Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5CoP-25-2022.pdf
PDF · 91.73 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/25/2022
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o mal. K. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov C. D., rod. J., trvale bytom I. K. XXX, právne zastúpená Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Weisseho 16A, a N. D., trvale bytom I. K. XXX, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Ondrejovičovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Komenského 7, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom , zo dňa 03. decembra 2021, č.k. 4P/38/2021 - 92, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. m e n í nasledovne:
I. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. K. sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky s účinnosťou od 09.07.2021.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. K. za čas od 09.07.2021 do rozhodnutia odvolacieho súdu vo výške 580,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril mal. K. na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výrokom II. zaviazal otca platiť na výživu mal. K. sumou 230,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 09.07.2021. Výrokom III. stanovil nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého za čas od 09.07.2021 do 31.12.2021 vo výške 1.005,80 eur, ktorý je otec povinný splácať v splátkach po 83,82 eur zročných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Výrokom IV. v prevyšujúcom rozsahu návrh matky zamietol a výrokom V. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené zákonom stanovené podmienky nato, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k mal. K.. Uviedol, že rodičia maloletého nežijú spolu v spoločnej domácnosti od júna 2021, kedy sa matka spolu s maloletým definitívne odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Rozchodu rodičov predchádzalo dlhodobé problematické spolužitie poznačené požívaním alkoholu zo strany otca a následne nevhodným správaním sa najmä k matke maloletého. Problémy prispeli ku vzniku depresívnej poruchy na strane matky. V roku 2020 si táto vyžiadala hospitalizáciu matky a následne dlhodobú práceneschopnosť. Rozhodujúci moment vo vzťahu k rodičom nastal 14.05.2021, kedy otec požil viac alkoholu ako inokedy, v tomto stave vyvolal konflikt s matkou takej intenzity, že ešte v tú noc matka aj s maloletým opustili spoločnú domácnosť a odcestovali na východné Slovensko k matkiným rodičom. Matka sa vtedy definitívne rozhodla pre ukončenie vzťahu s otcom. Tento incident bol zjavne zlomový aj na strane otca, keďže pred súdom uviedol, že od tohto dňa už alkohol nepije a priznal aj to, že nemieni sponzorovať jej chorobu. V konaní bolo tiež preukázané, že v dôsledku požívania alkoholu zo strany otca a jeho nevhodného správania došlo k vážnemu narušeniu vzťahu maloletého k otcovi do takej miery, že maloletý sám vyhľadal kvôli tomuto psychologickú pomoc. Keďže sa otec svojvoľne rozhodol, že zostane bývať v spoločnom dome, matka musela nájsť iné bývanie pre ňu aj maloletého a žije v prenajatom byte s maloletým v Myjave, kde za bývanie vrátane energií hradí 400,- eur mesačne. Matka bola dlhodobo práceneschopná a nemá stabilné zamestnanie, pracuje na dohodu o pracovnej činnosti a privyrába si upratovaním, pričom uviedla, že aktuálne dosiahne príjem okolo 550,- eur mesačne v čistom. Otec dosiahol priemerný mesačný príjem za čas od 10/20 do 10/21 vo výške 780,- eur mesačne. Mesačné náklady otca na prevádzku domu vrátane hypotéky predstavujú sumu 400,- eur. Okrem toho platí mobilný telefón, pohonné hmoty, potraviny, drogériu a iné. Otec na výživu maloletého od odchodu matky zo spoločnej domácnosti prispel celkovo sumou 300,- eur, t.z. sumou 50,- eur mesačne a kúpou pracovného plášťa. Maloletý má 16 rokov, nastúpil do 1. ročníka strednej školy v septembri 2021 v I. T., kam denne dochádza. Na začiatku školského roka v škole uhradil 40,- eur. S prihliadnutím na pubertálny vek maloletého, že otcom hradené výživné nemôže v žiadnom prípade postačovať na úhradu odôvodnených potrieb. 3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že je možné zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, s ktorou má dobrý vzťah. Súd upustil od konkretizovania úpravy styku otca s maloletým, nakoľko ani jeden z rodičov toto nežiadal a navyše je potrebné v tomto období ponechať maloletému čas a priestor na psychické spracovanie svojich negatívnych zážitkov s otcom za pomoci psychológa. V konaní boli rozptýlené obavy pokiaľ ide o dušené zdravie matky, ktorá pre stratu dôvery prerušila liečbu u psychiatričky. Správou MUDr. Lúčnej bolo preukázané, že matka aktuálne netrpí prejavmi duševnej choroby, pričom uviedla, že podstúpi touto lekárkou navrhovanú psychodiagnostiku. 4. Pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti otca, tu súd dospel k záveru, že musí byť v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 230,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Výšku výživného súd určil na hranici 30% z čistého príjmu otca. Súd prihliadol k tomu, že hlavným dôvodom rozpadu rodiny bolo požívanie alkoholu zo strany otca a jeho následné nevhodné správanie sa k matke maloletému i k maloletému. Práve to prinútilo matku spoločne s maloletým opustiť spoločný dom a odísť žiť do prenajatého bytu. Matka v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti nemá stabilné zamestnanie. Jej príjem pozostáva z práce na dohodu v gastronomickej prevádzke, kde dosahuje zhruba 350,- eur a z príjmu z upratovania v domácnosti vo výške 200,- eur. Z takéhoto príjmu musí matka uhradiť 400,- eur na nájomné, ale aj stravu, oblečenie, obuv, drogériu, mobilné služby a školské výdavky. Otec sa svojvoľne rozhodol bývať v rodinnom dome. Súd nespochybňuje, že platí vysoké náklady spojené s úverom a prevádzkou domu. Musí však zohľadniť, že zníženie počtu členov domácnosti povedie aj k zníženiu spotreby energií na dome, čo sa priaznivo odrazí na výdavkoch otca. Čo sa týka výdavkov na televíziu a telekomunikačné služby v domácnosti otca, tieto súd považoval za zbytočne vysoké, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou nie je nevyhnutné vynakladať. 5. Nedoplatok na zročnom výživnom súd stanovil za čas od 09.07.2021 do 31.12.2021 vo výške 1.005,80 eur. Dlžné výživné pozostáva z alikvótnej sumy 155,80 eur za 21 dní mesiaca júl + 1.305,80 (230,- eur x 5 mesiacov) - 300,- eur otcom uhradené výživné = 1.005,80 eur. Tento nedoplatok súd otcovi povolil splácať v 12 mesačných splátkach po 83,80 eur zročných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. 6. Pokiaľ ide o návrh matky, aby súd priznal výživné spätne od 01.06.2021, tu súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre takýto postup. Matka argumentovala tým, že žiada výživné odo dňa odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti. Situácia matky po odchode bola nepochybne veľmi náročná, avšak nepredstavovala takú prekážku, ktorá by priamo bránila možnosti podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca. Spätné priznanie výživného je výnimočný postup a preto ho zákon pripúšťa len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania súd nepriznal. 7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otca maloletého, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 125,- eur mesačne a vo výroku III. tak, že nedoplatok na zročnom výživnom je otec povinný splácať v splátkach po 25,- eur zročných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku a to pod stratou výhody splátok. Otec maloletého v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých určil výživné sumou 130,- eur mesačne a zároveň otca zaviazal na splácanie nedoplatku na zročnom výživnom. Žalovaný má zato, že jeho príjmy a náklady neumožňujú určenie výživného na maloletého tak, ako to požadovala matka a ako vo svojom rozhodnutí rozhodol súd prvej inštancie. Pokiaľ by vychádzal z úplne nevyhnutných výdavkov a počítali by výživné len vo výške 125,- eur + úver 325,- eur, elektrické energie, pohonné hmoty, PZP, daň z nehnuteľnosti, vodné stočné, takto sa náklady žalovaného pohybujú na úrovni 767,59 eur. Rozdiel medzi priemerným príjmom otca a týmito nevyhnutými mesačnými nákladmi činia 12,41 eur. Súd sa nedostatočne vysporiadal s vykonaným dokazovaním vo vzťahu k skutočnosti, že po odchode matky zo spoločnej domácnosti zaslal na jej účet sumu 90,- eur a sumu 200,- eur a taktiež je poskytol sumu 400,- eur. Tieto platby súd vôbec nezohľadnil pri rozhodovaní o nedoplatku na zročnom výživnom. Za súčasnej situácie nie je v jeho schopnostiach platiť výživné vyššie ako po 125,- eur mesačne. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v spoločnej domácnosti s matkou žije priateľ, ktorý podľa jej vyjadrenia má sa podieľať na chode domácnosti čiastkou zhruba 400,- eur mesačne. Súd vo výdavkoch nezohľadnil ďalšie výdavky drevo, uhlie, vývoz žumpy, ktoré možno považovať za nevyhnutné výdavky. Podľa zaužívanej praxe síce platí, že výživné hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť a mal byť predstavovať 20 až 30% z jeho čistého príjmu. Samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Otec má zato, že výška výživného by nemala mať likvidačný charakter. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že otec sa svojvoľne rozhodol bývať v rodinnom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, poukazuje nato, že matka sa dobrovoľne rozhodla opustiť spoločnú domácnosť manželov. Otec jej ponúkal riešenie spočívajúce v tom, aby sa vrátila a spoločný dom prispôsobí tak, aby mohol mať každý svoju domácnosť, čím by sa výdavky podstatne znížili. Treba prihliadať na skutočnosť, že po právoplatnom rozhodnutí o rozvode manželstva možno predpokladať žiadosť žalobkyne o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za účelom vysporiadania BSM bude teda bude nutné zo strany žalovaného čerpanie ďalšieho úveru, ktorý mu však za podmienok určenia výživného výške 230,- eur s veľkou pravdepodobnosťou nebude poskytnutý. Skutočnosť, že došlo k prepuknutiu duševnej poruchy u matky je jej ničím nepodloženým tvrdením. Nesúhlasí teda s určením výživného a nesúhlasí ani s určením výšky nedoplatku na zročnom výživnom. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti mal zato, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože v tejto veci nie sú dané podmienky na určenie výživného sumou 230,- eur mesačne a rovnako na určenie nedoplatku na zročnom výživnom v sume 1.005,80 eur a zároveň na splátky po 83,82 eur mesačne. 8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Určené výživné zodpovedá potrebám dieťaťa, chlapca, ktorý má 16 rokov, je v období dospievania s čím súvisia zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, obuv a hygienu. Maloletý navštevuje strednú školu mimo miesta bydliska aj keď zvyčajne cestuje zadarmo vlakom je nevyhnutné poskytnúť mu vreckové. Od ukončenia spolužitia rodičov si otec začal dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť, ale len po 50,- eur mesačne. Od decembra začal posielať ako výživné sumu 125,- eur. Otec musel byť uzrozumený s tým, že takáto suma je absolútne nedostačujúca a vznikne mu povinnosť výživné doplatiť. Matka nie je schopná sa podieľať na úhrade potrieb syna vyšším podielom ako otec, jej príjem je nižší ako príjem otca. Tak ako má výdavky otec, má výdavky aj matka, najmä na platenie podnájmu. So započítaním čiastky 90,- eur a 400,- eur do výživného ako požaduje otec nesúhlasia, nakoľko 90,- eur poukázal otec za účelom úhrady poplatkov a suma 400,- eur mala predstavovať pôžičku matke. Otec prezentuje záujem podieľať sa na úhrade potrieb syna priamym nákupom, no to momentálne nie je reálne, pretože vzťah syna k otcovi je narušený a kontakt medzi nimi neprebieha. Preto je potrebné, aby otec platil výživné priamo k rukám matky. 9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch II. a III. pri určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého a povolení otcovi splácať zročné výživné podľa § 388 CSP zmeniť z týchto dôvodov: 10. Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.
11. Tak ako správne zistil súd prvej inštancie čo sa týka mal. K., tento je študentom Strednej odbornej školy v I. T., kedy do školy dochádza zdarma vlakom, v škole sa nestravuje, nemá zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom. Navštevuje folklórny súbor, za ktorý platí matka poplatok 25,- eur štvrťročne s tým, že má výdavky spojené s návštevou školy, kedy musí uhrádzať poplatky za učebnice, študentskú kartu, žiacku knižky, kľúč do skrinky. 12. Čo sa týka matky maloletého, táto bola dlhodobo práceneschopná, nemá stabilné zamestnanie, pracuje na dohodu o pracovnej činnosti a privyrába si upratovaním v domácnosti. Celkovo jej takto príjem zo zamestnania a privyrábania predstavuje 550,- eur mesačne v čistom. 13. Otec je zamestnaný s priemerným mesačným čistým príjmom vo výške 700,- eur mesačne s tým, že mesačné náklady otca na prevádzku domu vrátane hypotéky prestavujú zhruba 400,- eur priemerne mesačne. Okrem toho platí mobilný telefón, pohonné hmoty, potraviny, drogériu a iné. 14. V konaní tak bolo nesporne preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2021, kedy matka spoločne s mal. K. sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Odvolací súd posudzoval príjmy na strane oboch rodičov ako aj odôvodneného potreby na strane maloletého a dospel k záveru, že napriek tomu, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, nesprávne stanovil výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému. Faktom je, že maloletý vzhľadom na svoj vek a návštevu strednej školy mimo miesta svojho bydliska má zvýšené výdavky, avšak pri stanovovaní vyživovacej povinnosti povinného rodiča je potrebné zohľadniť nielen odôvodnené potreby na strane oprávneného maloletého dieťaťa, ale schopnosti a možnosti na strane povinného rodiča. Je zrejmé, že najvyššia časť výdavkov zo strany oboch rodičov ako zo strany otca, tak aj zo strany matky predstavujú náklady na bývanie. U otca je to platba na hypotekárnom úvere, u matky je to platba na nájomnom, na byt v ktorom v súčasnosti býva. Pri zohľadnení týchto výdavkov na strane oboch rodičov, ktoré sú nevyhnutné potom dospel odvolací súd k záveru, že primeranou výškou výživného na strane otca s prihliadnutím na výšku jeho priemerného mesačného zárobku vo výške 780,- eur priemerne mesačne v čistom, je suma 150,- eur mesačne. Takto stanovené výživné bude zodpovedať úhrade základných životných potrieb na strane mal. K. s tým, že stanovenie výživného vo vyššej miere by na druhej strane ohrozilo základné životné potreby na strane otca maloletého. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že otec bude zaviazaný platením výživného na maloletého sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od 09.07.2021, kedy matka podala návrh na určenie vyživovacej povinnosti. 15. Nakoľko bola stanovená vyživovacia povinnosť otca so spätnou účinnosťou od 09.07.2021, bolo potrebné zároveň rozhodnúť o nedoplatku na zročnom výživnom. Alikvótna časť na výživnom za mesiac júl 2021 za 21 dní pri stanovení výživného 150,- eur mesačne prestavuje sumu 105,- eur. Ďalej predstavuje nedoplatok na zročnom výživnom suma 150,- eur x 11 mesiacov (do rozhodnutia odvolacieho súdu v júni roku 2022) = 1.650,- eur + 105,- eur nedoplatok na výživnom za júl 2021. Celkovo takto nedoplatok na zročnom výživnom predstavuje 1.755,- eur. Od tohto nedoplatku je potrebné odpočítať platby, ktoré otec dobrovoľne platil na výživnom na maloletého. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že otec zaplatil 6x po 50,- eur dobrovoľne na výživnom a táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola, čo činí dokopy 300,- eur. Zároveň z odvolania otca je zrejmé, že od decembra 2021, teda od vyhlásenia rozsudku platí dobrovoľne na výživnom sumu 125,- eur. Celkovo takto od decembra 2021 do júna 2022 otec zaplatil na výživnom sumu 875,- eur (7 x 125,- eur = 875,- eur). Pokiaľ teda odpočítame od nedoplatku na zročnom výživnom sumu 300,- eur + 875,- eur, celkovo takto nedoplatok ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu predstavuje sumu 580,- eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v splátkach po 50,- eur, spolu s bežným výživným počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod stratou výhody splátok. To znamená, že pokiaľ otec nezaplatí čo i len jednu splátku na zročnom výživnom, stane sa tak zročným celý dlh. 16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).