Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/132/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a členov senátu JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. C. XXXX/XX, XXX XX N., vedenej pod sp. zn. EX 418/15 súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 897,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/107/2015-46 zo dňa 25.06.2015, takto

rozhodol:

Návrh povinného na prerušenie konania z a m i e t a .

Uznesenie okresného súdu v druhej výrokovej vete o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti ostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd prvou výrokovou vetou zamietol námietky povinného proti exekúcii, druhou výrokovou vetou zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a treťou výrokovou vetou zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Victoria rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RK-PC 910/13-LP zo dňa 08.12.2014. Dňa 22.04.2015 bolo exekučnému súdu doručené podanie povinného zo dňa 20.04.2015, označené ako „Námietky proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) a l) Exekučného poriadku“. Totožné podanie bolo doručené aj súdnemu exekútorovi, ktorý ho následne doručil súdu. Povinný žiadal zastavenie exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky/zmluvy, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý ho súčasne zaväzuje na hrubo nemorálne plnenie v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR v obdobných veciach a na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Povinný tiež vzniesol námietky proti trovám súdneho exekútora. K návrhu povinného sa vyjadril oprávnený. Namietal, že povinný vôbec neuviedol, v čom vidí neprijateľnosť obsahu v uzatvorených zmluvných dokumentoch a neuviedol, v čom boli porušené jeho spotrebiteľské práva. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy a samotné rozhodcovské konanie nie je v rozpore so slovenským ani unijným právom. Oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

2. Exekučný súd po preskúmaní veci konštatoval, že mal bez pochybností preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá napĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom spor z tejto zmluvy bol riešený v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Z

uvedeného dôvodu súd skúmal, či bola právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci platne založená. V tomto smere konštatoval, že z hľadiska formy bola rozhodcovská zmluva uzavretá na samostatnej listine, pričom z jej obsahu vyplýva, že oprávnený povinného o dôsledkoch uzavretia zmluvy poučil a jej uzavretie nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, o čom ho oprávnený tiež informoval. Zároveň mal súd z obsahu zmluvy preukázané, že povinný mohol po jej uzavretí od nej do 14 dní odstúpiť. Súdne rozhodnutia, na ktoré povinný poukázal v námietkach, sa pritom týkajú skutkového stavu, keď predmetom posúdenia neprijateľnosti bola rozhodcovská doložka, ale nie osobitná rozhodcovská zmluva. Keďže rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy a spotrebiteľ mal možnosť od nej odstúpiť, bola zmluva individuálne dojednaná, a preto ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku. Keďže povinný nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo by bránila jeho vymáhateľnosti a nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, tak súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.

3. Ďalej súd skúmal, či výška sankcií uložených rozhodcovským rozsudkom vzhľadom na to, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, zodpovedá právnej úprave vyplývajúcej z ust. § 53b ods. 1/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) v spojení s § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V tomto smere dospel k záveru, že povinný bol zaviazaný na plnenie sankcií v súlade s uvedenými právnymi predpismi, a teda rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na výhradu povinného, že výkon exekučného titulu by mal byť v rozpore s verejným poriadkom konštatoval, že povinný neuviedol okolnosti, ktoré by boli spôsobilé založiť neprípustnosť prebiehajúcej exekúcie, resp. by dokonca dosahovali takú intenzitu, že by bolo potrebné ďalší výkon exekučného titulu považovať za rozporný s verejným poriadkom. Povinný tak neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie a ani súd takýto dôvod nezistil, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

4. Vzhľadom na to, že povinný vzniesol aj námietky proti trovám exekúcie, súd preskúmal aj vyčíslenie trov súdneho exekútora. V tomto smere súd pochybenie súdneho exekútora nezistil, preto námietky povinného proti trovám exekúcie ako nedôvodné zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu, konkrétne proti jeho druhej a tretej výrokovej vete podal povinný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, taktiež konštatoval rozpor s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Podľa povinného súd nesprávne posúdil povahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy a postupoval arbitrárne, keď rezignoval na súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok, čím v tomto smere porušil záväzok SR vo vzťahu k Európskej únii, a to čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Povinný nesúhlasil so záverom súdu, že rozhodcovská zmluva bola v danom prípade individuálne dojednaná, najmä ak § 53 ods. 2 v spojení s odsekom 3 Občianskeho zákonníka stanovuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak, čo v danom prípade nepreukázal.

6. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že spotrebiteľ môže od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť bez toho, aby došlo k zániku zmluvy o úvere, nič nemení na použiteľnosti § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Nie je preto zrejmé, ako súd mohol dospieť k záveru, že odstúpenie od zmluvy robí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Uvedené argumenty platia aj pre poučenie o rozhodcovskom konaní a o výbere rozhodcu, ktoré obsahuje rozhodcovská zmluva a povinný tiež namietal záver súdu, že uzavretím rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienené poskytnutie úveru, keďže v tomto smere súd žiadne dokazovanie nevykonával. Podľa povinného sa exekučný súd odvolával na rozhodnutia krajských súdov, ktoré sa mu hodili, a to bez toho, aby sa vysporiadal aj s inými rozhodnutiami krajských súdov a Najvyššieho súdu SR, a tak sa odklonil od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a rozhodol v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

7. Na podporu svojich tvrdení povinný poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR, ako aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ. V prípade, ak sa súd nestotožní so záväznými závermi Súdneho dvora EÚ, povinný požiadal, aby súd podľa § 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, v ktorej požiada o výklad, či sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady

93/13/EHS má považovať aj rozhodcovská zmluva, ktorá je formálne a obsahovo oddelená od úverovej zmluvy a ktorú si spotrebiteľ nevyjednal osobitne a nemal možnosť ovplyvniť jej obsah?

8. Podľa povinného je predmetná rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac menej je založená na takých aspektoch, akým je zisk a podnikanie rozhodcu. Rozhodcovská zmluva je tak neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Konajúci súd tiež nesprávne vyhodnotil aplikáciu § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č .244/2002 Z.z. Rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi spočíva nielen vo vymáhaných sankciách, ale aj vo vymáhanej odplate, ktorú exekučný súd vôbec neskúmal, aj keď je zrejmá úžera a aj odplata spadá do rámca rozporu vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Nemožno sa tiež stotožniť ani s posudzovaním sankcií, ktoré súd tiež nesprávne vyhodnotil a nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.

9. Povinný taktiež namietal nesprávne právne posúdenie pokiaľ ide o trovy exekúcie. Súd si podľa neho pravidlá § 200 a súvisiace ustanovenia Exekučného poriadku vyložil nesprávne. Podľa povinného sú trovy nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, na čo pripadajú nároky súdneho exekútora a v tomto smere Upovedomenie o začatí exekúcie nespĺňa ani požiadavky § 157 ods. 2/ O.s.p.

10. Konajúci súd tak povinnému neposkytol ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, čím poručil § 3 ods. 3/ zákona o ochrane spotrebiteľa aj čl. 6 ods. 1/ Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a rozhodnutie zmenil tak, že exekúciu vyhlási za neprípustnú a v celom rozsahu zastaví alebo uznesenie zrušil a vrátil vec exekučnému súdu na ďalšie konanie.

11. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného proti výroku, ktorým súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodné.

13. Odvolací súd z odvolania povinného zistil, že povinný navrhuje exekučné konanie v prejednávanej veci prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.

14. Podľa § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 470 ods. 1/ CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Povinný podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods. 2/ zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zachované.

18. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

19. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.

20. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.

21. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

22. Súdny dvor v rozsudku zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu.

23. Zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu.

24. Súdny dvor môže v rámci výkonu právomoci výkladu práva Únie, ktorá mu je zverená v článku 267 ZFEÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na účely definovania pojmu nekalá podmienka. V rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých inštitúciami Únie (uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10, bod 60 a 79).

25. Podľa § 36 ods. 5/ Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

26. Z ustanovenia § 36 ods. 5/ Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v druhej časti Civilného sporového poriadku v § 162, a nebolo ho možné prerušiť ani z dôvodov uvedených v predchádzajúcom procesnom predpise, a to Občianskom súdnom poriadku, ktorý bol k 30.06.2016 zrušený. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d).

27. Odvolací súd v súvislosti s návrhom povinného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. v znení do 30.06.2016 a ani obsahom totožného § 162 ods. 1 písm. c) CSP, účinného od 01.07.2016 dodáva, že ak sa účastník domáha prerušenia konania podľa uvedeného ustanovenia s tým, že súdu zároveň navrhne otázku, ktorá má byť Súdnemu dvoru Európskej únie ako predbežná otázka predložená, je odvolací súd, t.j. súd, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ak považuje vyriešenie takejto otázky za nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia a ak je vyriešenie uvedenej otázky spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť jeho rozhodnutie. Súd v danom prípade postupuje ex officio, a teda nie je potrebný ani návrh zo strany účastníka. Odvolací súd považoval v danom prípade povinným navrhovanú predbežnú otázku za zjavne neopodstatnenú a irelevantnú vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom jej prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúci spor. Aj v prípade, ak by odvolací súd považoval oprávneným položenú otázku za relevantnú pre toto konanie, judikatúra Súdneho dvora EU upravuje

výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, a to najmä vtedy, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EU a ak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne jasné (tzv. acte clair (fr.)).

23. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal žiaden z dôvodov uvedených v podľa § 162 ods. 1 písm. c) pre prerušenie konania podľa osobitného zákona, preto odvolací súd návrh povinného na prerušenie konania zamietol.

24. Odvolací súd sa následne zameral na preskúmanie vecnej správnosti uznesenia napadnutého odvolaním v jeho druhom výroku, ktorým exekučný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v tomto výroku je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto časti a len na zdôraznenie jeho správnosti konštatuje aj nasledujúce dôvody (§ 387 ods. 2 :

25. Odvolací súd sa oboznámil detailne s obsahom predložených listinných dôkazov, predovšetkým venoval pozornosť a skúmal obsah predloženej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2011 uzatvorenej podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, číslo Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zodpovedá číslu zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou- spotrebiteľom. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom zjavne spotrebiteľ mal možnosť osobitne túto zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia spotrebiteľa žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný spotrebiteľský vzťah. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že „uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný“ (bod 2. zmluvy). V bode 3. tejto rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že „veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia“ a následne je v texte písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia. Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú, je aj dojednanie osobitne zakomponované v závere rozhodcovskej zmluvy, a to právo „dlžníka od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy“ (bod 7. zmluvy).

26. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (článok 7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 7 článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dojednanú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť.

28. Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa potrebnej miery obozretnosti a jeho miery nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu. Odvolací súd zastáva názor, že jednak z označenia a aj koncipovania osobitne vyhotovenej rozhodcovskej zmluvy muselo byť aj bežnému spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím zrejmé, aký právny úkon podpisuje. Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, ktorá nevylučuje uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy aj so spotrebiteľom, za predpokladu, ak tieto podmienky boli so spotrebiteľom individuálne dojednané.

29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Námietku oprávneného, že rozhodcovská zmluva bola v konkrétnom prípade dojednaná individuálne je nutné považovať za zásadnú a primárnu. Pokiaľ bolo preukázané, že mal povinný, ako spotrebiteľ, skutočnú, reálnu (nielen hypotetickú) možnosť odmietnuť a vylúčiť rozhodcovskú zmluvu, a to aj dodatočne do štrnástich kalendárnych dní od jej uzatvorenia a aj bez uvedenia dôvodu, odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia exekučného súdu obstojí a zodpovedá listinným dôkazom obsiahnutým v spise. Za daného skutkového stavu je nutné dojednanú rozhodcovskú zmluvu v konkrétnej veci považovať za individuálne dojednanú so spotrebiteľom a preto nemôže ísť o neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka. Odvolací sa preto stotožňuje so záverom prijatým exekučným súdom, že povinný ním tvrdenými skutočnosťami neosvedčil dôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný súd sa pritom podrobne zaoberal všetkými dôvodmi na zastavenie exekúcie a svoje rozhodnutie aj riadne a podrobne zdôvodnil, a to aj pokiaľ ide o povinným namietané plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom. Tiež nie je možné konštatovať rozpornosť odplaty za poskytnutie úveru s dobrými mravmi, pretože táto podľa zistení odvolacieho súdu tiež neprekročila maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vymedzenú platnými právnymi predpismi.

31. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v jeho druhom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2/ ako vecne správne potvrdil.

32. O odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v treťom výroku o námietkach povinného proti trovám exekúcie rozhodne sudca okresného súdu (§ 470 ods. 4 .

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1/ .