Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_12C-57-2016.pdf
PDF · 81.51 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/57/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci žalobcu Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, IČO 36 361 518, zastúpeného advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 53 proti žalovanému C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., Y. XXXX/XX o zaplatenie 407,82 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 407,82 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 15.06.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti s a žaloba z a m i e t a.
III. Žalobcovi s a p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 30.5.2016, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 407,82 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od dňa 5.11.2015 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 9.6.2014 vykonal kontrolu odberného miesta č. 4217570002- u žalovaného a zistil, že odberné miesto bolo bez platnej zmluvy a chýbali montážne plomby na svorkovnici elektromera a išlo o svojvoľné pripojenie. V dôsledku uvedeného neoprávneného odberu podľa § 46 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike žalobcovi vznikla škoda, ktorá bola podľa §1 vyhl. č. 292/2012 Z.z. vypočítaná vo výške 407,82 eur. Žalovanému bola fakturovaná faktúrou č. 9914061039, splatnou dňa 4.11.2015. Žalovaný náhradu škody nezaplatil. Žalobca svoje skutkové tvrdenia preukazoval protokolom o kontrole zo dňa 9.6.2014 s fotodokumentáciou, výpočtom škody, výzvou na úhradu škody zo dňa 4.11.2015. Žalobca žiadal aj náhradu trov konania.
2. Na návrh žalobcu tunajší súd vydal dňa 2.6.2016 platobný rozkaz pod č.k. 12C/57/2016-13, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 407,82 eur s prísl. Žalovanému sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, preto bol súdom zrušený a súd vo veci ďalej konal.
3. Žalovaný sa nezdržiava na adrese svojho trvalého bydliska. Súdu sa šetrením nepodarila zistiť adresa jeho skutočného pobytu ani zamestnávateľa, preto mu súd doručil žalobu oznámením podľa § 116 CSP a predvolanie na pojednávanie na deň 8.2.2017 podľa § 106 ods. 1 CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, neospravedlnil svoju neprítomnosť, preto súd koval v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, faktúry, výpočtom škody, protokolom o zistení neoprávneného odberu, protokolu o kontrole odberného miesta a zistil tento skutkový stav veci :
5. Podľa Protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 9.6.2014 pracovníci žalobcu bez prítomnosti žalovaného zistili, že na odbernom mieste u žalovaného chýbali montážne plomby na svorkovnici
elektromera a išlo o svojpomocné pripojenie, odberné miesto bolo bez platnej zmluvy. Odberné miesto odpojili.
6.Žalobca vyčíslil vzniknutú mu škodu podľa § 1 vyhl. č. 292/2012 Z.z. vo výške 407,82 eur. Táto suma bola žalovanému fakturovaná faktúrou č. 9914061039, splatnou dňa 4.11.2015. Žalovaný túto faktúru nezaplatil.
7. Podľa § 46 ods.1,2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, účinného ku dňu 9.6.2014 (zisteniu neoprávneného odberu), (ods.1) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. (ods.2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
8. Podľa § 1 vyhl. č. 292/2012 Z.z., (Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny), (ods.1) škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. (ods.2) Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu. (ods. 3) Ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny. (ods.4) Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny
trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní. (ods.5) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov. (ods.6) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia. (ods.7) K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
9.Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný odoberal elektrickú energiu bez uzatvorenej zmluvy so žalobcom na základe svojpomocného pripojenia sa, čím došlo k vzniku neoprávneného odberu elektriny podľa § 46 ods. 1, písm. a),c) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, účinného ku dňu9.6.2014. Vzniknutá škoda bola vypočítaná podľa § 1 vyhl. č. 292/2012 Z.z. vo výške 407,82 eur. Žalovaný túto žalovanú sumu dobrovoľne nezaplatil, preto bol k tejto povinnosti podľa uvedených ustanovení zaviazaný súdom.
10.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po doručení výzvy na úhrady škody. Žalovanému bola preukázateľne doručená výzvy na zaplatenie vzniknutej škody až doručením žaloby súdom postupom podľa § 106 ods. 1 CSP a to dňom 14.6.2016. Žalobca nepredložil doklad o doručovaní a doručení výzvy žalovanému. V prevyšujúcej časti bola žaloba ohľadne úrokov z omeškania zamietnutá ako nedôvodná.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd priznal úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% (priznanej istiny). Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.