Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/35/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Q. M., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Ž. XXX, XXX XX O. O., štátny občan SR, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený advokátom JUDr. Vratislav Šteffek, so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, o zaplatenie sumy 190,-Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 82,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 82,52 € od 27.01.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 13,14 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.02.2015 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola doručená súdu dňa 03.02.2015, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 190,-Eur spolu s 8,05 %- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 190,-Eur od 27.01.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe uzavretej zmluvy o úvere č.420120349 zo dňa 26.01.2012 došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu finančných prostriedkov v prospech žalobcu vo výške 500,-Eur za dohodnutú odplatu vo výške 190,-Eur. Žalobca sa zaviazal celkovú čiastku vo výške 690,-Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, počnúc dňom 05.12.2012, ktorú žalovanému žalobca postupne uhradil. Žalobca v žalobe uviedol, že poskytnutý úver použil na osobné potreby a ročný úrok pri dojednanej odplate predstavuje viac ako 34,62 %, vzhľadom na čo považuje výšku dohodnutej odplaty za neplatný právny úkon v rozpore s § 39 a 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, pričom uzavretá zmluva neobsahovala termín konečnej splatnosti úveru a úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, považuje uzavretú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Preto mal žalovaný nárok len na vrátenie poskytnutej istiny vo výške 500,-Eur. Žalobca však uhradil na účet žalovaného sumu 690,-Eur, teda o 190,-Eur viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu 190,-Eur tak došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca predloženou výzvou zo dňa 20.01.2015 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v termíne do 26.01.2015, na čo žalovaný nereagoval, preto sa obrátil so svojím nárokom na súd.

2. Súd dňa 18.02.2015 doručil žalovanému žalobu s prílohami a vyzval ho, aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný

sa k doručenej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 25.02.2015, v ktorom uviedol, že právny vzťah založený uzavretou zmluvou o úvere sa podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) riadi výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že dohodnutá odplata (ktorú predstavuje dohodnutý úrok a odmena za poskytnutie úveru podľa § 499 Obchodného zákonníka) by mala byť neplatným právnym úkonom, na základe ktorého by sa mal odporca bezdôvodne obohatiť. Na svoju obranu ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že uzavretá zmluva neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe. Poukázal na to, že z uzavretej zmluvy je zrejmé, že spotrebiteľský úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej istiny. Hodnota úrokovej miery bola v zmluve uvedená vo forme fixnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný na svoju obranu vzniesol námietky aj voči výške žalovanej sumy. Žalovaný potvrdil, že žalobca uhradil sumu 690,-Eur, no keďže sa tak stalo predčasne, vznikla mu povinnosť uhradiť poplatok za predčasné splatenie úveru a rovnako mu vznikol nárok na vrátenie vzniknutého preplatku, a to vo výške 107,48 Eur. Vzniknutý preplatok bol s výslovným súhlasom žalobcu zaúčtovaný na jeho iný záväzkový vzťah, o čom predložil súdu Protokol o zápočte zo dňa 23.08.2012. Žalobca tak na žalovaný úver uhradil len sumu 582,52 Eur.

3. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473, 474 . Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Súd dňa 05.12.2016 doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného (repliku) s prílohami a uznesením podľa § 167 ods. 3 CSP, ktorým mu uložil, aby sa k doručenému vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril. Súd žalobcu zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach včas uviesť rozhodujúce skutočnosti procesného útoku a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s upozornením, že na neskôr označené skutočnosti a predložené dôkazy súd nemusí prihliadať. Žalobca sa k doručenému vyjadreniu (replike) žalobcu nevyjadril.

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 177 ods. 2 v spojení s § 297 pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-Eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd oznámením zo dňa 11.01.2017, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 11.01.2017, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, obchodnými podmienkami na rube zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výzvou na vrátenie plnenia, dokladmi o úhrade záväzku, vyjadrením žalovaného, protokolom o zápočte a v súlade s ust. § 151 ods. 1 rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.

8. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 26.01.2012 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.420120349. Na základe tejto zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 500,-Eur. Úver bol poskytnutý za odplatu vo výške 190,-Eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov (ďalej úrok a odmena spoločne označované ako „odplata“). RPMN činila pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70%. Hodnota priemernej RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 45,66 %. Žalobca prevzatie istiny v hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdil svojim podpisom a zaviazal sa zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 690,-Eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 Eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy o úvere a každá ďalšia splátka až do

úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca žalovanému uhradil celkovú sumu 690,-Eur v zmysle predloženého rozpisu úhrad. Vyššie uvedené skutočnosti o výške čerpania úveru a jeho splácaní vyplývajú z predložených listinných dôkazov a zhodných tvrdení strán sporu. Z predloženého protokolu o zápočte zo dňa 23.08.2012 súd zistil, že žalobcovi pri úverovej zmluve č. 420120349 vznikol vzhľadom na predčasné splatenie úveru nárok na vrátenie preplatku vo výške 107,48 Eur, ktorý bol na základe dohody strán zaúčtovaný ako splátka na iný (ďalší) záväzok žalobcu, a to na zmluvu číslo 420122398. Z uvedeného súd ustálil, že žalobca na záväzok z úverovej zmluvy č.420120349 uhradil žalovanému celkovú sumu 690,-Eur, z ktorej vzhľadom na predčasné splatenie úveru žalobcovi vznikol nárok na vrátenie sumy 107,48 Eur, ktorá bola v tejto výške na základe dohody strán zaúčtovaná na záväzok z úverovej zmluvy č.420122398. Na úverovú zmluvu č.420120349 bolo zaúčtované plnenie vo výške 582,52 Eur (690-107,48). Z predloženej výzvy na vrátenie plnenia zo dňa 20.01.2015 súd zistil, že dňa 23.01.2015 bola žalovanému elektronicky doručená výzva na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu, ktorou žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 190,-Eur v termíne do 26.01.2015.

9. Aj keď uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.

10. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObchZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je dôvodná len čiastočne, preto súd podanej žalobe vyhovel v rozsahu ako je uvedené vo výroku rozsudku a zaviazal žalovaného na zaplatenie súdom priznanej sumy. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa 26.01.2012 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č.420120349. Na základe tejto zmluvy žalobca čerpal od žalovaného bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 500,-Eur, na ktorý žalobca žalovanému uhradil sumu 690,-Eur. Tieto skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporné.

13. Súd podrobil uzavretú zmluvu jej prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho pre spotrebiteľa vyplývajú.

14. Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o úvere nespĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Uzavretá zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj údaj o finančnom agentovi, prostredníctvom ktorého bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená a to v rozsahu meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo. Vzhľadom k tomu, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje len meno a priezvisko finančného agenta a neobsahuje jeho ostatné zákonom vyžadované identifikačné údaje, možno vyvodiť záver, že uvedená zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá slúži na jednoznačnú identifikáciu účastníkov uvedeného právneho úkonu. Predovšetkým však táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Už z tohto dôvodu možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V obchodných podmienkach na rube zmluvy o úvere je v bode 2 uvedená len dohodnutá definícia pojmu „konečná splatnosť úveru“, ktorou sa rozumie „uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.“ Súd má za to, že takto uvedený a formulovaný údaj o termíne konečnej splatnosti úveru nespĺňa náležitosti vyžadované

v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Súd pri výklade tejto zákonom stanovenej náležitosti použil tzv. legálny výklad. V dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu zákonodarca jasne uviedol, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce z o zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je stanoviť jednoznačný časový okamih, termín konečnej splatnosti, a to v jasnej, určitej a jednoznačnej forme. Opisné stanovenie tejto náležitosti, tak ako je uvedené v uzavretej zmluve o úvere nepostačuje, nakoľko z takéhoto opisného stanovenia spotrebiteľ nemá reálnu predstavu o termíne konečnej splatnosti poskytovaného úveru. Tento legálny výklad možno podporiť aj gramatickým výkladom predmetného zákonného ustanovenia, nakoľko právna norma výslovne uvádza požiadavku na stanovenie „termínu konečnej splatnosti“. Ako opakovane dovodil odvolací súd (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/151/2012) „Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.“ Súd je toho názoru, že uzavretá zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, a preto považuje predmetný úver s odkazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z rovnakých dôvodov má súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z. Aj z tohto ďalšieho dôvodu možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere neobsahuje ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. i) zákona č.129/2010 Z.z., ktorou sa podľa § 2 písm. j/ zákona č.129/2010 Z.z. rozumie úroková sadzba stanovená na ročnej báze. Zmluva obsahuje len tzv. fixnú úrokovú sadzbu (v zmluve uvedená sumou 20 % z istiny) definovanú § 2 písm. k/ zákona č.129/2010 Z.z., ktorá však nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona. Podstatnou zákonnou náležitosťou a rozhodujúcim ukazovateľom pre spotrebiteľa je práve úroková sadzba úveru definovaná v § 2 písm. j/ zákona č.129/2010 Z.z. ako úroková sadzba stanovená na ročnej báze, ktorá má pre spotrebiteľa oveľa väčšiu vypovedaciu (a porovnávaciu) hodnotu ako tzv. fixná sadzba, ktorá je stanovená za celé obdobie predpokladaného trvania záväzku. Aj z tohto ďalšieho dôvodu súd dospel k záveru, že poskytnutý úver treba pokladať za bezúročný a bez poplatkov.

15. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca z poskytnutého úveru vo výške 500,-Eur uhradil žalovanému sumu 690,-Eur, teda o 190,-Eur viac, než mal žalovaný nárok. Z vyjadrenia žalovaného a predloženého protokolu o zápočte zo dňa 23.08.2012 súd zároveň zistil, že suma 107,48 Eur predstavujúca preplatok, na ktorého vrátenie mal žalobca pri úverovej zmluve číslo 420120349 nárok, bola na základe dohody strán sporu (so súhlasom žalobcu) použitá na úhradu iného záväzku žalobcu, a to záväzku z ďalšej úverovej zmluvy číslo 420122398, ktorá nie je predmetom tohto konania. Žalobca predložený dôkaz (protokol o zápočte) ani tvrdenie žalovaného nijakým spôsobom nespochybnil. Súd preto obranu žalovaného založenú na skutkovom tvrdení, že suma vo výške 107,48 Eur bola použitá na úhradu iného (ďalšieho) záväzku žalobcu považoval za dôvodnú. Súd z vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca na záväzok z úverovej zmluvy č.420120349 uhradil žalovanému celkovú sumu 690,-Eur, pričom suma 107,48 Eur, na ktorej vrátenie vznikol žalobcovi nárok, bola na základe dohody strán sporu použitá na splatenie ďalšieho záväzku žalobcu z úverovej zmluvy číslo 420122398. Nakoľko uzavretú zmluvu o úvere číslo 420120349 je potrebné vzhľadom na závery súdu uvedené v predchádzajúcom bode 14 považovať za bezúročnú a bez poplatkov, žalobca má nárok na vrátenie sumy 82,52 Eur (690-500=190-107,48=82,52). Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy a v prevyšujúcej časti (žalobu o zaplatenie sumy 107,48 Eur s príslušenstvom) zamietol ako nedôvodnú.

16. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania, a to odo dňa 27.01.2015 do zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, keď uplynula žalovanému lehota na vrátenie plnenia poskytnutá vo výzve zo dňa 20.01.2015. Z predloženej výzvy súd zistil, že táto bola žalovanému doručená elektronicky dňa 23.01.2015, lehota na plnenie uplynula dňa 26.01.2015, vzhľadom na čo sa žalovaný dostal do omeškania dňom 27.01.2015. Toto omeškanie

stále trvá, preto má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa 27.01.2015 až do zaplatenia.

17. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 10c tohto vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 27.01.2015 bola 0,05 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne, a to počnúc dňom 27.01.2015 (nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie) až do zaplatenia.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný na 43,43 % (82,52/190). Žalovaný bol úspešný na 56,57 % (100-43,43). Právo na náhradu trov konania tak vzniklo žalovanému v rozsahu 13,14 % (56,57 - 43,43), ktorý mal v konaní úspech vo väčšej miere než žalobca. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 .

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).