na mysli § 3 ods. 1 a tak jej vzťah k maloletej Y. nemôže požívať právnu ochranu poskytovanú súdom. Maloletá Y. je a aj bola v čase, kedy sa dostala do kontaktu s navrhovateľkou dieťaťom, ktorému bolo potrebné poskytnúť starostlivosť po nevyhnutne dlhú dobu, pričom jedinou zákonnou možnosťou bolo, aby určený úrad zabezpečil maloletej sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti formou osvojenia. Vzťah medzi zamestnancom detského domova a dieťaťom, u ktorého sa vykonáva ústavná starostlivosť by mal byť na profesionálnej úrovni a vzhľadom na dobré mravy je neprípustné zakladať na ňom ďalšie právne vzťahy k maloletému dieťaťu. Navrhovateľka by sa bez toho, že by bola profesionálnou matkou a zamestnancom detského domova, nikdy s maloletou Y. nestretla a táto by už bola osvojená žiadateľmi riadnym zákonným spôsobom podľa poradovníka určeného úradu. Mal za to, že neakceptovaním dočasnosti a profesionality ústavnej starostlivosti bol porušený záujem maloletej v zmysle čl. 5 Zákona o rodine a poukázal na odôvodnenie uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 03.08.2016, č. k. 51P/198/2016

- 11, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Mal za to, že nie je v záujme maloletej, aby zostala v situácii, keď profesionálny rodič sa mal o ňu postarať s vedomím dočasnosti a pripraviť ju na prechod do rodiny, kde bude osvojená a taktiež nie je v jej záujme, aby bola poskytnutá ochrana vzťahu, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie žiadateľov, zapísaných v zozname, ktorým bol vydaný súhlas na nadviazanie osobného vzťahu s maloletou Y., na základe ktorého prebiehali medzi nimi a maloletou Y. interakcie a ktorí poukazovali na prístup profesionálnej matky a jej manžela k predmetným interakciám a k celému postupu nadväzovania osobného vzťahu s maloletou, z ktorého je zrejmé, že proces prebiehal neštandardne.

10. Súd sa oboznámil s návrhom manželov zo dňa 04.07.2016, potvrdeniami o zdravotnom stave manželov, stanoviskom Detského domova Q. k zabezpečeniu náhradnej rodinnej starostlivosti zo dňa

21.06.2016, potvrdením o príjme navrhovateľa, potvrdením o príjme navrhovateľky, sobášnym listom manželov, doplnením návrhu manželov zo dňa 13.10.2016, vyjadrením Detského domova Q.D. zo dňa 10.10.2016 k vzťahovej väzbe maloletej Y. a profesionálnej matky - navrhovateľky, odborným stanoviskom Úsmevu ak odar zo dňa 12.10.2016, e-mailovým podaním zo dňa 07.11.2016, podaním ÚPSVaR Bratislava zo dňa 07.11.2016 daným na vedomie, návrhom Úradu komisára pre deti zo dňa 16.01.2017 na vstup do konania, uznesením zo dňa 23.01.2017, č. k. 37P/180/2016 - 41, vyjadrením ÚPSVaR Bratislava zo dňa 03.02.2017 s priloženými prílohami, potvrdením ÚPSVaR Bratislava zo dňa 19.01.2017 o zapísanie žiadosti manželov J. do evidencie žiadosti fyzických osôb, ktoré majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, sociálnou správou o dieťati zo dňa 18.01.2017 a stanoviskom Detského domova Q. k zabezpečeniu náhradnej rodinnej starostlivosti zo dňa 11.01.2017. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

11. Maloletá Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX pochádza z mimomanželského vzťahu otcovstvo určené nebolo.

12. Uznesením zo dňa 13.11.2015, č. k. 51P/396/2015 - 8 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne umiestnil maloletú Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX, do starostlivosti Detského domova Q., W. XX, U..

13. Uznesením zo dňa 16.03.2016, č. k. 38P/34/2016 - 6 tunajší súd začal konanie bez návrhu o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou: Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX, toho času Detský domov Q.D., W. XX, U..

14. Rozsudkom zo dňa 19.05.2016, č. k. 38P/34/2016 - 15 tunajší súd nariadil nad maloletou Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove Q.D., W. XX, U.. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletej Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorú sumu je matka povinná zasielať na účet Detského domova Q., W. XX, U., vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

15. Podnetom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.05.2016 podal ÚPSVaR Bratislava podnet na začatie konania o osvojiteľnosti maloletej Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX.

16. Uznesením zo dňa 15.06.2016, č. k. 38P/143/2016 - 11 tunajší súd začal bez návrhu konanie o osvojiteľnosti maloletej Y.N. Y., Q.. XX.XX.XXXX, toho času Detský domov Q., W. XX, U..

17. Rozsudkom zo dňa 06.09.2016, č. k. 38P/143/2016 - 18 tunajší súd vyslovil osvojiteľnosť u maloletej Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - N. Y., Q.. XX.XX.XXXX, K. - Q., nachádzajúcej sa v Detskom domove Q., W. XX, U.Á..

18. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 22.07.2016 sa manželia J. domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola maloletá Y. zverená do ich náhradnej osobnej starostlivosti.

19. Uznesením zo dňa 03.08.2016, č. k. 51P/198/2016 - 11 tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

20. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

22. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

23. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

24. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

25. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) veta pred bodkočiarkou zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v domácom prostredí zamestnanca detského domova (ďalej len "profesionálna rodina"), ktorý poskytuje starostlivosť určenému počtu detí v rodinnom dome alebo v byte poskytnutom detským domovom alebo v rodinnom dome alebo v byte, ktorého je zamestnanec vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo spoločným nájomcom.

26. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

27. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (104/1991 Zb. Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

28. Podľa čl. 21 písm. a) Dohovoru o právach dieťaťa (104/1991 Zb. Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí) štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru a ktoré uznávajú a (alebo) povoľujú systém osvojenia, zabezpečia, aby sa v prvom rade bral do úvahy záujem dieťaťa, a zabezpečia, aby osvojenie dieťaťa povoľovali len na to kompetentné orgány, ktoré v súlade s príslušným zákonom a v ustanovenom konaní na základe všetkých zodpovedajúcich a spoľahlivých informácií určia, že osvojenie je prípustné z hľadiska postavenia dieťaťa vo vzťahu k rodičom, príbuzným a zákonným zástupcom a že, ak sa to vyžaduje, dotknuté osoby dali vedomý súhlas na osvojenie po takom prejednaní, ktoré sa môže ukázať ako potrebné.

29. Súd mal, po vykonanom dokazovaní a oboznámení sa so všetkými aspektmi prejednávaného prípadu za preukázané, že návrh navrhovateľov na zverenie maloletej Y. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti je nedôvodný a v rozpore so záujmom maloletej.

30. Predovšetkým súd odkazuje na odôvodnenie uznesenia zo dňa 03.08.2016, č. k. 51P/198/2016

- 11, ktorým zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia a v ktorom okrem iného uviedol, že profesionálna rodina je organizačná súčasť detského domova, ktorý je zariadením na vykonávanie rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia a dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie. Inštitút profesionálneho rodičovstva je riadne platené zamestnanie, teda osoba, ktorá má dieťa umiestnené vo svojej starostlivosti ako profesionálny rodič vykonáva túto starostlivosť o dieťa ako prácu. Keďže medzi detským domovom a profesionálnym rodičom ide o pracovnoprávny vzťah, medzi profesionálnym rodičom a dieťaťom nevzniká právny vzťah. Je tu teda potrebné zdôrazniť, že starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine nie je ďalšou formou náhradnej rodinnej starostlivosti ako je napr. pestúnska starostlivosť. Je to spôsob zabezpečenia individuálnej starostlivosti o dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou. Z uvedeného je zrejmé, že v profesionálnej rodine je dieťa umiestnené po nevyhnutne potrebný čas, slúžiaci k sprostredkovaniu náhradnej rodinnej starostlivosti. Samozrejme nie je vylúčené, že niektorým deťom sa nepodarí náhradnú rodinnú starostlivosť sprostredkovať a zostanú v starostlivosti profesionálnej rodiny po dlhší čas, v niektorých prípadoch až do dovŕšenia plnoletosti. Stále sa však zo strany profesionálneho rodiča jedná o výkon jeho práce ako zamestnanca detského domova a nie o osobu, ktorá sa s maloletým dieťaťom skontaktovala z dôvodu, že je zaradené do prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, ale ide o osobu, ktorá vykonáva starostlivosť o toto dieťa v rámci ústavnej starostlivosti a aby sa v jeho domácnosti realizovalo sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti so žiadateľmi o osvojenie dieťaťa tak, ako by sa realizovalo toto sprostredkovanie na pôde detského domova, ktorého (čo súd opakovane

pripomína) je profesionálny rodič zamestnancom. Konanie navrhovateľov preto súd vyhodnotil ako rozporné s obsahom inštitútu profesionálneho rodičovstva tak, ako bol do právneho poriadku zakotvený zákonodarcom a prezentované konanie navrhovateľky - profesionálneho rodiča a jej manžela za eticky nesúladné s jej postavením v komplexe inštitútov náhradnej starostlivosti o dieťa. Pri umiestení dieťaťa do profesionálnej rodiny sa v žiadnom ohľade nepredpokladá , že profesionálna rodina bude následne vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť o maloleté dieťa v zmysle pestúnskej starostlivosti či dokonca osvojenia. Uvedeným konaním by dochádzalo k zvýhodňovaniu profesionálnych rodičov oproti osobám zapísaným do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa osvojiteľom, keďže do starostlivosti profesionálnych rodičov je dieťa umiestňované na základe rozhodnutia o ústavnej starostlivosti a teda neprechádzajú adaptačným procesom nadväzovania osobného vzťahu s dieťaťom pod dohľadom a procesom sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti, čo by bolo voči osobám majúcim záujem o osvojenie dieťaťa zákonnou cestou diskriminačné. Súd samozrejme nespochybňuje, že môže dôjsť aj k takejto situácii, napr. ak sa nepodarí dieťaťu sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť s osobami zapísanými do príslušného zoznamu žiadateľov, ale to nič nemení na tom, že inštitút profesionálneho rodičovstva je určený na výkon dočasnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, nad ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť.

31. Počas konania si navrhovatelia podali žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa osvojiteľom, čím deklarovali svoj záujem si maloletú po zákonom stanovenej príprave a zapísaní do príslušného zoznamu, osvojiť. Navrhovatelia tak učili pravdepodobne v domnienke, že uvedeným konaním zhoja svoje, inak právne nesúladné, konanie a že maloletá bude zverená do ich náhradnej osobnej starostlivosti do času, kedy budú môcť požiadať o jej osvojenie. Uvedeným konaním by ale obišli nielen zoznam osôb, ktorí majú záujem stať sa osvojiteľom a ktorý by boli týmto postupom navrhovateľov výrazne znevýhodnení, ale aj, inak obligatórnu, predosvojiteľskú starostlivosť o maloleté dieťa v zmysle § 103 ods. 1 Zákona o rodine, keďže táto sa v prípade dieťaťa zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti nevyžaduje (§103 ods. 3 veta druhá Zákona o rodine). S uvedeným postupom navrhovateľov nie je možné sa stotožniť a prijať záver, že týmto ich postupom je situácia „vyriešená“. Ani takýmto postupom nie je možné konvalidovať eticky rozporné a s dobrými mravmi nesúladné konanie navrhovateľov. Nad rámec potreby súd uvádza aj to, že žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa osvojiteľom a súhlas s realizovaním stanovenej prípravy ešte neprezumuje, že budú navrhovatelia do tohto zoznamu aj zapísaní. Navrhovatelia musia najprv splniť podmienky stanovené zákonom. Avšak čas, ktorý by uplynul „čakaním na zapísanie navrhovateľov do príslušného zoznamu“ by u maloletej Y. spôsobil výrazné znevýhodnenie, keďže s pribúdajúcim vekom sa zmenšujú šance na jej riadne zákonné osvojenie žiadateľmi, ktorí sú v zozname zapísaní už teraz.

32. Je nutné uviesť, že zo strany súdu, kolízneho opatrovníka a napokon ani Úradu komisára pre deti nebola spochybňovaná fyzická (osobná) starostlivosť navrhovateľov o maloletú, koniec koncov, ak by ich životné podmienky boli nevyhovujúce, navrhovateľka by nikdy nemohla vykonávať prácu profesionálneho rodiča vo svojom vlastnom obydlí a ani jej manželovi by neboli zverené dve deti do pestúnskej starostlivosti. Jednalo sa o posúdenie skutkovej a právnej stránky ich konania a postupu. Súd sa v žiadnom prípade nemohol stotožniť s názorom navrhovateľov, ktorí vyjadrili v priebehu konania a síce, že cit je nad zákon. Dobrý úmysel navrhovateľov a ich pozitívny cit k maloletej nemôže v žiadnom prípade stáť nad zákonom. Ak by sa súd stotožnil s týmto stanoviskom, poprel by princíp právneho štátu ako jedného zo základných princípov, na ktorých Slovenská republika spočíva tak, ako to vymedzuje aj čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a taktiež by poskytol ochranu správaniu - výkonu práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli § 3 Občianskeho zákonníka. Podstatou právneho štátu je nadradenosť práva nad všetkými cieľmi subjektov práva. „Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (II. ÚS 48/97). Ústavný súd ďalej vo svojej rozhodovacej činnosti povedal nasledovné: „Orgány štátu sú povinné zabezpečiť efektívnu ochranu práv garantovaných Ústavou SR a príslušnými medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Tejto ich povinnosti musí zodpovedať aj výklad a uplatňovanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.“ (I. ÚS 22/01). Jedným zo základných princípov právneho štátu je potom predvídateľnosť spôsobu, akým štátny orgán príslušnú právnu normu uplatní. Pri aplikácii tohto princípu Ústavný súd SR vyslovil: „Znakom právneho štátu je vytváranie právnej istoty tak pri prijímaní zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj pri ich uplatňovaní štátnymi orgánmi.“ (II. ÚS 34/95). V súvislosti s návrhom navrhovateľov a

ich zdôvodnením, že im zákon nezakazuje si podať takýto návrh je nutné uviesť, že žiadny právny poriadok nie je objektívne schopný obsiahnuť všetky situácie, ku ktorým môže dôjsť, a preto sa môže riadne a v celosti uplatniť len vtedy, ak sa príslušná právna úprava dotvorí výkladom práva. To, že navrhovatelia svojim návrhom formálne žiadny zákon neporušili neznamená, že to, čoho sa domáhajú je súladné s platným právnym poriadkom, dobrými mravmi, etikou pri výkone povolania a pod. V ponímaní navrhovateľov by potom každé dieťa umiestnené do starostlivosti profesionálneho rodiča, po uplynutí času, ktorý by profesionálny rodič považoval za primeraný, malo zostať v rodine profesionálneho rodiča „nastálo“, ak by mal o uvedené záujem, a následne by sa takémuto dieťaťu už nesprostredkovávala náhradná rodinná starostlivosť zákonným spôsobom. Takéto vnímanie zákonnej úpravy je však scestné a vytvára priestor pre zneužívanie inštitútu profesionálneho rodičovstva, či už vedome, nevedome, ale jednoducho využívaním vágneho a benevolentného prístupu kompetentných orgánov k takýmto snahám.

33. Tak ako počas konania poukazoval aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolízny opatrovník maloletej, návrh (konanie) navrhovateľov je v rozpore s dobrými mravmi tak, ako ich má na mysli § 3 OZ. V tejto súvislosti súd odkazuje na Stručný komentár Občianskeho zákonníka

- tretie, doplnené a prepracované vydanie, autor Peter Vojčík a kolektív, 2010, kde na str. 38 autori udávajú „pojem dobré mravy nie je v zákone definovaný ani vymedzený. To, či je konanie v rozpore s dobrými mravmi, je otázka právna, ktorej posúdenie vyplýva zo zistenia všetkých skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť aj morálny aspekt výkonu práva [......] Zásada výkonu práv a povinností uvedená v ods. 1 je zásadou zákazu zneužitia práva, to znamená, že nemožno priznať ochranu napríklad takému výkonu práva, v dôsledku ktorého iný stratí také práva, ktoré by za určitých okolností mohol mať, alebo ktorým by došlo k neodôvodnenému, neprimeranému a jednostrannému zvýhodneniu oproti inému subjektu, resp. k nadobudnutiu prospechu, ktorý vzhľadom na doterajšie správanie a konanie vo všeobecnosti nemožno považovať za korektné.“ V tejto súvislosti súd odkazuje aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, doručené do súdneho spisu dňa 03.02.2017 (č. l. 44 a nasl.), kde sa odvoláva na komentár k Občianskemu zákonníku JUDr. Imricha Feketeho, CSc., podľa ktorého rozpor subjektívneho práva s dobrými mravmi môže mať, okrem iného, za následok „....odopretie súhlasu súdu so vznikom určitého právneho vzťahu“. Konanie navrhovateľov, hoci im podanie ich návrhu žiadny zákon výslovne nezakazuje, nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi, keďže v prípade vyhovenia tomuto návrhu by zo strany súdu došlo k odobreniu konania, ktoré by navrhovateľov výrazným spôsobom a neodôvodnene zvýhodnilo oproti osobám zapísaným do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa osvojiteľom, keďže by tým umožnil navrhovateľom ponechať si maloletú v ich starostlivosti do doby, kým nesplnia zákonom stanovené podmienky pre zápis do tohto zoznamu (ak by sa tak stalo), aby si tak mohli maloletú osvojiť. Je tiež nanajvýš dôležité poukázať aj na to, že u maloletej Y. došlo k nadviazaniu osobného vzťahu so žiadateľmi riadne do tohto zoznamu zapísanými a títo aj mali záujem prevziať maloletú do svojej starostlivosti. Interakcie však neboli úspešné, čo žiadatelia niesli veľmi ťažko, o čom svedčí aj ich komunikovanie priebehov interakcií s určeným úradom. Považovali pritom za potrebné vyjadriť svoje pocity z celej situácie aj tunajšiemu súdu, a to zaslaním e-mailu zo dňa 05.11.2016. U maloletej Y. teda nebola vylúčená a dokonca ani sťažená možnosť riadneho procesu odovzdania do starostlivosti budúcich osvojiteľov, o maloletú bol prejavený riadny a zákonný záujem a je zrejmé, že k jej prechodu do starostlivosti budúcich osvojiteľov nedošlo z iných dôvodov. Bolo by krátkozraké domnievať sa, že navrhovatelia neprenášali do priebehu interakcií žiadateľov s maloletou Y. ich vlastné pocity ohľadom snahy o zverenie maloletej do ich starostlivosti. Na uvedené pritom poukazoval aj kolízny opatrovník, majúc k dispozícií spisovú dokumentáciu týkajúcu sa sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti pre maloletú. Súd sa preto stotožnil s postojom kolízneho opatrovníka vyjadrenom vo svojom písomnom stanovisku a taktiež i na súdnom pojednávaní a síce, že navrhovateľka by sa bez toho, že by bola zamestnankyňou detského domova, za súčasného stavu veci nikdy s maloletou Y. nestretla a táto by už bola odovzdaná do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

34. Za takto daného skutkového a právneho stavu nebolo možné sa stotožniť ani s odôvodnením navrhovateľov, že ich návrh je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Navrhovatelia (či už vedome alebo nevedome) nekonali právne súladne, konali v rozpore s dobrými mravmi a v neposlednom rade navrhovateľka konala v rozpore s princípmi výkonu svojej práce profesionálneho rodiča, keď z titulu svojej pozície si podala návrh, ktorý by jej a jej manželovi umožnil obísť riadny a zákonný proces osvojenia právne voľného dieťaťa. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je síce pojmom multidisciplinárnym, širokospektrálnym a zložito definovateľným, avšak v žiadnom ohľade ním nemožno konvalidovať konanie, ktoré by inak bolo vyhlásené za, ak nie protiprávne, tak prinajmenšom nesúladné

s platným právnym poriadkom v nadväznosti na princíp právneho štátu tak, ako ho má na mysli SR. Súd by tým vyslal do spoločnosti signál, že podporuje konanie, ktorého základom je využívanie tzv. legislatívnych medzier v právnom poriadku, ktoré vzniknú prirodzene, z dôvodu objektívnej nemožnosti zákonodarcu upraviť do detailov všetky situácie a vzťahy, ktoré môžu v reálom živote nastať a cez výrazne extenzívny výklad zásady, „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané....“, by v podstate umožnil obchádzanie platnej legislatívy upravujúcej proces osvojenia detí, ktoré boli zaradené do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. Jednou z úloh aplikácie a výkladu práva cestou súdnych rozhodnutí, je takéto konanie eliminovať a neumožniť jeho postup. V neposlednom rade je na tomto mieste nutné poukázať aj na to, ako by rozhodnutie súdu, ktorým by súd návrhu navrhovateľov vyhovel, bolo prijaté osobami zapísanými v zozname žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa osvojiteľom a aký signál by súd vyslal ich dlhodobej a predovšetkým zákonnej snahe osvojiť si dieťa.

35. Záverom súd považuje za potrebné vyjadriť sa k svedkyni navrhnutej navrhovateľmi. Navrhovatelia na vypočutí svedkyne trvali napriek tomu, že úroveň ich starostlivosti o maloletú nebola spochybňovaná (tak ako už bolo uvedené vyššie), preto súd ani nepovažoval výsluch svedkyne za potrebný, vyhovel však návrhu navrhovateľov a svedkyňu vypočul. Svedkyňa bola pediatričkou, ktorá má v starostlivosti všetky maloleté deti, ktoré majú navrhovatelia v starostlivosti. Svedkyňa sa v rámci svojej výpovede vyjadrovala k tomu, ako vníma rodinu navrhovateľov a tiež k postupu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti u maloletej Y. a v tej súvislosti k ňou vnímanému zlyhaniu štátnych orgánov. Tieto skutočnosti však presahujú odbornú kompetenciu svedkyne, ktorej v rámci tohto konania neprináležalo sa vyjadrovať k týmto skutočnostiam, keďže sa jednalo o výlučne právnu stránku veci, nespadajúcu do výkonu jej povolania a do okruhu skutočností, ku ktorým sa mohla vyjadrovať. Pokiaľ ide o vyjadrenie svedkyne k nadväzovaniu vzťahu medzi maloletou Y. a prípadnými žiadateľmi o osvojenie súd uvádza, že tieto otázky spadajú skôr do kompetencie detských psychológov a pedopsychológov. Samotná svedkyňa však uviedla, že z jej pohľadu je silnejšie citové pripútanie biologicky pud prítomný u všetkých detí, ktoré odvrhne biologická matka, jedná sa o biologickú potrebu dieťaťa.

36. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V Bratislave, dňa 07. februára 2017