Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoZm-56-2016.pdf
PDF · 107.65 KB
Case nature
Subarea
16CoZm/56/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej vo veci navrhovateľa UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želatavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČ 649 48 212, Česká republika, podnikajúci v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO 47 251 336, proti dlžníkovi Ing. Y. T., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt Q. XXXX/X, XXX XX M., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia eventuálne neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 37CbZm/23/2016-24 zo dňa 11. novembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Dlžníkovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vo výroku II. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a vo výroku III. žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2. Návrhom na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, eventuálne neodkladného opatrenia, sa navrhovateľ domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX katastrálne územie L. L., obec U. M., okres T. : stavba vila V., súpisné číslo XX, na pozemku parcela KNC č. XXX, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, je evidovaný na LV č. XX, nachádzajúcej sa vo výlučnom vlastníctve dlžníka Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. 3, M., v celosti, eventuálne, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by súd vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti uložil dlžníkovi nenakladať s uvedenou nehnuteľnosťou. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/SB/XXXX zo dňa 16.3.2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 26.3.2015, dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2015, dodatku č. 3 zo dňa 10.6.2016, poskytol spoločnosti FAIDA, s.r.o. úver vo výške 500 000 eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť najneskôr 16.3.2017. V zmysle bodu 3.3.4 zmluvy o úvere sa dojednaná výška úverového limitu znižuje posledný deň každého kalendárneho mesiaca o sumu 50 000 eur, po prvý krát ku dňu 30.6.2016. Nakoľko bol dlžník ku dňu 5.10.2016 v prečerpaní úverového limitu vo výške 199 757 eur, žalobca využil svoje oprávnenie požadovať okamžité zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom aj pred časom dohodnutým v zmluve o úvere a úver sa stal splatným dňa 10.10.2016. Navrhovateľ oznámením o predčasnej splatnosti úveru a výzvou na úhradu celého zostatku úveru poskytol dlžníkovi lehotu na plnenie 3 dni odo dňa doručenia listu. Lehota na plnenie uplynula dňa 18.10.2016. Návratnosť úveru je zabezpečená vlastnou blankozmenkou vystavenou dňa 16.3.2015 v Senici dlžníkom a avalovou zmenkovými ručiteľmi: Y. T., bytom H. XXX, K.. Y. T., bytom Q. XXXX/X, M.. Dlžník - K.. Y. T. bola v čase poskytnutia úveru spoločníkom dlžníka
- FAIDA, s.r.o. V zmysle čl. III. dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. XXXXXXA/SB/XXXX zo
dňa 16.3.2015 bol navrhovateľ ako majiteľ blankozmenky oprávnený v prípade neplnenia úveru riadne a včas vyplniť chýbajúce údaje na blankozmenke, zmenkovú sumu a údaj o splatnosti zmenky, k vyplneniu ktorých žalobca pristúpil v súlade s dohodou a doplnil zmenkovú sumu vo výške 437 327 eur a dátum splatnosti zmenky 21.10.2016. Navrhovateľ zaslal dlžníkovi - K.. Y. T., a zmenkovému ručiteľovi Y. T. dňa 21.10.2016 oznámenie o vyplnení blankozmenky a vyzval ich na úhradu zmenkovej sumy do 3 dní odo dňa splatnosti zmenky. Vo vlastníctve K.. Y. T. sa nachádza nehnuteľný majetok evidovaný na LV č. XXXX, katastrálne územie L. L., obec U. M., okres T. : stavba U. V., súpisné číslo XX, na pozemku parcela KNC č. XXX, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, je evidovaný na LV č. XX, v celosti. Navrhovateľ má dôvodnú obavu, že exekúcia by mohla byť ohrozená najmä možnými snahami K.. Y. T. zbaviť sa nehnuteľnosti a dostať ju mimo dispozície výkonu súdneho rozhodnutia. Tým by bolo ohrozené (s najväčšou pravdepodobnosťou úplne znemožnené) vymoženie pohľadávky navrhovateľa
- veriteľa, keďže zmenkový ručiteľ Y. T. nedisponuje žiadnym majetkom bez tiarch. Veriteľ navrhol K.. Y. T. na zabezpečenie svojej pohľadávky zriadenie záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Podľa zistení veriteľa K.. Y. T. plánuje v najbližších dňoch nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu. Z týchto dôvodov bol veriteľ toho názoru, že k súdnemu uplatneniu nároku je potrebné poskytnúť ochranu v podobe zabezpečovacieho opatrenia eventuálne neodkladného opatrenia.
3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom a predloženými listinnými dôkazmi. Za použitia § 343 ods. 1 - 3, § 344, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 CSP návrh veriteľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, eventuálne neodkladného opatrenia, zamietol. Uviedol, že zabezpečovacie opatrenie predstavuje inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípadoch, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že pre rozhodnutie súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, rovnako ako pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, o ktorej sa má rozhodovať podľa návrhu na zabezpečovacie opatrenie resp. neodkladné opatrenie a súd sa vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré z tohto návrhu vyplývajú. Pre vyhovenie návrhu musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby zásahu zo strany súdu v podobe najmä zriadenia záložného práva z dôvodu obavy možného ohrozenia výkonu exekúcie. Pri rozhodovaní hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predmetných opatrení a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.
5. Súd prvej inštancie uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená ako základnej podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na dôvodnú obavu, že by exekúcia mohla byť ohrozená z dôvodu snahy dlžníka zbaviť sa nehnuteľnosti, v návrhu neuviedol, na základe akých skutočností prijal tento záver. Rovnako bližšie neuviedol ako zistil, že dlžník plánuje v najbližších dňoch nehnuteľnosť previesť na inú osobu. Nie je preto zrejmé, či dlžník ponúka svoju nehnuteľnosť na predaj, alebo či navrhovateľ má vedomosť o nejakom inom konaní dlžníka vo vzťahu k prevodu nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie zabezpečil ku dňu rozhodnutia aktuálny výpis z listu vlastníctva nehnuteľnosti dlžníka, ktorý navrhovateľ na osvedčenie ním tvrdených skutočností ako dôkaz označil, pričom z neho nie je zrejmé, že by k zmene na liste vlastníctva malo akokoľvek dôjsť. Na liste vlastníctva nie je vyznačená žiadna plomba. Pričom práve plomba na liste vlastníctva predstavuje informáciu o tom, že údaje uvedené na liste vlastníctva sú dotknuté zmenou. Navrhovateľ tvrdil, že k prevodu nehnuteľností má dôjsť v najbližších dňoch, avšak žiadne listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil do spisu uvedené tvrdenie neosvedčujú. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by reálne nasvedčovali tomu, že dlžník v súčasnosti vyvíja akékoľvek aktivity, na základe ktorých by sa zbavoval svojho majetku, preto toto tvrdenie považoval súd prvej inštancie iba za tvrdenie v rovine teoretických možností bez reálneho, dôkazmi osvedčeného základu.
6. Podľa názoru súdu prvej inštancie inštitút zabezpečovacieho opatrenia zaradený do právneho poriadku s účinnosťou od 1.7.2016 nepredstavuje automatickú možnosť nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia v každom konaní, v ktorom sa ho strana bude domáhať, ale na jeho nariadenie musia byť splnené a v konaní osvedčené zákonné predpoklady v podobe aj ohrozenia výkonu exekúcie.
7. S poukazom na § 324 ods. 3 CSP súd prvej inštancie uviedol, že nariadiť neodkladné opatrenie možno vtedy, ak účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V uvedenom prípade účel, ktorý sa snaží navrhovateľ dosiahnuť nariadením neodkladného opatrenia, by bolo možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Z tohto dôvodu nebol splnený základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že aj pri neodkladnom opatrení musí jeho navrhovateľ osvedčiť obavu z ohrozenia exekúcie, čo sa navrhovateľovi nepodarilo. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zamietol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a dlžníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že zo spisu žiadne trovy konania, ktoré by vznikli, nezistil. Tento postup (rozhodnutie o nároku a výške) odôvodnil súd prvej inštancie tým, že v uvedenom prípade je nehospodárne samostatné rozhodnutie súdneho úradníka o nulovej výške náhrady trov konania, preto súd prvej inštancie rozhodol o trovách konaniach ako celku a spojil rozhodovanie o nároku aj o výške trov konania do jedného rozhodnutia.
9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP, podľa ktorých súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného úroku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru navrhovateľa v návrhu jasne špecifikoval existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči spoločnosti FAIDA, s.r.o., ktorá aktuálne podľa výpisu z obchodného registra zanikla v dôsledku zlúčenia. Úver poskytnutý dlžníkovi sa stal splatným dňa 10.10.2016. Navrhovateľ osvedčil, že návratnosť úveru poskytnutého dlžníkovi je zabezpečená vlastnou blankozmenkou vystavenou dňa 16.3.2015 v Senici dlžníkom a avalovanou zmenkovými ručiteľmi Y. T. a K.. Y. T.. Ako majiteľ blankozmenky bol navrhovateľ oprávnený v prípade neplnenia úveru riadne a včas vyplniť chýbajúce údaje na blankozmenke, zmenkovú sumu a údaj splatnosti zmenky, ktoré vyplnil dňa 21.10.2016. Navrhovateľ zaslal dlžníkovi - FAIDA s.r.o., dlžníkovi - Ing. Y. T. a zmenkovému ručiteľovi Y. T. oznámenie a vyplnení blankozmenky zo dňa 21.10.2016 a vyzval ich na úhradu. Následne dňa 1.12.2016 zaslal navrhovateľ výzvu na úhradu dlžníkovi - K.. Y. T. s lehotou na úhradu najneskôr do 5.12.2016. Zo strany dlžníka a zmenkových ručiteľov nebola dlžná suma 437 327 eur uhradená. Poukázal na znenie § 343 CSP, ktoré bližšie nešpecifikuje o akú obavu sa musí jednať, aby exekúcia bola ohrozená. Svoj názor oprel aj o judikatúru R 41/1995, z ktorej možno vyvodzovať, že ak nárok nie je zabezpečený záložným právom je daný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru navrhovateľa, ak má byť naplnený účel zabezpečovacieho opatrenia, navrhovateľ nemôže čakať, kým bude na liste vlastníctva evidovaná plomba, resp. čakať, kým bude nehnuteľnosť prevedená. Existenciu obavy odôvodnil navrhovateľ aj tým, že dlžník - K.. Y. T. nesplnila svoju povinnosť uhradiť splatný záväzok aj napriek výzve. Dlžník spoločnosť FAIDA, s.r.o. bola ku dňu 29.11.2016 vymazaná z obchodného registra v dôsledku jej zániku zlúčením so spoločnosťou MATRIX.M.R. s.r.o. a táto spoločnosť je právnym nástupcom ďalších 15 spoločností zaniknutých ku dňu 29.11.2016. Dlžník neinformoval navrhovateľa o zámere zlúčenia. Pre úplnosť navrhovateľ uviedol, že na LV č. XXXX k.ú. Y. vo vlastníctve dlžníka sa aktuálne nachádza v časti C ťarchy zápis o rozhodnutí Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 4.11.2016 na zriadenie záložného práva na rozostavanú stavbu na parc. KNC č. XXXX/XX, pozemky parc. KNC č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX - Z XXXX/XX-XXX/XX. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil navrhované zabezpečovacie opatrenie, eventuálne nariadil neodkladné opatrenie vo forme zákazu nakladania s nehnuteľnosťou na LV č. XXXX k.ú. L. L., obec U. M., okres T., ktorú špecifikoval.
10. Odvolací súd po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní postupom podľa § 344 CSP v spojení s § 329 ods. 1 druhá veta CSP umožnil Ing. Y. T. vyjadriť sa k odvolaniu navrhovateľa a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie, príp. neodkladného opatrenia. Spolu s odvolaním a návrhom zaslal K.. Y. T. aj odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.
11. Dlžník - K.. Y. T. vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že s uznesením súdu prvej inštancie súhlasí, nakoľko si nie je vedomá žiadnych krokov smerujúcich k ohrozeniu prípadne zmareniu
vymoženia pohľadávky navrhovateľa a v žiadnom prípade nemá záujem previesť nehnuteľnosť na tretiu osobu. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach, práve naopak, predmetná nehnuteľnosť slúži výhradne na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, s ktorým sú všetky kroky dlžníka
- K.. Y. T. riadne vopred komunikované a odsúhlasované.
12. Vyjadrenie K.. Y. T. bolo navrhovateľovi doručené dňa 24.1.2017.
13. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veiteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi navrhovateľa podľa § 380 ods. 1 CSP vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 2 CSP. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliadol z úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.
19. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu, podľa ktorej odvolací súd posudzoval návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, eventuálne neodkladného opatrenia, dáva odvolací súd do pozornosti, že novou procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovaním opatrením, neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 CSP). Tieto opatrenia, patriace k osobitným procesným postupom, nie sú samé osebe viazané na osobitné konanie vo veci samej a uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môžu byť rozhodnutím, ktorým sa konanie skončí. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilneniu pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Aj zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu navrhovateľa aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť pri rešpektovaní vymedzenia zálohu podľa § 118 ods. 1, 2 v spojení s § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na prevoditeľnosti je založený výkon záložného práva a jeho speňaženie. Vysporiadanie sa s otázkou prevoditeľnosti predmetu záložného práva predstavuje skúmanie predpokladu o spôsobilosti predmetu záložného práva. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality. Navrhovateľ by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku za účelom preskúmania, či tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Všetky základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je navrhovateľ povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci. Vzťah neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu.
20. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými skutkovými tvrdeniami navrhovateľa v odôvodnení rozhodnutia a preto sa odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
21. V súlade s § 387 ods. 3 CSP sa odvolací súd vysporiadal s podstatnými tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v odvolaní, za ktoré považoval tvrdenia o tom, že ak má byť naplnený účel zabezpečovacieho opatrenia, navrhovateľ nemôže čakať, kým bude na liste vlastníctva evidovaná plomba, resp. čakať, kým bude nehnuteľnosť prevedená. Existenciu obavy odôvodnil navrhovateľ aj tým, že dlžník - K.. Y. T. nesplnila svoju povinnosť uhradiť splatný záväzok aj napriek výzve. Dlžník spoločnosť FAIDA, s.r.o. bol ku dňu 29.11.2016 vymazaný z obchodného registra v dôsledku jeho zániku zlúčením so spoločnosťou MATRIX.M.R. s.r.o. Táto spoločnosť je právnym nástupcom ďalších 15 spoločností zaniknutých ku dňu 29.11.2016. Táto spoločnosť ako dlžník neinformoval navrhovateľa o zámere zlúčenia.
22. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho, eventuálne neodkladného opatrenia, a obsahu podstatných odvolacích tvrdení navrhovateľa, odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia ani v rámci odvolacieho konania neodôvodňujú záver o potrebe zriadenia sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach, a eventuálne ani formou nariadenia neodkladného opatrenia, z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie.
23. Návrh na nariadenie zabezpečovacie, eventuálne neodkladného opatrenia podal navrhovateľ pred začatím konania vo veci samej (§ 344 CSP v spojení s § 337 CSP).
24. Z obsahu predložených listín v rozsahu ako sa s nimi oboznámil aj súd prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ má voči K.. Y. T. postavenie zmenkového veriteľa - remitenta a K.. Y. T. má postavenie zmenkového ručiteľa II, ktorá na základe výzvy nezaplatila zmenkovú sumu doplnenú do blankozmenky č. XXXXXXA/SB/XXXX vystavenej dňa 16.3.2015 spolu s údajom jej splatnosti, čím blankozmenka nadobudla podobu zmenky v súlade s dohodou o vydaní a vyplnení blankozmenky č. XXXXXXA/SB/XXXX zo dňa 16.3.2015. Touto formou boli zabezpečené záväzky spoločnosti FAIDA, s.r.o., IČO 46 024 867 zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/SB/XXXX zo dňa 16.3.2015. Podaním zo dňa 5.10.2016 navrhovateľ oznámil spoločnosti FAIDA, s.r.o. predčasnú splatnosť úveru zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/SB/XXXX ku dňu 10.10.2016 a vyzval túto spoločnosť k úhrade zostatku úveru vo výške 499 757 eur. Okrem tohto zabezpečenia vyplýva z obsahu predložených listín skutočnosť, že debetný zostatok kontokorentného účtu (výška úverového limitu 950 000 eur) - úver poskytnutý bankou - navrhovateľom spoločnosti FAIDA, s.r.o. bol zabezpečený podľa zmluvy o kontokorentnom úvere a dodatkov č. 1 zo dňa 26.3.2015, č. 2 zo dňa 12.6.2015, č. 3 zo dňa 10.6.2016. Zmluvou o kontokorentnom úvere došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. T., LV č. XXXX k.ú. T. - byt č. XX, vchod č. XX, poschodie X, v bytovom dome súp.č. XXXX. Dodatkom č. 1 došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. T., LV č. XXXXX k.ú. T.. Dodatkom č. 2 bolo zriadenie záložného práva podľa dodatku č. 1 zmenené a nahradené zabezpečením zmenkou vrátane zmenkových ručiteľov K.. M. T. a M. U.. Dodatkom č. 3 sa zabezpečenie doplnilo o zriadenie záložného práva k peňažným pohľadávkam spoločnosti ACCOUNTYS, s.r.o. z obchodného styku k pohľadávke zo všetkých účtov spoločnosti ACCOUNTYS, s.r.o. v banke. V čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie bola K.. Y. T. výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti súp.č. XX na parc.č. XXX, U. V., nehnuteľná národná kultúrna pamiatka, druh stavby - budova ubytovacieho zariadenia, evidovaná na LV č. XXXX k.ú. L. L.. Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba je evidovaný na LV č. XX k.ú. L. L.. Na LV č. XXXX k.ú. L. L. nie je evidovaná v časti C žiadna ťarcha ani poznámka. K odvolaniu navrhovateľ predložil výzvu na úhradu záväzku z vyplnenej blakozmenky zo dňa 1.12.2016 adresovanú spoločnosti FAIDA, s.r.o., ktorá mala byť zaslaná na vedomie zmenkovým ručiteľom Y. T. a K.. Y. T.. Táto výzva obsahovala výzvu na úhradu záväzku aj voči zmenkovým ručiteľom.
25. Odvolací súd rešpektujúc osobitné procesné pravidlo podľa § 329 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP, podľa ktorého je pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie (odvolací súd neprihliada na skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia), uvádza, že vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhodnotil súd prvej inštancie správne
splnenie predpokladov pre jeho nariadenie. Tieto predpoklady, tak ako ich dovolací súd uviedol v bode 19 tohto odôvodnenia, musia byť splnené súčasne. Navrhovateľ splnil predpoklady, ktorými sú samotný návrh, spôsobilý predmet záložného práva a existujúca peňažná pohľadávka navrhovateľa voči zmenkovému ručiteľovi, ktorá nie je doposiaľ judikovaná. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovaného navrhovateľom však nie je splnený predpoklad existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je postačujúce tvrdenie, že navrhovateľ má vedomosť o tom, zmenkový ručiteľ plánuje nehnuteľnosť previesť na tretiu osobu, ani skutočnosť, že zmenkový ručiteľ bol vyzvaný na úhradu zmenkovej sumy a že dlžník, spoločnosť FAIDA, s.r.o. zanikla zlúčením so spoločnosťou MATRIX.M.R., s.r.o. výmazom a zápisom v obchodnom registri ku dňu 29.11.2016 spolu s ďalšími 15 obchodnými spoločnosťami. V tomto smere odvolací súd vyhodnotil tvrdenie navrhovateľa o plánovanom prevode nehnuteľnosti z objektívneho hľadiska ako domnienku bez reálneho základu, ktorá bez ďalšieho nemôže zakladať dôvodnosť obavy zo zmarenia exekúcie. Pre osvedčenie tohto tvrdenia mal navrhovateľ takéto konanie K.. Y. T. osvedčiť minimálne v rozsahu času a všetkých skutkových okolností, z ktorých svoje tvrdenie vyvodil. Obavu zmarenia exekúcie neosvedčuje ani skutočnosť nezaplatenia zmenkovej sumy zmenkovým ručiteľom v lehote určenej výzvou na úhradu záväzku a ani zánik dlžníka spoločnosti FAIDA, s.r.o. jej zlúčením s inou obchodnou spoločnosťou. Spoločnosť MATRIX.M.R., s.r.o. je zo zákona právnym nástupcom všetkých práv a povinností a podľa hmotného práva sa stala dlžníkom navrhovateľa z obchodného záväzkového vzťahu založeného zmluvou o kontokorentnom úvere a jej dodatkami vrátane zabezpečenia. Odvolacie tvrdenia navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
26. Tieto závery odvolacieho súdu platia aj pre posúdenie eventuálneho návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. V súvislosti s týmto návrhom považuje odvolací súd za nutné uviesť, že navrhovateľ nešpecifikoval žiadne konanie, ktorého sa má zmenkový ručiteľ - K.. Y. T. zdržať vo vzťahu k nehnuteľnosti. Návrh v tejto časti navrhovateľom formulovaný ako .... aby nenakladala s nehnuteľnosťou .... je nevykonateľný a z procesného hľadiska neprípustný. Procesná neprípustnosť návrhu v tejto časti je daná aj subsidiaritou neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu.
27. Pri strate dočasného charakteru zabezpečovacieho opatrenia má navrhovateľ zákonné právo ochrany majetku či už dohodou vrátane zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti, alebo uplatnením práva v súdnom procese a vyznačenia poznámky o prebiehajúcom súdnom procese v katastri nehnuteľností.
28. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keďže v danom spore nie sú podmienky na jeho zmenu podľa § 388 CSP a ani na zrušenie podľa § 389 ods. 1 CSP.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania dlžníka - Ing. Y. T. ako úspešnej strany sporu, rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 CSP. K.. Y. T. z obsahu spisu v odvolacom konaní žiadne trovy nevyplývajú, preto odvolací súd rozhodol, že dlžníkovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP )
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).