Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Ek/3883/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: M. A., G.: XX.XX.XXXX, L. XXX, XXX XX L., o vymoženie pohľadávky vo výške 194,79 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Bronislava Pračková, so sídlom exekútorského úradu ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar n/Hronom, IČO: 37 889 125, pod spisovou značkou 244EX 1397/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.12.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 194,79 Eur s príslušenstvom, na základe exekučných titulov

- Výkaz nedoplatkov č. 2025326417 zo dňa 10.11.2020, Výkaz nedoplatkov č. 2025326417 zo dňa 10.11.2020, všetky vydané Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. (ďalej len „exekučné tituly“).

2. Poverením na vykonanie zo dňa 30.12.2021 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Bronislava Pračková, so sídlom exekútorského úradu ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar n/ Hronom, IČO: 37 889 125, ktorý ju vedie pod sp. zn. 244EX 1397/20. Upovedomenie o začatí exekúcie vydané bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 31.01.2021.

3. Povinný podal prostredníctvom poštového doručovacieho podniku dňa 15.02.2022, doručený dňa 17.02.2022 súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods.1, písm. a),c),d) Exekučného poriadku. Povinný uviedol, že exekúcia je vedená nezákonne, neexistuje žiadny právny titul, ktorý by bol zákonným podkladom pre vykonávanie predmetnej exekúcie a pohľadávka oprávneného je vymyslená. Tiež sa vyjadril, že súd, ktorý vydal poverenie postupoval nezákonne a aj návrh na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného je nezákonný. Následne uviedol, že vyčíslenie hotových výdavkov trov exekúcie v rámci odmeny súdneho exekútora je nelegitímne. Povinný tiež namietal vo svojom návrhu nestrannosť súdneho exekútora a žiadal ho vylúčiť. Na záver žiadal povinný zastaviť exekúciu a uviedol ešte svoju nemajetnosť.

4. Oprávnený sa dňa 01.03.2022 vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že vystavil v zmysle a nasl. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) výkazy nedoplatkov (exekučné tituly), nakoľko si povinný v zmysle v spojení s zákona neplnil povinnosť riadne a včas platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Oprávnený uviedol, že výkazy nedoplatkov vydal v súlade s uvedenými ustanoveniami zákona a doručoval ich v súlade s a zákona v spojení s ods. 5 zákona . V zmysle je právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov exekučným titulom, na základe ktorého je možné viesť exekúciu. Nakoľko povinný nesplnil, čo mu zákon ukladal, preto oprávnený postúpil neuhradený dlh na vymáhanie

súdnou cestou. Na základe uvedených skutočností oprávnený uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie č. 244EX 1397/21 nesúhlasí a trvá na jej pokračovaní za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

8. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

10. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

11. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

12. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným bola skutočnosť, že neexistuje žiadny právny titul, ktorý by bol podkladom na vykonávanie predmetnej exekúcie. Súd k tomu tvrdeniu uvádza, že nárok vo výške 194,79 s príslušenstvom je priznaný exekučnými titulmi Výkaz nedoplatkov č. 2025326417 zo dňa 10.11.2020, Výkaz nedoplatkov č. 2025326417 zo dňa 10.11.2020, ktoré sú právoplatné a vykonateľné, teda je na ich základe viesť exekúciu. Potom povinný namietal, že pohľadávka sa vymáha na základe neexistujúceho zákonného podkladu. K námietke povinného neexistencii nároku priznaného exekučnými titulmi súd nemôže konštatovať iné ako to, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Povinným namietané neexistencia podkladu na vydanie exekučných titulov je pre exekučné konanie právne irelevantné a exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Skutočnosti uvedené povinným v návrhu na zastavenie si mal povinný namietať v základom konaní, v danom prípade mal právo podať námietky proti výkazu nedoplatkov v lehote 15 dní odo dňa doručenia výkazov, tak ako je uvedené v poučení každého exekučného titulu.

13. V tomto bode považuje súd za potrebné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (NS SR sp. zn. ).

14. Ďalej súd v prípade nemajetnosti, ktorú povinný namieta v návrhu na zastavenie exekúcie konštatuje, že preskúmavanie nemajetnosti povinného a prípadné zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu nemajetnosti je vecou výkonu exekúcie súdneho exekútora, ktorý zisťuje majetok povinného za účelom jeho následného zexekvovania. V prípade, ak je exekúcia vedená na majetok fyzickej osoby a do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, iba v takomto prípade exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

15. K namietaným trovám súdneho exekútora súd uvádza, že trovy uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie majú predbežný charakter a ich skutočná výška bude zrejmá až pri ukončení exekúcie. Trovy exekútora vymáha exekútor od povinného spolu s vymáhaným nárokom oprávneného, t. j. predmetom exekúcie je súčet týchto nárokov a pri zabezpečovaní majetku povinného. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov vzniká začatím exekúcie, nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov presahujúcich sumu paušálnej náhrady vzniká vynaložením týchto výdavkov, nárok na odmenu vzniká postupne, s vymožením aspoň časti nároku oprávneného. Súčasná právna úprava neumožňuje účastníkovi (povinnému) vzniesť voči trovám vyčísleným v Upovedomení o začatí exekúcie námietky, prípadne iný opravný prostriedok. Preto o tejto námietke súd nerozhoduje.

16. Súd sa námietkou zaujatosti súdneho exekútora podanou povinným spolu s návrhom na zastavenie v zmysle §33 ods. 10 Exekučného poriadku nezaoberal, nakoľko neobsahovala náležitosti podľa § 33 ods.8 Exekučného poriadku. Povinný len konštatoval, že exekútor nie je nestranný z dôvodu vyčíslenia hotových trov exekúcie. Súd sa otázkou vyčíslovania trov exekútora zaoberal vyššie v odôvodnení rozhodnutia.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku, preto súd

návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

18. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť oprávnenému plný úspech vo veci. Nakoľko si ale oprávnený nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že oprávnenému uvedený nárok nepriznal a samostatným výrokom o trovách nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.