Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-1-2012.pdf
PDF · 119.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3Cb/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobcu S. E., F.. XX. XX. XXXX, T. XXX XX F. XXX, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanej P. B., F.. XX. XX. XXXX, T. Q. X, XXX XX T. T., zastúpenej Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36856517, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zrušil Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 16 zo dňa 06. 12. 2011 sp. zn. VK 34/2011 v právnej veci žalobcu P. B., F.. XX. XX. XXXX, T. T. T., Q. X, proti žalovanému S. E., F.. XX. XX. XXXX, T. F. XXX, o nahradenie prejavu vôle, z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní podľa § 1 ods. 2 zák. o rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom, pričom nahradenie prejavu vôle nie je možné skončiť súdnym zmierom, rozhodcovský súd nemá pôsobnosť rozhodovať vo veci nahradenia prejavu vôle, čím je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil Rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 16 z 06. 12. 2011 sp. zn. VK 34/2001, mailovú komunikáciu so spoločnosťou LUMAT, s. r. o. z 21. 02. 2013, ktoré súdu aj predložil.
2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Tvrdila, že v rozhodcovskom konaní bola predmetom sporu žaloba na vyhlásenie prejavu vôle, teda na splnenie si povinností žalobcu ako budúceho prevodcu z uzavretej Zmluvy o prevode obchodného podielu a túto vec možno skončiť súdnym zmierom. Okrem toho uviedla, že všeobecný súd v konaní o zrušenia rozhodcovského rozsudku pre porušenie hmotnoprávnych predpisov nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie rozhodcovského súdu vecne, z hľadiska správnosti skutkových zistení a následného právneho posúdenia veci. Na preukázanie svojich tvrdení označila Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici z 21. 04. 2011 č. k. 13C/167/2010-64 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 17. 08. 2011 č. k. 17Co/179/2011-88, ktoré súdu aj predložila.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, najmä z pripojeného spisu Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s. r. o. so sídlom Nemocničná 16, Veľký Krtíš sp. zn. VK 34/2011, že žalobca ako budúci prevodca a žalovaná ako budúca nadobúdateľka dňa 16. 12. 2009 uzavreli Zmluvu o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu. V článku 4 ods. 1 tejto zmluvy si strany dohodli, že
v prípade, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzatvoreniu Zmluvy o prevode obchodného podielu, môže sa do jedného roka dotknutá zmluvná strana domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle druhej zmluvnej strany bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Z článku 6 ods. 9 Zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorej obsah bol uvedený v článku 5 Zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu vyplýva, že si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo v budúcnosti vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nezávislým rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., IČO: 36414603. Rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s. r. o. so sídlom Nemocničná 16, Veľký Krtíš rozhodcom JUDr. Máriusom Vladovičom z 06. 12. 2011 sp. zn. VK 34/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 12. 2011, súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného S. E., že ako prevodca uzatvára so žalobcom P. B. ako nadobúdateľom podľa ustanovenia § 115 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti LUMAT, s.r.o., so sídlom Partizánska 161/24, Žiar nad Hronom, pričom výška obchodného podielu žalovaného (prevodcu) v spoločnosti je určený pomerom jeho peňažného vkladu v spoločnosti vo výške 12.681,- Eur k základnému imaniu spoločnosti, čo zodpovedá 50 % základného imania, všetko v zmysle zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorá tvorí súčasť tohto rozhodnutia. Žalobca, v rozhodcovskom konaní ako žalovaný v podaní z 27. 04. 2011, doručeným rozhodcovskému súdu dňa 28. 04. 2011 okrem iného namietal, že rozhodcovský súd nemá pôsobnosť rozhodnúť vo veci nahradenia prejavu jeho vôle a teda nie je splnená podmienka podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd rozhodcovským uznesením z 24. 05. 2011 sp. zn. VK 34/2011 rozhodol o námietke žalobcu o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu tak, že je daná jeho právomoc vo veci konať a rozhodnúť. V rozhodcovskom rozsudku rozhodca k námietke žalovaného uviedol, že v prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle sa jedná o žalobu na plnenie, potom z povahy veci vyplýva, že rozhodcovské konanie medzi účastníkmi možno skončiť súdnym zmierom.
4. Okresný súd Veľký Krtíš Rozsudkom z 28. júna 2013 č. k. 3Cb/1/2012-151 zrušil Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. so sídlom Veľký Krtíš zo dňa 06. 12. 2011 sp. zn. VK 34/2011 v právnej veci žalobcu P. B., F.. XX. XX. XXXX, T. T. T., Q. X, proti žalovanému S. E., F.. XX. XX. XXXX, T. F. XXX, o nahradenie prejavu vôle a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania účelne vynaložené na uplatňovanie jeho práv vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v rozhodcovskom konaní sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, vzhľadom na to, že si strany v článku 4 Zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu z 16. 12. 2009 dohodli, že v prípade ak nedôjde do 1 roka k uzavretiu Zmluvy o prevode obchodného podielu, môže sa dotknutá zmluvná strana domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle druhej zmluvnej strany bolo nahradené súdnym rozhodnutím i keď z článku 6 ods. 9 Zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorej obsah bol uvedený v článku 5 Zmluvy o prevode obchodného podielu vyplýva dohoda účastníkov, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo v budúcnosti vzniknú zo zmluvy alebo v súvislosti so zmluvou, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní. Preto rozhodcovský rozsudok zrušil podľa § 40 ods. 1 písm. d/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Iné dôvody označené žalobcom na zrušenie rozhodcovského rozsudku súd neposudzoval.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 5. augusta 2014 č. k. 41Cob/331/2013-174, na odvolanie žalovanej, rozsudok okresného súdu zo dňa 28. júna 2013 č. k. 3Cb/1/2012-151 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súd druhej inštancie vyslovil právny názor, že žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 písm. a/, c/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom konkrétne ako dôvod uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorú účastníci konania pred súdom nemôžu skončiť súdnym zmierom a z dôvodu, že rozhodcovský súd implicitne rozhodoval o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam uvedeným v článku 3 ods. 1 Zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu a to na základe Zmluvy o stavbe, čím prekročil svoju právomoc podľa § 1 ods. 3 písm. a/ zák. č. 244/2002 Z. z. Poukázal na to, že dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku daný v § 40 ods. 1 písm. a/ zák. č. 244/2002 Z. z., je potrebné vykladať v kontexte s § 1 ods. 3, ktoré taxatívne uvádza štyri druhy konaní, o ktorých nemožno rozhodovať spory v rozhodcovskom konaní, pričom v danom prípade nešlo ani o jeden takýto spor, keď predmetom rozhodcovského konania bolo nahradenie prejavu vôle žalovaného (v tomto spore žalobca) uzavrieť s žalobkyňou (v tomto spore žalovanou) zmluvu o prevode obchodného podielu. Nešlo teda ani o vznik, zmenu alebo o zánik vlastníckeho práva
a iných vecných prác k nehnuteľnostiam, ani o spor o osobnom stave, ani o spor súvisiaci s núteným výkonom rozhodnutia a ani o spor, ktorý by vznikol v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania, preto je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Tvrdil, že aj súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že v prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle sa jedná o žalobu na plnenie v zmysle § 80 písm. b/ O. s. p., ktorý spor strany môžu skončiť súdnym zmierom. Vzhľadom na to, že sa okresný súd nezoberal dôvodnosťou nároku žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a/ a c/ zák. č. 244/2002 Z .z., ktoré žalobca vymedzil v podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. d/ zák. č. 244/2002 Z. z., bez toho, aby tento dôvod žalobca v žalobe vymedzil, so zreteľom na to, že žalobca v žalobe vymedzil predmet sporu po skutkovej i právnej stránke a domáhal sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov stanovených v § 40 písm. a/ a c/ zák. č. 244/2002 Z. z.. Krajský súd okresnému súdu uložil, aby v ďalšom konaní posúdil žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov, ktoré sú stanovené v § 40 ods. 1 písm. a/ a c/ zák. č. 244/2002 Z. z. a sú vymedzené žalobcom v podanej žalobe.
6. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 11. novembra 2014 č. k. 3Cb/1/2012-194 žalobu žalobcu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania účelne vynaložené na bránenie jej práv vo výške 100 %. Podľa právneho názoru krajského súdu, súd skúmal, či sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a/ a c/ zák. č. 244/2002 Z. z. Súd prvej inštancie zistil, že nie sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní t j. že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Tvrdil, že je ho potrebné vykladať v kontexte s § 1 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z., kde aj zákonodarca v zátvorke k tomuto ustanoveniu uvádza § 1 ods. 3, v ktorom sú taxatívne uvedené štyri druhy konaní, o ktorých nemožno rozhodovať spory v rozhodcovskom konaní, pričom v danom prípade sa nejedná ani o jeden z týchto dôvodov, pretože predmetom rozhodcovského konania bolo nahradenie prejavu vôle žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) uzavrieť so žalovanou (v rozhodcovskom konaní žalobkyňou) zmluvu o prevode obchodného podielu. K námietke žalobcu o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu okresný súd uviedol, že jedným zo základných predpokladov pre posúdenie, či určitý spor je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ktorý je upravený v § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. je to, či môže byť medzi stranami sporu pred súdom uzavretý súdny zmier, s odkazom na § 99 O. s. p.. ktorý prípustnosť uzavretia zmieru umožňoval vtedy, ak to povaha veci pripúšťa. Okresný súd poukázal na to, že povahou veci v tomto zmysle treba rozumieť predovšetkým prípustnosť hmotnoprávnej dispozície s predmetom sporu stranami sporu, pričom je nesporné, že v prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle sa jedná o žalobu na plnenie v zmysle § 80 písm. b/ O. s. p., ktorý spor strany môžu skončiť súdnym zmierom. Súd tiež zistil, že nie sú dané dôvody na zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len vtedy, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Žalobca v podanej žalobe ani na pojednávaní nepopieral platnosť rozhodcovskej zmluvy a okresný súd mal preukázané a potvrdil to aj krajský súd, že rozhodcovská doložka sa vzťahovala na prejednanie tohto sporu, ktorým bolo nahradenie prejavu vôle žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) uzavrieť so žalovanou (v rozhodcovskom konaní žalobkyňou) zmluvu o prevode obchodného podielu. Súd mal tiež preukázané, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami mala formu rozhodcovskej doložky, bola zachovaná jej písomná forma a mala všetky náležitosti v zmysle § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, preto je platná. Žalobca na pojednávaní po zrušení veci právne vymedzil aj dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. d/ zák. č. 244/2002 Z. z.., ktorý však nevymedzil skutkovo ničím. Tvrdenie žalobcu, že v obsahu podanej žaloby skutkovo vymedzil aj dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa tohto ustanovenia, nebolo preukázané, pretože krajský súd v zrušujúceho uznesení uviedol, že toto z podanej žaloby nevyplýva. V rozhodcovskom konaní žalobca ako účastník rozhodcovského konania v postavení žalovaného namietal len to, že sa v rozhodcovskom konaní rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a to podaním z 27. 04. 2011, doručeným rozhodcovskému súdu dňa 28. 04. 2011. Rozhodcovský súd podľa § 21 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovským uznesením z 24. 05. 2011 sp. zn. VK 34/2011 rozhodol o námietke žalobcu o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu tak, že je daná jeho právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Pokiaľ mal žalobca za to, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. d/ zák. č. 244/2002 Z. z., mal tento skutkovo vymedziť už v podanej žalobe a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku t.j. do 08. 01. 2012, čo žalobca neurobil.
Preto súd na jeho námietku, prednesenú na pojednávaní dňa 21. 10. 2014 neprihliadal, pretože bola vznesená po lehote a nebola ani žalobcom skutkovo vymedzená.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením z 30. septembra 2015 č. k. 41Cob/74/2015-217, na odvolanie žalobcu, rozsudok okresného súdu zo dňa 11. novembra 2014 č. k. 3Cb/1/2012-194 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že predmetom rozhodcovského konania podľa slovenského práva môžu byť iba majetkové spory, ktoré vznikli z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, nie však každý takýto spor, môže to byť len spor, ktorý vykazuje znaky majetkového sporu. Pri skúmaní otázky, či ide o majetkový spor, treba vychádzať zo zákonného kritéria § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len také majetkové spory, ktoré účastníci konania môžu pred súdom skončiť súdnym zmierom, odkaz je tu na § 99 O. s. p. Z tohto ustanovenia vyplýva, že účastníci môžu skončiť konanie súdnym zmierom, ak to povaha veci pripúšťa. Povahou veci sa rozumie taký nárok uplatnený v súdnom konaní, s ktorým strany môžu aspoň čiastočne slobodne disponovať. Majetkovým sporom sa teda na účely zákona o rozhodcovskom konaní rozumie spor vzniknutý z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, s predmetom ktorého môžu strany aspoň čiastočne voľne disponovať. Toto dispozičné oprávnenie sa posudzuje možnosťou uzavrieť vo veci daného sporu súdny zmier podľa § 99 O. s. p., pričom sporovou vecou v rozhodcovskom konaní môžu byť len majetkové nároky z uvedených vzťahov. Ďalej uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na stručné konštatovanie, že v prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle sa jedná o žalobu na plnenie v zmysle § 80 písm. b/ O. s. p., ktorú účastníci môžu skončiť súdnym zmierom, čím je daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie bez toho, aby dal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatnú otázku súvisiacu s predmetom sporu a uviedol dôvody na ktorých založil svoj právny záver. Neskúmal však otázku prípustnosti rozhodcovského konania v súvislosti s § 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v nadväznosti na § 5 ods. 1 zákona. Žiadnym spôsobom nevysvetlil prečo v prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle sa jedná o žalobu na plnenie, ktorú účastníci môžu skončiť súdnym zmierom. V tejto súvislosti vôbec neposudzoval možnosť voľného nakladania s predmetom sporu, čo je dôležitý znak pri riešení otázky, či v danom prípade ide o majetkový spor. Vzhľadom na to, krajský súd uložil okresnému súdu posúdiť a objasniť rozhodujúcu právnu otázku súvisiacu s predmetom sporu, t.j. či v prípade nahradenia vyhlásenia vôle prevodu, že uzatvára s nadobúdateľom podľa § 115 Obchodného zákonníka zmluvu o prevode obchodného podielu na základe ktorej prevádza na nadobúdateľa bezodplatne v celosti svoj obchodný podiel v spoločnosti LUMAT s.r.o. Žiar nad Hronom, pričom výška obchodného podielu prevodu v spoločnosti je určená pomerom jeho peňažného vkladu v spoločnosti vo výške 12.681,-Eur k základnému imaniu spoločnosti čo zodpovedá 50 % základného imania, ide o spor, ktorý strany pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom, pričom jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
8. Žalobca sa na pojednávaní po zrušení veci trval na podanej žalobe a ďalej uviedol, že podstata sporu pred rozhodcovským súdom nebola majetkového charakteru, pretože sa jednalo o nahradenie prejavu vôle žalobcu. V prípade, ak by súd tú skutočnosť, že išlo o zmluvu o prevode obchodného podielu, považoval za majetkový spor, tvrdil, že sa nejedná o majetkový spor z toho dôvodu, že išlo o bezodplatný prevod obchodného podielu. Poukázal tiež na súvis medzi prevodom obchodného podielu a nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Preto tento spor nie je možné skončiť súdnym zmierom a tým je splnená podmienka na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
9. Žalovaná sa na pojednávaní navrhla žalobu zamietnuť. Tvrdila, že pri nahradení prejavu vôle na zmluve o prevode obchodného podielu, ktorý v zmysle ustanovenia § 114 Obchodného zákonníka vyjadruje majetkovú účasť spoločníka na spoločnosti podľa výšky podielu, podľa pomeru vkladu k základnému imaniu spoločníka, vyjadruje jeho majetkové práv ako aj jeho povinnosti vo vzťahu k tomuto podielu na účasti spoločnosti, sa jedná o majetkový spor. Preto označovanie takéhoto sporu za nemajetkový je iracionálne, právne neodôvodniteľné a v rozpore s platným právom. Tvrdila tiež, že spor o nahradenie prejavu vôle je možné skončiť súdnym zmierom pred súdom, preto je možné na základe slobodného písomného dojednania strán sporu preniesť rozhodnutie o nahradenie prejavu vôle na súkromný rozhodcovský súd. Na preukázanie svojho názoru predložila súdu Uznesenie Okresného súdu Trenčín z 09. 02. 2009, sp. zn. 12C/137/2008 a Okresného súdu Galanta z 22. 05. 2015, sp. zn. 30c/309/2014, ktorým súdy schválili súdny zmier v spore o nahradenie prejavu vôle.
10. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), tento zákon upravuje a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
11. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela. Ustanovenie § 4 ods. 2 tým nie je dotknuté. Prípustnosť predmetu rozhodcovského konania sa však posudzuje vždy podľa tohto zákona.
12. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
13. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
14. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 veta prvá Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
15. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje, že v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať spory majetkové vzniknuté z občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov, ktoré nie sú z rozhodovania vylúčené, ktoré účastníci konania môžu pred súdom skončiť súdnym zmierom a ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. Z rozhodovania sú vylúčené spory statusové týkajúce sa nehnuteľností, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania. Jedným z predpokladov založenia právomoci rozhodcovského súdu je jeho zmluvný základ. Uzavretím zmluvy alebo rozhodcovskej doložky sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje v ustanovení § 40 ods. 1 dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto účastník rozhodcovského konania sa môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z taxatívne zákonom vymedzených dôvodov. Žalobu o zrušenia rozhodcovského rozsudku je možné podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského súdu. V danej veci bol rozhodcovský rozsudok doručený žalobcovi dňa 09. 12. 2011 a žalobca podal žalobu na súd dňa 05. 01. 2012, teda v lehote.
16. Krajský súd v druhom zrušujúcom uznesení vytkol okresnému súdu, že neskúmal otázku prípustnosti rozhodcovského konania v súvislosti s ustanovením § 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, v nadväznosti na ustanovenie § 5 ods. 1 a nevysvetlil, prečo v prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle sa jedná o žalobu na plnenie, ktorú účastníci môžu skončiť súdnym zmierom a neposudzoval možnosť voľného nakladania s predmetom sporu, čo je dôležitý znak pri riešení otázky, či v danom prípade ide o majetkový spor. Zároveň uložil okresnému súdu, aby posúdil a objasnil rozhodujúcu právnu otázku súvisiacu s predmetom sporu, t.j. či v prípade nahradenia vyhlásenia vôle prevodcu, že uzatvára s nadobúdateľom podľa § 115 Obchodného zákonníka zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej prevádza na nadobúdateľa bezodplatne v celosti svoj obchodný podiel v spoločnosti LUMAT s.r.o. Žiar nad
Hronom, pričom výška obchodného podielu prevodu v spoločnosti je určená pomerom jeho peňažného vkladu v spoločnosti vo výške 12.681,-Eur k základnému imaniu spoločnosti, čo zodpovedá 50 % základného imania, ide o spor, ktorý strany pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom, pričom jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
17. Preto sa súd, po zrušení veci, zaoberal už len posúdením a objasnením právnej otázky, ktorú mu uložil súd druhej inštancie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že definícia majetku a majetkových práv v slovenskom právnom poriadku absentuje. Zákon nedefinuje pojem majetkový spor a preto jeho výklad prináša predovšetkým právna teória, podľa ktorej majetkový spor je spor, ktorého predmetom je majetok vyjadriteľný v majetkových hodnotách. Odborná literatura a judikatura sa však zhodujú v tom, že predmet majetkového sporu je taký, ktorý je oceniteľný a prevoditeľný. Z ustanovenia § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti a jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Pojem obchodný podiel teda predstavuje nielen majetkové a nemajetkové práva a povinnosti spoločníka, ale aj tomu zodpovedajúcu účasť (podiel) na riadení, rozhodovaní a kontrole obchodnej spoločnosti. Obchodný podiel je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov, keďže za podmienok stanovených Obchodným zákonníkom <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015179&f=2>, resp. spoločenskou zmluvou môže spoločník s týmto obchodným podielom nakladať a je oceniteľný. A hoci obchodný podiel nemá hmotnú povahu a nie je ho možné považovať za vec v právnom zmysle (§ 118 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=1351304-1351308&f=2>), predstavuje však inú majetkovú hodnotu. Preto súd dospel k záveru, že pri prevode obchodného podielu sa jedná o majetkový spor v znení ustanovení § 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, v nadväznosti na § 5 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.
18. Pokiaľ sa týka otázky, či nahradenia vyhlásenia vôle prevodcu, že uzatvára s nadobúdateľom podľa § 115 Obchodného zákonníka zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej prevádza na nadobúdateľa bezodplatne v celosti svoj obchodný podiel v spoločnosti LUMAT s.r.o. Žiar nad Hronom, pričom výška obchodného podielu prevodu v spoločnosti je určená pomerom jeho peňažného vkladu v spoločnosti vo výške 12.681,-Eur k základnému imaniu spoločnosti, čo zodpovedá 50 % základného imania, je sporom, ktorý strany pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom, súd mal za to, že spor o nahradenie prejavu vôle môžu strany pred súdom skončiť súdnym zmierom. Súdny zmier, v znení ustanovenia § 99 O. s. p., totiž predstavuje procesnú dohodu strán o ukončení sporu, preto je možný iba pri sporovom konaní a uplatňuje sa ním ochrana takého nároku, ktorým strany sporu, na základe hmotného práva môžu čo i len čiastočne slobodne disponovať. Ďalšou skutočnosťou je to, že to musí povaha veci pripúšťať. Povahou veci v zmysle tohto pozitívneho vymedzenia treba rozumieť predovšetkým prípustnosť hmotnoprávnej dispozície predmetom sporu stranami sporu. Z tejto definície vyplýva, že z možnosti uzavretia súdneho zmieru a tým aj z možnosti rozhodovania v rámci rozhodcovského konania, sú vylúčené (okrem vecí a sporov, na ktoré už súd poukázal v odseku 15. Odôvodnenia), tiež spory, u ktorých to vylučuje priamo ich povaha, nakoľko sú to inštitúty takého významu, kde možnosť rozhodovania o nich je ponechaná výlučne na orgány súdnictva (t.j. v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, veci súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania) a ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 1 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní. V predmetom rozhodcovskom konaní sp. zn. VK 34/2011, sa však o takýto spor nejednalo. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení o tom, že uzavretie súdneho zmieru je možné aj pri žalobách o nahradenie prejavu vôle, poukázala na uznesenia Okresného súdu Trenčín z 09. 02. 2009 sp. zn. 12C/137/2008 a Okresného súdu Galanta z 22. 05. 2015 sp. zn. 30c/309/2014, ktoré súdu aj predložila. Súd sa s nimi oboznámil, ale zároveň konštatuje, že nie sú pre súd v danom spore záväzné. Avšak z rozhodovacej praxe súdu je známe, že nie je vylúčené skončenie sporov, ktorých predmetom sú žaloby o nahradenie prejavu vôle, uzavretím zmieru, schváleným súdom.
19. Na základe uvedených skutočností dospel súd k nasledovným právnym záverom. Pri prevode obchodného podielu sa jedná o majetkový spor v znení ustanovení § 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, v nadväznosti na § 5 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní (konkrétne dôvody súd uviedol v odseku 17). Ustanovenia § 161 ods. 3 O. s. p., účinné do 30. 06. 2016 ustanovovalo, že právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie. V zmysle ustanovenia § 229 CSP, ktoré je účinné od 01. 07. 2016, rozsudky zaväzujú procesnú stranu na prejavenie vôle. Z uvedeného je zrejmé, že
rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle resp. zaväzujúce procesnú stranu na prejavenie vôle, sú vlastne rozsudkami na plnenie. Splnenie povinnosti totiž môže vyplývať zo zákona, z právnych vzťahov, vrátane vzťahov deliktných, z medzinárodného, európskeho práva. Bez splnenia povinností v nich uložených, takéto rozsudky by nemohli bez ďalšieho byť listinami preukazujúcimi vznik, zmenu alebo zánik určitého právneho vzťahu. Spor o nahradenie prejavu vôle môžu strany pred súdom skončiť súdnym zmierom (konkrétne dôvody súd uviedol v odseku 18). Preto bola daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie veci o nahradenie vyhlásenia vôle žalobcu, a nie sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a/ Zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. že by rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. K dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní, súd poukazuje na predchádzajúce svoje rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že žalobca v podanej žalobe ale ani na pojednávaní nepopieral platnosť rozhodcovskej zmluvy a okresný súd mal preukázané a potvrdil to aj krajský súd, že rozhodcovská doložka sa vzťahovala na prejednanie tohto sporu, ktorým bolo nahradenie prejavu vôle žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) uzavrieť so žalovanou (v rozhodcovskom konaní žalobkyňou) zmluvu o prevode obchodného podielu. Preto potom súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 20. Záverom súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 je účinný nový Civilný sporový poriadok, ktorý v ustanovení § 148 upravuje už len zmier, pričom sa upustilo od jeho označenia súdny zmier, ako to bolo v ustanovení § 99 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 06. 2016. Oproti doterajšej právnej úprave už nie je predpokladom schválenia zmieru skutočnosť, že to povaha veci pripúšťa a uzavretie zmieru je prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tiež od 01. 01. 2015 je účinná novela Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorej sa novelizovalo znenie ustanovenia § 1 ods. 1, 2 tak, že tento zákon upravuje a) rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike, pričom v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Je tu teda zrejmý prechod určenia arbitrability medzami nastavenými procesnoprávnym inštitútom súdneho zmieru k hmotnoprávnej koncepcii dohody o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka. Týmto vymedzením došlo k nahradeniu kritéria majetkového charakteru sporu a spôsobilosti o ňom uzatvoriť súdny zmier a určujúcim kritériom sa stala podmienka, či ide o právny vzťah, ohľadom ktorého strany môžu uzatvoriť dohodu o urovnaní. 21. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu. Žalovaná mala v spore plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, proti žalobcovi, ktorý v spore úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.