Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/233/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcov: 1/ maloletý L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. U. XXX, 2/ P. F., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. U. XXX, obidvaja zastúpení advokátom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, so sídlom Dobšinského 14, Banská Štiavnica, proti žalovanej: I. F., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. U. XX, zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Baranom, so sídlom Nám. Matice slovenskej 23/45, Žiar nad Hronom, o návrhu žalovanej na prerušenie konania, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/218/2014-110 zo dňa 25. 01. 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že po oboznámení sa s obsahom trestného spisu sp. zn. 2T/43/2012 dospel k záveru, že nie je dôvod na prerušenie konania. Predmet dokazovania v trestnom konaní je zásadne iný ako predmet konania v civilnom sporovom konaní. V trestnom konaní sú predmetom dokazovania všetky skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, avšak ide o skutočnosti významné z hľadiska trestného práva ako napríklad, či sa stal skutok a či je trestným činom, kto tento skutok spáchal a prečo, následky činu a rozsah spôsobenej škody. Predmetom dokazovania v civilnom sporovom konaní sú tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sú pre rozhodnutie súdu dôležité, ale zatiaľ sporné. V danom prípade sa tieto skutočnosti týkajú rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzajúceho z bodového hodnotenia, keď v tomto smere bol vo veci žalobcami 1/ a 2/ predložený listinný dôkaz - bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vypracované F.. P. V., ktoré hodnotenie ako také bolo po námietkach žalovanej predmetom znaleckého dokazovania znalcom F.. J. F.. Je možné, že výsledky dokazovania v trestnom konaní (vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody) v podobe konkrétnych listinných dôkazov sa budú dať použiť v civilnom konaní, a to v závislosti od procesnej aktivity účastníkov konania, keď podľa ustanovenia § 120 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“) je účastník povinný predložiť a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené by nemalo účastníkom (a teda ani žalovanej) spôsobovať problémy, keďže z obsahu trestného spisu vyplýva, že v trestnom konaní mali rovnakých právnych zástupcov (resp. obhajcov) ako v prejednávanej veci. Žalovanej musia byť výsledky vyšetrovania a na to nadväzujúce výsledky dokazovania v predmetnej trestnej veci dobre známe, preto vychádzajúc z dispozičnej zásady, ktorá ovláda civilné konanie jej nič nebráni v tom, aby navrhla vykonanie konkrétnych dôkazov vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcov 1/ a 2/, resp. aby sa vyjadrila k dôkazov dosiaľ vo veci vykonaným. Súd prvej inštancie v ďalšom poukázal na to, že ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP je potrebné vykladať tak, že predpokladom na prerušenie konania je len konanie, ktoré nebolo právoplatne skončené, a to aj len v prípade, ak súd neurobí iné vhodné opatrenie. Konanie sp. zn. 2T/43/2012 bolo právoplatne

skončené. Konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku (a to ani v trestnom konaní) nemôže byť potom dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP.

3. Proti uzneseniu odvolanie podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaná. Žiadala, aby súd návrhu na prerušenie konania vyhovel.

4. Vo svojom odvolaní žalovaná uviedla, že žalobca v podanej žalobe, odvolávajúc sa na konanie 2T 43/2012, uvádza, že vznik škody a príčinná súvislosť nie sú sporné. V konaní 2T 43/2012 nebolo preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a to porušenie právnej povinnosti žalovanej. Rozhodnutie okresného súdu č. k. 2T 43/2012 a tiež rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 5To 73/2014 sú v rozpore s konštantnou judikatúrou NS SR a ÚS SR, a preto aj z tohto dôvodu podala žalovaná v konaní č. 2T 43/2012 mimoriadny opravný prostriedok. Do dnešného dňa o ňom však rozhodnuté nebolo.

5. Záverom žalovaná argumentovala, že konanie č. 2T 43/2012 je konaním, v ktorom sa rieši otázka v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP, t.j., či vôbec žalovaná svojím konaním porušila právnu povinnosť, či jej konanie bolo zavinené a teda, či za vzniknutú škodu zodpovedá (hlavne, keď pes, ktorý maloletého uhryzol, nepatril žalovanej, ako sa v spise 2T 43/2012 uvádza a ani v čase útoku navykonávala nad ním dohľad). Žalovaná preto navrhla súdu, aby v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP, konanie č. 5C 218/2014 prerušil, a to až do rozhodnutia o dovolaní v konaní č. 2T 43/2012.

6. K odvolaniu žalovanej sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili žalobcovia.

7. Vo svojom vyjadrení žalobcovia uviedli, že v konaní 2T/43/2012 bolo dovolanie odmietnuté a teda je konanie v predmetnej veci právoplatne skončené. Neexistuje teda žiadny relevantný dôvod na prerušenie konania. Napadnuté uznesenie je podľa žalovaných vecne správne a odvolanie navrhli zamietnuť.

8. Vyjadrenie žalobcov bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej, ktorý sa však v určenej lehote k vyjadreniu žalobcov nevyjadril.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol a rozhodol v znení enunciátu svojho rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho uznesenia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 .

11. Na doplnenie správnosti a k dôvodom podaného odvolania krajský súd uvádza:

12. V odvolaní žalovaná tvrdí, že konanie č. 2T 43/2012 je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a preto navrhla súdu, aby v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP konanie č. 5C 218/2014 prerušil, a to až do rozhodnutia o dovolaní v konaní č. 2T 43/2012.

13. Právny zástupca žalobcov vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že v konaní č. 2T/43/2012 bolo dovolanie odmietnuté, čiže konanie je právoplatne skončené a preto neexistuje žiadny relevantný dôvod na prerušenie konania. Právny zástupca žalovanej sa k tomuto vyjadreniu žalobcov nevyjadril.

14. Je teda zrejmé aj s poukazom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov, že odvolaním napadnuté uznesenie je v zmysle ust. § 387 ods. 1 vecne správne.

15. Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd ako súd odvolací rozhodol tak, ako znie enunciát tohto uznesenia.

16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .