Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_24C-179-2012.pdf
PDF · 99.55 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/179/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova č. 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd návrh na prerušenie konania zo dňa 20. 05. 2016 z a m i e t a. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe žalobného návrhu zo dňa 17. 09. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa 27. 09. 2012 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil náhradu škody v sume 125,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 330,- Eur a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu v bližšie neoznačenom exekučnom konaní, vedenom Okresným súdom Bratislava I pod neznámou spisovou značkou, ktorú viedol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý pod č. Ex 12178/2008 voči povinnej Rozálii Rigóovej. 2. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov založených v súdnom spise. 3. Žalobca uviedol, že Okresný súd Bratislava I ako exekučný súd bol povinný po preskúmaní náležitostí návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu postupovať takým spôsobom, aby došlo k vymoženiu pohľadávky spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si táto spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 15. 01. 2009 a to po uplynutí zákonom stanovenej doby, uvedenej v § 44 ods. 2 Ex. por., t.j. v lehote 15 dní od doručenia žiadosti, pričom v omeškaní bol po dobu viac ako 6 mesiacov. Nesprávny úradný postup spočíval v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote t.j. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Nečinnosť exekučného súdu je neospravedlniteľná, pretože počas tohto obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, ktorej sa žalobca ako oprávnený nachádzal a to s poukazom na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Exekučným titulom bolo rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní. 4. Žalobca podal žalobu na Okresný súd Bratislava I a to z dôvodu, že vecne a miestne príslušným súdom v tejto veci je práve Okresný súd Bratislava I, avšak aj napriek tejto skutočnosti bol toho názoru, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava I by porušilo právo žalobcu na
prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na Okresnom súde Bratislava I neexistuje sudca, ktorý by bol nezaujatý. Žalobca preto žiadal, aby Krajský súd v Bratislave pred prvotným pojednávaním rozhodol o prikázaní veci tohto sporu inému súdu, nakoľko sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Bratislava I sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. 5. Okresný súd Bratislava I na základe uznesenia č. k. 24C/179/2012-10 zo dňa 08. 10. 2012 vyrúbil žalobcovi súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti v sume 66,- Eur. Následne súd na základe oznámenia zo dňa 10. 10. 2012 (č. l. 12) predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave a to pokiaľ ide o prikázanie veci inému súdu. 6. Krajský súd v Bratislave na základe uznesenia č. k. 4NcC/74/2012 - 27 zo dňa 18. 10. 2012 rozhodol o tom, že sudcovia Okresného súdu Bratislava I okrem JUDr. Jarmily Gulovej a JUDr. Branislava Krála nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci s tým, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava I JUDr. Jarmila Gulová a sudca JUDr. Branislav Král sú vylúčení z konania a rozhodovania vo veci. 7. Žalobca podaním zo dňa 18. 09. 2012 (č. l. 25) podal odvolanie voči uzneseniu/výzve na úhradu súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti. 8. Krajský súd v Bratislave na základe uznesenia č. k. 5Co 207/2013 - 32 zo dňa 30. 04. 2013 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 08. 10. 2012. 9. Žalobca podaním zo dňa 04. 07. 2012 (č. l. 36-39) podal dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co 207/2013 - 32 zo dňa 30. 04. 2013. 10. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uznesenia sp. zn. 5Cdo/314/2013 zo dňa 11. 02. 2014 dovolanie žalobcu odmietol (č. l. 47-52). 11. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 25. 06. 2014 (č. l. 59-64) vyplýva, že žaloba je zmätočná, nakoľko sa v nej vyskytujú viaceré nedostatky. Žalobca neuviedol spisovú značku exekučného konania, vedenom na Okresnom súde Bratislava I, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca taktiež neuviedol, kedy sa dozvedel o vzniku škody. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, vedený súdnym exekútorom, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd a to napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisovej značke ním namietaného exekučného konania sa nezakladá na pravde, nakoľko žalobca je súčasne oprávneným v exekučnom konaní, v rámci ktorého malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a teda disponuje informáciou o spisovej značke tohto konania. Neuvedenie spisovej značky konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí) bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Žalovanému nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca namietal prieťahy pri rozhodovaní súdu o podanej žiadosti o udelenie poverenia. Žalovanému však nebolo zrejmé, že či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. 12. Žalobca na základe podania zo dňa 20. 05. 2016 (č. l. 101-103) požiadal súd o prerušenie konania a to v súvislosti s konaním Okresného súdu Prešov, v rámci ktorého došlo k prerušeniu konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach. 13. Žalovaný v podaní zo dňa 01. 06. 2016 (č. l. 115) uviedol súdu, že na prerušenie konania nie je daný žiaden relevantný dôvod ustanovený zákonom a to z dôvodu, že v obdobných veciach okresné súdy žalobcovi nevyhoveli, nakoľko nie je zrejmé, aké otázky a aké skutočnosti relevantné pre toto konanie majú byť v konaní o prejudiciálnych otázkach zodpovedané. Prerušenie konania je v takomto prípade v rozpore s požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti, čo je v konečnom dôsledku i podstatou samotného žalobného návrhu. Súčasne pripojil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/527/2015 zo dňa 12. 11. 2015, kde súd v obdobnej veci nevyhovel žalobcovi pokiaľ ide o prerušenie konania v súvislosti so zodpovedaním prejudiciálnych otázok predložených Súdnemu dvoru Európskej únie, v rámci konania vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 7C 6/2010. 14. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
15. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 16. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 17. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 18. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 19. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. 20. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca sa domáha zodpovednosti za škodu podľa lex specialis zák. č. 514/2003 Z. z. titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva v tom, že Okresný súd Bratislava I v bližšie nezistenom konaní pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nepostupoval v súlade so zákonom, porušil ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď o žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie súd rozhodol až 15. 01. 2009, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní. 21. Žalobca označil v návrhu na začatie konania len, že vec sa týka exekučnej veci s označením čísla konania exekútora EX 12178/2008, vo veci povinnej: Rozália Rigóová, nar. 19. 08. 1975, bez bližšej špecifikácie súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I v návrhu. V návrhu na začatie konania teda nie je :
- uvedená spisová značka súdneho konania,
- chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a
- dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody,
- pričom žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania. 22. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 23. Vzhľadom na to, že žalobca neuviedol spisovú značku exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Okresného súdu Bratislava I, súd nemohol objektívne preskúmať skutočnosti tvrdené žalobcom. Bez ohľadu na dôkazné bremeno žalobcu je potrebné uviesť, že nesprávny úradný postup definuje § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Súd má zato, že zákonodarca jednoznačne v ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. uložil súdu povinnosť skúmať exekučný titul s tým, že v prípade ak nezistí rozpor exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. d). Je nepochybné, že v tomto prípade bolo predmetom preskúmania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutie, vydané v rozhodcovskom konaní, t.j. exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z., kedy 15 -dňová lehota pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, neplatí. Z uvedeného má súd zato, že tvrdenie žalobcu, že súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v 15- dňovej zákonnej lehote, nemá oporu v zákone. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania. Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne resp. čiastočne zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola určená pätnásťdňová lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (resp. čiastočnom zamietnutí) zákonná lehota neexistuje, a teda nemožno konštatovať, že v prejednávanej veci nebola nedodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu na súd lehotu neurčoval. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitný prístup zo strany exekučného súdu najmä s ohľadom na to, že vo väčšine prípadov sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. 24. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje. 25. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I za neopodstatnený. Žalobca predovšetkým nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, keďže k žalobe nepredložil žiadny listinný dôkaz na preukázanie svojich len veľmi všeobecných a teoretických tvrdení, napriek skutočnosti, že je ako osoba oprávnená účastníkom napádaného exekučného konania. 26. Žalobca v konaní nepreukázal ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní, t.j. existenciu základného predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu - existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, jednak z dôvodu, že z dikcie § 44 ods. 2 EP vyplýva, že 15- dňová lehota uvedená v tomto zákonnom ustanovení sa nevzťahuje na prípady, keď súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta, ale aplikuje sa len na prípady, kedy súd poverenie na vykonanie exekúcie vydáva. Navyše z aplikácie 15- dňovej zákonnej lehoty je všeobecne vyňatá exekúcia vykonávaná na podklade vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu a to s odkazom na § 41 ods. 2 písm. d) EP. 27. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že žiadna škoda, či ujma, žalobcovi v súvislosti s postupom exekučného súdu nemohla vzniknúť. Žalobca nepreukázal svoj nárok, nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a preto je návrh v celom rozsahu nedôvodný. Sumarizujúc vyššie uvedené je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval za neopodstatnený a preto ho zamietol.
28. Zároveň súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súdu v Prešove, pretože na to neboli zákonné dôvody s poukazom na ustanovenie § 164 Civilného sporového poriadku. Je možnosťou a nie povinnosťou súdu prerušiť konanie v prípade iného prebiehajúceho konania. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, keď súd nemal preukázaný vznik nároku na náhradu škody pre absenciu nesprávneho úradného postupu, by bolo prerušenie konania nedôvodné a v rozpore so základnými zásadami civilného sporového konania. 29. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). 30. Z ust. § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pritom je viazaný najmä tým, že nevykonanie dôkazov súvisí s tým, že nemajú význam (najmä podstatný) pre vec samú, príp. že už doposiaľ vykonané dôkazy umožňujú náležité zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou nie je postupom, ktorým súd odníma procesnej strane možnosť konať pred súdom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp. zn. 4 Cdo 6/1992, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Slovenskej republiky, ročník 1993, zošit č. 3 - 4, str. 127, pod por. č. 37/1993). 31. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP). 32. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na priznanie náhrady trov konania voči neúspešnému žalobcovi (§ 255 ods. 1 CSP). Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.