Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-222-2015.pdf
PDF · 127.05 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/222/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, reg. číslo 572 79 667, v zastúpení: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom: Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanej: Y. M.Á., U.. X.X.XXXX, F. R.: D. Č. Ľ. XXX/X, XXX XX L., občianka SR, o zaplatenie 3.457,74 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.064,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.064,06 eur od 10.3.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 48%.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť AB 1 B.V., so sídlom: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 560 07 043 sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.4.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 3.457,74 €, vyčíslenému ročnému úroku z omeškania vo výške 20,57 € a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.457,74 € od 22.4.2015 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov právneho zastúpenia a trov konania.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: V zmysle § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka boli pohľadávky Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.4.2013 na základe zmluvy zo dňa 19.2.2015 postúpené na obchodnú spoločnosť AB 1 B. V.. Tento právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 15.4.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.800 € zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 78,46 €. Žalovaná bola povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle ÚZ. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom Výpise čerpania splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovanej a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bola žalovaná právnym predchodcom žalobcu vyzvaná listom zo dňa 18.6.2015 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od
odoslania výzvy. Žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške: istina vo výške 213,50 €, úrok vo výške 736,32 €, zosplatnená istina vo výške 2.466,32 €, poistenie Bill protection vo výške 37,70 €, poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 3,90 €, dlh spolu: 3.457,74 €.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Predžalobná výzva + poštový podací hárok, Výpis z obchodného registra právneho predchodcu - spoločnosti AB 1 B.V. + preklad, Výpis z obchodného registra právneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu, Dohoda o plnomocenstve, Úverová zmluva, Úverové zmluvné podmienky, Výzva k splateniu celého úveru + poštový podací hárok, Výpis čerpania, splátok a úhrad.
4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.
6. Uznesením č.k. 35C/222/2015-119 zo dňa 7.2.2017 súd v zmysle oznámenia žalobcu rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom obchodnej spoločnosti AB 1 B.V., so sídlom: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 560 07 043, t.j. so spoločnosťou AB 2 B.V., so sídlom: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 572 79 667.
7. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 15.4.2013 bola uzatvorená medzi prvým právnym predchodcom žalobcu- spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.800 €, pričom sa jednalo o bezúčelový, s mesačnou splátkou 78,46 €, celková čiastka splatná spotrebiteľom mala byť 6.313,44 €, počet splátok: 84, ročná úroková sadzba: 30,5 až 31,7 %, RPMN: 25,79 %, priemerná hodnota RPMN: 18,86 %, termíny splátok boli definované nasledovne: prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky v posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci, dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15.deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. V konaní boli právnym predchodcom žalobcu predložené úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - ITH113 - hotovostný úver a revolvingový úver platné od 1.1.2013.
9. Právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. listom zo dňa 19.2.2015 vyzval žalovanú k splateniu celého úveru, keďže v dôsledku jej omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z jej úverovej zmluvy je povinná zaplatiť dlžnú čiastku vo výške 3.457,74 € najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy na ich bankový účet. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu pod č RN071767334SK, z predloženého podacieho hárku nebol zrejmá dátum podania, nakoľko to bol list. č 6 z 12 podacích hárkov.
10. Listom zo dňa 24.3.2015 právny zástupca právneho predchodcu žalobcu oznámil žalovanej, že prevzal právne zastúpenie vo veci vymáhania pohľadávok spoločnosti AB 1 B. V. a ďalej jej oznámil, že pohľadávky právneho predchodcu žalobcu spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vzniknuté z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.4.2013 boli postúpené na žalobcu. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 25.3.2015.
11. Z výpisu čerpania splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná dňa 18.4.2013 odčerpala sumu 2.800 €, na ktorú sumu učinila úhrady vo výške 735,94 €.
12. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
13. Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa § 526 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného do 9.6.2013, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
21. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
23. Podľa § 9 ods. 9 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
24. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
26. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 10d ods. 1 zákona č. 87/1995 Zb., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinné do 31.5.2014, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa § 39a OZ, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
32. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
33. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
34. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:
35. V konaní súd v prvom rade skúmal, či žalobca je naozaj oprávnený vymáhať žalovanú pohľadávku od žalovanej, t.j. či je vlastníkom uvedenej pohľadávky s príslušenstvom. Svoje vlastnícke právo, ktoré zahŕňa právo akokoľvek nakladať s uvedenou pohľadávkou, t.j. aj vymáhať ju súdnou cestou, žalobca odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá mala byť uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalobcom.
36. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11 júna. 2003, sp.zn. 4 Obo 210/01).
37. I keď žalobca resp. právny predchodca žalobcu súdu túto zmluvu o postúpení pohľadávky v konaní nepredložil, aktívnu legitimáciu žalobcu súd odvodzoval z listu právneho zástupcu žalobcu - Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia
zo dňa 24.3.2015, ku ktorému bolo priložené plnomocenstvo na zastupovanie právneho predchodcu žalobcu (postupcu - Home Credit Slovakia, a.s.) pri oznámení postúpenia pohľadávky a teda uvedený list spĺňa náležitosti relevantného oznámenia postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky a zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie danej pohľadávky. Následne aktívna legitimácia žalobcu je odvodená od jeho právneho nástupníctva spoločnosti AB 1 B.V..
38. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj s poukazom na príslušné vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalovaná odčerpala sumu v celkovej výške 2.800 €.
39. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
40. Podľa ust. § 502 Obch. zák. ods. 1, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
41. Hlavný právny vzťah je však založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.
42. To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
43. Podľa § 879r veta prvá Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014.
44. Súd teda zobral do úvahy poskytnutie úveru žalobcom žalovanej vo výške 2.800 € na základe spotrebiteľskej zmluvy č. 4405065329 a túto zmluvu súd podrobil tzv. sudcovskej kontrole s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch, kedy posudzujúc obsah danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona a preto s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b), d) je nutné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
45. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj s poukazom na príslušné vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, na základe ktorej táto čerpala tzv. bezúčelový úver vo výške 2.800 €. Súd posudzujúc obsah danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že uvedená spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2, konkrétne:
- podľa písm. j) - kedy ročná percentuálna mieru nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bola síce v zmluve uvedená, ale v rozmedzí od 30,5 % do 31,7 %*, pričom len s odkazom na hviezdičku bolo definované, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Z tohto je nepochybne zrejmé, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemala vôbec žiadnu vedomosť, akou RPMN sa bude sa spravovať tento záväzkovoprávny vzťah medzi ňou a veriteľom, kedy v čase uzatvárania
zmluvy to nebolo dohodnuté, nakoľko tento údaj mal zaslať veriteľ žalovanej až po uzavretí samotnej zmluvy. Keďže tento údaj nebol presne, exaktne, a v čase uzatvárania zmluvy platne dohodnutý, súd musel za použitia ustanovenia § 11 citovaného zákona posúdiť úver za bezúročný a bez poplatkov;
- podľa písm. i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, kedy síce bola dohodnutá úroková sadzba 25,79 %, avšak táto je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná tak, ako je uvedené nižšie.
46. Čo sa týka výšky úrokovej sadzby súd zistil, že priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pri stave úverov, ako aj pri nových úveroch v domácnostiach, pri úveroch spotrebiteľských a ostatných predstavuje v apríli 2013 - 10,19 % a 13,74 %.
47. Keďže nikto, ani súd nemôže, ani nie je jeho úlohou nahrádzať kontraktačný proces a určiť presnú úrokovú mieru aká by prípadne medzi stranami bola v rámci udržateľných úrokov dohodnutá a výška zmluvného úroku ďaleko prevyšuje akceptovateľnú výšku, súd túto časť zmluvy o úvere, t.j. dohodu o výške úroku vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto časti dojednania.
48. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
49. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty, a ktorý peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok NS SR z 26.4.2012 - 5Cdo 26/2011).
50. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom.
51. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).
52. Nemecký BGH (Spolkový súdny dvor) vo svojom rozsudku z 13.3.1990 (AZ: XI ZR 252/89) vyhlásil úver s rozdielom o 12 percentuálnych bodov (12 percent) oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný (v rozpore s ustanovením §138 BGB odsek 2 = občianskoprávna úžera) a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi.
53. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi (rozs. NS ČR 21Cdo 1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti (rozs. KS v Prešove 3Co 3/2011).
54. Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierke zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 OZ okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.
55. Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých mravov úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom. Tento princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.
56. V zmluve teda bola dojednaná úroková miera vo výške 25,79 %, pričom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytovaných bankami v domácnostiach predstavoval cca 10,19% až 13,74 % ročne. Už len samotná skutočnosť, že cena úveru je niekoľkonásobne vyššia je zarážajúce a odôvodňujúce zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu, pričom úrok vo výške 25,79 % ročne podstatnou a absolútne neprimeranou mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery. Žalobca si uplatnil úroky v niekoľkonásobnej výške ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže prekročil obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu.
57. Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany klienta ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak je klient vo finančnej tiesni a berie úver, ide na jeho strane o prirodzený postup v zmysle ,,potrebujem, dávajú, a preto beriem“, tak zo strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika zohľadňuje pri vyhodnocovaní vadnosti právneho úkonu. Veriteľ musí počítať s následkami pri podcenení bonity dlžníka resp. ako tomuto bolo v tomto prípade, kedy žalobca sa spolieha na pravdivosť údajov o výške mesačnej mzdy uvedených žiadateľom. I v tomto je potrebné vidieť podnikateľské riziko, ktoré si sám veriteľ na seba poskytovaním pôžičiek elektronicky na diaľku vlastne berie. Avšak uvedené nemožno presúvať na ťarchu daného klienta vo forme vysokého a absolútne neprimeraného úroku či tzv. odplaty.
58. Vzhľadom na vyššie citované odôvodnenie súd považuje dohodnutie vyššie uvedenej úrokovej sadzby 25,79 % za neprimerané, úžernícke, v rozpore s dobrými mravmi a teda v konečnom dôsledku neplatné.
59. Naviac nemožno neopomenúť, že celé znenie VÚP je vytlačené na niekoľkých stranách malým písmom, kedy samozrejme počet strán VÚP pri aplikácii určitej bežnej veľkosti písma by bol tiež oveľa väčší. Avšak žalobca práve použitím takejto veľkosti písma VÚP, ktorého rozsah je značný, ako keby dopredu rátal s tým, že zákazník pri uzatváraní zmluvy, takýto kvantitatívne veľký rozsah VÚP nebude čítať, podrobne študovať, prípadne ho ako laik ešte pred podpisom nechá preštudovať napríklad advokátovi. S poukazom na tendenciu ochrany spotrebiteľa pred zneužitím určitého mocenskejšieho
postavenia žalobcu diktovaním akýchkoľvek podmienok v rámci VÚP, ktoré sú v rámci už hotovej predtlače, je potom nutné uzavrieť, že takto koncipované VÚP, či z pohľadu veľkosti písma, rozsahu, ale najmä náročnosti pochopenia právnej stránky veci, t.j. aké presné povinnosti pre klienta s uzavretím danej zmluvy vyvstanú, aké konkrétne poplatky, sankcie a podobne mu hrozia, považovať za vnútené zákazníkovi, ktorý ich musí prijať buď v celom rozsahu alebo mu úver poskytnutý nebude.
60. Na základe vyššie uvedených skutočností a nedostatku danej zmluvy súd za použitia § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona číslo 129/2010 Z.z. mal za to, že keďže zmluva neobsahuje potrebné náležitosti, resp. tieto náležitosti sú uvedené neurčito a nezrozumiteľne, resp. neplatne a v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka považoval uvedené časti zmluvy za neplatné. Následne z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní o veci aj vychádzal a právne uzatvoril, že v tomto prípade je potrebné nazerať na úver ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 citovaného zákona.
61. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal za preukázané, že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.800 €, pričom tento na daný úver učinila úhrady vo výške 735,94 €. Súd neprihliadal na účtovanie jednotlivých splátok tak, ako to učinil právny predchodca žalobcu, s poukazom na vyššie uvedený právny záver. Žalovaná potom nesplatila žalobcovi rozdiel týchto súm vo výške 2.064,06 € a preto k zaplateniu tejto sumy súd žalovanú zaviazal. Tak ako bolo vyššie citované súd nepriznal žalobcovi žiadne dohodnuté úroky, poplatky ani iné náklady na vymáhanie uplatnenej pohľadávky, či zmluvné pokuty a podobne, t.j. súd priznal iba čistú dlžnú istinu vo výške 2.064,06 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.
62. Čo sa týka úroku z omeškania, keďže žalovaná bola v omeškaní s plnením tohto dlhu už od 10.3.2015 tak, ako vyplýva z výpisu čerpania, úhrad a splátok, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy priznanej dlžnej istiny 2.064,06 € od 10.3.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vo výroku svojho rozhodnutia nečlenil daný priznaný úrok z omeškania na sumu vyčíslenú a nevyčíslenú. Súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, nakoľko ku dňu 7.7.2015 bola sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 % ročne, čo za použitia ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5,05 % ročne. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
63. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
67. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
68. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 48 % (jeho úspech predstavoval 74 %, neúspech 26 %, kedy pomer úspechu a neúspechu predstavuje 48 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).