Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/89/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného: advoconsulting, s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovanému: X. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. I. XXX, zastúpený: Q. Z., K.. XX.XX.XXXX, Q.. O. XXXX/X, B. K. I., o zaplatenie sumy 398,33 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 398,33 eur spolu s príslušenstvom ku dňu 27. 09. 2013 vo výške 70,57 eur, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,33 eur od 28. 09. 2013 do 31. 12. 2014 vo výške 25,05 eur, a to všetko v mesačných splátkach po 20 eur splatných vždy do 30.dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 398,33 eur spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 70,57 eur, spolu s 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur od 28.09.2013 do zaplatenia a trovy konania. V žalobe uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/ CE zo dňa 27.09.2013 uzavretej medzi spoločnosťou W. W., U..W.. ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom. W. W. ako právny predchodca žalobcu uzatvorila so žalovaným Zmluvu o bežnom účte, v znení jej dodatkov, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie Povoleného prečerpania v prospech žalovaného. Touto zmluvou sa žalovaný, okrem iného zaviazal aj dodržiavať Všeobecné obchodné podmienky W. W. účinné od 01.08.2002 a Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 01.07.2007. Odporca prekročením rámca povoleného prečerpania porušil Obchodné podmienky W. W., čím v zmysle Obchodných podmienok vznikla W. W. voči žalovanému pohľadávka z nepovoleného prečerpania. Nakoľko žalovaný pohľadávku z nepovoleného prečerpania v súlade s obchodnými podmienkami neuhradil, W. W. žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie v súlade s ustanoveniami Obchodných podmienok zastavila. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Slovenskou sporiteľňou žalobcovi postúpená pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte žalovaného, ktorá ku dňu postúpenia pozostávala z istiny vo výške 398,33 eur spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 70,57 eur. Žalobca, ako nový vlastník predmetnej pohľadávky, výzvou zo dňa 21.11.2013 vyzval žalovaného na jej zaplatenie. Žalovaný ani po výzve žalobcu do dňa podania návrhu neuhradil.

2. Podaním zo dňa 27.07.2015 žalobca zobral svoj návrh v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny, za obdobie od 01.01.2015 do zaplatenia späť. Na základe uvedeného preto súd uznesením č. k. 8C/89/2014-41 zo dňa 14.10.2015 konanie v tejto časti zastavil.

3. Žalovaný potvrdil, že mal vedený účet v W. a je aj pravdou, že prekročil limit na tomto účte. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že tento je invalidný dôchodca umiestnený v zariadení sociálnych služieb s príjmom 350,20 eur. Jeho súčasné peňažné záväzky momentálne prekračujú jeho príjmy a preto nie je schopný predmetný záväzok uhradiť.

4. Rozsudkom zo dňa 19.01.2016 súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti rozsudku okresného súdu v celosti podal odvolanie žalobca. Žalobca sa domáhal pohľadávky, ktorá vznikla pri zrušení bežného účtu a kontokorentného úveru poskytnutého žalovanému. Podľa odvolateľa rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je ustanovením procesnej povahy, ale hmotnoprávnym ustanovením, ktorého účelom je určenie právneho rámca pre úpravu právnych vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Žalobca je toho názoru, že pri ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné hovoriť o oprávnenosti retroaktivity pri posúdení predchádzajúceho zmluvného vzťahu. Preto na zmluvné záväzky zo zmluvy o účte a kontokorentnom úvere sa vzťahuje § 397 Obchodného zákonníka so všeobecnou štvorročnou premlčacou dobou. Aj v prípade odstúpenia od zmluvy o účte a kontokorentnom úvere platí štvorročná premlčacia doba od momentu, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Ak došlo k odstúpeniu od zmluvy 23.7.2011 a odstúpenie bolo doručené žalovanému 26.7.2011, tak premlčacia doba uplynula 27.7.2015. Pri podaní žaloby z 11.6.2014 právo žalobcu nie je premlčané. Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu vyhovieť v celom rozsahu, poprípade rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. O odvolaní rozhodol odvolací súd, ktorý uznesením sp. zn. 12Co/114/2016-116 zo dňa 26.10.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že zmluva o bežnom účte je upravená v § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, kde zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Aj zmluva o kontokorentnom úvere sa riadi Obchodným zákonníkom a to § 497 a nasl., kde zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Keď žalovaný prečerpal finančné prostriedky na účte, potom W. W.Ľ. odstúpila od zmluvy listom z 23.7.2011. Pri obchodno-záväzkových vzťahoch platí osobitné ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, že ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požiadať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Z § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná a dlžník má vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za podmienok vyplývajúcich zo zmluvy alebo zo zákona. Ak úrok je podstatou odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov, má sa úrok platiť až do doby splatenia istiny. Odstúpením od zmluvy dlžník je a povinný splácať dlh už nie za podmienok pôvodne dohodnutých v zmluve, pričom pôvodný zmluvný záväzok je modifikovaný vo svojej splatnosti. Pri odstúpení od zmluvy stále zotrváva záväzok dlžníka vrátiť poskytnutý úver aj s úrokmi, preto okresný súd mal zvažovať otázku prečerpania na účte a povinnosť zaplatiť záväzok s tým, že na nároky z ukončenia zmluvného vzťahu bude platiť všeobecná štvorročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka. Vyplýva to zo základného zmluvného vzťahu, a to zo zmluvy o bežnom účte a kontokorentnom úvere uzavretých podľa Obchodného zákonníka.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania, Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, Zmluvou o bežnom účte, Zmluvou o kontokorentnom účte, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou na zaplatenie zo dňa 21.11.2013, písomným vyjadrením strán sporu, Výpisom z účtu odporcu, odstúpením od zmluvy zo dňa 23.07.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:

8. Zo zmluvy o bežnom účte č. 0561274378/0900 zo dňa 01.12.2004 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy uzavretej medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami.

9. Predmetom zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 31.03.2005 bolo poskytnutie kontokorentného úveru žalovanému s výškou úverového rámca 12.000 Sk s úrokovou sadzbou 10,65 % ročne (premenlivá).

10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE a prílohy č. 1 k nej vyplýva, že právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca má v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

11. Oznámením o postúpení pohľadávky W. W. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu, konkrétne vo výške 468,90 eur s prísl.

12. Listom zo dňa 23.07.2011 W. W. U..W.., oznámila žalovanému, že s účinnosťou od doručenia tohto podania odstupuje od zmluvy o kontokorentnom úvere. Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 26.07.2011.

13. V zmysle bodu 7.6. VOP, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta (uvedených v bodu 7.6.1), banka je oprávnená vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva 15 deň odo dňa jej doručenia klientovi.

14. V zmysle bodu 10.3. VOP, pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní a to aj vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená.

15. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),

16. Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

17. V zmysle ustanovenia § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

18. Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

19. Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

20. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

21. V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

22. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

23. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte žalovaného sumu 398,33 eur spolu s jej príslušenstvom vo výške 70,57 eur. Voči takto uplatnenej pohľadávke, ktorá v čase podania žaloby nebola premlčaná, súd nemal žiadne výhrady a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie.

25. Keďže žalovaný nezaplatil svoj dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania, na základe čoho vznikol v zmysle § 369 Obchodného zákonníka žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania. Súd vyhovel žalobe aj v tejto časti, nakoľko požadovaný úrok nepresahuje zákonnú výšku úrokov z omeškania a zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 28.09.2013 do 31.12.2014 vo výške 25,05 eur. Žalovaný je povinný zaplatiť aj úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 27.09.2013 vo výške 70,57 eur.

26. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného mu súd povolil splatiť peňažný záväzok v mesačných splátkach po 20 eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O konkrétnej výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.