Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cb-151-2008.pdf
PDF · 164.16 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cb/151/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobkyne: D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Y., zastúpená: AK Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania G. XXX, F.: XX XXX XXX, zastúpený: Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokát so sídlom Piešťanská 3, Trnava, o zaplatenie 2.389,96 eur s príslušenstvom a o odstránenie oplotenia, takto
rozhodol:
Konanie v časti uloženia povinnosti žalovanému odstrániť na vlastné náklady oplotenie na pozemku parc. č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Y., Katastrálny úrad Y. pre Katastrálne územie Y., Mesto Y., Okres Y., nachádzajúce sa v juhovýchodnej časti parc. č. XXXXX/X, vedúceho od juhovýchodného rohu terasy rodinného domu, ktorý leží na parc. č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Y., Katastrálny úrad Y. pre Katastrálne územie Y., Mesto Y., Okres Y. a končiaceho sa v južnom rohu parc. č. XXXXX/X, v ktorom hraničí s parc. č. XXXXX/XX, zapísanou na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Trnava, Katastrálny úrad Trnava pre Katastrálne územie Y., Mesto Y., Okres Y., a ktoré bolo zhotovené žalovaným v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 02.06.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, a to v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 26.08.2008, doručenou súdu dňa 27.08.2008, a upresnenou podaním zo dňa 04.11.2008 (č.l. 19 spisu) domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 2.389,96 eur /72.000,- Sk/ a trovy konania titulom náhrady škody za vadne vykonané dielo.
2. Žalobkyňa podaním zo dňa 16.04.2010 (č.l. 99 spisu), spolu s jeho upresnením podaním zo dňa 16.06.2010 (č.l. 117 spisu) žiadala pripustiť zmenu žalobného návrhu jeho rozšírením, čo odôvodnila tým, že je v nadväznosti s uplatňovanými nárokmi z titulu vadného plnenia žalovaného z predmetnej zmluvy o dielo nútená odstrániť dielo, resp. pozostatky z oplotenia zhotoveného žalovaným. Súčasné oplotenie nehnuteľnosti nespĺňa hospodársky účel, resp. účel, na ktorý malo slúžiť v zmysle zmluvy o dielo berúc do úvahy predovšetkým ochranný a estetický účel, nakoľko čiastočná oprava oplotenia vykonaná zhotoviteľom bola vykonaná neodborne, v dôsledku čoho má celé oplotenie porušenú statiku a hrozí jeho spadnutie. Žalobkyňa si nechala spoločnosťou BMT stav Trnava s.r.o. vyčísliť náklady spojené s odstránením oplotenia, pričom uvedená spoločnosť vykonávajúca búracie práce predbežne
vyčíslila náklady spojené s odstránením oplotenia vo výške 3.144 eur. Súčasný havarijný stav oplotenia a nutnosť jeho odstránenia možno považovať za škodu, ktorú spôsobil odporca svojím konaním a je povinný nahradiť navrhovateľovi škodu, t.j. niesť ťarchu nákladov spojených s odstránením oplotenia nehnuteľnosti a to uvedením do predošlého stavu.
3. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 13.08.2010, č.k. 15Cb/151/2008-121 pripustil zmenu žalobného návrhu jeho rozšírením a to tak, že súd bude rozhodovať o nasledovnom petite žaloby: „Žalobca je povinný uhradiť žalobkyni peňažnú sumu vo výške 2.389,96 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný odstrániť na vlastné náklady oplotenie na pozemku parc. č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Y., Katastrálny úrad Y. pre Katastrálne územie Y., Mesto Y., Okres Y., nachádzajúce sa v juhovýchodnej časti parc. č. XXXXX/X, vedúceho od juhovýchodného rohu terasy rodinného domu, ktorý leží na parc. č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Y., Katastrálny úrad Y. pre Katastrálne územie Y., Mesto Y., Okres Y. a končiaceho sa v južnom rohu parc. č. XXXXX/X, v ktorom hraničí s parc. č. XXXXX/XX, zapísanou na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Y., Katastrálny úrad Y. pre Katastrálne územie Y., Mesto Y., Okres Y., a ktoré bolo zhotovené žalovaným v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 02.06.2008, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, a to v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.“
4. Na pojednávaní dňa 27.10.2016 vzala žalobkyňa späť žalobu v časti výroku, v rámci ktorého sa domáhala odstránenia oplotenia na pozemku parcela č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, zapísaného na LV XXXX vedeného Okresnom úrad Y., katastrálny odbor, a to z dôvodu, že s odstupom času už pominul dôvod, prečo sa žalobkyňa domáhala uplatnenia tohto nároku voči žalovanému. Žalobkyňa bola nútená vzhľadom na dĺžku konania odstrániť toto oplotenie svojpomocne. Navrhla preto, aby súd pokračoval ďalej v konaní a rozhodol už len o žalobnom návrhu, v ktorom sa domáha zaplatenia peňažnej sumy vo výške 2 389,96 eur. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.
5. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
7. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala v uvedenej časti svoju žalobu späť, pričom žalovaný s týmto späťvzatím súhlasil, súd rešpektoval vôľu žalobkyne a v ňou požadovanej časti konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.
8. Vo zvyšnej časti vykonal súd dokazovanie výsluchom sporných strán a svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so Zmluvou o dielo zo dňa 02.06.2008 (č.l. 5 spisu), listom o uznaní vád zo dňa 16.07.2008 (č.l. 6 spisu), výzvou na odstránenie vád zo dňa 01.08.2008 (č.l. 8 spisu), posúdením oplotenia zo dňa 18.08.2008 (č.l. 10 spisu), rozpisom prác (č.l. 74 spisu), odstúpením od zmluvy zo dňa 03.12.2009 (č.l. 75 spisu), podacím lístkom (č.l. 76 spisu), fotodokumentáciou obsahujúcou stav oplotenia (č.l. 81 - obsah prílohovej obálky), geometrickým plánom č. 52/2008 (č.l. 112 spisu), dodacím listom zo dňa 19.06.2008 (č.l. 146 spisu), ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
9. Žalobkyňa v konaní uviedla, že žalovaný jej najprv robil zámkovú dlažbu, neskôr sa ponúkol výstavbou plotu s tým, že vypočítal spotrebu materiálu a navrhol plot z tehál. Dohodli sa na cene 2.190,80 eur (66.000,- Sk), ktorá mu bola zaplatená. Táto cena sa neskôr navýšila na 2.389,96 eur (72.000,- Sk) s tým, že žalobkyňa mala zabezpečiť nákup dreva a tehly a žalovaný ďalší materiál potrebný na výstavbu plotu. Žalovaný plot za domom vystaval do výšky dvoch metrov, avšak po 2 týždňoch spadol. Následne bol vyzvaný, aby plot opravil. Žalovanému nebolo uvedené, akým spôsobom má vady odstraňovať teda, že má byť vystavaný zo štyroch tehál s tým, že v strede bude tyč zaliata betónom. Po tom, čo plot spadol nechala si vypracovať odborné vyjadrenie F.. M.. O. ohľadom toho, čo spôsobilo spadnutie plota. Ing.
O. uviedol žalovanému, čo je nesprávne. Vady diela odstraňoval brat žalovaného. Nakoľko žalovaný neodstraňoval vady diela riadne, došlo k odstúpeniu od predmetnej zmluvy. Múrik, kde sa nachádzajú elektrohodiny nebol súčasťou Zmluvy o dielo uzavretej dňa 02.06.2008. Za výstavbu múrika bola dohodnutá suma 165,97 eur (5.000,- Sk) s tým, že výstavba múrika, kde sa nachádzajú elektrohodiny bola realizovaná skôr, ako výstavba plota. Zmluva o dielo sa týkala len výstavby oplotenia v zadnej časti rodinného domu. Žalobkyňa uviedla, že znenie zmluvy vypracovala jej mama spolu s osobou, ktorá to riešila po právnej stránke. Prednú časť oplotenia staval žalovaný na základe ústnej dohody, pričom toto oplotenie sa robilo spolu so zámkovou dlažbou. Žalovaný neposkytol žiaden rozpočet, v ktorom by bolo uvedené koľko materiálu a akú cenu bude požadovať za zhotovenie oplotenia. Žalovaný v priebehu vykonávania diela uviedol, koľko bude žiadať za výstavbu celého oplotenia v zadnej časti, pričom cena za prednú časť oplotenia bola vyplatená v hotovosti a po určitých čiastkach. Čo sa týka postupnosti ohľadom výstavby oplotenia a zámkovej dlažby, najprv sa kládla zámková dlažba, potom boli obmurované elektrické a plynové hodiny, následne bol vyvýšený bočný stĺpik, odkiaľ ide odpadová rúra a nakoniec boli postavené ďalšie stĺpiky v prednej časti oplotenia a až po ukončení prednej časti oplotenia a položení zámkovej dlažby bola vystavaná zadná časť oplotenia. Dohoda o výstavbe zadnej časti oplotenia prebehla potom, čo bola vystavaná aj zaplatená predná časť oplotenia. Pred ukončením prednej časti oplotenia ešte nevedela, že bude od žalovaného žiadať vystavanie zadnej časti oplotenia. Žalovaný mal vyhotoviť drevenú časť oplotenia medzi stĺpikmi v prednej časti, pričom najskôr mu zaplatila za zhotovenie výstavby stĺpikov a zámkovej dlažby dohodnutú cenu a až následne mal žalovaný vystaviť drevenú časť oplotenia. Drevo bolo dodané aj na prednú aj zadnú časť oplotenia súčasne. Žalobkyňa pripustila, že je možné, že za výstavbu oplotenia, a to drevenej časti v prednej časti oplotenia zaplatila žalovanému nejakú sumu, nakoľko hradila navýšenú sumu ohľadom zadnej časti oplotenia, keď bola dohodnutá cena 2.190,80 eur (66.000,- Sk) a žalovanému zaplatila 2.389,96 eur (72.000,- Sk).
10. Právny zástupca žalobkyne v konaní uviedol, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o dielo dňa 02.06.2008, na základe ktorej mal žalovaný ako zhotoviteľ realizovať pre žalobkyňu dielo a to oplotenie rodinného domu na parc. XXXX/X - V. ul., Y. s tým, že cena diela bola dohodnutá vo výške 2.190,80 eur (66.000,- Sk) a následne bola navýšená na sumu 2.389,96 eur (72.000,- Sk). Žalobkyňa za vykonané dielo zaplatila sumu 2.190,80 eur (66.000,- Sk) s tým, že dielo bolo odovzdané dňa 20.06.2008. O niekoľko dní pod vplyvom búrky a vetra tento plot v prevažnej časti spadol. Žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby si prišiel dielo pozrieť, čo urobil, o čom svedčí aj podpísaný listinný doklad zo dňa 16.07.2008. V uvedený deň bol žalovaný vyzvaný na odstránenie vád oplotenia. Ten však na výzvu nereagoval a vady neodstránil. Žalobkyňa si nechala vypracovať posudok zo dňa 18.08.2008, kde sa konštatuje, že dielo nebolo realizované riadne a vykazuje vady. Žalovaný žiadal navýšenie finančných prostriedkov na realizáciu tejto opravy. Následne žalobkyňa odstúpila od Zmluvy o dielo, a to ústne. Z dôvodu právnej istoty zaslala odstúpenie aj písomne, a to dňa 03.12.2009.
11. Žalovaný v konaní uviedol, že žalobkyňa ho kontaktovala ohľadom výstavby zámkovej dlažby okolo domu, pričom popri tejto práci ho informovala, že má projekt na výstavbu plota okolo domu, ktorý bol však drahý a chcela poradiť lacnejší plot. Žalobkyni navrhol, aby múrik vpredu bol do výšky jedného metra, s čím súhlasila, nakoľko sa tam nachádzali už elektrické hodiny a vzadu malo byť oplotenie do výšky dvoch metrov. Za výstavbu tohto oplotenia sa dohodli na cene 2.389,96 eur (72.000,- Sk). Na základe Zmluvy o dielo zo dňa 02.06.2008 vystaval celý plot, prednú aj zadnú časť a tiež múrik, kde sa nachádzajú elektrické hodiny. Po celej dĺžke vykopal základy do hĺbky 25 cm a to aj tam, kde sa nenachádzali stĺpiky, teda v časti, kde sa nachádzali drevené lišty. Následne na tento základ boli vystavané múriky na šírku dvoch tehál s tým, že tieto tehly išli rovnobežne a nebol tam naliaty žiadny betón ani tam nebola žiadna tyč. Uvedeným spôsobom bol vystavaný celý plot vzadu s tým, že boli dané aj drevené lišty. Potom, čo došlo k spadnutiu plota a po obhliadnutí oznámil žalobkyni, že odstráni vady. Ohľadom odstránenia vád s ním jednala matka žalobkyne, ktorá mu oznámila, že je potrebné, aby bol plot postavený na šírku štyroch tehál, nakoľko im to povedal statik. Výstavbu plota realizoval zamestnanec S. Vady na predmetnom plote sa odstraňovali tak, že bol odstránený celý plot do základov, ktoré ponechali pôvodné, s tým, že na mieste, kde mali byť stĺpiky sa vyvŕtali diery, do ktorých sa zasunuli tyče. Následne začali obmurovávať tyče štyrmi tehlami, pričom uprostred bol naliaty betón. Základ pre výstavbu múrika bol realizovaný tak, že v hĺbke 25 cm v zemi bol naliaty betón, na ktorý boli dané tvárnice, šírka základov bola 25 cm. Keď bol múrik urobený z dvoch tehál bol do šírky 25 cm, keď bol stĺpik urobený zo štyroch tehál bol do šírky 45 cm. Stĺpik zo štyroch tehál bol postavený na základ tak, že z vonkajšej strany lemoval končiaci základ múrika a bol posunutý do vnútornej časti záhrady žalobkyne a bol nad základom múrika 25 cm, v prevísajúcej časti vystaveného múrika sa navŕtali do základu múrika dve tyče,
s tým, že sa odkopala časť spod múrika a vybetónovala sa táto časť, aby sa upevnila prevísajúca časť. Takto boli vystavané stĺpiky do výšky jedného metra. Následne oznámil žalobkyni alebo jej matke, že je potrebné dokúpiť tehly, čo však žalobkyňa odmietala s tým, že ich má zabezpečiť. Žalovaný ďalej uviedol, že sa neinformoval a ani nie informovaný, aké STN majú byť splnené pri výstavbe takéhoto plota, pričom plot staval len na základe svojej úvahy, keďže takýto plot už staval. Žalovaný tiež uviedol, že podľa jeho názoru na odstránenie vád diela bolo potrebné zabezpečiť posledný stĺp a to železnými výstužami, vzperami, t.j. bolo potrebné urobiť základ vedľa toho stĺpiku a upevniť ho s týmto základom železnou tyčou. Žalobkyni nenavrhol iný spôsob odstránenia vád, pretože zo strany matky žalobkyne mu bolo povedané, že tam bol už odborník, ktorý navrhol, ako má byť vada plotu odstránená. Pri výstavbe plotu nepočítal s tým, že by mohol fúkať tak silný vietor, ako fúkal. Žalovaný ďalej dodal, že podľa jeho názoru so žalobkyňou neuzatvorili novú zmluvu o dielo ohľadom výstavby nového oplotenia na šírku štyroch tehál. V cene, ktorá mu bola zaplatená pri uzavretí Zmluvy o dielo boli aj viaceré práce, nielen spadnutá časť plota. Odstúpenie od zmluvy mu zo strany žalobkyne bolo doručené niekedy v januári 2010. Žalovaný ďalej uviedol, že prednú časť oplotenia staval zároveň zo zadnou časťou oplotenia, s tým, že nevedel uviesť, aká cena bola dohodnutá a aká cena mu bola zo strany žalobkyne vyplatená. Žalobkyni nepredložil písomné vyhotovenie rozpočtu, t.j. koľko bude stáť celkové oplotenie a koľko materiálu bude potrebné zakúpiť. Žalovaný dodal, že najskôr bola vyhotovená zámková dlažba v prednej časti a následne oplotenie v prednej aj v zadnej časti. Zmluva o dielo bola uzavretá v písomnej podobe až dňa 02.06.2008, napriek tomu, že sa dielo začalo reálne zhotovovať už skôr a to od februára 2008, keď predná časť oplotenia bola zhotovená na Veľký piatok. Žalovaný sa nevedel vyjadriť ku skutočnostiam, prečo výstavba zadného oplotenia s poukazom na jeho výpoveď trvala 2 mesiace po dokončení prednej časti. Uzatvorenie Zmluvy o dielo požadovala matka žalobkyne, pričom táto mu bola predložená na podpis. Žalovaný ďalej uviedol, že vady diela chcel odstraňovať výstavbou rovnakého plota, pani K. mu však uviedla, že po dohovore so známym sa rozhodli, že sa to nebude stavať o rozmeroch 30 x 30 cm, ale 45 x 45 cm. Žalobkyni uviedol, že je potrebné dokúpiť raz toľko tehál, táto mu však povedala, že je to jeho chyba a má to vystavať na vlastné náklady. Drevo na výstavbu plota bolo dodané až potom, čo boli postavené stĺpiky aj v zadnej časti plota. Hranoly boli použité horizontálne medzi stĺpiky a na tieto hranoly sa potom upevňovali dosky. Hranoly boli použité vo vrchnej a spodnej časti plotu. Po dodaní dreva sa predmetné drevo namorilo a následne sa upevnilo. Montáž predmetných dosiek na plot prednej aj zadnej časti trvala asi dva alebo tri dni. Odmena za výstavbu plota bola vyplácaná po častiach, z toho dôvodu, že žalobkyňa uhrádzala materiál zabezpečený z jeho strany a okrem toho ešte uhrádzala aj odmenu za realizáciu diela.
12. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť. Uviedol, že dielo bolo odovzdané žalobkyni dňa 20.06.2008, pričom plot bol vybudovaný do výšky dvoch metrov s tým, že bol postavený zo stĺpikov na šírku dvoch tehiel. S takto vykonaným oplotením žalobkyňa súhlasila. Následne bol žalovaný vyzvaný, aby sa dostavil pozrieť spadnuté oplotenie. Medzi stranami bolo dohodnuté, že vady diela budú odstránené spôsobom, že bude vybudovaný nový plot do výšky dvoch metrov s tým, že stĺpiky budú na šírku štyroch tehál a nie dvoch ako predtým. Žalovaný realizoval výstavbu nového plota s tým, že základy neboli nanovo vykopané o rozšírenú časť plotu, len bol použitý betón o tejto šírke dodatočne spevnený s pôvodným betónom na šírku 4 tehál. Žalovaný vystavil tento nový plot len do výšky jedného metra, nakoľko nemal ďalší materiál, s tým, že žalobkyňa žiadala, aby zvyšná časť tehál bola zakúpená z prostriedkov žalovaného, s čím nesúhlasil. Plot pozostával z vymurovania stĺpikov, medzi ktorými sa nachádzali drevené časti oplotenia. Materiál bol dodaný zo strany žalobkyne, ostatné časti - kovové konštrukcie, betón, špárovanie, striešky boli dodané zo strany žalovaného. Predná časť oplotenia bola do výšky jedného metra. Právny zástupca ďalej uviedol, že pri výstavbe oplotenia bolo potrebné posledný stĺpik oplotenia v jednej časti, kde nie je ukončený na oplotenie susediace, resp. na dom, upevniť železným sperom a nedošlo by ku kmitaniu tohto oplotenia v prípade vetra alebo iných klimatických zmien. Žalovaný chcel uvedeným spôsobom odstrániť vady, avšak žalobkyňa chcela výstavbu nového plota. Ďalším variantom bolo to, že niektoré zo stĺpikov by sa spevnili tak, že sa vystavia zo štyroch tehál so železobetónovým jadrom a to posledný stĺpik a stĺpik, ktorý je v uhle a ktorý spája bočnú a zadnú časť plotu. Žalobkyňa s návrhom, aby boli takto spevnené tieto dva stĺpiky nesúhlasila a žiadala, aby boli takto spevnené všetky stĺpiky v zadnej časti. Medzi stranami došlo následne k dohode ohľadom odstránenia vád oplotenia a to tak, že žalovaný vybuduje stĺpiky v zadnej časti plota zo štyroch tehál so železobetónovým jadrom, keď žalobkyňa mala dodať tehly a žalovaný železobetón. Žalovaný takto dohodnuté odstraňovanie vád realizoval, postavil stĺpiky zo štyroch tehál, ale len do výšky jedného metra, pretože mal k dispozícii len toľko materiálu. Žalovaný zakúpil železné tyče a zalial betónom s tým, že tieto boli do výšky dvoch metrov, avšak tehly boli dodané len do výšky jedného metra. Žalovaný požadoval
od žalobkyne dodanie tehál, avšak táto nesúhlasila s takouto požiadavkou žalovaného a uviedla, že si má tieto tehly zabezpečiť a to v rámci odstraňovania vád, čiže bezplatne. Žalovaný s týmto nesúhlasil, keďže nemal k dispozícii tehly, ukončil realizáciu odstraňovania vád a na oplotení už ďalej nepracoval.
13. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči (č.l. 285 spisu) uviedol, že žalobkyňa presne nešpecifikovala, na čom je právne založený nárok, či na škode alebo na bezdôvodnom obohatení, zároveň poukázal na zásadu iura novit curia. Strany uzatvorili zmluvu o dielo, v ktorej síce chýbajú niektoré základné náležitosti, ale možno rámcovo určiť, že predmetom diela malo byť vykonanie oplotenia a cena mala byť určená iným spôsobom, v tomto prípade rozpočtom. Na základe tejto zmluvy bolo žalovaným dielo zhotovené, odovzdané a žalobkyňou prevzaté. Následne došlo vplyvom meteorologických podmienok k pádu časti plota, čo žalobkyňa reklamovala a žalovaný o tejto reklamácii rozhodol, že je oprávnená a akceptoval žalobkyňou, resp. v jej mene konajúcou matkou vybraný spôsobom odstránenia vád a to vybudovaním nového oplotenia v požadovanej kvalite. Spor nastal v tom, že žalobkyňa požadovala a žiadala vybudovanie plota v dvojnásobnej materiálnej náročnosti, to znamená za použitia dvojnásobného množstva materiálu. Žalovaný vybudoval v rámci odstránenia vady diela, dielo v polovičnej výške, namiesto dvojmetrovej výšky, jednometrové. Vzhľadom na to, že sa so žalobkyňou nedohodol na ďalšom dodaní potrebného materiálu ďalej vo veci nepokračoval. Následne až počas súdneho konania žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo en bloc. Stavba prednej časti pred domom a obmurovania plynových hodín nebola žiadnym spôsobom postihnutá vadou a slúžila účelu, na ktorý bola zhotovená, taktiež polovica výšky plotu v zadnej časti rovnako slúžila svojmu účelu. Ak by bolo odstúpenie od zmluvy dôvodné, minimálne v tomto rozsahu nevznikol nárok na vrátenie ceny za dielo. Ohľadom vzniku škody, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, k akej škode prišlo, akým zavinením a v akej kauzálnej súvislosti. V časti povinnosti odstránenia oplotenia nebolo preukázané, či takéto oplotenie ešte stojí a v akom je stave.
14. Z výpovede svedka Ing. K. O. vyplýva, že pri obhliadke oplotenia zistil, že toto nebolo realizované riadne, pretože v strede nosných pilierov teda stĺpikov nebola železobetónová výstuž, t.j. 2 roxorové tyče, ktoré mali byť zaliate betónom uprostred vymurovaného stĺpika. Plot bol vystavaný spôsobom, že stĺpiky boli vymurované na vápennú maltu, bez železobetónovej výstuže, do základu, ktorý bol nevhodný s tým, že stĺpiky boli postavené zo štyroch tehál dookola do výšky dvoch metrov. Obhliadku realizoval v čase, keď bola časť plota spadnutá a už sa realizovala oprava. Táto sa začala realizovať v zadnej ľavej časti plota s tým, že plot bol znova stavaný na pôvodnom základe, ktorý zo statického hľadiska nevyhovoval s tým, že základ mal byť realizovaný len pod stĺpikmi, a to vykopaním do hĺbky 60 cm, o rozmeroch 50 x 50 cm. Po vykonaní sondy pod tento základ zistil, že nebol v tvare štvorca, ale v tvare taniera a založený do hĺbky maximálne 30 cm, čo zo statického dôvodu nevyhovuje. O tom, akým spôsobom sa má realizovať výstavba takéhoto stĺpika vyplýva z noriem zakladania stavieb. Na jeho podnet dvaja pracovníci realizovali asanáciu spadnutého diela, boli poučení akým spôsobom majú realizovať opravu oplotenia, to znamená, že im povedal, aby rozobrali stĺp. Pracovníci realizovali opravu tak, že múrik, ktorý bol zo štyroch tehál vyplnili jednou roxorovou tyčou bez zaliatia betónu, čo absolútne nevyhovovalo podmienkam pre založenie oplotenia a preto im uviedol, že je potrebné, aby takýto stĺp bol opravený tak, že bude stĺpik vybudovaný z tehál po obvode a vo vnútri budú dve roxorové tyče zaliate betónom. Uviedol im, že základ musí byť založený do hĺbky 60 cm. Uvedené osoby začali opravovať plot pôvodným spôsobom, tak ako bol postavený, na čo ich zastavil a prikázal im, aby realizovali opravu stĺpika spôsobom prostredníctvom železobetónovej výstuže, dvoch roxorových tyčí zaliatych betónom a vybudovania riadnych základov. Odporučil štyri roxorové tyče o priemere 10 mm, čo bolo následne zmenené zo strany osôb realizujúcich opravu na dve roxorové tyče, o priemere 12 mm. Prítomná bola matka žalobkyne a žalobkyňa. Svedok ďalej uviedol, že v danej veci komunikoval len s majiteľkou a ak aj uviedol vo svojej výpovedi, že zastavil výstavbu oplatenia, uviedol to majiteľke a nie osobám, ktoré túto opravu oplotenia realizovali. Oprava sa dala realizovať len tým spôsobom, ktorý navrhol z dôvodu zachovania rovnakej architektúry, pričom vady murovanej časti plota sa nedali odstrániť iným spôsobom, nakoľko pre takýto stĺpik je dôležité, aby mal železobetónovú konštrukciu dostatočne ukotvenú do zeme. Spôsob výstavby stĺpiku, čo sa týka položenia tehál, roxorových tyčí a zaliatia betónom je postačujúci, avšak stĺpik nie je postavený na dostatočnom základe, nakoľko pri nárazovom vetre môže spôsobiť vykývanie a spadnutie týchto stĺpikov. V prípade, ak by bolo medzi stĺpikmi použité len pletivo, vietor by mal voľný priestor a nenarážal by tak na plochu medzi stĺpikmi, ktorá bola vyplnená drevom. Pri plote o výške jedného metra je potrebné, pri založení akéhokoľvek plotu, vykopať základ pod nosné prvky plotu do hĺbky 60 cm, v tomto prípade bolo dôležité, že medzi stĺpikmi sa nachádzala výplň z drevených líšt a preto bolo potrebné, aby plot mal oporu v stĺpikoch, ktoré by boli riadne ukotvené v zemi do hĺbky 60
cm. Takáto hĺbka stĺpika by bola potrebná aj pri stĺpikoch oceľových, ak by bolo použité v medzipriestore pletivo.
15. Z výpovede svedka S. H. vyplýva, že pracoval na výstavbe plotu, s tým, že realizoval výstavbu prednej aj zadnej časti plotu. Na stavbe plotu sa zúčastňoval len ako pomocník, samotnú výstavbu plota robil žalovaný. Stĺpiky o výške 2,20 metrov vystaval žalovaný z tehiel, uprostred ktorých bola drevená výplň. V prednej časti sa vystaval plot takým istým spôsobom, len ten bol o polovicu menší. Zadná časť plota mala celoliaty základ, t.j. po celom obvode bol postavaný základ a to v šírke asi 30 cm, pričom dĺžka betónového základu bola približne 20 metrov. Svedok tiež uviedol, že nebol prítomný, keď sa dojednávali zmluvné podmienky a to, ako má plot vyzerať. Po tom, čo plot spadol a to asi v troch štvrtinách mu žalovaný uviedol, že plot sa bude stavať novým spôsobom a to tak, že stĺpik bude postavený v jednom rade zo štyroch tehál, uprostred bude železobetónová výplň, ktorú budú tvoriť štyri roxorové tyče, ktoré mali byť zaliate betónom. Základ sa nemenil, ostal pôvodný a na tento sa nanovo stavali stĺpiky o šírke štyroch tehál. Stĺpik tak, ako bol postavený prečnieval zo základov. Takýmto spôsobom sa vystavili stĺpiky len do polovice výšky pôvodného stĺpika, pretože neboli k dispozícii tehly. Svedok ďalej uviedol, že bol osobne pri tom, keď žalovaný oznámil žalobkyni, že je potrebné dodať tehly, pretože už boli všetky použité. Žalobkyňa uviedla žalovanému, akým spôsobom má plot opravovať, stalo sa tak v pondelok, keď prišli hneď po tom, čo plot spadol, s tým že žalobkyňa sa ohľadom opravy s niekým poradila. V prednej časti sa realizovala výstavba stĺpikov z dvoch tehál s tým, že boli spájané maltou a uprostred týchto stĺpikov sa nenachádzalo nič, žiaden železobetón, ani betón. Tehly stĺpikov boli nalepené na základ maltou.
16. Z výpovede svedka S. D. K. súd zistil, že žalobkyňa si kúpila rodinný dom, pričom bolo potrebné vybudovať oplotenie v prednej a zadnej časti ako aj zámkovú dlažbu. Žalovaného zohnala cez inzerát a tento jej vystaval prednú časť oplotenia aj zámkovú dlažbu. Žalovaný musel najprv vybudovať prednú časť okolo plynových a elektrických hodín, pretože bez toho by nemohol robiť zámkovú dlažbu. Ohľadom zadnej časti oplotenia prišla žalobkyňa so žalovaným dohodnúť sa, či jej požičia peniaze na zadnú časť oplotenia. Žalovaný uviedol, že to postaví za cenu 66.000,- Sk. Svedkyňa ďalej uviedla, že trvala na tom, aby bola zmluva o dielo v písomnej podobe, pričom bola prítomná, keď sa predmetná zmluva podpisovala. Ak je v zmluve o dielo uvedené, že sa má vykonať výstavba oplotenia rodinného domu na parc. č. XXXXX/X, mali tým účastníci zmluvného vzťahu na mysli oplotenie zadnej časti, aj keď to tam nie je uvedené, pretože predná časť a zámková dlažba boli už zhotovené. Ak je v zmluve uvedené, že cena bude podľa rozpočtu a dohody, bolo to z toho dôvodu, že žalovaný uviedol, koľko bude stáť dlažba, ale tiež uviedol, že cena sa môže navýšiť. Žalobkyni poskytla na vybudovanie zadnej časti oplotenia sumu 88.000,- Sk. Pri výstavbe zadnej časti oplotenia nebola prítomná, bola tam až po tom, čo plot spadol a to aj v prítomnosti F. O.. V čase, keď F. oznámil, že plot bol postavený neodborne, bol pri prítomný aj žalovaný. F.. O. uviedol žalovanému, prečo plot spadol, s tým, že neboli vystužené stĺpiky. Zároveň sa rozprávali aj ohľadom odborných murárskych prác. Žalovaný priznal chybu a uviedol, že sa to bude snažiť napraviť. Ohľadom odstránenia vád spadnutého oplotenia sa žalovaný rozprával už len so žalobkyňou. Následne bola prítomná, ešte pri jednom stretnutí so žalovaným, kedy plot nebol dostavaný a žalobkyňa sa so žalovaným nemienila rozprávať, lebo bol pod vplyvom alkoholu. Stretnutie skončilo tak, že žalovaný uviedol, že ak mu neposkytne peniaze na dostavbu oplotenia, odíde preč.
17. Z doložených listín súd zistil, že žalobkyňa ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 02.06.2008 Zmluvu o dielo č. X/XXXX, predmetom ktorej bolo vyhotovenie oplotenia rodinného domu parcela č. XXXXX/X katastrálne územie Y.. V zmysle článku III. bola cena za dielo dojednaná tak, že bude stanovená podľa rozpočtu a dohody.
18. Z podania označeného ako Výzva na odstránenie vád zo dňa 10.08.2008 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na odstránenie vytýkaných nedostatkov v lehote 7 dní a to nezakotvenie plotu najmä murovaných častí do hĺbky 30 cm pod povrch - železobetón + 25 cm tvárnice; nerovné a nedostatočne hrubé steny murovaných častí plotu, vykonanie diela tak, aby bol zhotovený plot dostatočne ukotvený a stabilný. Žalovaný bol zároveň upozornený, že v prípade márneho uplynutia tejto lehoty a z dôvodu porušenia povinností žalovaného ako zhotoviteľa dôjde k odstúpeniu od zmluvy.
19. Z posúdenia oplotenia rodinného domu na parc. č. XXXX/X vypracovanom F.. M.. M.. K. O. vyplýva, že oplotenie na juhovýchodnej časti pozemku bolo realizované formou horizontálnych dosák kotvených do murovaných stĺpikov z režného muriva 300x300 mm murovaných jednoduchou väzbou na
vápennocementovú maltu. Stĺpiky boli položené na základ z prostého betónu šírky 300 mm, osadeného do hĺbky 600 mm. Stĺpiky o výške 2000 mm neboli stužené proti horizontálnym silám potrebnou statickou úpravou. Po reklamácii diela sa žalovaný snažil chybu napraviť tak, že oplotenie začal prestavovať systémom murovaných stĺpikov 300x300 mm, pričom do stredu vložil dva roxory ukotvené do betónového základového pásu. Na nevhodnosť tohto variantu bol žalovaný upozornený a bolo navrhnuté riešenie. Z časti posúdenia označenej ako Jestvujúci stav vyplýva, že stĺpiky 450 x 450 mm sú osadené na rozšírenom základe, ale tento nespĺňa parametre rozšíreného základu v rozmeroch ani hĺbke.
20. Z písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 03.12.2009 vyplýva, že strany uzavreli zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie oplotenia v zadnej časti rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne. Tvrdenia žalovaného o tom, že predmetom uzavretej zmluvy o dielo malo byť aj oplotenie v prednej časti rodinného domu, sú nepravdivé a účelové. Sám právny zástupca žalovaného na prvom pojednávaní uviedol, že „plot vybudovaný do výšky 2 metre bol odovzdaný.“ Plot s takýmito parametrami zhotovoval, resp. mal zhotoviť žalovaný len v zadnej časti rodinného domu, naopak plot v prednej časti mal byť postavený len vo výške cca necelého 1 metra. Prvotná obrana právneho zástupcu žalovaného spočívala v tvrdení, že po prvom neúspešnom vykonaní diela žalovaným došlo k uzavretiu novej zmluvy o dielo. Samotný žalovaný však sám na pojednávaní dňa 16.02.2010 výslovne uviedol, že žiadna ďalšia/nová zmluva nebola uzavretá. Pád oplotenia bol spôsobený konštrukčnou vadou oplotenia (oploteniu chýbala výstuž a boli urobené nepostačujúce základy oplotenia), tzn. pád oplotenia bol následkom jeho vadného (nie riadneho) zhotovenia diela žalovaným. Uvedenú skutočnosť potvrdila na pojednávaní odborne spôsobilá osoba v oblasti stavebníctva, F., ktorá jasne uviedla, že postavenie oplotenia, resp. murovaných stĺpikov spôsob, ako to realizoval žalovaný, nie je v zmysle príslušných technických noriem možné za účelom ich riadneho zhotovenia a následne funkčného užívania. Potom, ako došlo k pádu oplotenia, bol žalovaný žalobkyňou vyzvaný na odstránenie vád diela, a zároveň aj informovaný zo strany žalobkyne, ako aj F.. O., o príčinách pádu oplotenia. Taktiež bol žalovaný usmernený, ako by mohol po technickej stránke postupovať pri jeho zhotovovaní. Aj napriek uvedenému žalovaný nikdy riadne nezhotovil oplotenie. Preto žalobkyňa odstúpila od uzavretej zmluvy o dielo z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného riadne vykonať dielo. Žalobkyňa má za to, že vymáhaná pohľadávka predstavuje škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného riadne vykonať dielo v zmysle Obchodného zákonníka. V danom prípade boli naplnené zákonné predpoklady v podobe porušenia povinnosti, vznikom škody a preukázaním príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou pre priznanie náhrady škody žalobkyni. Žalovaný ako zhotoviteľ diela nepostupoval v rámci vykonávania diela s odbornou starostlivosťou. Dielo zhotovoval bez znalosti príslušných technických noriem a spôsobom, v dôsledku ktorého dielo nikdy nemohlo byť funkčne zhotovené a slúžiť svojmu účelu. Vadným zhotovením diela žalovaný porušil svoju povinnosť riadne vykonať dielo. Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 2.389,96 eur titulom ceny diela. Uvedená suma predstavuje skutočnú škodu na strane žalobkyne ako majetkovú ujmu, o ktorú bol zmenšený majetok žalobkyne, nakoľko žalobkyňa nenadobudla riadne zhotovené oplotenie ako ekvivalent uvedenej, ňou uhradenej sumy. Žalobkyňou poskytnuté peňažné plnenie žalovanému spĺňa pojmové znaky bezdôvodného obohatenia, nakoľko predstavuje úhradu za plnenie poskytnuté žalovaným v podobe pracovnej činnosti pri zhotovovaní ceny diela, tzn. ide o cenu jeho práce; nárok na cenu diela vzniká jeho riadnym vykonaním, pričom žalovaným poskytnuté plnenie v rámci zhotovovania oplotenia sa ukázalo byť po vykonaní diela vadné ako celok, tzn. peňažná odplata bola žalobkyňou poskytnutá z právneho dôvodu, ktorý odpadol a žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že prijal peňažné plnenie za riadne zhotovenie oplotenia, ktoré však neuskutočnil. Pokiaľ by súd považoval za pravdivé tvrdenia žalovaného o tom, že predmetom zmluvy o dielo malo byť zhotovenie oplotenia aj v prednej časti rodinného domu, uvedené nemá žiadny vplyv na právnu stránku veci. Žalovaný v konaní uviedol, že v rámci zhotovovania oplotenia v prednej časti domu postupoval rovnako a staval ho bez výstuže. I v prípade oplotenia v prednej časti domu žalobkyňa musela na vlastné náklady zabezpečiť jeho opravu, tzn. i v prípade oplotenia v prednej časti domu zhotoviteľ porušil svoju povinnosť vykonať dielo riadne. Žalobkyňa teda nemá z vykonanej práce žalovaného, resp. z čiastkových výsledkov jeho práce, ktoré ostali po páde oplotenia, žiadny prospech a nemôže ich žiadnym spôsobom využiť. Z uvedeného dôvodu v spojení so skutočnosťou, že zhotoviteľ vykonáva dielo na vlastné nebezpečenstvo, žalobkyňa požaduje odstránenie zvyšku nekvalitne vykonaného diela (zrúcaniny), a to vyprataním predmetnej nehnuteľnosti, tzn. vrátením veci do pôvodného stavu po zániku zmluvy o dielo.
21. Z podania označeného ako Odstúpenie od zmluvy zo dňa 03.12.2009 vyplýva, že žalobkyňa odstúpila od Zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa 02.06.2008 medzi stranami z dôvodu podstatného porušenia zmluvy zo strany žalovaného a následného neodstránenia vád diela v primeranej dodatočnej lehote.
22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
23. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
24. Podľa ustanovenia § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
25. Podľa ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
26. Podľa ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
27. Podľa ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
28. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením.
29. Podľa ustanovenia § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.
30. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
31. Podľa ustanovenia § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
32. Podľa ustanovenia § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
33. V danej veci rozhodol súd rozsudkom č.k. 15Cb/151/2008-294 zo dňa 27.12.2015, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.389,96 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti návrh zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
34. Na základe odvolaní podaných žalobkyňou a žalovaným, Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 31Cob/60/2015-318 zo dňa 31.03.2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie zatiaľ jednoznačne nepreukazuje, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené v januári 2010. V prvom rade bude úlohou súdu prvého stupňa sa dôsledne
vysporiadať s právnym úkonom samotného odstúpenia od zmluvy v spojení so zistením a preukázaním existencie dôvodov pre takýto právny úkon a ustálenia, či sa jedná o odstúpenie platné a teda, či zo strany žalovaného nastalo také porušenie zmluvy, na základe ktorého má žalobkyňa právo odstúpiť od zmluvy. Žalovaný ako zhotoviteľ reklamáciu nepopieral a začal vady diela (spadnutý plot) odstraňovať tým, že staval už plot na šírku 4 tehál, ako v rámci spôsobu odstraňovania vád požadovala žalobkyňa. Žalovaný ako zhotoviteľ nerozporoval porušenie svojich povinností a nezbavoval sa zodpovednosti za vadu, ktorú začal odstraňovať. Je nesporné, že sa jedná o vadu odstrániteľnú a ako vyplynulo i z dokazovania, žalobkyňa súhlasila s tým, že žalobca začal vady diela odstraňovať. Ďalej dokazovanie preukázalo, že k tomu, aby mohla byť vada odstránená opravou a bol postavený plot v šírke 4 tehál, oproti pôvodnej šírke 2 tehál, bolo logicky potrebné zabezpečiť väčšie množstvo materiálu, ako bolo pôvodne predpokladané. Materiál - tehly, z pôvodne postaveného oplotenia žalovaný opäť použil v rámci odstraňovania vád, ale nakoľko pôvodné množstvo materiálu nepostačovalo na opravu plota v šírke 4 tehál a výške 2m, žalovaný žiadal od žalobkyne zabezpečiť ďalší stavebný materiál, aby mohol pri odstraňovaní vád diela pokračovať. Žalobkyňa potvrdila, že odmietla zabezpečiť žalovanému ďalší stavebný materiál a mala za to, že tento stavebný materiál si má zabezpečiť sám. Ak žalobkyňa neposkytla potrebnú súčinnosť a ďalší materiál nezabezpečila, nemohol žalovaný pokračovať v odstraňovaní vád opravou, teda nezapríčinil, že na odstraňovaní vád diela nepokračoval a v takomto prípade nemožno dospieť k záveru, že by odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne z dôvodu nečinnosti žalovaného bolo dôvodné.
35. V priebehu ďalšieho konania právny zástupca žalobkyne uviedol, že nie je vôbec relevantné pre ďalší postup v konaní vyhodnotenie otázky, či došlo k odstúpeniu od zmluvy, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že vychádzajúc zo zmluvy o dielo č. 1/2008 uzatvorenej medzi stranami sporu bola dohodnutá cena diela ako fixná, a to vo výške 66 000 Sk. Keďže zmluva neuvádza spôsob úhrady je potrebné uplatniť § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nárok na cenu diela vzniká vykonaním diela. Zhotoviteľ mal dielo vykonať a odovzdať k 20.06.2008, pričom je zrejmé, že dielo nevykonal riadne, nakoľko dielo ako také bolo zničené a to v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zhotoviteľa, ktorý si chybu aj priznal. Pokiaľ tu teda bol nejaký nárok na cenu diela, tak ten odpadol, pričom akýkoľvek iný nový nárok zhotoviteľa na cenu diela nevznikol. Zhotoviteľ priamo v zmluve v článku 2 vyhlasuje, že žalobkyni aj v budúcnosti uhradí všetky náklady súvisiace s opravou skrytých vád predmetu zmluvy o dielo, ak sa tieto v budúcnosti vyskytnú. A tieto sa nepochybne vyskytli. Zhotoviteľ tak nemá podľa zmluvy o dielo právo na akékoľvek peňažné plnenie nad rámec dohodnutej sumy 66.000 Sk. Žalobkyňa zaplatila žalovanému dokonca vyššiu sumu ako 66.000 Sk, a to sumu 88.000 Sk, čo žalovaný potvrdil. Žalovanému nárok na cenu diela nikdy nevznikol a ani nikdy nemohol vzniknúť za žiadnych okolností. Či už by šlo o nárok z bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody, je zrejmé, že žalovaný nevykonal dielo riadne, Na základe písomnej zmluvy o dielo bola dohodnutá cena diela, pri tom nebola dohodnutá splatnosť, bol dohodnutý Obchodný zákonník, z ktorého vyplýva podľa § 548, že nárok na cenu diela vzniká riadnym vykonaním diela. K tomuto nikdy nedošlo a teda otázka odstúpenia od zmluvy je vo vzťahu k vyššie uvedenému irelevantná pre ďalšie rozhodovanie súdu vo veci samej, s prihliadnutím na závery odvolacieho súdu.
36. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 09.11.2016 uviedol, že súd nie je právnou kvalifikáciou sporovej strany viazaný. Okresný súd Trnava, ako aj Krajský súd v Trnave na základe skutkového stavu, ktorý nebol doplnený o žiadne nové skutočnosti, právne kvalifikoval nárok uplatnený žalobou ako nárok, ktorý má vyplynúť z uplatnenia zodpovedností za vady, následného odstúpenia od zmluvy a s tým súvisiacej povinností vrátiť všetko, čo účastník zmluvy na základe zmluvy dostal z titulu bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej veci nie je dôvod na zmenu právnej kvalifikácie uplatneného nároku, ktorá bola ustálená prvoinštančným, ako aj odvolacím súdom, nakoľko žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prekvalifikovanie uplatneného nároku.
37. Okrem toho na pojednávaní uviedol, že naďalej trvajú na tom, v zhode s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu, že neboli splnené ani formálne, ani materiálne znaky odstúpenia, t.j. odstúpenie od zmluvy nebolo žalovaným doručené, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, rovnako neboli splnené materiálne dôvody na odstúpenie od zmluvy, a to či už zmluvou alebo zákonom stanovených. Žalovaný od počiatku nepopiera, že v dôsledku vady diela došlo k jeho poškodeniu v jeho časti, avšak na základe dohody medzi zmluvnými stranami, dielo na vlastné náklady v rozsahu hlavnej časti traktu odstránil a vybudoval podľa pokynov žalobkyne do takej miery, do akej mu bola poskytnutá súčinnosť, t.j. v polovičnom rozsahu, pretože len na toľko mu postačoval poskytnutý materiál. Keďže na oprave diela nemohol pre neposkytnutie súčinnosti pokračovať, v takomto stave dielo odovzdal žalobkyni.
38. V ďalšom konaní (po zrušení rozsudku a vrátení veci odvolacím súdom) neboli stranami navrhnuté ani predložené žiadne ďalšie dôkazy, teda nedošlo ani k zmene skutkových zistení súdu, preto súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel k nasledovnému právnemu záveru:
39. Zo spisu vyplynulo, že záväzkový vzťah bol medzi stranami založený písomnou zmluvou zo dňa 02.06.2008 uzatvorenou podľa ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka dáva možnosť stranám záväzkového vzťahu dohodnúť sa, že na ich vzťah sa bude vzťahovať režim Obchodného zákonníka, a to aj v prípadoch, keď tento vzťah nemožno podriadiť režimu Obchodného zákonníka. Podmienkou je požiadavka písomnej formy takejto dohody. V danom prípade strany v úvodných ustanoveniach zmluvy uviedli ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorými sa zmluva spravuje, z čoho je zrejmý úmysel účastníkov zmluvného vzťahu smerujúci k voľbe práva a niet pochybností o tom, že aj v prípade, ak zmluvné strany odkážu na konkrétne ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa úpravy Zmluvy o dielo, ako je to v tomto prípade, jasne vyplýva úmysel zmluvných strán, aby sa ich zmluvný vzťah spravoval Obchodným zákonníkom. Záväzkový vzťah medzi stranami v danej veci je teda platne podriadený v zmysle ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka ustanoveniam Obchodného zákonníka.
40. Súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, či uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 2.389,96 eur je voči žalovanému dôvodný. Žalobkyňa preukázala, že dňa 02.06.2008 uzavrela ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie oplotenia na pozemku parc. č. XXXXX/X zapísaného na LV č. XXXX. Žalovaný v konaní namietal, že predmetom písomnej zmluvy bolo tak oplotenie prednej, ako aj zadnej časti rodinného domu a nie len oplotenie zadnej časti domu ako tvrdí žalobkyňa. Z písomného znenia zmluvy síce vyplýva, že predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonať oplotenie rodinného domu parcela č. XXXXX/X., avšak z výpovede žalobkyne, ako aj svedkyne S. D. K. vyplýva, že uvedenou formuláciou mali strany na mysli len oplotenie zadnej časti rodinného domu, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy bola už predná časť oplotenia zhotovená a odovzdaná. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj samotný žalovaný, ktorý uviedol, že predná časť oplotenia bola ukončená a odovzdaná na Veľký piatok (t.j. 21.03.2008). Z uvedeného vyplýva, že dielo - oplotenie prednej časti rodinného domu bolo žalovaným odovzdané viac ako dva mesiace predtým, ako malo údajne dôjsť k uzavretiu písomnej zmluvy ohľadom tohto diela. Zároveň súd poukazuje aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, ktorý na prvom pojednávaní uviedol, že plot vo výške dva metre bol vybudovaný s tým, že bol postavený zo stĺpikov, ktorých šírka bola tvorená dvoma tehlami, pričom plot s uvedenými parametrami mal žalovaný zhotoviť len v zadnej časti rodinného domu. Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že predmetom Zmluvy o dielo bolo vykonanie oplotenia zadnej časti pozemku parc. č. XXXXX/X, pričom plot mal pozostávať zo stĺpikov vo výške dvoch metrov, medzi ktorými sa mali nachádzať drevené časti oplotenia. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ukončil a odovzdal dielo dňa 20.06.2008. Následne v dôsledku vád diela vplyvom poveternostných podmienok došlo k pádu uvedeného diela - oplotenia, čo žalobkyňa riadne reklamovala a požadovala odstránenie vád diela jeho opravou. V konaní bolo preukázané výpoveďou svedka F., že pád postaveného oplotenia bol spôsobený konštrukčnou vadou oplotenia, pričom spôsob realizácie oplotenia nebol v súlade s príslušnými technickými normami. Sám žalovaný v priebehu konania potvrdil, že sa neinformoval a ani nie je informovaný, aké technické normy majú byť splnené pri výstavbe takéhoto plota, pričom tento staval len na základe svojej úvahy. Žalovaný uznal zodpovednosť za vady a tieto sa zaviazal odstrániť. V danom prípade išlo o odstrániteľnú vadu, pričom dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný pristúpil k odstraňovaniu vád oplotenia jeho opravou tak, že tehly z pôvodne postaveného oplotenia žalovaný opäť použil v rámci odstraňovania vád a to spôsobom, že stĺpiky oplotenia postavil na šírku štyroch tehál, s tým, že v strede stĺpikov bola železobetónová výstuž, pričom takto zhotovené dielo malo výšku jedného metra. K tomu, aby mohla byť vada odstránená opravou a bol postavený plot v šírke 4 tehál, oproti pôvodnej šírke 2 tehál, bolo potrebné zabezpečiť väčšie množstvo materiálu, ako bolo pôvodne predpokladané. Žalobkyňa potvrdila, že odmietla zabezpečiť žalovanému ďalší stavebný materiál a mala za to, že tento stavebný materiál si má zabezpečiť sám. Následne, keďže žalovaný nemal k dispozícii ďalší stavebný materiál (tehly), ukončil realizáciu odstraňovania vád a na oplotení už ďalej nepracoval.
41. Ustanovenia § 436 a § 437 Obchodného zákonníka upravujú dôsledky porušenia zmlúv podľa toho, či išlo o podstatné, resp. nepodstatné porušenie zmluvy v nadväznosti na ust. § 345 a § 346 Obchodného zákonníka. Základným kvalifikačným znakom porušenia zmluvy podstatným spôsobom
je, že oprávnená strana stratí záujem na plnení zmluvy, ktorý súvisí s tým, že v dôsledku porušenia zmluvy nemôže očakávať ten výsledok, aký mal byť dosiahnutý, keby nedošlo k porušeniu zmluvy. Ak oprávnená strana právo od zmluvy včas odstúpiť nevyužije, nestratí síce právo od zmluvy odstúpiť, ale môže využiť len režim nepodstatného odstúpenia od zmluvy. V danom prípade niet pochýb o tom, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvy o dielo, nakoľko vadne skonštruovaný plot neplnil nielen estetickú funkciu, ale ani svoju základnú úžitkovú funkciu (zabránenie vnikaniu cudzích osôb, zvierat, zveri na pozemok).
42. Podmienkou uplatnenia nároku z vadného plnenia je to, že objednávateľ musí vady zhotoviteľovi oznámiť a zvoliť si nárok z vadného plnenia. V predmetnej veci bol žalovaný (zhotoviteľ diela) upozornený na vady, ktoré so súhlasom žalobkyne (objednávateľky) i odstraňoval, a to opravou diela.
43. Napriek tomu, že žalobkyňa predložila súdu znenie odstúpenia od zmluvy zo dňa 03.12.2009 (č.l. 75 spisu), podací lístok (č.l. 76 spisu) a doručenie odstúpenia od zmluvy potvrdil na pojednávaní dňa 16.02.2010 aj samotný žalovaný (č.l. 96 spisu), podľa názoru odvolacieho súdu vykonané dokazovanie jednoznačne nepreukazuje doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému, a keďže v ďalšom konaní neboli v tomto smere zo strany žalobkyne produkované žiadne ďalšie dôkazy, súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu považoval odstúpenie žalobkyne od predmetnej zmluvy o dielo za nepreukázané.
44. Keďže odstúpenie od zmluvy vyhodnotil súd za nepreukázané a neopodstatnené (prihliadajúc na závery odvolacieho súdu), ďalej sa nezaoberal zisťovaním a hodnotením existencie dôvodov pre odstúpenie od zmluvy, resp. (ne)platnosťou odstúpenia od zmluvy.
45. Z ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich nároky z vád pri porušení zmluvy vyplýva, že ak objednávateľ uplatní včas vady a nárok na odstránenie vád opravou v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote a zhotoviteľ tieto vady neodstráni, resp. oznámi objednávateľovi, že ich neodstráni v tejto lehote, môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z ceny diela. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané a žalobkyňou ani tvrdené, že by si voči žalovanému v rámci zodpovednosti za vady uplatnila nárok na zľavu z ceny diela.
46. V zmysle § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný záväzok nezaniká poskytnutím vadného plnenia, ale až uspokojením nároku z vadného plnenia, ktorý si neuspokojený veriteľ uplatnil. Keďže žalobkyňa nemala právo odstúpiť od zmluvy (resp. nebolo ani preukázané, že by od zmluvy odstúpila), mohla voči žalovanému uplatňovať nároky z vád tovaru v zmysle ustanovenia § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka.
47. V zmysle § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka (primerane aplikovaného na vady diela) ak objednávateľ požaduje odstránenie vád, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel zhotoviteľovi, uplatniť iné nároky z vád, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže mu zhotoviteľ oznámi, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote. V zmysle ods. 5 tohto ustanovenia (primerane aplikovaného na vady diela) ak zhotoviteľ neodstráni vady v lehote vyplývajúcej poskytnutej primeranej lehote, môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní zhotoviteľa na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení dodatočnej primeranej lehoty alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže objednávateľ bez súhlasu zhotoviteľa meniť.
48. V danom prípade došlo medzi stranami k dohode o odstraňovaní vád diela jeho opravou. Keďže žalobkyňa žalovanému odstránenie vád diela opravou neumožnila nedodaním potrebného stavebného materiálu, nevznikol jej nárok na odstúpenie od zmluvy a teda následne ani na vrátenie poskytnutého plnenia (sumy 2.389,96 eur), pričom nárok na zľavu z diela si voči žalovanému neuplatnila. Rešpektujúc názor odvolacieho súdu, dospel súd na základe vyššie uvedeného k záveru, že vzhľadom na to, že žalobkyňa neposkytla žalovanému potrebnú súčinnosť a ďalší stavebný materiál nezabezpečila, nemohol žalovaný pokračovať v odstraňovaní vád opravou, teda nezapríčinil, že na odstraňovaní vád diela nepokračoval, preto žalobkyni nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy z dôvodu nečinnosti žalovaného.
49. Súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, či žalobkyni vznikla škoda. Vadné vykonanie diela je predpokladom tak zodpovednosti za vady, ako aj zodpovednosti za škodu. Náhrada škody je upravená v ustanovení § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom tu ide o objektívnu zodpovednosť, u ktorej sa síce neuplatňuje hľadisko, či osoba, ktorá mala porušiť svoj záväzok, toto porušenie zavinila alebo nie, ale poškodený musí v konaní najskôr bezpečne preukázať, že označený škodca porušil niektorú zo zmluvných povinností, v danom konkrétnom prípade tvrdené porušenie povinnosti vykonať dielo riadne a že v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti vznikla škoda.
50. Cestou uplatňovania zodpovednosti za škodu, nie je možné dosiahnuť odčinenie majetkovej ujmy objednávateľa diela spočívajúce v samotnej vadnosti zhotovenej veci alebo prevedenej opravy (úpravy). Náprava tejto majetkovej ujmy môže byť objednávateľovi priznaná vždy len v rámci zodpovednosti zhotoviteľa za vady. Obchodný zákonník v ustanovení § 440 ods. 2 vylučuje súbeh nárokov z vád diela (zo zodpovednosti za vady) s nárokom na náhradu škody. Uvedené ustanovenie § 440 ods. 2 určuje, že uspokojenie ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437 nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, teda ani z titulu náhrady škody. Pri rozlíšení medzi tým, kedy má majetková ujma objednávateľa povahu vady diela a kedy má povahu škody, je potrebné vychádzať z toho, že zatiaľ čo o vadu ide tam, kde ujma spočíva vo vadnom prevedení diela (vo vadnosti vykonaného diela), ujma, ktorá vznikla ako následok tohto vadného plnenia, je škodou objednávateľa. Keďže nárok na náhradu škody je len subsidiárnym nárokom vo vzťahu k nárokom z vád tovaru, nebolo možné priznať žalobkyni ňou uplatnenú sumu ani titulom náhrady škody, ktorá mala spočívať práve vo vadách diela.
51. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
53. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre správanie žalovaného vzatá sčasti späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, mal žalobca z tohto pohľadu vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný, platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2008, sp. zn. 3 M Cdo 1/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010)
54. Na základe uvedeného rozhodol súd o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade späťvzatím žaloby v časti výroku, v rámci ktorého sa domáhala odstránenia oplotenia procesne zavinila žalobkyňa čiastočné zastavenie konania a vo zvyšnej časti veci bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.)