Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33C-26-2014.pdf
PDF · 114 KB
Case nature
Area
Subarea
33C/26/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci žalobcu: 1./ I. S., B.. XX.XX.XXXX, X.: Y. G. XXX, X., Š. C.: U., X./. T. Y., B.. XX.XX.XXXX, X.: G. XXX, X., Š. C.: U., X./. C. Š., B.. XX.XX.XXXX, X.: G. XXX, X., štátne občianstvo: SR, všetky zastúpené advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom: Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548 proti žalovanému: C. X., U. U.: Y. G. XXX, X., N.: XXXXXXXX, zastúpený Mgr. Jánom Longauerom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie: Hlavná 31, Trnava, o určenie že nehnuteľnosti patria do dedičstva po Y. I. H. Y. I.Á., takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3 k celku na nehnuteľnosti
- pozemku s parcelným číslom XXXX/X o výmere 28726 m2 druh pozemku - orná pôda, ktorý sa nachádza v katastrálnom území X., C. X., C. L., zapísaný na LV č. XXXX evidovanom Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky patrí v tomto rozsahu do dedičstva po poručiteľovi Y. I., G. I., B. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, B. X. P. X. Č.. XXX.
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Súd priznáva žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výške 50%.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1] Žalobkyne v návrhu poukazovali na to, že výmerom vydaným dňa 20.3.1948 Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 v znení nariadenia č. 64/1946 schváleným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 11.3.1948 pod č. XXXXX/XX - J. X. Š. R. a jeho manželke H. W.. X. X. Č.. XXX pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti o celkovej výmere 5,0001 ha. A to konkrétne pozemky uvedené pod č. H. vo vložke č. XXXX/A a pod č. H. vo vložke XXXX/A Za uvedený prídel bola Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave uhradená prídelová cena 36188,70 KČs.
2] Geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 12.9.1949 došlo k prečíslovaniu parcelným čísiel pozemkov a bola upravená výmera pridelených pozemkov (v zanedbateľných odchýlkach) tak, že z pozemku H. sa stal pozemok parcela č. XXXX/X o výmere 28726 m2.
3] Po smrti H. R., narodenej X.X.XXXX nadobudol spoluvlastnícky podiel poručiteľky o veľkosti 1 celku syn poručiteľky z prvého manželstva Y. I. ako jediný dedič, ktorý dedičstvo neodmietol. (J. XXX/XX)
4] Dňom smrti Š. R. J. X.X.XXXX nadobudli spoluvlastnícky podiel poručiteľa o veľkosti 1 k celku k pozemku a jednému pozemku zo závetu Y. I. a Y. I., rodená R. (rodičia žalobkýň) každý o veľkosti 1 k celku (J. XX/XX).
5] Dňom smrti Y. I., J. XX.XX.XXXX nadobudla dedičstvo po Jánovi Lanákovi jeho pozostalá manželka Y. I., G. R. (matka žalobkýň) v celosti, na základe dedičskej dohody schválenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 8.2.1965 potvrdeného uznesením Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. J. zo dňa 12.4.1965. Nakoľko však spoluvlastnícky podiel Y. I. o veľkosti 3 k celku na pozemku č. H.2 vo vložke č. XXXX/A (L. Č.. XXXX/X) nebol predmetom dedičského konania. Tento nadobudli dňom smrti poručiteľa Y. I. jeho zákonní dedičia v rozsahu, ktorý je potrebný určiť v dedičskom konaní.
6] Ďalej žalobkyne vo svojom návrhu poukazovali na to, že uvedený pozemok bol od roku 1952 v užívaní Jednotného roľníckeho družstva Budmerice a z uvedeného dôvodu Československý štát viackrát nezákonným spôsobom zasiahol do vlastníckeho práva k predmetnému pozemku a to dňa 15.8.1957 keď Odbor poľnohospodárstva, lesohospodárstva, rady ONV v Pezinku rozhodnutím odovzdať do trvalého užívania JRD Budmerice majetok v katastrálnom území Budmerice vrátane sporného pozemku. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na zaužívanú súdnu prax, konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky XCdo/XXX/XXXX, podľa ktorého takáto skutočnosť nemá vplyv na nadobudnutie alebo stratu vlastníckeho práva. Ďalej poukazovali na rozhodnutie Finančného odboru ONV Bratislava - vidiek zo dňa 31.10.1962 vydané podľa § 3 vyhlášky č. 158/1959 U.v. o prideľovaní nehnuteľností vrátane sporného pozemku, ktorým bol uvedený pozemok zaradený do správy ONV Bratislava - vidiek, čo spôsobilo následné prepísanie sporného pozemku v evidencii nehnuteľností na Československý štát. Rovnako takéto rozhodnutie nemožno považovať za titul nadobudnutia vlastníckeho práva o čom poukazujú i viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR N.. D.. Vzhľadom na uvedené aj naďalej bol pozemok v spoluvlastníctve Jána Lanáka a Jolany Lanákovi. Ďalej poukazovali na to že 29.7.1965 vydal odbor vodného hospodárstva Okresného národného výboru rozhodnutie č. XXX/XX o zrušení prídelu pre nesplnenie prídelových podmienok a to údajne na základe toho, že prídelca sa mal prídelu vzdať k dobru štátu v užívaní JRD a to prehlásením zo dňa 17.12.1964. V tomto prípade poukazovali na fakt, že nakoľko toto rozhodnutie je prekročením právomocí Národného výberu v rozpore s § 3 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Zb. a z hľadiska nadobúdania a straty vlastníckeho spolu s prehlásením za nulitné v zmysle viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR napr. XCdo/XXX/XXXX, XCdo /., XCdo/XXX/ XXXX. Vzhľadom na uvedenú judikatúru nemožno predmetné rozhodnutia ani prehlásenia považovať za platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva zo strany štátu, navyše, keď dňa 17.12.1964 bol už účinný Občiansky zákonník z roku 1964, ktorý nepripúšťal vzdanie sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako spôsob zániku vlastníckeho práva.
7. Žalobkyne poukazovali na svoju aktívnu legitimáciu tým, že žalobkyňa v 1.rade a žalobkyňa v 2.rade sú dcéry Y. I. H. Y. I.. Ďalej poukazovali na to, že po Y. I. bola ešte dedičkou Y. Š., W. Z. J. XX.XX.XXXX pričom jej dedičkou bola C. Š., ktorá sa stala účastníčkou konania ako žalobkyňa v 3.rade.
8] Pasívnu legitimáciu žalovaného odvíjali od skutočnosti, že žalovaný toho času je vedený v katastri nehnuteľnosti ako vlastník sporného pozemku.
9] Na základe uvedených skutkových okolností navrhovali, aby súd určil spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku v 1 patrí do dedičstva po Y. I. a spoluvlastnícky podiel v 3 sporného pozemku patrí do dedičstva po Y. I..
10] Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.2.2015 namietal aktívnu legitimáciu účastníkov konania a to z pohľadu založených dedičských rozhodnutí, keď poukazoval na nejasnosť, či Y. I., rodená R. Y.e totožná s Y. I.W., G. J.. Zároveň v tom čase namietal i tú skutočnosť, že účastníčkou konania nie je i dedička C. Š., ktorá je právnou nástupníčkou po dcére Y. I. H. Y. Š., ktorá zároveň bola dedičkou po Y. I. P. J. W. J. XXXX/XX.
11] Ďalej namietali úplnosť prídelovej listiny, od ktorej žalobkyne odvodzujú vlastnícke právo ich právnych predchodcov a to Š. R. H. H. W. keď podľa ich názoru výmer nebol podpísaný vtedajším povereníkom SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, ktorým bol v rokoch 1948 - 1950 Y.. R. V..
12] Ďalej poukazovali práve na rozhodnutie Okresného národného výboru, odboru vodného hospodárstva č. P. XXX/XX zo dňa 29.7.1965, ktorým bol zrušený prídel na hospodársky majetok v katastrálnom území Budmerice o výmere 2,8470 ha vdove Y. I. z dôvodu vzdania sa prídelu. Žalovaný vo svojej argumentácii poukazuje na to, že toto rozhodnutie nemožno kvalifikovať ako rozhodnutie nulitné bez právnej záväznosti, naopak, poukazuje i vzhľadom na závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR XXCdo/XXXX/XXXX. Podľa záverov citovaného rozhodnutia možno považovať za ničotný ten správny akt, ktorý bol vydaný absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, nemožno však za ničotný právny akt považovať správny akt vydaný v správnom konaní orgánom vyššieho stupňa, ktorému by inak patrilo rozhodovanie vo veci ako odvolacieho orgánu.
13] Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že Y. I. sa prehlásením zo dňa 17.7.1964 vzdala svojej spornej nehnuteľnosti v prospech Československého štátu.
14]Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazmi a to výmerom o vlastníctve pôdy z 20.3.1948, výkazom plôch ku geometrickému plánu č. XXX/XXXX, rozhodnutím odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárske a lesné ONV zo dňa 15.8.1957, prílohou k rozhodnutiu odovzdaní národného majetku JRD Budmerice, katastrálne územie Budmerice, výkazom zmien prídelov a prídelových cien z 1.7.1957, uznesením Štátneho notárstva Pezinok D XXX/XX v dedičskej veci po H. R.W. XX.X.XXXX, rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek J. XXXX/XX, ktorým bolo prerokované dedičstvo po poručiteľovi Y. I., rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek J. XXXX/ XX, ktorým bolo prejednané dedičstvo po Jolane Lanákovej, rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava
- vidiek J. XXXX/XX o dodatočnom vyporiadaní dedičstva po Y. I., uznesením Okresného súdu PK XXD/XXX/XXXX o prejednaní dedičskej veci po Y. Š., výpisom z I. XXXX, výzvou právneho zástupcu žalobcu adresovanú žalovanému zo dňa 12.10.2012 o vydaní nehnuteľnosti, odpoveďou žalobcu zo dňa 5.3.2012, rozhodnutím Odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárske a lesné č. P. XXX/ XX zo dňa 29.7.1965, doručenkou č.l. 126, prehlásením Y. I. Z. J. XX.XX.XXXX, identifikáciou parciel zo dňa 16.6.2011, rozhodnutím Finančného odboru ONV Bratislava - vidiek K. XXX/XX zo dňa 31.10.1962.
15] Súd v zmysle procesných predpisov posúdil žalobu ako žalobu určovaciu podľa § 137 písm. c C.s.p.
16] Pre podanie takejto žaloby musí žalobca preukázať naliehavý právny záujem.
17] V danom prípade žalobcovia preukazovali svoj právny záujem na určení sporného pozemku do dedičstva po ich rodičoch Y. I. H. Y. I. z titulu právnych nástupcov po uvedených osobách, pričom pokiaľ by bolo preukázané, že Y. I. H. Y. I. boli počas svojej smrti vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, tak táto nehnuteľnosť by musela byť po nich prejednaná a do úvahy ako právny nástupcovia by prichádzali práve žalobcovia ako dediči po menovaných Y. I.Á. H. Y. I.. Z uvedeného dôvodu v tejto súvislosti mal súd za preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení, pričom právne nástupníctvo žalobkýň mal súd za preukázané z dedičského konania po Y. I., ktorý zomrel dňa 10.12.1964, pričom jeho dedičia v dedičskom konaní J. XXXX/XX X. Y. I. - manželka a dcéry Y. Š., I. I.(S.) a v tom čase maloletá T. I. (Y.). Ďalej v dedičskom konaní, v ktorom bolo prejednané dedičstvo po Y. I., ktorá zomrela dňa 28.6.1980 ako dedičky vystupovali Y. Š., I. S. H. T. Y.. Dedičské konanie bolo prejednané Štátnym notárstvom Bratislava
- vidiek J. XXXX/XX. Aktívnu legitimáciu a tým aj naliehavý právny záujem C. Š. mal súd za preukázaný titulom jej právneho nástupníctva po Y. Š., ktorá zomrela dňa 29.10.2010.
18] Z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek J. XXXX/XX zo dňa 17.4.1992, ktorým bolo dodatočné prejednané dedičstvo po Jolane Lanákovej, mal súd za preukázané, že pozemok označený ako A32 roľa 2 ha 8470 m2 v 1 podľa výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 20.3.1948 nadobúdajú dcéry poručiteľky a to Y. Š., I. S. H. T. Y. v rovnakých častiach.
19] Vzhľadom na túto skutočnosť, keď mal za preukázané, že sporný pozemok po Y. I., ktorý v dedičskom rozhodnutí bol označený ako A32 roľa o výmere 2ha 8470 m2 teda v súlade s výmerom vydaným zo dňa 20.3.1948 Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, ktorým bol tento
pozemok pridelený právnym predchodcom Y. I. a teda je zrejmé, že sa jedná o totožný pozemok, toho času označený v súlade s geometrickým plánom č. XXX/XXXX ako pozemok XXXX/X o výmere 28 724 m2, čo je dané identifikáciou Správy katastra Peznok zo dňa 16.6.2011 (č.l. 163).
20] V tejto súvislosti teda súd konštatuje, že žalobkyne sa domáhajú, aby súd určil, že pozemok 2739/1 (ktorý je totožný s pozemkom A32) patrí do dedičstva po Y. I.. Vzhľadom na citované rozhodnutie súd konštatuje, že tento pozemok bol prejednaný v dedičskom konaní po Y. I. a preto niet naliehavého právneho záujmu, aby súd opätovne takúto skutočnosť určoval rozsudkom. Z uvedeného dôvodu v tejto časti súd zamietol nárok pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu.
21] Čo sa týka časti návrhu ohľadne určenia, že sporný pozemok patrí do dedičstva po JÁ. I., tak súd konštatuje, že dedičské konanie po Y. I. bolo prejednané Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek pod sp. zn. J. XXXX/XX pričom sporný pozemok v tomto konaní nebol prejednaný. Ďalej vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Y.B. I. sporný pozemok prededil v 1 po H. R. v dedičskom konaní J. XXX/XX Štátnym notárstvom v Pezinku a v 1 po Š. R. v dedičskom konaní J. XX/XX, ktoré vykonalo Štátne notárstvo v Pezinku.
22] Ďalej v konaní mal súd za preukázané, že uvedený pozemok je zapísaný na LV ako parcela č. XXXX/X o výmere 28 726 m2 v prospech obce Budmerice na LV č. XXXX pričom tieto nehnuteľnosti obec Budmerice mala získať delimitačným protokolom na základe zákona o majetku obce od Československého štátu.
23] Vzhľadom na tú skutočnosť, že v danom prípade vlastníckemu právu Y. I. k spornému pozemku svedčí, že tento pozemok zdedil po svojich právnych predchodcoch rodičov H. R. H. Š. R.Ö. a na druhej strane vlastnícke právo k tomuto pozemku svedčí žalovanému list vlastníctva č. 1050 je daný naliehavý právny záujem na žalovanom určení.
24] Z uvedeného dôvodu teda súd v tejto určovacej žalobe skúmal, či Y. I. ku dňu svojej smrti, t.j. ku dňu 10.12.1964 bol vlastníkom, reps. spoluvlastníkom sporného pozemku. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že v tomto konaní súd určuje vlastníctvo pozemku ku dňu smrti poručiteľa Y. I., pričom je nerozhodné, čo sa z uvedeným pozemkom stalo po jeho smrti, pričom súd poukazuje na to, že ani takéto rozhodnutie nie je spôsobilé k zápisu do katastra nehnuteľností a to ani po prejednaní dedičského konania. Vzhľadom na tú skutočnosť, že toto dedičské konanie bude prejednané ku dňu smrti Y. I. a až následne v ďalšom konaní je možné sa zaoberať otázkou určenia vlastníctva k uvedenému pozemku, avšak aktívnu legitimáciu v tomto smere budú mať osoby, ktoré zdedia pozemok po Y. I..
25] Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 v znení nariadenia č. 64/1946 Zb. bol Š. R. a jeho manželke H. R., G. W., naposledy bytom Budmerice, č. domu 274 pridelený pozemok pôvodne vedený v pozemkovoknižnej vložke XXXX/A označený ako A32 o výmere 28 470 m2. Ďalej z výkazu plôch ku geometrickému a polohopisnému plánu č. XXX/XXXX zo dňa 12.9.1949 mal súd za preukázané, že tejto parcele bolo pridelené parcelné číslo 2739/1 pričom jej výmera na základe uvedeného polohopisného a geometrického plánu predstavovala 28 726 m2. Skutočnosť, že parcela A32 je totožná s parcelou XXXX/X mal súd preukázané i z identifikácie parciel, ktorú vykonala Správa katastra v Pezinku a ktorá je súčasťou súdneho spisu. Vzhľadom na námietku žalobcu v tejto súvislosti, že výmere nie je dostatočnou listinou vzhľadom na to, že nie je preukázané, že je podpísané príslušným povereníkom, súd sa zaoberal touto námietkou a poukazuje na to, že táto námietka je bezdôvodná. Výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladoschopnými listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti.
26] Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, môže ho preskúmať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt vydaný v tzv. absolútne vecne nepríslušným správny orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenením).
27] Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o pridelenej nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú v tom smere, že právnym titulom nadobudnutia vlastnícke právo je rozhodnutie o prídele. (XCdo/XXX/XXXX) založený výmer o vlastníctve pôdy je vydaný kompetentným príslušným orgánom Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. Z výmeru je jasné, aké pozemky, komu a v akom rozsahu boli pridelené. Výmer sa opiera o prídelovú listinu, ktorá bola vydaná v zmysle právnych predpisov, ktoré túto kompetenciu Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dávajú. V danom prípade sa jedná o právne predpisy, nariadenie č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia č. 64/1946 ako i nariadenie 104 z roku 1946 Zb. Pokiaľ žalovaný namietal, že podpis na výmere nie je čitateľný, súd poukazuje na to, že výmer je opatrený guľatou pečiatkou Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovu reformy, je opatrený podpisom povereníka. Súd konštatuje, že sa nejedná o nulitný právny akt. Ako všeobecný súd nie je oprávnený ho skúmať z pohľadu vecnej správnosti, reps. z pohľadu jeho platnosti, pričom sa uplatňuje jeho predpoklad správnosti až do zrušenia jeho účinkov. V danom smere žalovaní síce poukazovali na to, že výmer bol následne zrušený síce z iných dôvodov, z ktorým sa súd vysporiada následne, ale nepreukázali, že by výmer bol platne zrušený kompetentným príslušným orgánom a to Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. V tejto súvislosti poukazuje, že namietanie podpisu, ktorý sa na výmere nachádza z hľadiska jeho čitateľnosti je zjavne účelové.
28] Ďalej sa súd teda zaoberal otázkou, či ku dňu smrti Y. I., teda ku dňu 10.12.1964 nedošlo k zrušeniu vlastníckeho práva k spornému pozemku, ktoré na Y. I. prešlo dedičským rozhodnutím z titulu právneho nástupníctva po H. R. H. Š. R.. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na rozhodnutie č. P. XXX/XX Z. J. XX.X.XXXX, ktoré vydal Okresný národný výbor Bratislava - vidiek, odbor vodohospodárstva a vo veci zrušenia prídelu pre nesplnenie prídelových podmienok.
29] Z rozhodnutia odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárske a lesné ONV Bratislava
- vidiek, č. XXX/XX zo dňa 29.7.1965 vyplynulo, že vdove Y. I., ktorej bol pridelený pôdohospodársky majetok v katastrálnom území Budmerice vo výmere 28 470 m2, tak túto prídelovú listinu Okresný národný výbor Bratislava - vidiek citovaným zrušuje. Vzhľadom na to, že súd žalobu o určenie spornej nehnuteľnosti do dedičstva po Y. I. zamietol a skutočnosť, že Y. I. zomrel dňa 10.12.1964 a súd v tejto súvislosti meritórne skúma, či ku dňu svojej smrti bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, tak posúdenie tohto listinného dôkazu je právne bezvýznamné pre účely tohto súdneho konania, nakoľko k odňatiu nehnuteľnosti nemalo dôjsť vo vzťahu ku Y. I., ale iba vo vzťahu k vdove Y. I.. Iba okrajovo súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade Okresný národný výbor mimo svoju právomoc zrušil rozhodnutie o prídelovej listine, keď poukazoval, že vdove Y. I. bol pridelený pôdohospodársky majetok, pričom táto skutočnosť nezodpovedá a pravde, keď vdove Y. I. nebol pridelený žiadny pôdohospodársky majetok, ale menovaná tento majetok zdedila.
30] V tejto súvislosti je i právne bezvýznamné posudzovanie ďalšej námietky žalovaného a to tej, že Y. I. prehlásením zo dňa 17.7.1964 sa vzdala v prospech Československého štátu všetkých nehnuteľností prideleným v pozemkových reformách v katastrálnom území Budmerice. Konkrétne sa malo jednať aj o pôdu o výmere 28 470 m2 parcely A32 vo vložke XXXX/A. Rovnako táto skutková okolnosť nastala po smrti Y. I., teda po 10.12.1964, keď k vzdaniu malo dôjsť až 17.12.1964, čo vyplýva z jej písomného prehlásenia na č.l. 131 a nie 17.7.1964 ako uvádza právny zástupca žalovaných. Toto prehlásenie bolo teda vyhotovené po smrti Y. I. L. XX.XX.XXXX, preto súd pri rozhodovaní na toto prehlásenie neprihliadol. Iba okrajovo v tejto súvislosti súd poukazuje na neurčitosť tohto prehlásenia o vzdaní sa majetku ako i skutočnosti, že za účinnosti Občianskeho zákonníka od 1.4.1964 tento zákon neumožňoval vzdanie sa vlastníckeho práva. Vzhľadom na založené listinné dôkazy a to rozhodnutie Finančného odboru ONV Bratislava - vidiek, č. XXX/XX zo dňa 31.10.1962 a na to nadväzujúce uznesenie Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 30.12.1962, ktorým bol v prospech Československého štátu zapísaný i pozemok parcela č. XXXX/X o výmere 28 726 m2 sa súd zaoberal otázkou, či práve týmito aktami nedošlo k zániku vlastníckeho právo k sporným pozemkom Y. I.W. ešte v čase jeho života, teda v roku 1962. Práve z týchto rozhodnutí odvíjal vlastnícke právo k spornému pozemku Československý štát a následne po Československom štáte odvíja vlastnícke právo k spornému pozemku žalovaný na základe delimitačného protokolu v súvislosti so zákonom o majetku obcí. Uvedeným rozhodnutím Finančný odbor Okresného národného výboru Bratislava - vidiek č. FIN 213/62 zo dňa 31.10.1962 v súlade s § 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 ú.v. previedol na Československý štát podľa § 7 ods. 2 vládneho nariadenia č. 81/1958 na Finančný odbor do operatívnej správy okrem iného i pozemok 2739 o výmere 68 354 m2.
31] Podľa § 3 vládneho nariadenia 81/1958 Zb. toto nariadenie sa vzťahuje na všetok národný majetok.
32] Podľa § 7 odst. 2 citovaného nariadenia ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje vo verejných knihách Československý štát s vyznačením organizácie štátneho socialistického sektora, ktorá majetok spravuje.
33] Podľa § 3 vyhlášky č. 158/1959 ú.v. výkonný orgán ONV ihneď zistí majetok, ktorý podľa tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom majetku navrhne pozemkovoknižnému súdu pozemkovoknižné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku.
34] Vzhľadom na citované ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie Finančného odboru Okresného národného výboru možno konštatovať, že tieto predpisy upravujú správu a postup, ktorý sa vzťahuje na národný majetok.
35] Tieto predpisy však neumožňovali prevod zo súkromného vlastníctva na národný majetok, ani v tomto smere nemali žiadnu právnu úpravu, preto na základe citovaného rozhodnutia nemohlo vzniknúť vlastnícke právo Československého štátu. Ako vyplývalo z § 1 vyhlášky č. 158/1959 ú.v. pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov konfiškácii a urýchlenom rozdelením pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisovopozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil, ani nie je v správe organizácii štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode, v ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku (vládne nariadenie č. 81/1958 o správe národného majetku a vyhláška č. 205/1958 U.L.) ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku. V zmysle uvedeného teda vyplýva, že podľa citovaných právnych predpisov sa mohlo nakladať s tým majetkom, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii, avšak doteraz takýto majetok nebol pridelený, čo však vo vzťahu k spornému pozemku nie je pravdou, lebo tento majetok bol pridelený výmerom o vlastníctve pôdy č. 12.813/48 a to konkrétne K. R. H. Y. T. H. R., rodenej W.. Bolo teda povinnosťou v konaní na žalovanom preukázať, že došlo k platnému odňatiu nehnuteľnosti, ktorá bola pridelená výmerom Š. R., resp. jeho manželke H. R., G. W.. Ako vyplýva zo zaužívanej súdnej praxe a to rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky XCdo/XXX/XXXX, tak z výslovného znenia zákonného ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Zb. vyplývalo, že rozhodovanie o odňatí prideleného majetku patrilo Povereníctvu pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Zákonom č. 98/1950 Zb. bol zrušený Národný pozemkový fond pre Ministerstvo pôdohospodárstva a fondov pozemkových reforiem a to zlúčením ich imania. Tento zákon v ustanovení § 1 ods. 4 splnomocnil Ministerstvo pôdohospodárstva a výživy po dohode s Ministerstvom vnútra vyhláškou vydať v príslušnom úradnom liste bližšie predpisy v súvislosti so zrušením Národného pozemkového fondu pri Ministerstve pôdohospodárstva a v súvislosti s prechodom jeho pôsobnosti na Ministerstvo pôdohospodárstva a na národné výbory. Na základe tohto splnomocnenia Ministerstva pôdohospodárstva a výživy vydalo vyhlášku č. 507/1950 U.v., ktorou vydalo bližšie predpisy o prechode pôsobnosti Národného pozemkového fondu na Ministerstvo pôdohospodárstva a národné výbory a o prechode obdobnej pôsobnosti Povereníctva a pôdohospodárstva na národné výbory. Z ustanovenia § 2 ods. 3 citovanej vyhlášky (okrem iného) vyplývalo, že na Krajské národné výbory prešlo vybavovanie opatrení (v dohode s príslušnými národnými výbormi a jednotnými zväzmi roľníkov) potrebných na riadne hospodárenie, kontrolu tohto hospodárenia, vyúčtovania národných správ, dispozícia a evidencia presunu inventáru a to (okrem iných právnych predpisov) aj podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Zb. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 vyhlášky č. 507/1950 U.v. na okresné národné výbory prešlo vykonávaní vyúčtovaní z odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov (okrem iných právnych predpisov) aj podľa ustanovenia § 23 vyhlášky č. 507/1990 Zb. Toto ustanovenie treba vykladať tak, že na národné výbory prešla právomoc vyúčtovania z odchádzajúcim prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov v zmysle § 23 ods. 1 nariadenia vlády č. 104/1945 Zb. a citácia celého ustanovenia § 23 nariadenia vlády č. 104/1945 Zb. (aj jej druhého) znamená len právo národného výboru vyjadriť sa k rozhodovaciemu procesu o odňatí prideleného majetku. Možno teda konštatovať, že právomoc zrušiť listiny - výmery s dôsledkom odňatia vlastníckeho práva na bývalé národné výbory podľa príslušných predpisov (vládneho nariadenia č. 116/1949 a 122/1951 Zb.) nikdy neprešla. Ako bolo vyššie uvedené, samotné rozhodnutie Finančného odboru ONV Bratislava - vidiek zo dňa 31.10.1962 ani sa nesnažilo o zrušenie prídelovej listine, ani z dikcie tohto rozhodnutia nevyplýva zmena vlastníckeho práva. Uvedeným rozhodnutím došlo iba k nakladaniu vo vzťahu k sporným pozemkom iba vo vzťahu jeho
pridelenia do operatívnej správy a nedochádzalo k zmene vlastníctva. Vo vzťahu k zmene vlastníctva takéto rozhodnutie treba kvalifikovať ako nulitné rozhodnutie, pretože právne predpisy, na ktoré sa odvoláva, vôbec neriešili otázku zrušenia prídelu, resp. zmeny vlastníctva pozemkov. Súd záverom poukazuje, že takéto nulitné rozhodnutie treba kvalifikovať i rozhodnutie Okresného národného výboru odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárske a lesnícke zo dňa 29.7.1965. Napriek tomu, že súd toto rozhodnutie vzhľadom na časovú súvislosť v tomto konaní neposudzoval.
36] V konaní mal teda súd za preukázané, že vlastnícke právo k spornému pozemku nadobudli H. R. H. Š. R. a to na základe prídelu v súlade s § 13 nariadenia č. 104/1945 Zb. a to dňom 1.3.1945. Súd mal uvedený prídel preukázaný výmerom v súlade s § 1 ods. 2 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1946 Zb. V konaní nebolo preukázané, že by počas života prídelcov im tento prídel bol platne odňatí v zmysle § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 104/1945 a preto v čase smrti prídelcov bol tento riadne prejednaný v dedičskom konaní, keď vlastnícke právo smrťou poručiteľov Š. R.W. H. H. R. nadobudol dňom smrti H. R. dňa 9.5.1953 dedič Ján Lanák, čo mal súd preukázané z dedičského rozhodnutia J. XXX/XX v 1 a po smrti Š. R. dňa 8.7.1954 Y. I. P. 1. H. Y. I. v 1, čo mal súd za preukázané z dedičského rozhodnutia J. XX/XX. Rovnako v konaní nemal súd za preukázané, že by Y. I. ku dňu svojej smrti, t.j. ku dňu 10.12.1964 stratil vlastnícke právo k spornému pozemku.
37] Z uvedeného dôvodu súd vyslovil, že sporný pozemok patrí do dedičstva po Y. I..
38] O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p.. Súd pri tom vychádzal zo zásady úspechu, keď mal za preukázané, že predmetom konania bol pozemok parcela č. 2739/1 a to vo vzťahu k určeniu, že spoluvlastnícka časť tohto pozemku v 3 patrí do dedičstva po Y. I. a v 1 po Y. I.. Súd zamietol návrh vo vzťahu k určeniu, že 1 pozemku patrí Y. I. a vyhovel návrhu v tom smere, že v 3 patrí do dedičstva po Y. I.. Ak vychádzame teda z toho, že predmetom konania bol pozemok parcela č. 2739/1, tak v časti 75% (3/4 pozemku) bola žaloba úspešná a v časti 25% (1/4 pozemku) bola žaloba neúspešná. Ak odrátame od úspechu neúspech, tak 75% - 25% = 50%, z čoho vyplýva, že žalobcovia majú nárok na pomernú časť náhrady trov konania a to vo výške 50%.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 363 C.s.p. môže byť podaný v rozsahu