Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/89/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: Božena Dobiasová, nar. 08.03.1947, bytom Nevoľné č. 57, v konaní právne zastúpená JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, Podjavorinskej 7, Bratislava, proti žalovaným: 1/ B. B., 2/ Š. I., 3/ Ľ. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. A. XX/A, 4/ W. I., 5/ I. B., 6/ W. B., 7/ X. B., 8/ X. I., C.. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. XXX, 9/ Y.. W. B., C.. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. XXX, 10/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. X, 11/ R. I., 12/ U. I., 13/ W. Ď., žalovaní 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 7/, 11/, 12/ a 13/ ako neznámi vlastníci zastúpení v konaní Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. U r č u j e s a, že nehnuteľnosti v k. ú. C., a to pozemok EKN parcela číslo 474/1 orná pôda o výmere 215 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo 460 vedeným Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom a pozemok EKN parcela číslo 475/1 orná pôda o výmere 176 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX vedeným Okresným úradom Ž. C. N., katastrálnym odborom sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne S. Q., rod. Ď., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom C. Č.. XX, SR.

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou žiadala žalobkyňa určiť, že je z titulu vydržania výlučnou vlastníčkou pozemkov uvedených vo výroku tohto rozsudku, a to na tom skutkovom základe, že ide o pozemky tvoriace záhradu pôvodne patriacu jej starému otcovi a tento jej ju daroval spolu s pozemkom pod stavbu rodinného domu, ktorý si tam potom postavili so svojim manželom začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Odvtedy celý pozemok pod rodinným domom spolu so záhradou užívali nerušene a dobromyseľne v oplotenom stave a až v roku 2016 v rámci dedičského konania po smrti manžela zistila, že záhradu nemá majetkovoprávne vysporiadanú.

2. Žalovaní 3/, 8/, 9/ a 10/ so žalobou súhlasili, žiadali jej vyhovieť. Z ich stanoviska bolo zrejmé, že si žiadne nároky na žalované pozemky nerobia.

3. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 7/, 11/, 12/ a 13/, ktorí sú neznámymi, nezistenými vlastníkmi (keďže sú na LV č. XXX a č. XXX k. ú. C. evidovaní iba označením svojho mena a priezviska bez bližšej identifikácie) žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc na to, že žalobkyňa nesplnila podmienku dobromyseľnosti, ktorá je nevyhnutná pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pretože vedela z obsahu darovacej zmluvy v akom rozsahu nadobúda vlastníctvo od svojho starého otca. Starý otec žalobkyne nikdy nebol výlučným vlastníkom sporných pozemkov, bol len ich podielovým spoluvlastníkom, ktorému bol reálne vyčlenený pozemok zodpovedajúci jeho podielu a len tento bol prevedený darovacou zmluvou žalobkyni.

4. Súd po vypočutí žalobkyne a oboznámení všetkých stranami označených a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

5. Z predložených výpisov z listov vlastníctva číslo XXX a číslo XXX k. ú. C., na ktorých sú tieto sporné pozemky evidované ako EKN parcela číslo 474/1 a číslo 475/1 vyplýva, že ako vlastníci prvého z nich sú na LV č. XXX ako podieloví spoluvlastníci evidovaní žalovaní 1/ až 10/, na LV č. XXX sú zas ako podieloví spoluvlastníci evidovaní žalovaní 3/, 11/, 12/ a 13/.

6. Vychádzajúc z týchto zápisov v katastri nehnuteľností mal súd za preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej žalobe v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, lebo vzhľadom na aktuálny evidenčný stav sporných pozemkov bolo požadované súdne rozhodnutie o určení vlastníctva žalobkyne spôsobilým podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z.), ktorý umožní dosiahnuť zhodu medzi tvrdeným (skutočným) právnym stavom a stavom zápisov v katastri nehnuteľností.

7. Na základe vykonaných dôkazov i vyjadrení sporových strán bolo potom v konaní nesporným, že žalobkyňa celý čas sporné pozemky (ktoré ako záhrada prislúchajú k jej domovej nehnuteľnosti) užívala nerušene v oplotenom stave a žiadne nároky si iné osoby na tieto pozemky voči nej (ani predtým voči jej starému otcovi) nerobili. Podstata sporu spočívala tak v tom, či držba týchto pozemkov žalobkyňou po celú dobu od začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia bola dobromyseľnou.

8. Z predloženej darovacej zmluvy zo dňa 02.06.1970 (ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom v Ž. C. N. dňa 05.06.1970) vyplynulo, že touto darovacou zmluvou starý otec žalobkyne W. I. daroval žalobkyni ako obdarovanej stavebný pozemok EN parcela číslo 475/2 o výmere 880 m2 ako bol tento znázornený na geometrickom pláne číslo XXX-XXXX-XX z 22.04.1970, na ktorý predmetná darovacia zmluva v článku I. odkazuje a teda prostredníctvom ktorého bol predmet prevodu vymedzený. V zmluve sa uvádza, že tento pozemok bol vytvorený z dvoch pozemnoknižných parciel - č. 475 a č. 474, ktorých bol starý otec žalobkyne podielovým spoluvlastníkom a tento zo svojich podielov vydeľuje predmetný pozemok so súhlasom spoluvlastníkov.

9. Súčasne bolo súdu predložené prehlásenie spísané MNV v C. dňa 25.05.1970, v ktorom MNV so súhlasom JRD C. súhlasilo s prevodom pozemku s tým, že v prehlásení sa výslovne uvádza, že MNV v C. potvrdzuje, že W. I. je vlastníkom parciel číslo 474, 475, ktoré doposiaľ užívalo JRD a menovaný tieto parcely užíval až od roku 1933 a na týchto parcelách neboli doposiaľ iní užívatelia, ani vlastníci. Menovaný tieto parcely vo veľkosti osem árov chce darovať vnučke S. Q., teda žalobkyni.

10. Následne ako to nepriamo vyplýva z predloženého rozhodnutia o určení súpisného čísla a rozhodnutia o priznaní príspevku za včasné ukončenie stavby rodinného domu, na prevedenom pozemku si žalobkyňa so svojim manželom postavili začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia rodinný dom, ktorý dostal súpisné číslo 57. Ako už bolo uvedené, nebolo v konaní sporným, že žalobkyňa spolu s domom odvtedy nerušene užívala aj priľahlú záhradu tvoriacu sporné pozemky.

11. Potom treba zdôrazniť, že vydržanie je založené na tom, že za splnenia stanovených podmienok môže dlhodobé užívanie veci viesť k transformácii užívacieho (držobného) vzťahu na vzťah vlastnícky. Ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva bolo znovu zavedené do Občianskeho zákonníka novelou č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 01.04.1983. Aktuálne po novele vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. vydržanie upravuje § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podstatou vydržania ako originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva je tzv. ospravedlniteľný omyl, kedy určitý subjekt - vydržiteľ je po celý čas vzhľadom na všetky okolnosti objektívne (nielen subjektívne) presvedčený o tom, že mu daná vec (či právo) patrí. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa viaže na súčasné splnenie podmienok ako spôsobilý subjekt vydržania, spôsobilý objekt vydržania, nepretržitá a oprávnená dobromyseľná držba a uplynutie stanovenej vydržacej doby.

12. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená. Držiteľom je podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

13. Vydržanie teda predpokladá oprávnenosť držby, ktorá je založená na dobromyseľnosti vydržiteľa (§ 129 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). O dobromyseľnosť vydržiteľa ide len vtedy, ak vec drží (užíva) v nesprávnom presvedčení (ospravedlniteľnom omyle), že mu vec skutočne patrí, teda že je jej vlastníkom. Omyl vydržiteľa môže byť skutkový alebo právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti právneho predpisu a z toho plynúcej nesprávnej predstave o právnych následkoch určitých právnych skutočností. Naproti tomu skutkový omyl zasa spočíva v nesprávnej predstave o existencii, či neexistencii určitej skutkovej okolnosti, napr. vydržiteľ sa domnieva, že je vlastníkom pozemku s určitým parcelným číslom, hoci v skutočnosti jeho pozemok má iné parcelné označenie alebo že je vlastníkom pozemku v určitých hraniciach, ale v skutočnosti hranice pozemku prebiehajú inak.

13. O takýto prípad skutkového a vzhľadom na všetky objektívne existujúce okolnosti prevodu aj skutkového ospravedlniteľného omylu, išlo tiež v prejednávanom spore. Žalobkyňa totiž v presvedčení, že na základe darovacej zmluvy nadobudla od svojho starého otca nielen pozemok na stavbu rodinného domu ale aj priľahlý pozemok tvoriaci v súčasnosti spornú záhradu EKN parcely č. 474/1 a č. 475/1, túto spolu s pozemkom priľahlým k domu ako celok v oplotenom stave dlhodobo a nerušene užívala, hoci podľa darovacej zmluvy bol predmetom prevodu len pozemok EN parc. č. 475/2, ktorého súčasťou záhrada nebola.

14. Ospravedlniteľnosť tohto omylu spočívala v tom, že predmet prevodu bol síce zakreslený geometrickým plánom, no z neho samotného nemohla žalobkyňa zistiť, že prevádzaný pozemok EN parcela č. 475/2 končí v smere od cesty už v miestach, kde začína sporná záhrada terajšie EKN parcely č. 474/1 a č. 475/1. Žalobkyňa nemala žiaden racionálny dôvod premeriavať, či zameriavať si pozemok, teda zisťovať kde tento končí v situácii, kedy nadobúdala pozemok nie od cudzej osoby, ale v rámci rodiny od vlastného starého otca, ktorý síce podľa textácie darovacej zmluvy bol len podielovým spoluvlastníkom pôvodných pozemnoknižných parciel č. 474 a č. 475, no evidentne išlo iba o formálnu deklaráciu vychádzajúcu zrejme zo vtedy aktuálnych pozemnoknižných zápisov nezohľadňujúcich reálny stav.

15. Skutočný stav bol podľa názoru súdu v zmysle prehlásenia MNV v C. zo dňa 25.05.1970 taký, že starý otec žalobkyne bol výlučným vlastníkom oboch pozemnoknižných parciel č. 474 a č. 475. Takto totiž treba chápať predmetné prehlásenie a nie tak ako jeho výklad podával SPF, že sa MNV vyjadrovalo k už reálne vyčlenenému pozemku zodpovedajúcemu spoluvlastníckemu podielu starého otca žalobkyne. V prípade uvedených pozemnoknižných parciel išlo o úzke a dlhé pozemkové nehnuteľnosti - pásy začínajúce pri ceste a pokračujúce omnoho ďalej, zahŕňajúc pritom aj terajšiu spornú záhradu, pri ktorých bolo prakticky vylúčené, aby ich obhospodarovali viaceré osoby súčasne (prípadní spoluvlastníci). Do toho zapadá potom konštatovanie, že starý otec žalobkyne tieto užíval od roku 1933 (následne to bolo JRD) a tak z logiky veci plynie, že vzhľadom na uvádzanú lokalizáciu a ich tvar by tieto predsa neužíval a nevlastnil iba v rozsahu, ktorý bol potom predmetom prevodu žalobkyni. Preto má logický základ aj konštatovanie, že „na týchto parceliach neboli doposiaľ iní užívatelia ani vlastníci“, kedy aj SPF uznával, že skutočne niekedy v minulosti došlo k reálnej deľbe spoluvlastníctva ohľadne pozemnoknižných parciel č. 474 a č. 475. No táto prebehla tak, že starý otec žalobkyne sa stal výlučným vlastníkom týchto a ostatní spoluvlastníci zas dostali iné parcely, kde mal zrejme spoluvlastnícky podiel on. Podporujú to potom stanoviská žalovaných 3/, 8/, 9/, 10/ ako právnych nástupcov pôvodných spoluvlastníkov, ktorí v rámci tohto konania vyjadrili súhlasné stanoviská so žalobou, keďže sa nijako necítili skutočnými spoluvlastníkmi spornej záhrady ako pozemku, ktorý tvoril pôvodne súčasť pozemnoknižných parciel č. 474 a č. 475. Vzhľadom na všetko uvedené by postrádalo logiku, aby predstavitelia MNV i JRD v prehlásení deklarovali im známy vlastnícky stav len vo vzťahu k prevádzanej parcele, keď táto navyše nemala len 8 árov ale viac - 880 m2, čo tiež dokladuje, že sa nevychádzalo z geometrického plánu, ktorý bol potom podkladom darovacej zmluvy.

16. Za týchto okolností preto žalobkyňa dobromyseľne vstúpila v roku 1970 po uzavretí darovacej zmluvy do držby a užívania sporných pozemkov a takto dobromyseľne vzhľadom na všetky okolnosti ich celý čas bez prerušenia aj užívala. Preto dňom 01.01.1992 nadobudla vlastnícke právo k sporným pozemkom vydržaním, kedy už dávno síce uplynula 10-ročná vydržacia doba, no až v nadväznosti na novelu

Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 509/1991 Zb. mohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva vydržaním, ako to vyplýva z ustálenej judikatúry (viď R 83/2002, podľa ktorého vlastníkom nehnuteľnosti sa počnúc dňom 01.01.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držby nepretržite po dobu desať rokov, a to aj v prípade, ak sa stala oprávneným držiteľom pred 01.01.1992 s tým, že do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom). Slovenský pozemkový fond síce správne poukazoval na právne východiská v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/30/2010, či sp. zn. 5Cdo/234/2009, ktoré rozoberajú podstatu vydržania z hľadiska ospravedlniteľného omylu, avšak podľa názoru súdu SPF nesprávne nezohľadňoval skutkový stav tohto prejednávaného sporu, lebo týmto rozhodnutiam nijak neodporujú súdom vyššie vyslovené závery.

17. Výrok o trovách konania vychádza z § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná, mala by preto nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. Nakoľko však žalobkyňa náhradu trov konania nepožadovala, vzdala sa jej, súd vyslovil, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.