Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_14C-299-2015.pdf
PDF · 83.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/299/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený Advocate s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanému: B. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O. pod J., G. XXX/X., o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku vo výške 32% ročne zo súm uvedených v žalobe, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo súm uvedených v žalobe, trov mediačného konania vo výške 170,13 EUR, poplatku za upomienky vo výške 20,-EUR a trov rozhodcovského konania, vo výške 144,49 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 3.8.2012 poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 300,-EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s príslušným poplatkom v sume 288,-EUR za podmienok dohodnutých v zmluve, a to v 12 mesačných splátkach po 49,-EUR počnúc dňom 28.8.2012. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil zmluvu a stratil výhodu splátok. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku, výzva na úhradu dlhu bola odoslaná dňa 20.5.2013. Žalovaný sa v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zaviazal zaplatiť žalovanému aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 20,-EUR. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na začatie rozhodcovského konania uhradil žalobcovi sumu vo výške 548,27 EUR. Žalobca podal dňa 14.11.2014 návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovské konanie bolo prerušené podľa § 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalovaný zároveň zmaril mediáciu, o čom rozhodol mediátor ustanovený vo veci vedenej pred Mediačným centrom. K urovnaniu sporu medzi žalobcom a žalovaným mediačným konaním nedošlo.
2. Súd doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk, žalovaný sa k nej písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Strany sa na pojednávaní nezúčastnili. Súd teda pojednával v neprítomnosti strán a na pojednávaní vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: Zmluva o úvere zo dňa 3.8.2012, všeobecné podmienky žalobcu, výpis z ORSR týkajúci sa žalobcu, pokus o zmier č.l. 11, oznámenie o zastavení rozhodcovského konania č.l. 12, písomné vyhlásenie mediátora č.l. 13.
4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 30.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, odľa § 53 ods. 5 OZ, v konania j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (okrem iných aj) tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (žalobca) a dlžníkom (žalovaný) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluva je zároveň zmluvou so spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z..
14. Súd vzhľadom na uvedené závery skúmal, či zmluva spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžadoval zákon č. 129/2010 Z.z. účinný v čase jej uzavretia. Podľa názoru súdu zmluva neobsahuje správny údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z.. V bode 10. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere, je uvedené, že tretina poplatku (ktorý je v zmluve dohodnutý vo výške 288,-EUR) prestavuje dohodnutý úrok. Takéto vymedzenie však nezodpovedá úprave obsiahnutej v ustanovení § 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého je úroková sadzba spotrebiteľského úveru definovaná ako: „fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru“. Vzhľadom na to nie je možné stotožniť úrok tak ako je vymedzený v zmluve s ročnou úrokovou sadzbou v zmysle citovaného ustanovenia.
15. Keďže zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z., je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. považovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný si teda v celom rozsahu splnil svoju povinnosť voči žalobcovi už uhradením samotnej istiny úveru v sume 300,- EUR. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný doposiaľ žalobcovi uhradil sumu 548,72 EUR, teda sumu vyššiu ako istina úveru.
16. Súd sa ďalej zaoberal jednotlivými čiastkovými nárokmi uplatnenými žalobou.
17. Žalobca sa domáhal úroku vo výške 32% ročne zo súm uvedených v žalobe. Keďže súd posúdil úver ako bezúročný, žalobca nemá nárok na žiaden úrok z tohto úveru. Žaloba je preto v tejto časti nedôvodná
18. Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo súm uvedených v žalobe. Súd uvádza, že ku dňu podania žaloby žalovaný nie je v omeškaní s úhradou istiny úveru, keďže túto istinu už žalobcovi uhradil, dokonca ju preplatil. Žalobca zároveň nepreukázal žiadnym listinným dôkazom (napr. prehľadom splácania úveru) ako žalovaný poskytnutý úver splácal a či sa s niektorou splátkou dostal do omeškania, kedy omeškanie nastalo a ako dlho trvalo.
19. Žalobca sa ďalej domáhal, aby súd zaviazal žalovaného aj na náhradu trov mediačného konania vo výške 170,13 EUR. Išlo o mediačné konanie, ktoré mal iniciovať žalobca v záujme urovnania sporu so žalovaným a ktoré mal žalovaný následne zmariť. V bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere, je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú Mediačnú dohodu podľa zákona č. 420/2004 Z.z.. Súd konštatuje, že táto mediačná dohoda nebola dojednaná zmluvnými stranami samostatne ale je včlenená do obsahu Všeobecných podmienok spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu, túto mediačnú dohodu nemožno považovať za platnú, keďže absentuje vôľa žalovaného takúto dohodu uzatvoriť. Mediačná dohoda bola žalovanému vnútená žalobcom v postavení veriteľa a žalovaný nemal možnosť túto dohodu odmietnuť a nemal preto ani možnosť uzatvoriť zmluvu o úvere bez tejto dohody. Keďže žiadna mediačná dohoda medzi stranami platne nevznikla, nemohol žalobca ani začať mediáciu a nemá preto ani nárok na náhradu trov mediácie.
20. Žalobca sa v žalobe domáhal aj zaplatenia poplatku za upomienky vo výške 20,-EUR. Keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá na takýto poplatok nárok.
21. Žalobca sa žalobou napokon domáhal aj náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 144,49 EUR. Súdu nie je zrejmé, na základe čoho podal žalobca dňa 14.11.2014 návrh na začatie rozhodcovského konania proti žalovanému, keďže z predloženej zmluvy ani z Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou nevyplýva, že by boli zmluvné strany uzatvorili rozhodcovskú doložku, na základe ktorej má spory medzi stranami riešiť rozhodcovský súd. Preto žalobca ani nebol oprávnený podať návrh na začatie rozhodcovského konania a nemá tak ani nárok na náhradu prípadných trov vynaložených v rozhodcovskom konaní.
22. Na základe uvedeného, súd nepovažoval za dôvodný resp. preukázaný ani jeden z čiastkových nárokov, ktorých sa žalobca domáhal, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
26. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaný mal v konaní plný úspech. Mal by preto nárok na náhradu trov konania. Keďže si však žiadne trovy neuplatnil a žiadne mu nevyplývajú ani z obsahu súdneho spisu, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.