Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-138-2016.pdf
PDF · 80.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/138/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: S. S., s.r.o., T. 4, XXX XX J., IČO: XX Z. 583, zastúpeného A. & partners, s.r.o., L.. D. XX, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: B. SR, a.s., V. 5, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 9.500,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/61/2015-96 z 12.1.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prevej inštancie.
Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.500,00 eur s 9,5% úrokmi z omeškania denne zo sumy 12.556,20 eur od 17.8.2013 do 30.9.2013, zo sumy 10.500,00 eur od 1.10.2013 do 13.1.2014, zo sumy 10.000,00 eur od 14.1.2014 do 17.2.2014 a zo sumy 9.500,00 eur od 18.2.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania 2.143,37 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 15.12.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenie 9.500,00 eur s prísl. Dôvodil, že ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom 26.2.2013 zmluvu o dielo v zmysle objednávky č.XXXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať dielo a to opravu systému MaR v objekte VD G. a záväzok žalovaného, zaplatiť za vykonanie diela dohodnutú cenu. Za riadne vykonané a žalovaným prevzaté dielo vystavil žalobca žalovanému faktúry č. XXOFXXXX zo dňa 17.6.2013 na sumu 12.556,20 eur splatnú 16.8.2013, z ktorej žalovaný uhradil 30.9.2013 sumu 2.056,20 eur, 13.1.2014 sumu 500,00 eur, 17.2.2014 sumu 500,00 eur. Zostatok vyfakturovanej sumy 9.500,00 eur napriek výzvam neuhradil.
3. Po vykonaní dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať opravu systému MaR v objekte VD G. za dohodnutú cenu 10.463,50 eur bez DPH. Žalobca dielo vykonal, o čom svedčí Montážny denník, v ktorom je popis vykonaných prác s tým, že zariadenie je funkčné bez závad a je podpísaný pracovníkom žalobcu a žalovaného. Súd preto nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalovaného, že v konaní neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že dielo bolo vykonané. Hodnotu vykonaných prác vyfakturovaných žalobcom faktúrou číslo XXOFXXXX zo dňa 17.6.2013 splatnou 16.8.2013 vo výške 12.556,20 eur žalovaný uhradil čiastočne dňa 30.9.2013 vo výške 2.046,20 eur, 13.1.2014 vo výške 500,00 eur a 17.2.2014 vo výške 500,00 eur a zvyšnú časť vo výške 9.500,00 eur neuhradil. Žalovaný teda svoj záväzok čiastočne splnil, ktoré plnenie má účinky uznania aj zvyšku dlhu (§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka) a dôkazné bremeno o opaku prešlo na žalovaného. Žalovaný konkrétne dôvody pre ktoré by neuznal zvyšok dlhu neuviedol. Zo strany žalovaného neboli preukázané žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie neuhradenej časti ceny diela. Preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal úspech vo veci súd prizná náhradu trov konania. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 570,00 eur a trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z.z.§§ 10, 13a,15 za 5 úkonov po 253,94 eur / príprava a prevzatie, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu a účasť na pojednávaní 24.11.2015 a 12.1.2016/, režijný paušál 2 x 8,04 eur a 2 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur + 20 % DPH.
5. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. § 536 Obchodného zákonníka, § 562 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 142 ods. 1 O.s.p..
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne v súlade s ust. § 220 O.s.p. napádané výroky zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviazal žalobcu na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že bolo podané z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p. t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm.d/ t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm.f/ t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Odvolateľ - žalovaný má za to, že v napádanom rozsudku súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, nakoľko sa náležite nezaoberal spornými skutočnosťami a tiež skutočnosťami, ktoré sú podľa názoru žalovaného rozhodné pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Žalovaný teda považuje napádané výroky rozhodnutia súdu za nesprávne a nezákonné.
8. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový stav veci týkajúci sa procesu uplatnenia vád žalovaným. K názoru súdu, že žalovaný neoznámil žalobcovi vady včas uviedol, že tvrdenie žalobcu, že bola porušená povinnosť žalovaného oznámiť vady včas, je podľa názoru žalovaného nesprávne a to z toho dôvodu, že žalobca sa nemôže úplne zbaviť zodpovednosti za vady tvrdením, že pri odovzdávaní diela žiadne vady neboli. Rovnako je proti zásade právnej istoty, aby žalobca jednoduchým tvrdením, že dielo, ktoré je odovzdané bez vád, takéto vady už nikdy mať nebude. Uvedené je najmä v rozpore s možnosťou existencie skrytých vád, ktorých objavenie nemôže žalovaný objektívne predpokladať. Taktiež, zápisy v montážnom denníku, ktorý bol predložený žalobcom jednoznačne potvrdzujú, že plnenie žalobcu bolo vadné. V zmysle objednávky si žalovaný objednal dielo u žalobcu, pričom záväzný termín dodania bol stanovený žalovaným do dňa 31.3.2013. Žalobca žiadnym spôsobom nepodložil jeho tvrdenia o dohode účastníkov o predlžení lehoty dodania na 13.6.2013.
9. V zmysle vyššie uvedeného má žalovaný za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru, že žalovanému nemožno právo z vadného plnenia priznať.
10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania vo výške 315,02 eur. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s odvolaním žalovaného a nepovažuje ho za dôvodné. Žalobca je presvedčený, že prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, t.j. jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú (ako aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, pričom je aj spravodlivé. Právne závery prvostupňového súdu sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a vyplývajú z interpretácii súdneho rozhodnutia. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že je podľa neho nesprávne tvrdenie prvostupňového súdu, že bola porušená jeho povinnosť oznámiť vady včas žalobcovi, pretože žalobca sa nemôže úplne zbaviť zodpovednosti za vady tvrdením, že pri odovzdávaní diela žiadne vady neboli. Tvrdenie žalovaného považuje žalobca za bezpredmetné a účelové. S týmto tvrdením žalovaného sa prvostupňový súd v napadnutom odvolaní už dostatočne vyporiadal. Žalobca má za to, že žalovaný ním tvrdené vady diela nikdy žalobcovi žiadnym spôsobom riadne neoznámil a existenciu nároku žalobcu uplatneného v konaní namietol až v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Dôkazné bremeno preukázania opaku žalovaný v konaní neuniesol a na preukázanie jeho tvrdení nepredložil v konaní ani jeden dôkaz. Nesprávne je tiež tvrdenie žalovaného v jeho odvolaní, že z montážneho denníka vyplýva, že žalobca odovzdal žalovanému dielo s vadami. Naopak, žalobca v konaní predložil dodací list a najmä montážny denník, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalovaný predmetné dielo v zmysle objednávky prevzal dňa 13.6.2013, a v ktorom žalovaný jednoznačne vyhlásil, že toto dielo je funkčné a bez závad, z čoho možno jednoznačne vyvodiť, že dielo bolo žalobcom vykonané riadne, podľa dohodnutých podmienok a bez akýchkoľvek výhrad. Tvrdenie žalovaného v jeho odvolaní ohľadom skrytých vád považuje žalobca za bezpredmetné a s vecou nesúvisiace, a preto sa k nemu bližšie nevyjadril. Podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Žalovaný dokonca svoj záväzok voči žalobcovi čiastočne plnil a z vystavenej faktúry č. XXOFXXXX uhradil spolu sumu vo výške 3.056,20 eur, čím aj vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal zvyšok dlhu, ktorého úhrady sa v tomto konaní žalobca od žalovaného domáha.
11. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP ako odvolanie podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
12. Odvolací súd mal zato, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a stotožnil sa s dôkazmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku.
13. V posudzovanej veci zo skutkových zistení vyplýva, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o reklamácii. O tom, že dielo bolo odovzdané bez vád svedčí montážny denník, v ktorom je uvedené, že zariadenie je bez vád a tento bol podpísaný tak žalobcom ako aj žalovaným.
14. Skutočnosti uvádzané v odvolaní žalovaným sú len opakovaním tvrdenia pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom nadriadeného súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).