Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/5/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o: maloleté deti V., D., nar. XX. XX. XXXX a B., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky Y. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, V. V., zast. AKSK, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica a otca C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03. januára 2017, č. k.: 32P/369/2016 - 20, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Maloleté deti V., D., nar. XX. XX. XXXX a B., nar. XX. XX. XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky. Otec maloletých detí je povinný prispievať na výživu maloletých detí V., D., nar. XX. XX. XXXX a B., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 50 € mesačne na každé dieťa zvlášť, počnúc dňom doručenia tohto uznesenia vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Styk otca s maloletými deťmi V., D., nar. XX. XX. XXXX a B., nar. XX. XX. XXXX sa nateraz neupravuje. U. maloletých detí je povinná podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom ako účastníci konania budú maloleté deti V., D., nar. XX. XX. XXXX a B., nar. XX. XX. XXXX, matka maloletých detí Y. M. a otec maloletých detí C. V., nar. XX. XX. XXXX. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka maloletých detí sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd dočasne zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložil povinnosť prispievať na maloleté deti výživným 50 € mesačne vopred k jej rukám na každé dieťa zvlášť a styk otca s maloletými deťmi neupravil. Uviedla, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu, spolužitie s otcom detí bolo spočiatku harmonické a bezkonfliktné, od 08. 11. 2016 nežijú v spoločnom dome. Problémom sa stalo financovanie ďalšieho spolužitia, nakoľko financovala doteraz spoločné bývanie jednak v období jej plného pracovného nasadenia a taktiež si v tom období tvorila úspory, z ktorých financovala splátky hypotekárneho úveru počas materskej a rodičovskej dovolenky. Otec odmieta finančne prispievať na deti a chod domácnosti. Pretože nemá ďalšie finančné prostriedky na fungovanie domu, aby sa dom predal a výťažok sa rozdelil, pretože hypotéka je nad jej sily, obzvlášť v období, kedy je jej jediným príjmom rodičovský príspevok. Ďalším konfliktným momentom bola starostlivosť o maloleté deti, ktorá bola v prevažnej miere v jej rukách, čo sa v kombinácii s opísaným pasívnym postojom otca k celej veci stalo nezvládnuteľným. Poukázala na tvrdenie otca maloletých detí, ktorý sa vyjadril, že obnova partnerského spolužitia je možná, avšak nevykonal k tomu nijaké kroky. Nechce sa zachovať zodpovedne, necháva situáciu len plynúť a čaká, ako sa vyvinie. Je nútená zabezpečovať dennodennú starostlivosť o maloleté deti bez akejkoľvek finančnej podpory otca. Toho času je na rodičovskej dovolenke, jej príjem je 203,20 € netto.

Poznamenala, že mesačné výdavky na maloleté deti predstavujú spolu sumu 389 €, z toho na jedno dieťa 195,50 € a na druhé dieťa 193,50 €. 3. Súd mal osvedčené, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku na maloletú v sume 203,20 € mesačne a poberateľkou rodinných prídavkov na obe maloleté deti. S odkazom na účel a zmysel neodkladného opatrenia aplikujúc § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) a § 366 dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Zistil, že maloleté deti sa narodili z mimomanželského vzťahu rodičov. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom doposiaľ nebol upravený súdnym rozhodnutím. V súčasnosti rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, pri rozhodovaní súd zohľadnil záujem maloletých detí, ktorý by mal byť aj základným zmyslom starostlivosti rodičov o deti. Maloleté deti sú útleho veku, je preto nepochybné, že sú plne odkázané na starostlivosť, opateru a zabezpečenie svojich odôvodnených potrieb od svojich rodičov, ktorí majú prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok maloletých detí nevyhnutných pre ich rozvoj. Matka maloletých detí je na rodičovskej dovolenke s príjmom pozostávajúcim z rodičovského príspevku v sume 203,20 € a rodinných prídavkov na maloleté deti a zároveň zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloleté deti, z toho o jedno dieťa celodennú. Na základe zisteného skutkového stavu je v záujme maloletých detí, aby boli upravené vzťahy rodičov navzájom k deťom, a je žiaduce určiť, ktorý z rodičov bude priamo zodpovedný za starostlivosť o maloleté deti a starať sa o uspokojovanie ich potrieb. Súd preto maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom prihliadol na skutočnosť, že maloleté deti sú útleho veku a matka doteraz zabezpečovala osobnú starostlivosť o deti. 4. Vzhľadom k tomu, že maloleté deti boli zverené matke do osobnej starostlivosti, v zmysle § 366 uložil otcovi maloletých detí, ako druhému rodičovi, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, povinnosť prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere, a to sumou 50 € mesačne na každé dieťa zvlášť. O styku otca s maloletými deťmi súd rozhodol v súlade s návrhom matky, ktorá žiadala styk neupraviť, keďže sa na ňom s otcom maloletých detí dokážu dohodnúť. Keďže neodkladné opatrenie súd nariadil pred začatím konania a vzhľadom na doteraz zistený skutkový stav neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd s poukazom na znenie § 336 ods. 1,2 CSP, uložil matke maloletých detí povinnosť podať v súdom stanovenej lehote návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Súd rozhodne vo veci samej po dôkladnom zistení skutkového stavu. Súd zároveň s poukazom na § 336 ods. 3 poučil účastníkov konania, že v prípade, ak návrh v súdom stanovenej lehote nebude podaný, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. 5. Proti rozhodnutiu sa odvolal otec. Uznesenie žiadal zrušiť a návrh matky zamietnuť. Namietal, že na vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky. O deti sa staral, stará a naďalej im poskytuje plnú starostlivosť. Dňa 08. 12. 2016 sa matka s deťmi zo spoločnej domácnosti odsťahovala, hoci nemala na to dôvod, aj keď medzi nimi dlhšiu dobu pretrvávajú vzťahové problémy. Matka nie je ochotná s ním prediskutovať ani len jeden z dôvodov vzájomných vzťahových konfliktov. Maloleté deti má veľmi rád. Od narodenia sa o ne stará, čo môžu potvrdiť viacerí susedia, o čom predložil vyhlásenie pani R. M.. S maloletými deťmi ide tak, ako mu to matka umožní. Plne sa im venuje a zabezpečuje všetko, čo potrebujú. Proti stanoveniu výšky výživného nemá výhrady, preto výživné platí. Dňa 16. 01. 2017 matke uhradil po 50 € na každé z maloletých detí. Odmieta tvrdenie matky, že odmieta finančne prispievať na deti a chod domácnosti. V roku 2016 uhradil náter strechy ich rodinného domu v sume 1180 €, v roku 2014 nedoplatok na elektrine v sume 145,75 €, v roku 2016 nedoplatok na plyne v sume 190,25 € ako aj za servis v predchádzajúcich rokoch, dane za komunálny odpad roku 2016 v sume 58,56 €, nedoplatky za vodu v roku 2016 v sume 89,76 € ako aj za predchádzajúce roky, daň z nehnuteľnosti za rok 2016 vo výške 83,16 €, poistenie domu v sume 95,04 €. Sporenie v roku 2016 maloletým deťom každému po 200 €, vrátane toho im zabezpečuje všetko, čo potrebujú, keď sú v jeho starostlivosti. Je zamestnaný v štátnej opere vXXX,XXV. a jeho mzda predstavuje netto 537,31 €, o čom ako dôkaz predložil výplatnú pásku. Matka mu počas žitia v spoločnej domácnosti nechávala rôzne odkazy, ktoré predkladá súdu. V súčasnosti matku zaujíma len majetko-právne vysporiadanie ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, v rámci ktorého ho žiada o zaplatenie sumy 55 000 € a prevzatie nesplateného zostatku úveru 40 000 €. Odsťahovanie matky s deťmi k jej matke považuje za absurdné. Namietal, že súd pri vydaní neodkladného opatrenia absolútne neskúmal, či sú splnené podmienky na jeho vydanie a či je po akejkoľvek stránke dôvodné. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1 (Civilný sporový poriadok) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. 7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď prihliadol na najvyšší záujem dieťaťa, na skutočnosť, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom vychádzal z tvrdení matky. 9. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. V zmysle § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 . 10. Podľa článku 4 platí, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. Citované ustanovenie korešponduje s Dohovorom o právach dieťaťa (oznámené pod číslom 104/1991 Zb.), ako medzinárodný dokument, ktorý po jeho podpísaní a ratifikovaní zaväzuje aj Slovenskú republiku, a rámcovo vymedzuje základné zásady, ktorých cieľom je poskytovať ochranu dieťaťu v rôznych oblastiach jeho života a jednou z takýchto oblastí je aj občianske súdne konanie. Podľa článku 3 Dohovoru musí byť pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Záujem dieťaťa zabezpečujú predovšetkým hmotnoprávne ustanovenia, najmä Zákona o rodine. Úlohou súdu preto je v každom konaní dôkladne skúmať hmotnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia vo veci. Súd je povinný vždy prihliadnuť na záujem dieťaťa ak rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností (§ 36 Zákona o rodine). 11. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle § 25 Zákona o rodine právo na styk s maloletým dieťaťom načas po rozvode vzniká tomu z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti, ktoré právo vyplýva z článku 41 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj medzinárodných dohovorov. Dohovor v článku 7 uvádza, že právom dieťaťa je poznať svojich rodičov, má právo na rodičovskú starostlivosť, na zachovanie rodinných väzieb, na výchovu a najmä na právo udržiavať pravidelné osobné kontakty sú s oboma rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (článok 9). 12. V rozhodovanom prípade nejde o žiadny z predpokladov upravených v paragrafoch 365, a 367 CMP. V takomto prípade sa aplikuje § 325 ods. 1 CSP, ktorý len príkladmo upravuje a vymenúva možnosti nariadenie neodkladného opatrenia, čo je vyjadrené slovkom „najmä“. Podľa článku 4 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu v posudzovanej právnej veci. Tomu korešponduje taktiež článok 4 CMP. 13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia a uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote návrh vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalo úpravu pomerov medzi stranami. Podľa § 337 ods. 1 ak súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať návrh vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie návrhu súd neurčuje. Neodkladné opatrenia sa nemusia nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a upúšťa sa od dočasnosti predbežných opatrení, zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 334 súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 14. Súd prvej inštancie mal nepochybne osvedčené, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, majú problémy v názoroch spoločného spolužitia, čo nakoniec viedlo aj k vzájomným rozporom. Vzhľadom na tvrdenia otca uvedené v odvolaní a tvrdenia matky v návrhu na nariedenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že pre rozhodnutie vo veci starostlivosti o maloleté deti bude potrebné vykonať dôsledné dokazovanie. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia nie je zaujať konečné stanovisko k tvrdeniam uvedeným v návrhu, resp. v odvolaní otca, ale v najlepšom záujme maloletých detí zabezpečiť, aby mali vytvorené a zabezpečené podmienky pre život a aby boli garantované ich práva, ako aj práva rodičov. V tejto súvislosti je potrebné určiť základné pravidlá medzi rodičmi do času, pokiaľ vo veci v prípade návrhu nebude rozhodnuté, a to tak, aby boli zabezpečené práva maloletých detí, to znamená, aspoň v nevyhnutnej miere rozhodnúť o vyživovacej povinnosti rodiča, u ktorého deti nie sú, o povinnosti starostlivosti o deti, teda je potrebné rozhodnúť, kto sa bude o deti starať. 15. Tvrdenia matky uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú prvotným signálom, ktorý upozorňuje na skutočnosť, že práva dieťaťa môžu byť ohrozené a je potrebné bezodkladne rozhodnutiu o základných právach a povinnostiach, ktoré zabezpečia určitý aspoň minimálny štandard pre ich výchovu a výživu. Neznamená to však, že všetky tvrdenia matky uvedené v tomto návrhu musia byť pravdivé a že nie sú pravdivé tvrdenia otca uvedené v odvolaní. Pri rozhodovaní o neodkladnom

opatrení však nie sú podmienky na vykonanie dokazovania a zisťovania všetkých skutočností, ktoré búdu dôležité pre rozhodovanie vo veci samej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto správne. 16. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .