Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/449/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077 Amsterdam, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: S. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/XXX, XXX XX Q., občan SR, o zaplatenie sumy 1.147,26 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 676,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 21. 02. 2015 do zaplatenia, pričom súd p o v o ľ u j e žalovanému uhradiť dlh v splátkach po 20,-- € mesačne počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky.

II/ V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

III/ Žalobca m á nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 18 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 28. 12. 2015 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.147,26 €, úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 956,09 € od 18. 12. 2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanú pohľadávku získal od pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 06. 2014, pričom žalovanému bolo právnym predchodcom žalobcu oznámené postúpenie pohľadávky. Pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o úvere zo dňa 29. 06. 2010 uzavretej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia a žalovaným. Následne žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o splátkach uznaného dlhu, kde žalovaný písomne uznal dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky 1.019,18 €, ktorá pozostávala z istiny 956,09 €, príslušenstva 13,65 € a úroku z omeškania ku dňu 16. 01. 2015 vo výške 49,44 €. Úrok z omeškania bol vyčíslený z čiastky 956,09 € pri sadzbe úroku z omeškania 8,15 % ročne od 10. 07. 2014 (prvý deň omeškania s plnením pôvodného záväzku) do 16. 01. 2015 (deň vyhotovenia návrhu na uznanie dlhu). Žalovaný sa v dohode zaviazal uhradiť dlh v mesačných splátkach po 42,47 € splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci od februára 2015 až do úplného zaplatenia dlhu. Ďalej bolo dojednané, že nezaplatením niektorej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý uznaný dlh. Žalovaný neuhradil splátku splatnú dňa 20. 02. 2015 a tak v ňom 21. 02. 2015 sa stal splatný celý uznaný dlh. Žalovaná čiastka bola vyčíslená podľa Dohody o splátkach uznaného dlhu vrátane vyčíslenia úroku z omeškania od 16. 01. 2015 do 17. 12. 2015 vo výške 127,08 €.

2. Žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 23. 09. 2016 spolu s výzvou, aby sa v lehote do 15-tich dní k žalobe vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na

ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručené tunajšiemu súdu dňa 13. 10. 2016 uviedol, že svoj dlh uznáva a má záujem ho vyplatiť v mesačných splátkach. Poukázal na to, že celý dlh nie je schopný uhradiť naraz, pretože spláca aj ďalšie dlžoby a má dve nezaopatrené deti.

3. Žalobca bol súdom vyzvaný na predloženie pôvodnej úverovej zmluvy a prehľadu úverového účtu žalovaného za účelom posúdenia opodstatnenosti žaloby s poukazom na povinnosť súdu preskúmavať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo z hľadiska ich prijateľnosti. Na výzvu súdu žalobca písomným podaním doručené súdu dňa 07. 11. 2016 uviedol, že nepovažuje za relevantné predložiť súdu Zmluvu o úvere, pretože svoj nárok odvodzuje z Uznania dlhu a dohody o splátkach, ktorá bola uzavretá podľa § 558 Občianskeho zákonníka a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti pre platnosť právneho úkonu. Žalobca poukázal na to, že uznaním záväzku vzniká vyvrátiteľná právna domnienka o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trval. Dlžník má možnosť preukázať, že tento záväzok nevznikol, prípadne, že v čase uznania netrval, avšak dôkazné bremeno v súdnom konaní zaťažuje dlžníka. Novácia je nahradenie existujúceho t. j. doterajšieho záväzku novým, ak sa veriteľ s dlžníkom dohodnú, že doterajší záväzok nahrádzajú novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak z dohody jednoznačne nevyplýva, že vôľa strán smerovala k zániku doterajšieho záväzku a k jeho nahradeniu novým záväzkom, potom popri doterajšom záväzku vzniká nový záväzok, ak sú splnené zákonom požadované náležitosti jeho vzniku. Keďže žalovaný doposiaľ nevzniesol žiadne námietky neplatnosti uznania dlhu, nespochybňuje svoj záväzok voči žalobcovi, nie je opodstatnená žiadosť súdu na predloženie Úverovej zmluvy. Predmetné uznanie dlhu presne špecifikuje Úverovú zmluvu, koľko bolo žalovanému poskytnutých finančných prostriedkov, koľko uhradil a čo si žalobca svojim návrhom uplatňuje. Žalobca v ďalšom citoval niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a dodal, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu.

4. E-mailovým podaním zo dňa 03. 02. 2017, ktorým žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na určenom pojednávaní, zároveň doplnil svoju argumentáciu k žalobe tým, že podľa jeho názoru je Úverová zmluva platná, účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, má písomnú formu, je uzavretá v súlade s právnymi predpismi a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, od ktorých by žalobca odvodzoval svoj právny nárok. V tejto súvislosti žalobca považoval za dôležité poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 pod zn. C-42/15, kde Súdny dvor EÚ zodpovedal prejudiciálne otázky položené Okresným súdom Dunajská Streda vo vzťahu k niektorým náležitostiam Úverovej zmluvy.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 07. 02. 2017 a to v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti, čím boli splnené podmienky § 180 C. s. p. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

6. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že si bral zo spoločnosti Home Credit Slovakia pôžičku vo výške 1.000,-- €. Jednalo sa o druhú pôžičku. Predchádzajúcu pôžičku splatil a následne sa rozhodol pre ďalšiu pôžičku. Túto začal splácať po 50,-- € mesačne, potom sa však dostal do finančných problémov a preto pôžičku prestal splácať. Prišli mu zo spoločnosti upomienky a dohodol sa s nimi na ďalších splátkach. Tieto mu taktiež nevyšli a bol vyzvaný na vrátenie celého dlhu. Takúto sumu naraz nebol schopný uhradiť. Potom bol oslovený žalobcom a dohodli sa na splátkach. Žalobca ho kontaktoval telefonicky, uviedol mu, že mu pošle dohodu, jej obsahom je to, že dlh uznáva, a že tento dlh bude splácať v splátkach. Žalovaný potvrdil, že s týmto súhlasil. Je však pravdou, že ani uvedenú Dohodu o splátkach neplatil, lebo mu to nevychádzalo. So žalobcom sa o otázke premlčania nebavili, otázka premlčania mu nie je celkom jasná. Potvrdil, že v danom prípade sa mohlo jednať o úver podľa žaloby z 29. 06. 2010, ktorý bral vo výške 1.000,-- €. Úver si mal brať na dva roky, Zmluvu o úvere súdu predložiť nevedel, zistil, že ju doma nemá k dispozícii. Nevedel sa následne vyjadriť k tomu, pokiaľ si bral úver z roku 2010 na dva roky, prečo došlo k výzve na splatenie celého dlhu z júna 2014 (výzva bola súčasťou žaloby žalobcu). Taktiež sa žalovaný nevedel vyjadriť k vyčísleniu sumy, len predpokladal, že bola vyčíslená správne. V prípade, že by ho súd zaviazal na plnenie, žiadal o povolenie zaplatiť dlh v splátkach po 20,-- € mesačne. Uviedol, že je pol roka ženatý, v osobnom vlastníctve má rodinný dom, ktorý kúpil na hypotéku a túto spláca po 348,-- € mesačne. Jeho manželka je na materskej dovolenke, majú spolu dve deti vo veku 9 rokov a 5 mesiacov. Manželka poberá len rodičovský príspevok a prídavky na dve deti. On sám je

zamestnaný ako pekár v prevádzke v Očovej a jeho príjem je 750,-- € v čistom. Ďalej si privyrába na dohodu, čo mu vyjde cca 100,-- € v čistom. Uhrádzajú náklady na bývanie 80,-- €, energie 75,-- €, voda 20,-- € mesačne, ďalej platí mesačné náklady za telefóny 80,-- € a spláca pôžičku vo VÚB po 100,-- €, ktorú si vzal k hypotéke. Splácajú leasing na auto. Majú výdavky spojené so školou syna. Okrem toho sa voči nemu vedie exekúcia z nedoplatku na poistnom v Poisťovni Allianz a má zablokovaný účet v banke.

7. Žalobca na preukázanie aktívnej legitimácie predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 06. 2014 (čl. 35) uzavretú medzi Home Credit Slovakia, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky s príslušenstvom, ktorá vznikla z Úverovej zmluvy zo dňa 29. 06. 2010 vo výške 1.138,87 € voči žalovanému. Oznámením zo dňa 30. 09. 2014 oznámila advokátska kancelária zastupujúca spoločnosť Home Credit Slovakia žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky z jeho Úverovej zmluvy uzavretej dňa 29. 06. 2010 na žalobcu a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 03. 2013. V oznámení bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky vo výške 1.138,87 € do 7 dní od odoslania výzvy. K výzve žalobca doložil Podací hárok zo dňa 02. 10. 2014, ktorým preukazoval doručenie zásielky 2x pre žalovaného. Prílohou žaloby bola ďalšia Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 09. 2014 (čl. 21) uzavretá medzi Home Credit Slovakia ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky s príslušenstvom, ktorá vznikla z Úverovej zmluvy zo dňa 29. 06. 2010 vo výške 1.224,67 € voči dlžníkovi

- žalovaný.

8. Výzvou zo dňa 23. 06. 2014 zaslala spoločnosť Home Credit Slovakia žalovanému oznámenie, že v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov bol vyzvaný k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy a to vo výške 1.224,67 € najneskôr do 15-tich dní od odoslania výzvy. K tomu žalobca doložil Podací hárok zo dňa 25. 06. 2014, ktorým preukazoval zaslanie zásielky 2x žalovanému.

9. Žalobca predložil listinu s názvom Uznanie dlhu a dohoda o splátkach podľa § 558 Občianskeho zákonníka (čl. 25-26), kde v článku 1 dlžník - žalovaný vyhlásil, že uznáva čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči žalobcovi s tým, že výška dlhu je 1.019,18 €. Dôvod vzniku - dlh vznikol z Úverovej zmluvy č. 4006094675 zo dňa 29. 06. 2010, ktorou klient zároveň uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere 2 č. 6210178568. V súlade s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere veriteľ poskytol dlžníkovi úverový rámec na čerpanie finančných prostriedkov vo výške 1.000,-- €, počas zmluvného vzťahu klient čerpal sumu 1.128,16 €. Ku dňu uznania dlhu dlžník vrátil 452,16 €. Veriteľ eviduje pohľadávku ku dňu uznania dlhu vo výške 1.019,18 €, ktorá pozostáva:

- istina vo výške 956,09 €,

- poistenie PZK 0,50 €,

- poplatok za výber z bankomatu 2,29 €,

- poplatok za výpis z účtu 10,43 €,

- opravné úroky 0,34 €,

- úrok za poistné 0,08 €,

- úrok za nevyužitú GP - poistné 0,01 €,

- ročný úrok z omeškania 49,44 €. Dlžník sa zaviazal uhradiť dlh jednorázovo alebo v splátkach podľa dohody v bode 2. Uznanie dlhu bolo podpísané dlžníkom dňa 31. 01. 2015. V bode 2 - Dohoda o splátkach, sa dlžník zaviazal uhradiť dlh vo výške 1.019,18 € v pravidelných mesačných splátkach vždy do 20-teho dňa v mesiaci od februára 2015 po 42,47 €, prvá splátka splatná 20. 02. 2015, posledná splátka splatná 20. 01. 2017. Bolo dojednané, že nezaplatením čo len jednej splátky alebo jej časti sa stáva splatným celý dlh a veriteľ si svoje právo začne uplatňovať súdnou cestou. Veriteľ si zároveň bude uplatňovať ročný úrok z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe z dlžnej sumy odo dňa splatnosti celého dlhu až do úplného zaplatenia dlžnej sumy.

10. Žalovaný k preukázaniu svojich majetkových pomerov predložil výplatný lístok za mesiac 9/2016, podľa ktorého mu bola vyplatená na osobný účet čiastka 720,27 €, ďalej doklady k platbám za bývanie, energie a výpis z účtu zo Slovenskej sporiteľne za mesiace 10, 11/2016, kde vykazoval mínusový stav účtu.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka uč. do 31.05.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.. Podľa ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11.1. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom jeho služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“). Hoci zmluva o úvere je upravená ako „absolútny obchod“ podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pri spotrebiteľskom vzťahu sa pri duálnej právnej úprave prednostne použijú predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

11.2. Z ustanovenia § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. v znení z. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Citované ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014 (čl. XIV).

11.3. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka uč. do 30.06.2011, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11.4. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uč. do 31.12.2014, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11.5. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

11.6. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11.7. Podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. úč. do 31.03.2015, ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka.

11.8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11.9. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Podľa ods. 2, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

11.10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11.11. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

11.12. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

11.13. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11.14. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11.15. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky za obdobie od 11.06.2014 do 09.09.2014 bola vo výške 0,15 %.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je len čiastočne dôvodná. V prvom rade súd vyhodnotil, že žalobca má aktívnu legitimáciu, t. j. je nositeľom práva, ktoré si uplatňuje na zaplatenie žalovanej pohľadávky z dôvodu doloženého postúpenia pohľadávky od pôvodného veriteľa spoločnosti Home Credit Slovakia. Hoci žalobca predložil 2x Zmluvu o postúpení pohľadávky z rôznych dátumov, v oznámení o postúpení pohľadávky adresovanú žalovanému bol uvedený iný dátum Zmluvy o postúpení pohľadávky, súd konštatuje, že z obsahu uvedených listín je nepochybné, že žalobca prevzal pohľadávku spolu s príslušenstvom od postupcu spoločnosti Home Credit Slovakia, ktorá vyplynula z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 06. 2010. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že mal vedomosť o postúpení pohľadávky, nakoľko sa so žalobcom dobrovoľne dohodol o plnení v splátkach. V ďalšom sa preto súd zameral na dokazovanie, či žalobcom uplatnený nárok čo do výšky je dôvodný. Žalobca svoj nárok odvodzoval od Uznania dlhu a dohody o splátkach a z tohto dôvodu odmietol poskytnúť súdu pôvodný právny titul vzniku dlhu t. j. Úverovú zmluvu. Žalovaný na výzvu súdu uviedol, že túto zmluvu taktiež nemá k dispozícii, nakoľko ju doma nevie nájsť. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa nepochybne jedná o spor spotrebiteľský, kde súd poskytuje spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane ochranu „ex offo“, čo je zvlášť zvýraznené aj právnou úpravou procesných predpisov účinnou od 01. 07. 2016 - Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 290 a nasl. C. s. p. Práve ustanovenie § 295 C. s. p. umožňuje súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhne, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd môže aj bez návrhu obstarať alebo zabezpečiť taký dôkaz. Za účelom splnenia súdnej ochrany spotrebiteľa je pre súd nevyhnutné mať k dispozícii právny titul vzniku žalovaného dlhu a to Úverovú zmluvu. Hoci je pravdou tvrdenie žalobcu, že v súlade s ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka, uznaním dlhu nastáva zákonná domnienka, že dlh v čase uznania trval, avšak sa jedná o vyvrátiteľnú právnu domnienku. To, či dlh v čase uznania trval, musí preukázať dlžník. V tomto konkrétnom prípade však súd poukazuje na znenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., kedy súd aj bez návrhu prihliada na nemožnosť uplatnenia práva pre akúkoľvek zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré by bránili priznať plnenie voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd preto bol oprávnený „ex offo“ preskúmať, či skutočne dlh v uvedenej výške v čase uznania trval. Na výsluch súdu sa žalovaný nevedel vyjadriť k skutočnej výške dlhu, je pravdou, že nenamietal vyčíslenie dlhu žalobcom, avšak sám nevedel potvrdiť, či skutočne dlh v takejto výške aj vznikol. Keďže strany sporu nepredložili súdu Úverovú zmluvu, súd mohol vychádzať len zo skutkových okolností známych z podaní a prednesov sporových strán, prípadne z predložených dôkazov. Z Uznania dlhu a dohody o splátkach vyplýva, že dôvod vzniku dlhu bol na

základe Úverovej zmluvy zo dňa 29. 06. 2010, ktorou bola zároveň uzavretá aj Zmluva o revolvingovom úvere č. 6210178568. Z uvedeného je zrejmé a aj známe súdu z vlastnej činnosti, že v týchto prípadoch spotrebiteľ pri uzavretí Úverovej zmluvy zároveň mal vstúpiť do ďalšieho zmluvného vzťahu a to Zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej je súdu známe z vlastnej činnosti, že úverové zmluvy v časti Zmluvy o revolvingovom úvere boli spravidla predkladané spotrebiteľovi ako dlžníkovi vo forme tzv. formulárovej zmluvy, vopred pripravenej veriteľom, pričom dlžník pri poskytnutí spotrebiteľského úveru nemal vôľu zároveň vstúpiť do ďalšieho zmluvného vzťahu - revolvingový úver. Bol tak nútený pristúpiť na zmluvu ako celok vrátane ustanovení zmluvy o revolvingovomn úvere. A hoci neskôr mohlo dôjsť k čerpaniu revolvingového úveru, spotrebiteľovi neboli jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlené podmienky splácania, prípadne aj následky nesplácania revolvingového úveru. Súd preto konštatuje, že mu nebolo umožnené posúdiť, či došlo k platnému uzavretiu záväzkového vzťahu - Zmluvy o revolvingovom úvere, z titulu ktorého došlo neskôr k Uznaniu dlhu a dohody o splátkach medzi žalobcom a žalovaným. Súdu nebolo umožnené posúdiť, či vyčíslený nárok vo vzťahu k rôznym poplatkom bol opodstatnený a zákonný. Súd však ďalej uvádza, že na základe predloženej Dohody o splátkach ako aj výpovede žalovaného bolo nepochybné, že žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 1.000,-- € a žalovaný potvrdil, že finančné prostriedky čerpal, pričom nespochybnil žalobcom tvrdenú sumu 1.128,16 €, rovnako nespochybnil žalobcom tvrdenú sumu o tom, že na dlhu celkovo uhradil sumu 452,16 €. Súd preto konštatuje, že dlh na istine činí 676,-- € (1.128,16 € - 452,16 €), iné nároky súd považuje za nepreukázané. V takejto výške nepochybne vzniklo právo právnemu predchodcovi žalobcu na zaplatenie poskytnutých finančných prostriedkov. Ak následne došlo k prevodu pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia na žalobcu, mohlo dôjsť k prevodu len takej časti nároku, ktorá prislúchala pôvodnému veriteľovi, t. j. spoločnosti Home Credit Slovakia a to v súdom vyčíslenej čiastke 676,-- €. Pokiaľ došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu v prevyšujúcej časti a pokiaľ došlo k uznaniu dlhu žalovaným v čiastke prevyšujúcej sumu 676,-- €, súd konštatuje, že v takto prevyšujúcej časti považuje nárok žalobcu ( a aj jeho právneho predchodcu ) za nepreukázaný a preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, ani k platnému uznaniu dlhu nad sumu 676,-- €. Súd preto v tejto časti Dohodu o uznaní dlhu a Dohodu o splátkach nad sumu 676,-- € považuje za úkon neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mohol platne uznať dlh len do výšky 676,-- €. Preto súd nárok žalobcu nad sumu 676,-- € spolu s príslušenstvom považoval za nepreukázaný, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho nároku v celom rozsahu a súd preto rozhodol o čiastočnom zamietnutí žaloby výrokom č. II/.

13. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na úrok z omeškania, pričom súd konštatuje, že pokiaľ žalobca odvodzuje svoj nárok od predloženej Dohody o splátkach, v súlade s dohodou sa celý uplatnený nárok mal stať splatným neuhradením už prvej splátky dňa 20. 02. 2015 a keďže ho žalovaný v čase splatnosti nezaplatil, od nasledujúceho dňa t. j. od 21. 02. 2015 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom žalobcovi patrí úrok z omeškania v súlade s predpismi civilného práva vo výške 8,15 % ročne. Žalobca síce preukázal, že žalovaný bol vyzvaný k zaplateniu celého dlhu už výzvou právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23. 06. 2014, nedoložil však súdu žiadne doklady, ktorými by preukázal, že sa jednalo o postup zákonný a boli dodržané práva spotrebiteľa, t.j. že bola dohoda v zmysle § 565 a bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 OZ, inak súd považuje výzvu na predčasné zosplatnenie za neplatný právny úkon podľa § 39 OZ.. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi vyčíslenú sumu 676,-- € spolu s určeným úrokom z omeškania 8,15 % ročne od 21. 02. 2015 do zaplatenia. Na žiadosť žalovaného po posúdení jeho súčasnej finančnej situácii, napriek tomu, že je zamestnaný a má príjem z hlavného pracovného pomeru, ako aj z vedľajšieho pracovného pomeru, v súčasnej dobe má ďalšie záväzky a to splácanie hypotéky, ktorú bral na kúpu rodinného domu, kde teraz spolu s rodinou býva, takže v prípade jej nesplácania by bolo ohrozené bývanie rodiny žalovaného, okrem toho, jeho manželka je na materskej dovolenke, žalovaný má okrem manželky vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, uhrádza náklady na bývanie, spláca ďalšiu pôžičku i leasing na auto, súd konštatuje, že za danej situácie nie je vo finančných možnostiach žalovaného uhradiť celú dlžnú čiastku naraz bez vážneho finančného ohrozenia jeho a jeho rodiny. Preto s prihliadnutím na výšku dlhu súd povolil žalovanému uhradiť dlh v splátkach po 20,-- € mesačne, ktoré sú splatné od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu. Zároveň však súd stanovil, že ak žalovaný čo len jednu splátku neuhradí, celý dlh sa stane zročným, čím stratí výhodu splátok a žalobca bude môcť uplatňovať celý dlh od žalovaného naraz (§ 232 ods.3, 4 C. s. p.).

14. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého v prípade čiastočného úspechu, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Žalobca bol úspešný v rozsahu 59 % a preto

od jeho úspechu je potrebné odrátať neúspech. Súd priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 18 % (59 % - 41 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.