Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/5/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobkyne M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. nad J., K. 61X/X, zastúpenej I.. C. G., advokátom so sídlom P., L. L. XXXX/X proti žalovanému - veriteľovi G., s.r.o., so sídlom J., G. XX, W.: XX XXX XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 25.novebra 2016, č. k. 5Csp/131/2016-32 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o nariadení neodkladného opatrenia a vo výrokovej časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovaný - veriteľ môže proti žalobkyni podať žalobu vo veci samej o peňažné plnenie, pričom následkom úspešnej žaloby by mohlo byť zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku nariadil neodkladné opatrenie tak, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.02.2010, uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. V druhom výroku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, podľa ktorej zamestnávateľ žalobkyne W. XX, J., W.: XX XXX XXX, je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 8300500043 zo dňa 01.02.2010, uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, zamietol. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že dňa 25.11.2016 podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.02.2010, uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Ďalej sa domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil zamestnávateľovi žalobkyne W. V. D. spol. s r.o., K. cesta XX, J., W.: XX XXX XXX, povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.02.2010, uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že je zamestnancom spoločnosti W. V. D. spol. s r.o., ktorý jej pravidelne vykonáva zrážky zo mzdy v prospech žalovaného. Žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.02.2010. Žalobkyňa nemá v súčasnosti k dispozícii presný údaj o zrazených sumách z úveru a tieto informácie doposiaľ ani nezískala, napriek tomu, že ich žiadala. Zamestnávateľ na základe žiadosti žalovaného vykonáva zrážky zo mzdy žalobkyne pravidelne v rôznych výškach od 10,- eur do 40,-

eur mesačne. Výkon zrážok môže pozastaviť len súd. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Keď spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť, ide o neprijateľnú podmienku spôsobujúcu výraznú nerovnováhu zmluvných strán. V zmysle praxe Slovenskej obchodnej inšpekcie a aj podľa názoru žalobkyne je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou podmienkou, nakoľko sa v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka odchyľuje od ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonávaných zrážok. Dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku tak, ako je to v tomto prípade. Okrem uvedeného žalobkyňa poukázal aj na to, že žalovaný sa neúspešne domáhal vymoženia svojej pohľadávky z uvedenej zmluvy v exekučnom konaní. Na preukázanie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila žalobkyňa žiadosť žalovaného zo dňa 17.03.2011 o zrážky zo mzdy adresovanú jej zamestnávateľovi, svoju žiadosť adresovanú jej zamestnávateľovi zo o okamžité zrušenie a zastavenie zrážok zo mzdy z dôvodu, že sa jedná o nezákonné zrážky, výplatné listiny za mesiace 01, 04, 05 a 10/2016 a rozhodnutia z exekučného konania vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou 2Er/284/2012. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a spolu s ním žalobkyňou predložených listín dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný iba voči žalovanému, avšak nedôvodný voči zamestnávateľovi žalobkyne, ktorý nie je stranou tohto konania. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby sa žalovaný a aj jej zamestnávateľ zdržali použitia dohody o zrážkach zo mzdy, resp. vykonávania zrážok zo mzdy, na základe ktorej sa z jej mzdy vykonávajú zrážky, no vykonávajú sa nezákonne. Žalobkyňa osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keď skutkovo odôvodnila, prečo by z jej mzdy nemali byť vykonávané zrážky, pričom opodstatnenosť návrhu osvedčila aj predloženými dokladmi. Zo žiadosti žalovaného zo dňa 17.03.2011 vyplýva, že tento žiadal o vykonávanie zrážok na úhradu jeho pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom úver bol zabezpečený zmenkou a ku dňu tejto žiadosti mal byť dlh žalobkyne v sume 830,34 eur, ktorý mal pozostávať z neuhradenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a zákonného úroku 6 % ročne. Len uvedené úroky predstavujú spolu 97,25 % ročne, čo je nemorálne, neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi. Na takýto úrok nemôže mať veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nárok za žiadnych okolností. Z uvedenej žiadosti pritom ani nie je zrejmé, aká je konkrétna výška jednotlivých položiek uvádzanej dlžnej sumy. Okrem toho sa zrážky vykonávajú ešte v roku 2016 na základe žiadosti z roku 2011 a zmluvy z roku 2010. Za danej situácie je tak nedôvodné vykonávať ďalšie zrážky, a preto súd návrhu žalobkyne vyhovel v tom, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Je zjavné, že zrážky sú vykonávané už dlhší čas, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly len na základe pokynu žalovaného, pričom sa dôvodne javí, že žalovaný nemá nárok na žalobkyni zrážané a jemu uhrádzané sumy, pretože už len v žiadosti vyčíslené úroky sú spolu v takej výške, ktorá je neprijateľná, ergo ustanovenia zmluvy, z ktorých takéto úroky vyplývajú, sú neplatné. Z exekučných rozhodnutí súdu je pritom zrejmé, že v danom prípade bola istina úveru iba 300,- eur, ktorý bol splatný najneskôr vo februári 2011, keď bol splatný dvanástimi mesačnými splátkami a prvá bola splatná dňa 22.02.2010. Zrážky sú zjavne vykonávané na základe svojvoľného pokynu žalovaného ohľadne ich výšky, nerešpektujúc akúkoľvek právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa. Tieto okolnosti má súd plne osvedčené zo žalobkyňou predložených dokumentov, a preto je dôvodné a potrebné upraviť pomery strán sporu tým spôsobom, že žalovanému je uložená povinnosť zdržať sa použitia uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, a to od momentu vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia, ktorá nastáva dňom doručenia žalovanému. V praxi to má ten význam, že momentom doručenia tohto uznesenia je žalovaný povinný vykonať také opatrenia, aby zamestnávateľ žalobkyni v zrážkach viac nepokračoval, prípadne aby ich iný zamestnávateľ ani nezačal vykonávať. Od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý neumožňuje nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k inému subjektu, než je strana sporu, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne zamietol. Zamestnávateľ žalobkyne nie je stranou tohto konania. Nič to však nemení na tom, že žalovaný nesmie ďalej dohodu použiť, ergo zamestnávateľ žalobkyne nemá zrážky ďalej vykonávať. Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1 - 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/ CSP. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 tak, že súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel

iba čiastočne, no pokiaľ ide o návrh voči žalovanému, vyhovel mu v celom rozsahu a nevyhovel mu iba vo vzťahu k inej osobe, ktorá nie je stranou tohto sporu. Napriek tomu má však nariadené predbežné opatrenie aj nepriamy účinok voči zamestnávateľovi žalobkyne, a to v podstate vo význame, ktorý má rovnaký účinok, v akom sa ho žalobkyňa domáhala aj voči zamestnávateľovi. Z uvedeného dôvodu o náhrade trov konania preto súd rozhodol tak, že žalobkyni patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o nariadení neodkladného opatrenia žalovanému podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil tým, že nariadenie neodkladného opatrenia nepodlieha ani jednému zo stavov uvedený v § 326 ods. 1 písm. a/ až e/ CSP, preto neboli naplnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Mal za to, že žalobkyňa spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. K Dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že táto bola uzavretá podľa § 551 Občianskeho zákonníka v súlade s právnymi predpismi, ide o dohodu zmluvných strán, ktorá bola uzavretá na základe dobrovoľnosti a spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, že aby mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dal do pozornosti, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Dohoda predstavuje aj samostatný dokument, ktorý je v súlade zo zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej tvrdil, že žalobkyňa nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy, neosvedčila, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by jej mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výrokovej časti o nariadení neodkladného opatrenie žalovanému podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je predmetom odvolacieho konania, odôvodnil tým, že zrážky zo mzdy žalobkyne sú vykonávané už dlhší čas, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly len na základe pokynu žalovaného, pričom sa dôvodne javí, že žalovaný nemá nárok na žalobkyni zrážané a jemu uhrádzané sumy, pretože už len v žiadosti vyčíslené úroky sú spolu v takej výške, ktorá je neprijateľná, ergo ustanovenia zmluvy, z ktorých takéto úroky vyplývajú, sú neplatné. Z exekučných rozhodnutí Okresného súdu Bánovce na Bebravou sp. zn. 2Er/284/2012 je pritom zrejmé, že v danom prípade bola istina úveru iba 300 eur, ktorý bol splatný najneskôr vo februári 2011, keď bol splatný dvanástimi mesačnými splátkami a prvá bola splatná dňa 22.02.2010. Zrážky sú zjavne vykonávané na základe svojvoľného pokynu žalovaného ohľadne ich výšky, nerešpektujúc akúkoľvek právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa. Tieto okolnosti má súd plne osvedčené zo žalobkyňou predložených dokumentov, a preto je dôvodné a potrebné upraviť pomery strán sporu tým spôsobom, že žalovanému je uložená povinnosť zdržať sa použitia uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, a to od momentu vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia, ktorá nastáva dňom doručenia žalovanému.

6. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené proti nariadeniu neodkladného opatrenia, odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie o splnení predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodením napadnutého uznesenia v zmysle § 387 ods. 2 a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:

7. Podľa § 325 ods. 1 súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je inštitút neodkladných opatrení podľa nového procesného predpisu vždy nevyhnutne viazaný na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany.

8. Posúdením v konaní zistených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobkyne. Žalobkyňa predloženými listinami osvedčila, že je dlžníkom žalovaného, pričom dlh žalovanej vznikol zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvárala ako spotrebiteľ s veriteľom /dodávateľom/ G., s.r.o., /ktorá konala pri uzatváraní a plnení zmluvy ako podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti/. Tiež bolo preukázané, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa uzatvorila s veriteľom pri uzatváraní zmluvy o úvere a na základe tejto dohody sú v prospech žalovaného vykonávané zrážky zo mzdy žalobkyne na uspokojenie pohľadávky žalovaného, ktorú sám vyčíslil.

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo, keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy /viď R 47/1974/.

10. Na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy dochádza k zrážkam zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na uspokojenie jeho pohľadávok zo spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v deň uzatvorenia zmluvy o úvere žalobkyňou alebo z pohľadu súladu dojednania úrokov z úveru s dobrými mravmi a podobne. Výšku pohľadávky, ktorá má byť zrážkami zo mzdy spotrebiteľa uspokojená si pritom jednostranne určuje dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada. Je preto dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje "vymôcť" plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

11. Žalobkyňa tak predloženými listinami osvedčila bezodkladnosť potreby úpravy pomerov účastníkov žiadaným neodkladným opatrením. Požadované a súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie zároveň považuje odvolací súd za primerané a to práve s ohľadom na charakter dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá umožňuje bez ďalšieho postihnúť majetok spotrebiteľa bez ohľadu na možnú neprijateľnosť zmluvných dojednaní spotrebiteľskej zmluvy. Na základe takejto dohody súd nesmie pripustiť žiadne zrážky zo mzdy žalobkyne a to ani v miere, ktorá by smerovala k uspokojeniu pohľadávky žalovaného na istine úveru, nakoľko by žalobkyni mohla vzniknúť ujma.

12. K odvolacím námietkam žalovaného možno z uvedených dôvodov preto uviesť, že tieto nemali vplyv na vecnú správnosť nariadeného neodkladného opatrenia.

13. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. 15. Napokon odvolací súd dodáva, že neodkladné opatrenie v danom prípade súd prvej inštancie nariadil bez časového limitu, t. j. bez uloženia povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 a bez časového obmedzenia podľa § 330 ods. 1 CSP. Aj odvolací súd je toho názoru, že ide o také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany žalobkyne a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami bez toho, aby muselo byť časovo limitované podľa § 330 ods. 1 alebo § 336 ods. 1 CSP.

Súd prvej inštancie však bol povinný ďalej postupovať podľa § 337 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Podľa ods. 2 veta prvá cit. ustanovenia súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet

konania vo veci samej. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

Keďže takto súd prvej inštancie nepostupoval, túto chybu napravil odvolací súd tak, že vo výroku svojho uznesenia poučil žalovaného - veriteľa na možnosť podania žaloby vo veci samej podľa § 137 písm. a/ CSP, pričom následkom takejto úspešnej žaloby by potom bolo zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).