Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-375-2015.pdf
PDF · 110.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/375/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: Q. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S., Š. Y. B., proti žalovanej: V.. R. W. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. C. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. Y. B., o zaplatenie 350,- eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu o zaplatenie sumy 350,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 350,- eur od 29.04.2013 do zaplatenia zamieta.
Žalovanej proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 04.08.2015 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 06.08.2015 doplnenou podaním zo dňa 07.09.2015 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 10.09.2015 sa žalobca proti žalovanej domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu sumu 350,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 350,- eur od 29.04.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 29.04.2013 žalovaná podala návrh na vykonanie exekúcie pre neplatenie výživného na jeho maloletého syna P. V., nar. 24.11.1998, vo výške 1.188,40 eur. Súdny exekútor Mgr. Martin Thomka, so sídlom v Martine od neho uvedenú čiastku vymáha exekúciou pod spis. zn. Z. XXX/XXXX. V tomto konaní vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 20.06.2013. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 05.04.2011 do 30.11.2011 činil 448,40 eur a nedoplatok na výživnom za obdobie od januára 2012 do apríla 2013 činil sumu 390,- eur. Celkový dlh na výživnom tak činil 838,40 eur. Ďalej žalobca uviedol, že podľa jeho prepočtov a existujúcich dokladov žalovaná skutočný dlh u exekútora navýšila o 350,- eur. Uhradené výživné za obdobie od januára 2012 do apríla 2013 bolo z jeho strany uhradené v celkovej výške 1.050,- eur a nie vo výške 700,- eur, ktorú sumu uviedla žalovaná v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 29.04.2013. Žalovaná súdnemu exekútorovi zatajila niekoľko platieb uhradeného výživného. Pri tom boli realizované všetky platby na výživnom za obdobie od januára 201 2do apríla 2013. V niektorom mesiaci boli vykonané dve platby výživného, čo žalovaná zatajila. Dňa 11.07.2013 mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.06.2013, z ktorého sa dozvedel, že proti nemu žalovaná ako proti povinnému vedie u súdneho exekútora Mgr. Martina Thomku exekučné konanie pod spis. zn. Z. XXX/XXXX. Dlžná suma podľa žalovanej bola u súdneho exekútora vyčíslená na sumu 1.188,40 eur, čo sa nezakladá na pravde, táto suma bola žalovanou navýšená. Dňa 13.06.2013 žalovaná podala na neho zároveň trestné oznámenie na OO PZ Martin - západ. Výsledok trestného oznámenia zo dňa 11.07.2013 - dlžné výživné vo výške najmenej 1.058,40 eur, alebo výška dlhu 1.078,40 eur, čo žalovaná ani nevedela pri podaní trestného oznámenia, aký je skutočný dlh na výživnom. Po vyplatení celkového dlhu na výživnom kontaktoval súdneho exekútora, že dlh na výživnom 1.188,40 eur sa nezakladá na pravde. Dlžnú sumu na výživnom v plnej výške 888,40 eur uhradil dňa 08.07.2013 priamym vkladom na účet žalovanej vo VÚB, a. s. ešte
pred samotnou exekúciou. Po znovuprekontrolovaní všetkých dokladov zistil, že aj pri prešetrení na OO PZ Martin vznikol omyl, pretože v mesiaci január 2013 uhradil výživné dvomi splátkami. Skutočný dlh na výživnom činil 838,40 eur a tento uhradil žalovanej na účet vo VÚB, a. s. v sume 888,40 eur a nie dlh v sume 1.188,40 eur, ktorý žalovaná uviedla súdnemu exekútorovi v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 29.04.2013. Preto dňa 17.11.2014 podal na OO PZ Humenné trestné oznámenie na žalovanú pre prečin podvodu a úmyselného obohatenia sa. V ďalšom žalobca uviedol rozsah ním zaplateného výživného za obdobie od januára 2012 do decembra 2012: január 0,- eur, február 50,- eur, marec 50,- eur, apríl 0,- eur, máj 50,- eur + 100,- eur, jún 0,- eur, júl 100,- eur + 100,- eur, august 100,- eur, september 0,- eur, október 100,- eur, november 100,- eur a december 50,- eur, spolu ta zaplatené výživné 800,- eur. Dlh na výživnom tak činil 280,- eur. Za obdobie od januára 2013 do apríla 2013 zaplatil na výživnom celkovo sumu 250,- eur: január 50,- eur + 50,- eur, február 50,- eur, marec 50,- eur, apríl 50,- eur. Dlh na výživnom činil 110,- eur. Celkový dlh na výživnom za obdobie od januára 2012 do apríla 2013 tak činil 390,- eur. Dlh za obdobie od 05.04.2011 do 30.11.2011 činil 448,40 eur, teda celkový dlh na výživnom bol za obdobie od 05.04.20111 do apríla 2013 v sume 838,40 eur. Dlh na výživnom tak žalovaná navýšila o 350,- eur, ktorý od neho vymáhal súdny exekútor Mgr. Martin Thomka na základe vyčíslenia v návrhu na začatie exekúcie zo dňa 29.04.2013. Dňa 29.10.2014 mu zaslal súdny exekútor vyúčtovanie exekúcie, kde od neho vymáha dlžnú sumu na výživnom 1.188,40 eur a nie skutočný dlh na výživnom 838,40 eur.. Napokon žalobca viedol, že žalovanej poslal dňa 28.01.2015 list, ktorým vyzval žalovanú na vrátenie dlhu vo výške 350,- eur, na ktorý list žalovaná nereagovala a doposiaľ mu dlžnú sumu ani nevrátila. 3. Žalovaná sa k doručenej žalobe a jej prílohám vyjadrila písomne podaním zo dňa 19.10.2015 doručeným súdu dňa 22.10.2015, v ktorom uviedla, že v predmetnom exekučnom konaní vymáhala od žalobcu celkovú istinu 1.188,40 eur titulom neuhradeného výživného na maloletého P. V.. Táto suma zodpovedá rozhodnutiu Okresného súdu Martin - rozsudku spis. zn. 23P/110/2011 zo dňa 14.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 9CoP/13/2012 zo dňa 19.04.2012, potvrdzujúcimi výšku vyživovacej povinnosti žalobcu k maloletému P. V. v sume 90,- eur mesačne s účinnosťou od 05.04.2011 vždy do 15-teho dňa k jej rukám. Súčasne súd v dotknutom rozsudku určil nedoplatok na výživnom za obdobie od 05.04.2011 do 30.11.2011 v sume 448,40 eur, na ktorého úhradu žalobcovi súd povolil splátky vo výške 20,- eur mesačne pod následkom straty výhody splátok. Pokiaľ ide o predmetný dlh žalovaného, jeho špecifikácia je: za obdobie apríl až november 2011 v sume 448,40 eur, za obdobie december 2011 v sume 90,- eur, za obdobie január až december 2012 v sume 1.080,- eur (12 x 90,- eur), za obdobie január 2015 do 30.07.2015 v sume 630,- eur (7 x 90,- eur); celkovo tak v sume 2.248,40 eur. Naproti tomu žalovaný uhradil len v období január až december 2012 sumu 800,- eur a za obdobie január 2013 až 30.07.2013 sumu 250,- eur, celkovo tak sumu 1.050,- eur. Žalovaná tak namietala, že nesúhlasí s podanou žalobou, ktorá sa nezakladá na pravde. Povinnosťou žalobcu bolo zaplatiť sumu 1.188,40 eur (žiadal o 10,- eur menej, ako bol nárok na maloletého P.). Žalovaná súčasne namietal, že pokiaľ mal žalobca uhradiť v mesiacoch máj a júl 2012 naraz dve platby, nejednalo sa o platbu výživného, ale naopak príspevok žalobcu na kúpu PC pre maloletého P., a preto tieto platby (2 x 100,- eur) nie je možné započítavať na výživné, nakoľko boli účelovo určené na kúpu tohto PC. 4. Žalobca reagoval na podanie žalovanej zo dňa 19.10.2015 podaním zo dňa 21.01.2016 tak, že namietal, že platby v mesiacoch máj a júl 2012 sú platbami výživného na maloletého P. V. a nikdy neboli určené na kúpu PC. Ak v predchádzajúcom mesiaci výživné nezaplatil, týmto dorovnával omeškané platby. Maloletému zakúpil notebook v roku2009 v cene 680,- eur, ktorý splácal v mesačných splátkach po dobu vyše troch rokov. 5. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 07.02.2017 za účasti žalovanej a v neprítomnosti žalobcu, keďže tento sa na pojednávanie neustanovil, hoci prevzal predvolanie na pojednávanie riadne do vlastných rúk dňa 05.01.2017, pričom svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 30.01.2017 z dôvodu jeho zlej finančnej situácie. Súčasne žalobca žiadal, aby mohol byť vypočutý dožiadaným súdom - Okresným súdom Humenné. Žalobca však o odročenie pojednávania nepožiadal. 6. Žalovaná na pojednávaní žiadal žalobu v celom jej rozsahu zamietnuť. Žalobu považovala za hlúposť. Musel by sa v danom prípade mýliť policajný zbor z oddelenia Podháj, súdny exekútor, ako aj ona. Ak je niekto tri krát naháňaný exekútorom a dva krát políciou, nejde o osobu, ktorá by mohla na výživnom zaplatiť niečo navyše. Aj v súčasnosti prebieha exekučné konanie na vymoženie výživného na dnes už plnoletého P., predtým však bola vedená exekúcia aj v Bratislave, a to na vymoženie výživného na druhé dieťa žalobcu. Momentálne je táto vec riešená aj Policajným zborom na oddelení Žilina - východ. V súčasnosti vedie exekúciu na vymoženie výživného na P. súdny exekútor JUDr. Janec. Pokiaľ ide o počítač, žalobcom uvedené skutočnosti sú klamstvom. Tento počítač si vzal cez Orange, pričom pri rozvode tento počítač mal nechať v tom čase ešte maloletému P.. Po rozvode si však tento počítač z
bytu zobral. Nie je si vedomá toho, kedy žalobca vyplatil 350,- eur navyše, ak neustále dlží na výživnom. Za obdobie ešte maloletosti syna P. dlží na výživnom sumu 4.180,- eur. Žalovaná zároveň uviedla, že Okresný súd Žilina rozhodoval o zvýšení výživného na P., pričom rozsudkom zo dňa 03.10.2016 zvýšil výživné na maloletého P. zo sumy 90,- na sumu 200,- eur. Rovnako má vedomosť o tom, že na súde v Bratislave bolo zvýšené výživné aj na ďalšie dieťa žalobcu, a to zo sumy 100,- eur na sumu 170,- eur. Jedná sa o rozhodnutie bratislavského súdu zo dňa 24.01.2017. O tomto je informovaná vzhľadom k tomu, že komunikuje s matkou tohto dieťaťa. Pokiaľ ide o čas plnoletosti P. za november až december 2016 a január 2017 dlží žalobca sumu 410,- eur. 7. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam postačujúcim pre rozhodnutie vo veci (pokiaľ ide o ďalšie listinné dôkazy produkované žalobcom, v konaní súdom vykonané, súd má za to, že skutkové zistenia z nich vyplývajúce zásadne neboli spôsobilé zmeniť úvahy a závery, na ktorých založil súd svoje rozhodnutie v prejednávanej veci) . 8. Okresný súd Martin rozsudkom spis. zn. 23P/110/2011 zo dňa 14.11.2011 (potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline ako súdom odvolacím spis. zn. 6CoP/13/2012 zo dňa 19.04.2012) zaviazal žalobcu ako otca maloletého P. V. s účinnosťou od 05.04.2011 prispievať na výživu maloletého P. V. sumou 90,- eur mesačne so zročnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám žalovanej ako matky maloletého P. V.. Zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť nedoplatok na už zročnom výživnom za obdobie od 05.04.2011 do 30.11.2011 v celkovej výške 448,40 eur, a to v splátkach v sume 20,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným k rukám žalovanej ako matky maloletého, a to pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky. 9. Dňa 06.05.2013 podala u súdneho exekútora Mgr. Martina Thomku žalovaná ako zákonný zástupca (v tom čase) maloletého P. V. prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 29.04.2013, ktorým v mene maloletého ako oprávneného z exekúcie navrhovala vykonať exekúciu proti žalobcovi ako povinnému v exekúcii na podklade vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Martin, a to na vymoženie dlhu na výživnom ku dňu 29.04.2013 v sume 1.188,40 eur, ako aj na vymoženie bežného výživného v sume 90,- eur mesačne. V návrhu bolo zároveň uvedené, že žalobca ako povinný v exekúcii poskytol oprávnenému ku dňu 29.04.2013 na plnenie povinností určenej mu predmetným rozsudkom Okresného súdu Martin plnenie v celkovej sume 700,- eur (v mesiaci júl 2012 v sume 100,- eur, v mesiaci august 2012 v sume 100,- eur, v mesiaci september 2012 v sume 100,- eur, v mesiaci október 2012 v sume 100,- eur, v mesiaci november 2012 v sume 100,- eur, v mesiaci december 2012 v sume 50,- eur, v mesiaci január 2013 v sume 50,- eur, v mesiaci február 2013 v sume 50,- eur a v mesiaci marec 2013 v sume 50,- eur). 10. Dňa 20.06.2013 vydal Mgr. Martin Thomka, súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie spis. zn. EX 415/2013, v zmysle ktorého sa dňa 06.05.2013 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného maloletého P. V. zastúpeného matkou (žalovanou) zastúpenou právnym zástupcom v neprospech povinného - žalobcu na vymoženie istiny - zameškaného výživného do 30.04.2013 v sume 1.88,40 eur, bežného výživného od 01.05.2013 do 30.06.2013 v sume 180,- eur, bežného výživného od 01.07.2013 v sume 90,- eur mesačne, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 206,50 eur a trov exekúcie vo výške 18,- eur, a to na základe rozsudku Okresného súdu Martin spis. zn. 23P/110/2011 zo dňa 14.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 6CoP/13/2012 zo dňa 19.04.2012, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 06.05.2013 a poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Humenné č. 5702*067226 zo dňa 30.05.2013. 11. Podľa vyúčtovania exekúcie vystaveného Mgr. Martinom Thomkom, súdnym exekútorom dňa 29.10.2014 pod spis. zn. Z. XXX/XXXX povinný uhradil ku dňu 29.10.2014 celkovo sumu 2.808,40 eur, ktorá suma bola započítaná na zameškané výživné v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie za obdobie od januára 2012 do apríla 2013 v sume 1.188,40 eur a bežného výživného za obdobie od mája 2013 do októbra 2014 v sume 1.620,- eur. 12. Zo žalobcom produkovaných listinných dôkazov (potvrdení VÚB, a. s. o vklade hotovosti na bankový účet č. 2654186755/0200 zo dňa 28.12.2011, zo dňa 29.02.2012, zo dňa 28.03.2012, zo dňa 04.05.2012, zo dňa 31.05.2012, zo dňa 04.07.2012, zo dňa 27.07.2012, zo dňa 23.08.2012, zo dňa 04.10.2012, zo dňa 30.11.2012, zo dňa 28.12.2012, zo dňa 16.01.2013, zo dňa 28.01.2013, zo dňa 25.02.2013, zo dňa 15.03.2013, zo dňa 25.04.2013, zo dňa 22.05.2013, zo dňa 25.06.2013, zo dňa 02.07.2013, zo dňa 08.07.2013 a zo dňa 08.07.2013) vyplýva, že žalobca poskytol na plnenie si jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému P. V. nasledovné peňažné plnenia: dňa 28.12.2011 v sume 70,- eur, dňa 29.02.2012 v sume 50,- eur, dňa 28.03.2012 v sume 50,- eur, dňa 04.05.2012 v sume 50,- eur, dňa 31.05.2012 v sume 100,- eur, dňa 04.07.2012 v sume 100,- eur, dňa 27.07.2012 v sume 100,- eur, dňa 23.08.2012 v sume 100,- eur, dňa 04.10.2012 v sume 100,- eur, dňa 30.11.2012 v sume 100,- eur, dňa 28.12.2012 v sume 50,- eur, dňa 16.01.2013 v sume 50,- eur, dňa 28.01.2013 v sume 50,-eur, dňa 25.02.2013 v sume
50,- eur, dňa 15.03.2013 v sume 50,- eur, dňa 25.04.2013 v sume 50,- eur, dňa 22.05.2013 v sume 50,- eur, dňa 25.06.2013 v sume 100,- eur, dňa 02.07.2013 v sume 10,- eur, dňa 08.07.2013 v sume 80,- eur a v sume 888,40 eur. 13. Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 14. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 15. Podľa ust. § 456 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 16. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 17. Žalobca si proti žalovanej žalobou v prejednávanej veci uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 350,- eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania, § 121 ods. 3 OZ), a to na tom skutkovom základe, že žalovanej bol zásadne nútený (v exekučnom konaní) zaplatiť sumu o 350,- eur vyššiu, ako zodpovedala sume jeho vyživovacej povinnosti k maloletému P. V., určenej rozsudkom Okresného súdu Martin spis. zn. 23P/110/2011 zo dňa 14.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 9Co/13/2012 zo dňa 19.04.2012, za obdobie od 05.04.2011 do 30.04.2013. Pokiaľ tak ide o právnu kvalifikáciu žalobcom uplatneného nároku, súd dospel k záveru, že žalobca si voči žalovanej uplatňoval právo na zaplatenie sumy 350- eur titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia, teda majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ). 18. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ je to, že jednému z účastníkov tohto záväzkovo-právneho vzťahu sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr., ak za neho plnil niekto iný), a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť plynúca zo zákona, či z rozhodnutia a pod. Ide teda o prípady, v ktorých právny dôvod v čase plnenia vôbec neexistoval. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade dochádza okamihom prijatia plnenia. 19. Z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom konaní je tak potrebné, aby žalobca preukázal, že žalovaný subjekt je pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní. 20. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná. 21. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z cit. ust. § 451 ods. 1 OZ. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť. 22. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 456 OZ) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. 23. V súvislosti s riešením otázky pasívne vecnej legitimácie v prejednávanej veci súd považuje za potrebné venovať sa v tejto časti rozhodnutia vymedzeniu oprávneného subjektu vo vzťahu k vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu podľa cit. ust. § 62 ods. 1 ZoR. Z cit. ust. § 62 ods. 1 ZoR vyplýva, že povinným subjektom sú obaja rodičia a oprávneným subjektom je (v tomto prejednávanom prípade maloleté) dieťa. Oprávneným subjektom v prípade vyživovacej povinnosti podľa cit. ust. § 62 ods. 1 ZoR tak nie je rodič, ktorému bolo maloleté dieťa (neschopné samovýživy) rozhodnutím súdu (resp. podľa dohody rodičov) zverené do osobnej starostlivosti a ku ktorého rukám má druhý zaviazaný rodič povinnosť platiť určené výživné na maloleté dieťa (resp. povinnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v peňažnom ekvivalente), ale samotné maloleté dieťa. Pri tom aj rodičovi, ktorému bolo toto maloleté dieťa rozhodnutím súdu (resp. podľa dohody rodičov) zverené do osobnej starostlivosti, nezaniká vyživovacia povinnosť k tomuto maloletému dieťaťu (len z hľadiska plnenia si tejto povinnosti v peňažnom ekvivalente
môže byť táto povinnosť celkom, alebo čiastočne kompenzovaná jeho osobnou starostlivosťou). Táto skutočnosť je potom premietnutá aj do postavenia subjektov (účastníkov) prípadného exekučného konania vedeného podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), v ktorom na podklade súdnych rozhodnutí zaväzujúcich rodiča na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu je povinným z exekúcie zaviazaný rodič a oprávneným z exekúcie maloleté dieťa (podľa ust. § 38 EP v znení účinnom do 31.03.2014), ktoré vzhľadom k nedostatku spôsobilosti na právne úkony (resp. procesnej spôsobilosti, teda spôsobilosti konať ako účastník exekučného konania) je zo zákona zastúpené druhým rodičom, ktorému bolo zverené do osobnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ povinný rodič poskytuje akékoľvek peňažné plnenie určené na plnenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, adresátom tohto plnenia (oprávnenou osobou) je maloleté dieťa, nie druhý rodič, ktorému bolo toto maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak pri plnení vyživovacej povinnosti povinným rodičom dôjde k poskytnutiu plnenia nad rozsah vyživovacej povinnosti určenej súdom k rukám druhého rodiča (ako oprávneného prijímať toto plnenie za maloletého, ktorý je oprávneným subjektom na toto plnenie), resp. na jeho bankový účet (ako na platobné miesto podľa ust. § 567 OZ), je vylúčené, aby došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane tohto druhého rodiča, oprávneného za maloleté dieťa (len) prijímať plnenie výživného zo strany zaviazaného rodiča. U rodiča prijímajúceho toto plnenie totižto nedochádza k majetkovému prospechu, keďže prijímateľom (oprávneným) subjektom je samotné maloleté dieťa a teda v jeho majetkovej sfére dochádza k nárastu majetkových hodnôt. 24. V danom prípade tak možno konštatovať, že všetky žalobcom uvedené plnenia v období od 28.12.2011 do 08.07.2013 celkovo v sume 2.248,40 eur, žalobca nepochybne (ako sám aj v konaní tvrdil) poskytol za účelom plnenia si svojej vyživovacej povinnosti k (v tom čase) maloletému synovi P. V.. [pritom suma 2.248,40 eur žalobcom zaplatená v období od 28.12.2011 do 08.07.2013 zodpovedá presne rozsahu zameškanej vyživovacej povinnosti žalobcu voči maloletému P. V. za obdobie od 05.04.2011 do 30.11.2011 (448,40 eur) a rozsahu vyživovacej povinnosti žalobcu voči maloletému P. V. za obdobie od 01.12.2011 do 31.07.2013 (k splatnosti výživného za obdobie mesiaca júl 2013 došlo pri tom už dňa 15.06.2013) v sume 1.800,- eur (20 mesiacov x 90,- eur = 1.800,- eur); potom 448,40 eur + 1.800,- eur = 2.248,40 eur] Na strane žalovanej tak nemohlo, s poukazom na vyššie v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku uvedené právne závery, vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Súd preto musel konštatovať nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného subjektu (t. j. žalovanej), čo viedlo bez ďalšieho k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu. Súd v kontexte s týmto záverom zároveň poukazuje na to, že žalobca v prejednávanej veci neprodukoval žiadne tvrdenie (ako tomu bolo napr. v jeho výzve adresovanej žalovanej zo dňa 28.01.2015), že by žalovaná peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom na plnenie si jeho vyživovacej povinnosti spotrebovala na plnenie jej osobných záväzkov voči tretím osobám. Možno konštatovať, že takáto prípadná skutková okolnosť (žalobcom v konaní ani netvrdená) nebola ani dôkazmi produkovanými žalobcom v konaní preukázaná. 25. S poukazom na vyššie uvedené dôvody rozhodnutia v prejednávanej veci, súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu (§ 195 CSP), keďže jeho výpoveď by nemohla nič zmeniť na tom, že žalovaná nemohla získať na jeho úkor bezdôvodné obohatenie plnením jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému P. V. nad rozsah určený rozsudkom Okresného súdu Martin. 26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd v zmysle cit. ust. § 255 ods. 1 CSP priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (rozsahu 100 %). O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník podľa cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).