Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_4To-10-2017.pdf
PDF · 80.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci obžalovaného W. N. za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 na verejnom zasadnutí dňa 8. februára 2017 o odvolaní okresného prokurátora vo Zvolene proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 20/2016 zo dňa 7. 11. 2016 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 20/2016 zo 7. 11. 2016 vo výroku o odkázaní poškodených s nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 3 Tr. por. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodených:
- J.. I. D., nar. XX. X. XXXX, bytom T., C. O. XX,
- UNIQA poisťovňa a.s. Bratislava, Lazaretská 15
- Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. Bratislava, Dostojevského rad 4
- K. D., nar. X. X. XXXX, trvale bytom T., C. O. XX
o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 20/2016 zo dňa 7. 11. 2016 bol obž. W. N. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora vo Zvolene za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005, ktorého sa mal dopustiť tak, že
1/ dňa 29. augusta 2003 v čase od 10.00 h do 15.30 h v Dudinciach, okres Krupina na Ul. Kúpeľnej medzi liečebným domom Diamant a Smaragd, nezisteným spôsobom vnikol do riadne uzamknutého osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, ev. č. T. XXX S., striebornej metalízy, VIN: TMBZZZ1UXX2210543, výrobné číslo motora 445078, rok výroby 1999, ktoré následne odcudzil, pričom vo vozidle sa nachádzali osobné veci užívateľa J.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. O. XX, T.
- občiansky preukaz, vodičský preukaz, karta poistenca, 2 ks karty k účtom vedeným vo Všeobecnej úverovej banke, bonusové karty Benzinol a Shell, 10 ks audiokaziet, autonabíjačka na mobilný telefón zn. Nokia a 33,19 Eur (1.000 Sk) v hotovosti, čím týmto konaním spôsobil majiteľke vozidla K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. O. XX, T. škodu vo výške 4.000 Eur (120.504 Sk) a užívateľovi vozidla J.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. O. XX, T. odcudzením vecí škodu vo výške 258,19 Eur (7.778,35 Sk), 2/ dňa 18. októbra 2003 v čase od 06.00 h do 08.00 h na Ul. Parkovej č. 12 v Topoľčiankach, okres Zlaté Moravce, odcudzil tam riadne uzamknuté osobné motorové vozidlo zn. VOLKSWAGEN Golf Variant 1.9 Sdi, ev. č. J. XXX V. bielej farby, VIN: WVWZZZ1JZ2W151130, číslo motora AQM091985, rok výroby 2001, ktorého v čase skutku mala v užívaní na základe leasingovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa
11.09.2001 ako nájomca spoločnosť IVAX PHARMACEUTICALS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 15, Bratislava, čím týmto konaním spôsobil Leasingovej spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, škodu vo výške 11.617,87 Eur (350.000 Sk),
pretože nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.
Súčasne vo vzťahu k poškodeným J.. I. D., UNIQA poisťovňa a.s. Bratislava, Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. Bratislava a K. D. rozhodol v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že na základe výsledkov dokazovania možno mať za to, že skutky tak, ako sú uvedené v obžalobe sa stali, avšak nebolo dokázané nad všetku rozumnú pochybnosť, že ich spáchal obžalovaný. Čiastočne usvedčujúcou výpoveďou mohla byť, podľa názoru prvostupňového súdu, výpoveď svedka D. M. z roku 2004, ktorá však bola vykonaná ešte pred vznesením obvinenia obžalovanému a z procesných dôvodov nemohla byť použitá. Naviac svedok M. pri konfrontácii v roku 2015 s obžalovaným, ako i na hlavnom pojednávaní dňa 7. 11. 2016 poprel, že by obžalovaného poznal a že by mu práve táto osoba mala ponúkať predmetné vozidlá, ktoré mali byť odcudzené. Ďalej prvostupňový súd zdôrazňuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, že v rámci prípravného konania bola snaha zabezpečiť aspoň nepriamy dôkaz, avšak svedok I. v rámci rekognície neopoznal obžalovaného v predložených fotoalbumoch. Z uvedených dôvodov potom prvostupňový súd akcentuje skutočnosť, že na preukázanie viny obžalovaného je potrebný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktorý musí tvoriť logickú ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť teda založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Z uvedených dôvodov preto prvostupňový súd konštatuje, že neexistujú také dôkazy, ktoré by jednoznačne negovali pochybnosť o tom, že skutky mal spáchať obžalovaný. S prihliadnutím potom na zásadu „in dubio pro reo“ oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný. Záverom svojho rozhodnutia prvostupňový súd konštatuje, že v rámci adhézneho konania si poškodení J.. I. D., UNIQA poisťovňa, a.s. Bratislava, Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava a K. D. uplatnili nárok na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodených s nárokmi na náhradu škody na občianskosúdne konanie.
Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor a to do všetkých výrokov rozsudku, poškodený prehlásil, že si ponecháva lehotu 15 dní na možnosť podaného odvolania a obžalovaný sa vzdal práva podať odvolanie, aj za osoby oprávnené podať odvolanie v jeho prospech.
Okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania poukazuje najmä na výpoveď svedka D. M., ktorý bol viackrát vypočutý v prípravnom konaní a to nielen pred vznesením obvinenia, ale niekoľkokrát aj po vznesení obvinenia. Najmä poukazuje na výpoveď svedka D. M. zo dňa 26. 5. 2008 po vznesení obvinenia, kedy uviedol, že trvá na svojej predchádzajúcej výpovedi z roku 2004, ktorú mu umožnila vyšetrovateľka prečítať. Vtedy opakovane uviedol, že niekedy v roku 2003 prišiel do jeho servisu Rus, predstavil sa menom W. a ponúkol mu náhradné diely na vozidlá, kde tieto náhradné diely od neho odkúpil a tak isto ako aj celé vozidlá zn. Škoda Octavia zlatej a striebornej metalízy a VW Golf modrej farby. Okresný prokurátor síce uznáva, že svedok M. zmenil svoju výpoveď z prípravného konania na hlavnom pojednávaní, kedy uviedol, že obžalovaného nepozná a tento mu odcudzené autá nepredal, avšak, na priamu otázku prokurátora, aby odstránil rozpory medzi jeho výpoveďami, svedok sa nevedel vyjadriť. Tiež sa nevedel vyjadriť, či bežne kupoval kradnuté autá a odkiaľ mal v servise odcudzené vozidlá. Túto dôkaznú situáciu vyhodnotil súd v prospech obžalovaného s tým, že výpoveď svedka M. na hlavnom pojednávaní považuje za účelovo zmenenú. Vyslovuje názor, že výpoveď svedka M. z prípravného konania možno použiť ako usvedčujúci dôkaz, nakoľko v roku 2004 si svedok viac pamätal, presne a podrobne popísal dôležité okolnosti v slede udalostí. Záverom písomných dôvodov svojho odvolania poukazuje okresný prokurátor na chýbajúcu časť výroku ohľadne odkázania poškodených s nárokmi na náhradu škody na občianskosúdne konanie.
Na verejné zasadnutie sa napriek riadnemu predvolaniu obžalovaný W. N. nedostavil, preto nakoľko bola v jeho prípade dodržaná zákonná lehota, bolo vykonané verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, bez toho, aby sa vyjadril k odvolaniu okresného prokurátora.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania podaného okresným prokurátorom v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné a časť rozsudku týkajúci sa náhrady škody upravil krajský súd vlastným výrokom.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Z obsahu odvolania okresného prokurátora je zrejmé, že tento nenapáda úplnosť zisťovania skutkového stavu, ale výlučne namieta hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom.
Po vyhodnotení dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom i krajský súd konštatuje, že s rozhodnutím prvostupňového súdu o aplikácii zásady „in dubio pro reo“ sa v plnom rozsahu stotožňuje. Na vynesenie odcudzujúceho rozsudku sa vyžaduje istota a presvedčenie súdu o tom, že skutok bol spáchaný. Práve kontradiktórny spôsob dokazovania prenáša ťažisko dokazovania na konanie pred súdom. Pokiaľ má súd akékoľvek pochybnosti o tom, že to bol obžalovaný, ktorý sa dopustil žalovanej trestnej činnosti, musí súd hľadať riešenie v základných zásadách trestného konania a tou zásadou je v tomto konkrétnom prípade zásada „in dubio pro reo“, t.j. rozhodnúť v prospech obžalovaného. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne a jasne uviedol, že svedok D. M. na hlavnom pojednávaní na priamu otázku prokurátora, či obžalovaný je tým človekom, ktorý mu ponúkal motorové vozidlá, odpovedal, že nie. Naviac prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje i na výpoveď svedka I., ktorý v rámci rekognícii neopoznal obžalovaného z predložených fotoalbumov. To sú všetko významné skutočnosti, ktoré vážne spochybňujú záver o tom, že obžalovaný bol tým človekom, ktorý dodal v inkriminovanom období motorové vozidlá D. M.. Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Naproti tomu námietka okresného prokurátora vo vzťahu k neúplnému výroku o odkázaní poškodených s uplatneným nárokom na náhradu škody je správna a krajský súd konštatuje, že i v zápisnici z hlavného pojednávania je uvedená protokolácia, ktorá je nesúladná so zákonom.
Vzhľadom na odstránenie akýchkoľvek pochybností a uvedenia veci do súladu so zákonom, krajský súd potom zrušil časť rozsudku týkajúcu sa odkázania poškodených so svojimi nárokmi na civilný proces tak, ako to ukladá zákon a nie na občianskosúdne konanie. Zo zhorauvedených dôvodov preto odvolanie okresného prokurátora považoval krajský súd za nedôvodné a upravil tiež výrok o odkázaní poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.