Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/41/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v spore žalobcu: Q. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX B. Š., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 1.234,73 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.234,73 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 15.08.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.8.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.8.2016, domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.234,73 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 15.8.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť jej trovy konania. Nárok odôvodnila tým, že s predchodcom žalovaného, spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. uzavrela ako spotrebiteľka zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej mali byť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.000,00 eur. Žalobkyňa sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazala v pravidelných mesačných splátkach vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutie úveru. Zo strany žalobkyne bolo poukázané na účet veriteľa plnenie vo výške 4.730,86 eur. Žalobkyňa uviedla, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), resp. uvádza ho v nepravdivej, nižšej výške, a preto sa úver považuje za bezúročný. Ďalej poukázala na to, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a odplata za poskytnutie úveru výrazne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, čo je v priamom rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Má za to, že veriteľ mal nárok len na vrátenie jej poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 1.000,00 eur, a teda žalobkyňa mu zaplatila o 3.730,86 eur viac, než na čo mal nárok. Žalobkyňa si však uplatnila len nárok z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 1.234,73 eur, čo predstavuje plnenie poskytnuté nad rámec istiny poskytnutého úveru v rozsahu splátok od 13.8.2013 do 12.2.2016.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 11.10.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2016, kde žalovaný považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadal súd, aby žalobu zamietol. Dňa 8.12.2006 bola medzi žalobkyňou a

žalovaným uzatvorená žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde predmetom bol podľa časti B/ klasický spotrebiteľský úver vo výške 10.117,- Sk s tým, že sa žalobkyňa ako dlžníčka zaviazala túto sumu zaplatiť žalovanému v 36 mesačných splátkach, každá vo výške 386,- Sk, vždy ku 15. Dňu v mesiaci. Podľa časti C/ žalovaný zaradil žalobkyňu do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, kde jej poskytol úver vo výške 20.000, 00,- Sk a vydal kartu na jej meno, pričom v tejto časti C/ sú jednoznačne z zreteľne uvedené údaje týkajúce sa úverovej karty. Žalovaný si splnil zákonom uloženú notifikačnú povinnosť, keď informoval žalobkyňu ako klienta o všetkých podmienkach poskytnutého úverového rámca. Ďalej bolo dohodnuté, že mesačná úroková sadzba je 1,95 % a RPMN pri výške čerpania 20.000,00,- Sk bude 31,76 %, mesačný poplatok za správu revolvingového úveru je 45,- Sk, ročná úroková sadzba je 23,4 %. Má za to, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti, vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a tvrdenie žalobkyne, že zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov nie je správny. Žalobkyni bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý klasický spotrebiteľský úver a revolvingový spotrebiteľský úver. Uviedol, že žalobkyňa čerpala z poskytnutého úverového rámca finančné prostriedky v celkovej výške 2.112,70 eur, pričom žalovaný od žalobkyne prijal plnenie v celkovej výške 4.284,25 eur, pričom každá mesačná splátka pozostávala z príslušnej časti úverovej istiny, úrokov,, poistného a prípadných ďalších poplatkov. Takisto vzniesol námietku premlčania, týkajúcich sa všetkých platieb, ktoré boli žalobkyňou uhradené pred viac ako dvomi rokmi od podania žaloby na súd, pričom uviedol, že žalobkyni v žiadnom prípade nemôže byť priznaný nárok na vrátenie časti nepremlčanej úverovej istiny.

3. Písomným podaním zo dňa 14.11.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2016, sa ku vyjadreniu žalovaného vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňa. Žalobkyňa mala za to, že nemožno hovoriť o splnenie notifikačnej povinnosti zo strany žalovaného, pričom poukázala na § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Opätovne poukázala na to, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a mnohé ustanovenia odporujú zákonu, ako aj dobrým mravom, pričom sa odvolávala na konštantnú judikatúru. Uviedla, že v prejednávanom prípade nie je dôležité, to, z čoho sa predmetná odplata skladá, ale to, že jej výška dosahuje mieru 23,4 %, čo je v absolútnom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s dobrými mravmi a to tým, že podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Trvá na tom, že zmluva v časti C, C1 údaj o RPMN neobsahuje, na základe čoho je potrebné ju považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, kde opäť poukázal na konštantnú rozhodovaciu činnosť súdov. Žalobkyňa pritom uvádza, že o tom, že sa žalovaný na jej úkor obohatil sa dozvedela na prvej porade s jej právnym zástupcom, ktorý si preštudoval predmetnú úverovú zmluvu a informoval ju o možnostiach uplatnenia si jej práva, pričom skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia nebol žalovaným nijako preukázaný a dôkazné bremeno spočíva práve na žalovanom. Poukázala na to, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná a nielen predpokladaná vedomosť.

4. V predmetnej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to samotnou žiadosťou/zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 8.12.2006, Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu žalobkyne, písomnými vyjadreniami žalobkyne a žalovaného, výsluchom strán sporu, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav :

5. Žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. dňa 8.12.2006 Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že v časti B) predmetnej žiadosti/zmluvy jej bol poskytnutý klasický úver, kde priama platba činila 1.124,-Sk, výška úveru 10.117,-Sk a cena úveru 3.779,-Sk s tým, že žalobkyňa sa zaviazala splatiť túto sumu v lehote 36 mesiacov vopred dohodnutými splátkami vo výške 386,00,-Sk vždy ku 15. dňu v mesiaci, kde súčet splátok činil 13.896,-Sk. Žalobkyni bola ďalej v časti C1 poskytnutá úverová karta vo výške 20.000,-Sk. V tejto časti bolo ďalej dohodnuté, že mesačná úroková sadzba je 1,95 %, príklad RPMN pri výške prvého čerpania 20.000.-Sk je 31,76 % , mesačný poplatok za správu revolvingového úveru je 45,-Sk, ročná úroková sadzba je 23,4 %. V časti C) úverová karta je uvedené, že žiadateľ žiada spoločnosť CETELEM Slovensko o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, aby mu poskytla úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a aby mu vydala úverovú kartu na jeho meno. Berie na vedomie, že jeho žiadosť bude posudzovaná podľa údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť žiadosti v plnom rozsahu, spoločnosť CETELEM Slovensko môže zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na nižšiu sumu.

Žiadateľ sa zaväzuje splácať poskytnutú úver vo výške min. 5 % poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, a to i telefonicky. Súhlasí s platbami uvedených v bode C1, termín splatnosti je v 10. deň v mesiaci, ak niet v časti C dohodnuté inak a spôsob platenia je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B).

6. Dňa 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, s.r.o. ako pôvodného veriteľa žalobkyne, so žalovaným, čím na žalovaného prešli všetky práva a povinnosti z predmetnej žiadosti/zmluvy.

7. Na pojednávaní dňa 7.2.2017 právny zástupca žalobkyne sa vo svojom prednese vo vzťahu k žalobe pridržiaval svojich doterajších písomných podaní a uviedol, že trvá na podanej žalobe tak, ako bola doručená súdu v jej písomnom vyhotovení. Konštatoval, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá pozostávala z dvoch častí, t. j. z klasického úveru a t. z. v. úverovej karte, pričom žalobkyňa mala záujem len o tento klasický úver, nie o úverovú kartu, pri ktorej bolo konštatované, že išlo o možné budúce uzavretie zmluvy, avšak nedošlo k akceptácii zo strany žalobkyne k uzatvoreniu tejto časti zmluvy vo vzťahu k úverovej karte. Ďalej právny zástupca žalobkyne konštatoval, že vo vzťahu k tejto úverovej karte nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) na základe čoho, sa v zmysle platného zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvorenia zmluvy, takýto úver musí považovať za bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, právny zástupca žalobkyne konštatoval, že ide o neopodstatnenú námietku premlčania, nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby došlo k premlčaniu žalovanej pohľadávky. Ďalej právny zástupca žalobkyne konštatoval, že vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej lehoty je podstatou skutočnosť, kedy sa žalobkyňa reálne dozvedela o tom, že žalovaný sa mal na jej úkor bezdôvodne obohatiť, pričom sa toto dozvedela až po porade so svojim právny zástupcom. Ďalej poukázal na judikáty, ktoré boli uvedené v písomnom vyhotovení žaloby a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

8. Rovnako sa na pojednávaní vyjadril aj právny zástupca žalovaného, kde sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení, že žaloba je podľa jeho názoru nedôvodná, konštatoval, že žalobca vo svojej žalobe uvádza na jednom mieste, že ročná percentuálna miera nákladov je neuvedená, na druhej strane uvádza, že RPMN je uvedená v nepravdivej výške, čo je v rozpore, teda jeden výrok s druhým. Poukázal na § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý celý citoval s tým, že podľa právneho názoru žalovanej strany sú všetky údaje v zmysle tohto zákona v uvedenej spotrebiteľskej zmluve uvedené. Vo vzťahu k námietke premlčania konštatoval, že nie je možné posudzovať plynutie subjektívnej premlčacej lehoty len na základe konštatovania žalobkyne a z tohto dôvodu nie je možné odvodiť, kedy sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, ktoré malo nastať na strane žalovaného. Namietal aj nesprávne vyčíslenú výšku bezdôvodného obohatenia.

9. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 879m zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2010.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení Zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701?ucinnost=08.12.2006>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení súd prvej inštancie uzatvára:

11. Súd konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že bola uzavretá predmetná žiadosť/ zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, avšak sporným momentom je, či sa táto zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov a to vo vzťahu k predmetu žaloby, čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia.

12. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne (išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

13. Taktiež zákon č. 258/2001 Z.z. v ust. § 4 ods. 2 úplne jasne vymedzuje, čo zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať. Takto stanovené podstatné náležitosti zmluvy musia úplne a jasne vymedziť najmä práva a povinnosti spotrebiteľa, ktorý sa stáva dlžníkom, ktorý na základe údajov musí vopred vedieť čo, v akej výške a kedy má plniť. O tom svedčí aj stanovená poučovacia povinnosť veriteľa ako aj úprava reklamy produktov pri ponuke spotrebiteľských úverov. Preto súd považuje za vylúčené, aby zmluva obsahovala dve rozdielne úpravy pre jeden právny vzťah a predmet zmluvy bol závislý až od následného plnenia, resp. správania sa klienta bez jednoznačne prejavenej vôle voľby stanoveného zmluvného režimu.

14. Súdu je z predloženia samotnej žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zrejmé, že zámerom žalobkyne bolo získať spotrebný úver na kúpu konkrétneho tovaru, v samotnej žiadosti/zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti „C“ žalovaný vopred formulárovou zmluvou vnútil žalobkyni ako spotrebiteľke iný úkon, ktorý v čase podpísania takejto zmluvy zo strany žalobkyne prioritne ani nebol vo sfére jej záujmu. Žalobkyňa ako spotrebiteľka podpísala zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na kúpu konkrétneho tovaru „B“, nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť časť „C“, takto vopred pripravenej formulárovej zmluvy, nebola jej ponúknutá ani možnosť, tak ako to bolo učinené v časti „D“ odmietnuť vopred vnútený revolvingový úver zo strany žalovaného ako poskytovateľa. Žiadosť/ zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje ani jasný, zrozumiteľný prejav vôle žalobkyne získať revolvingový úver formou úverovej karty.

15. Súd má za to, že v prípade správania sa a postupu žalovaného ide o nekalú obchodnú praktiku. Úverová karta, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom samotnej zmluvy/žiadosti o spotrebiteľský úver vyjadril súhlas s poskytnutím revolvingového úveru, resp. požiadal o vydanie platobnej karty, je neprijateľnou podmienkou. Navyše absentuje zákonom predpísaná forma vyžadovaná v čase uzavretia takejto zmluvy v zmysle platného zákona o spotrebiteľských úveroch.

16. V konečnom dôsledku z bodu C formulára zmluvy o úvere zo dňa 01.07.2008 nevyplýva nič iné než to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom zmluvy dňa 8.12.2006 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu. Ak chcel žalovaný uzavrieť so žalobkyňou nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon 258/2001 Z.z.. Ak poskytol žalobkyni úver navyše bez osobitnej písomne zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona 258/2001, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma a preto je absolútne neplatná, aj s poukazom na znenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Súd sa taktiež zaoberal námietkou premlčania, vznesenou zo strany žalovaného, a teda či došlo k premlčaniu práva v subjektívnej 2 ročnej prípadne v objektívnej 3 ročnej lehote a dospel k záveru, že k premlčaniu práva nedošlo. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobkyňa v konaní preukázala, že až prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorému dňa 6.2.2017 udelila plnú moc na jej zastupovanie, získala vedomosť o tom, že žalovanému poskytla

podstatne vyššie plnenie ako predstavovala skutočná výška úveru, bez toho, aby na to existoval reálny dôvod. Keďže žaloba bola podaná na Okresnom súde Prešov dňa 12.8.2016, bola podaná v subjektívnej 2 ročnej premlčacej lehote. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa najneskôr premlčí za 3 roky (pokiaľ nejde o úmyselné bezdôvodné obohatenie), keď k nemu došlo. Námietku premlčania vznesenú žalovaným preto súd považoval za nedôvodnú.

18. Súd má za preukázané, že žalovaný poskytol na základe vyššie uvedeného neplatného právneho úkonu žalobkyni plnenie z titulu neplatne uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere vo výške 1.000.00 eur (istina úveru), pričom sám žalovaný prijal plnenia od žalobkyne v sume 4.730,86 eur za obdobie od 15.1.2007 do 12.2.2016, čím sa žalovaný získal bezdôvodne obohatil o 3.730,86 eur. Nakoľko si však žalobkyňa žalobou uplatňovala len nárok na zaplatenie sumy 1.234,73 eur, súd je takýmto návrhom viazaný a preto priznal žalobkyni voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 1.234,73 eur titulom bezdôvodného obohatenia.

19. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

20. V danom prípade žalobkyňa žiadala úroky z omeškania odo dňa 15.8.2016. V tom čase základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,0 % p. a. a preto súd priznal úroky z omeškania v rozsahu ich uplatnenia tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko v danej veci bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, súd rozhodol tak, zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.