Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8SaZ/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Fulcovou v právnej veci žalobkyne: R. P. X., Q. XX.XX.XXXX, Š. R. X. N., T. X. R.T. U. T. J. W. W., I. Q., H. R., X., G. Y. J. R. I. P., D. Č.. X, XXX XX Š., zastúpenej Centrom právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku žalobkyne zo dňa 03.11.2016 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-490-117/ PO-Ž- 2013 zo dňa 26.09.2016 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Migračného úradu, Pivonková 6, 812 72 Bratislava zo dňa 26.09.2016 ČAS: MU-490- 117/PO-Ž-2013 vo veci žalobkyne Elizabeth Kambou,nar.16.4.1974 s národnou identifikačnou kartou Kamerunu číslo XXXXXXXXX, platnou do 12.5.2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Napadnutým rozhodnutím ČAŠ:MU-490-117/PO-Ž-2013 zo dňa 26.9.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") žalovaný podľa § 13 ods.1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle") rozhodol tak, že neudelil žalobkyni azyl a zároveň podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol žalobkyni doplnkovú ochranu.

II. Argumentácia rozhodnutia žalovaného

2. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: žalobkyňa po nelegálnom príchode a následnom zadržaní policajnou hliadkou dňa 31.10.2013 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné požiadala o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život. Uviedla, že jej manžel bol zavraždený, keď bola tehotná. V deň odchodu z Kamerunu prišli do jej domu neznámi muži, ktorí hľadali nejaké dokumenty. Vyhrážali sa jej, že pokiaľ im ich nedá, tak ju zabijú. Preto sa po porade s manželovým právnikom rozhodla Kamerun opustiť. 3. Po podaní vyhlásenia bola žalobkyňa zaslaná do Záchytného tábora v Humennom, kde s ňou boli vykonané prvotné úkony, súvisiace s azylovou procedúrou. Dňa 28.11.2013 bola presunutá do PT. 4. Za účelom zdôvodnenia jej žiadosti bol s ňou 7.11.2013 vykonaný vstupný pohovor. Počas pohovoru uviedla, že v Kamerune neukončila ani základnú školskú dochádzku, pretože otec na to nemal

dostatok finančných prostriedkov. Na živobytie si až do odchodu z krajiny pôvodu zarábala predajom kozmetických výrobkov a bižutérie. V januári 2004, v čase, keď bola tehotná, sa jedného dňa jej manžel nevrátil z práce domov. Žalobkyňa ho hľadala a dokonca ich známy, právnik P., oznámil jeho zmiznutie na polícii. Po určitom čase, ho polícia vyhlásila za nezvestného. Dňa 26.10.2013, keď bola žalobkyňa v práci /na trhu predávala kozmetiku, bižutériu, robila manikúru/, prišli do jej domu neznámi muži, ktorí tam hľadali nejaké manželove dokumenty, ktoré súviseli s jeho členstvom v hnutí Southern Cameroon National Council /ďalej len „SCNC“/. Keď nič nenašli, nechali u jej sestry odkaz, že keď im dokumenty nedá, tak ju zabijú, ako jej manžela. Sestra žalobkyni odkaz odovzdala a tá sa následne skontaktovala s právnikom P., od ktorého sa vtedy dozvedela, že jej manžel bol členom hnutia SCNC a odporučil jej, aby ihneď Kamerun opustila. Právnik ju v ten istý deň autom odviezol k člnu a poprosil muža, aby ju odviezol do takej krajiny, kde môže požiadať o azyl. Z člna prestúpila na loď, ktorou pokračovala v ceste cez rôzne krajiny. V neznámej krajine vystúpila z lode a v ceste pokračovala ďalej autom s iným mužom. Nakoniec ju muž vysadil na neznámom mieste a odišiel. Žalobkyňa nevedela kde sa nachádza. Keď v diaľke zbadala domy a ľudí, rozhodla sa pokračovať v ceste tým smerom. Po ceste ju však zadržala policajná hliadka, od ktorej sa dozvedela, že sa nachádza na území SR a požiadala o azyl z vyššie uvedených dôvodov. Viac k svojej žiadosti o azyl neuviedla.

5. V rozhodnutí žalovaný uvádza že všetky skutočnosti uvedené žalobkyňou boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Po zohľadnení všetkých dôležitých skutočností, týkajúcich sa krajiny pôvodu žalobkyne v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany a skutočností, o ktorých menovaná vypovedala, migračný úrad rozhodnutím číslo ČAS: MU-490-12/PO-Ž-2013 z 29.11.2013 podľa § 12 ods. 2 písm. d/ zákona o azyle zamietol žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa opravný prostriedok na Krajský súd v Košiciach, ktorý rozsudkom číslo 5Saz/24/2013-62 z 25.3.2014 rozhodnutie migračného úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v rozsudku uviedol, že po podaní opravného prostriedku žalobkyňa zaslala na súd listinné dôkazy v anglickom jazyku /jedná sa o e-mailom zaslané dokumenty: rodný list žalobkyne, potvrdenie darov za sobáš, potvrdenie politických problémov jej manžela, potvrdenie zlej situácie žalobkyne, ktorá súvisí s jej politickými problémami, znenie zákona o sobášoch/. Preto v ďalšom konaní bolo povinnosťou migračného úradu vypočuť žalobkyňu k predloženým dôkazom a vyhodnotiť ich po formálnej a obsahovej stránke z hľadiska pravosti a hodnovernosti. 6. V zmysle rozsudku krajského súdu správny orgán vykonal so žalobkyňou 6.6.2014 doplňujúci pohovor, ktorý bol zameraný na objasnenie pôvodu a obsahu predložených dôkazov, ako aj rozporov vo výpovediach žalobkyne na migračnom úrade, krajskom súde, ako aj v podanom opravnom prostriedku, ktorý žalobkyňa podpísala. 7. Počas pohovoru uviedla, že pochádza z anglofónnej časti Kamerunu, preto rozumie po anglicky s čítaním a písaním po anglicky je to horšie. Čo sa týka francúzskeho jazyka, ten ovláda veľmi málo. Lepšie je pre ňu komunikovať v anglickom jazyku. Ďalej povedala, že počas prvého pohovoru bola v strese, tak omylom uviedla, že sa narodila v roku 1984. V skutočnosti sa narodila 16.4.1974. Taktiež kvôli stresu omylom uviedla, že z Kamerunu vycestovala v októbri 2013. V skutočnosti Kamerun opustila v septembri 2013. Čo sa týka jej rodinného života a samotného manželstva povedala, že s manželom sa poznali ešte pred sobášom. Manžel si ju vybral za manželku, s čím nemala žiaden problém, pretože sa jej páčil. Nakoniec v roku 2003 mali tradičný sobáš. Jej rodina dostala od manželovej rodiny dary / kozy, peniaze, iné veci, presne si to nepamätá/ tak, ako je to v Kamerune zvykom. Hoci mali tradičný sobáš, nebol to nútený sobáš. Po vydaji sa venovala bežným domácim prácam, a tiež pracovala / predávala na trhu kozmetiku, bižutériu, robila manikúru/. Na otázku, či v Kamerune mala ako žena nejaké problémy /kvôli tomu, že je žena/ odpovedala, že žiadne takéto problémy nemala. Vzhľadom na rozporné informácie, ktoré žalobkyňa uvádzala či už na migračnom úrade, krajskom súde alebo v podanom opravnom prostriedku, bola žiadateľka počas pohovoru opäť dopytovaná na udalosti, ktoré mali predchádzať jej odchodu z krajiny pôvodu. Ako počas doplňujúceho pohovoru uviedla, raz v januári 2004 odišiel jej manžel do práce a viac sa nevrátil. Žalobkyňa si to vysvetlila tak, že ju jednoducho opustil v čase, keď bola tehotná a potrebovala jeho pomoc a oporu. Preto sa dodnes na neho hnevá. Manželovo zmiznutie mal ich rodinný známy, právnik P., nahlásiť na polícii, ktorá sa ho snažila nájsť, ale bezvýsledne. Nevie, či je živý alebo nie. Nikdy nedostala žiaden dokument, ktorý by potvrdzoval, že manžel je mŕtvy. Hoci to tak vo vstupnom pohovore uviedla, no myslela to tak, že ju manžel opustil, a teda pre ňu je mŕtvy. Keď bola v roku 2004 asi v 6. mesiaci tehotenstva, prišli do jej domu neznámi muži. Žiadateľka uviedla, že nevie presne opísať čo sa dialo, pretože bola v strese. Vie len toľko, že neznámi muži v jej dome niečo hľadali, niečo od nej chceli, aby im dala nejaké manželove dokumenty. Keďže

nechápala, čo od nej chcú, tak im nič nemohla dať a neznámi muži odišli preč. Druhýkrát prišli neznámi muži do jej domu po takmer 10 rokoch, 26.9.2013 /počas vstupného pohovoru omylom uviedla, že to bolo 26.10.2013/. Vtedy boli doma jej dve deti, dvojičky, a sestra Manuela. Žiadateľka bola v tom čase na trhu, kde pracovala. Potom, čo muži z domu odišli, prišla sestra Manuela za ňou na trh a povedala jej, že neznámi muži, oblečení v civile, hľadali nejaké knihy. Zároveň jej od neznámych mužov priniesla na papieri napísaný odkaz. Bolo tam napísané niečo v tom zmysle, že má vydať nejaké dokumenty. Žiadateľka opäť vôbec nechápala, komu a čo má vydať. Preto znova išla za právnikom Erikom a povedala mu, čo sa stalo. Vtedy jej právnik prvýkrát povedal, že jej manžel je členom hnutia SCNC, o čom dovtedy vôbec netušila. Nevedela ani to, čo „SCNC“ znamená. Osebe uviedla, že v krajine nebola politicky aktívna a o politiku sa vôbec nezaujímala. Vie iba toľko, že v Kamerune je prezident vo funkcii už vyše 30 rokov, a že nie všetci obyvatelia sú s ním spokojní, ale netuší, s čím konkrétne. Napriek tomu, že sa jej v krajine pôvodu nič nestalo, právnik jej odporučil, aby Kamerun opustila. Po približne mesiaci sa dopravila až na územie SR, kde požiadala o azyl. Počas pobytu na území SR sa jej podarilo telefonicky skontaktovať s právnikom P., ktorého požiadala, aby jej na územie SR zaslal nejaké dokumenty, ktorými by vedela preukázať, že je vydatá a nejaké dokumenty o jej manželovi. Na to jej právnik začiatkom roku 2014 z Kamerunu zaslal na e-mail do PT nasledujúce dokumenty: rodný list žiadateľky, potvrdenie darov za sobáš, potvrdenie politických problémov jej manžela, potvrdenie žiadateľkinej zlej situácie, ktorá súvisí s jej politickými problémami a znenie zákona o sobášoch. Fotokópie dokumentov videla, ale nečítala ich. Na otázku, od koho mal právnik Erik informácie, ktoré uviedol v dokumentoch, najmä v potvrdení politických problémov jej manžela a potvrdenie žiadateľkinej zlej situácie, povedala, že to nevie. Erik bol právnikom jej manžela, oni boli v kontakte. Žiadateľka ho iba telefonicky požiadala, aby jej na územie SR zaslal nejaké dokumenty, ktoré by mohla predložiť migračnému úradu. Predloženou fotokópiou sobášnych darov chcela žiadateľka preukázať, že je skutočne vydatá. Dôvod, prečo právnik poslal aj fotokópiu znenia zákona o sobášoch, nevedela. Ako niekoľkokrát uviedla, mala síce tradičný sobáš, ale nie nútený. V závere doplňujúceho pohovoru uviedla, že P. jej telefonicky oznámil, že jej deti, dvojičky, sú v poriadku, stará sa o nich švagriná. Sestra J. je už dosť veľká a myslí si, že je tiež v poriadku.

8. Ďalej sa migračný úrad zaoberal vyhodnotením predložených listinných dôkazov po formálnej a obsahovej stránke z hľadiska pravosti a hodnovernosti, k čomu ho krajský súd v ďalšom konaní zaviazal. Ako už bolo spomenuté, žiadateľka sa po vstupnom pohovore telefonicky spojila s manželovým právnikom P. a požiadala ho, aby jej na územie SR zaslal dokument, ktorý by potvrdil, že je skutočne vydatá. Okrem toho ho požiadala o nejaké dokumenty k manželovi. Následne jej začiatkom roku 2004 právnik e-mailom zaslal dokumenty, ako sú uvedené vyššie. Dodatočne jej prostredníctvom e-mailu na územie SR zaslal scan identifikačnej karty. Žiadateľka bola počas doplňujúceho pohovoru vyzvaná na predloženie originálu identifikačnej karty, prípadne cestovného pasu, k čomu jej bola určená 30 dňová lehota.

9. V súvislosti s predloženými dokumentmi migračný úrad konštatoval, že všetky boli skenované a e-mailom zaslané na územie SR. Ako z relevantných informácií o Kamerune vyplynulo, v krajine je veľmi rozšírené falšovanie nielen identifikačných kariet, ale aj iné doklady a listiny je možné v Kamerune získať podvodným spôsobom. Tento problém je v krajine veľmi rozšírený. Tak napríklad množstvo nezamestnaných mladých ľudí v Kamerune použilo vyrobenú totožnosť a podnikateľské autorizačné dokumenty, aby si mohli zriadiť Online falošné obchodné ponuky. Taktiež je v krajine známy tzv. prosperujúci priemysel pre výrobu rodných listov, ktoré boli potrebné na registráciu detí do školy alebo na získanie národného preukazu totožnosti. V auguste 2013 urobilo kamerunské ministerstvo dopravy rázne opatrenia s falošnými vodičskými preukazmi. Dokonca boli v Kamerune známe prípady podvodných policajných predvolaní. Z informácií teda vyplynulo, že falšovanie rôznych dokumentov, či dokladov, bolo a je v Kamerune veľmi rozšírený problém. Migračný úrad sa v prípadoch žiadateľov o azyl z Kamerunu opakovane stretáva s takýmto druhom dôkazov, konkrétne predkladaním listov od rôznych kamerunských právnikov, v ktorých boli informácie v rozpore s informáciami, ktoré poskytli žiadatelia počas pohovorov na migračnom úrade. Keďže v žiadateľkinom prípade sa nejednalo o originály dokumentov, migračný úrad po zohľadnení relevantných informácií o probléme s poskytovaním rôznych falošných dokladov a iných listín v Kamerune, o to viac avšak nielen preto, ich vyhodnotil ako také, ktoré majú len veľmi nízku dôkazovú hodnotu, preto je ich vypovedacia schopnosť sporná a pravosť, čo sa týka formálnej stránky otázna. Napriek tomu, že sa nejednalo o originály dokumentov, migračný úrad sa doplňujúcim pohovorom so žiadateľkou snažil o ozrejmenie skutočností, ktoré sú v predložených dokumentoch uvedené, aby bolo možné tieto vyhodnotiť aj po obsahovej stránke z hľadiska hodnovernosti, pričom dospel k nasledujúcim záverom.

10. Čo sa týka predloženého rodného listu treba uviesť, že osobné údaje v ňom uvedené, korešpondujú s tými, ktoré žiadateľka o sebe sama poskytla, pod ktorými bola pre potreby azylového konania ustálená jej identita. Zároveň tieto údaje boli v zhode s údajmi, na skenovanej a e-mailom zaslanej identifikačnej karte. 11. K predloženému zoznamu sobášnych darov žiadateľka uviedla, že manželova rodina tieto skutočne darovala jej rodine, ako to býva v Kamerune zvykom. Týmto dokumentom chcela migračnému úradu dokázať, že je skutočne vydatá. Dôvod prečo jej právnik zaslal aj znenie zákona o sobášoch nepozná. Počas manželstva bola šťastná, hoci mala tradičný sobáš, nebol to nútený sobáš. 12. Čo sa týka potvrdenia politických aktivít a problémov jej manžela, v ňom právnik A. A. P., advokát a právnik Najvyššieho súdu Kamerunu a Právnickej kancelárie Orlie krídla, okrem iného vyhlásil, že žiadateľkin manžel Samuel NJIENGWE, bol známy politický aktivista, ktorý pod pseudonymom Y. Q. napísal knihu Dark clouds, lightening and sunshine for Cameroon, ktorá kritizovala kamerunskú vládu, hovorila o zadržiavaní, mučení a lynčovaní, keď sa v čase prezidentských volieb v roku 2004 začali šíriť správy o zadržiavaní politických aktivistov, žiadateľkin manžel si zaobstaral falošný portugalský pas s cieľom opustiť Kamerun. Pretože jeho fotografie boli zverejnené na letiskách, rozhodol sa opustiť krajinu iným spôsobom. Pri pokuse o nástup na palubu lode bol zatknutý, a bez stopy unesený bezpečnostnými jednotkami na neznáme miesto. Keďže ho nikto viac ako 7 rokov nevidel, ani o ňom nepočul, je podľa, zákona o evidencii považovaný za mŕtveho. Ďalej právnik v liste uviedol, že kniha, ktorú žiadateľkin manžel napísal bola vydaná a bola známa. Napriek tomu sa migračnému úradu z verejne dostupných zdrojov nepodarilo získať ani zmienku o tejto knihe, nech by bol autorom ktokoľvek. Dôkaz o existencii knihy nepredložila ani žiadateľka, ani jej právna zástupkyňa. Za podstatne rozdielne informácie, ako ich uviedol právnik P. v liste a tými, ktoré uviedla žiadateľka, považuje migračný úrad rozpory, týkajúce sa údajného zmiznutia jej manžela. Ako žiadateľka v doplňujúcom pohovore vysvetlila, nepovažuje manžela za skutočne mŕtveho. Dokonca ani nespomenula nič také, že jej manžel bol pri pokuse o útek z krajiny zatknutý a držaný na neznámom mieste, ako to právnik P. v dokumente napísal. Je presvedčená, že ju opustil v čase, kedy bola tehotná, za čo sa na neho stále hnevá. Keby bol mŕtvy, resp. podľa zákona by bol považovaný za mŕtveho, tak by o tom vedela. Ona však uviedla, že nikdy nedostala žiadnu písomnú informáciu o tom, že je mŕtvy, resp. že sa považuje za mŕtveho, a to aj napriek jej ďalšiemu tvrdeniu, že v roku 2004 mal manželovo zmiznutie právnik P., autor sporného potvrdenia, nahlásiť na polícii. V skutočnosti by bolo nelogické, aby právnik ohlásil manželovo zmiznutie, keď v liste uviedol, že jej manžel, ako aktívny člen protivládneho hnutia SCNC, autor známej knihy, bol kamerunskými bezpečnostnými jednotkami zatknutý a bez stopy unesený. Vzhľadom na tieto podstatné rozpory, .vyhodnotil migračný úrad dokument po obsahovej stránke za nedôveryhodný. Ako je už vyššie uvedené, migračný úrad sa v minulosti stretol s podobnými potvrdeniami, napísanými údajnými právnikmi Najvyššieho súdu Kamerunu, ktoré sa obsahovo líšili od informácií, ktoré migračnému úradu poskytli samotní žiadatelia o azyl. Aj tieto boli vyhodnotené ako nedôveryhodné a na územie SR žiadateľom zasielané v snahe zvýšiť ich šancu na pozitívne posúdenie žiadosti o azyl.

13. Nakoniec sa migračný úrad zaoberal potvrdením žiadateľkinej zlej situácie, ktorá súvisí s jej politickými problémami, ktoré tiež napísal a prostredníctvom e-mailu zaslal právnik A. A. P.. V potvrdení je okrem iného uvedené, že žiadateľkin manžel bol politický aktivista, ktorý napísal knihu, kritizujúcu vládny režim v Kamerune. Ako náhle bola kniha vydaná, vyvolala napätie vo vládnych kruhoch a začalo sa stíhanie jej manžela aj samotnej žiadateľky. Keďže sa potom jej manžel v roku 2004 začal skrývať, prišla skupina policajtov do domu žiadateľky a požadovali od nej kópie knihy Dark clouds, Iightening and sunshine for Cameroon. Niekoľko hodín bola držaná bezpečnostnými jednotkami v domácom väznení v neznesiteľných podmienkach a zastrašovali ju, že pokiaľ nebude spolupracovať, bude aj ona trestne stíhaná. Výsledkom tejto traumy, ktorú prežila, bola skutočnosť, že žiadateľka sa ukryla, pričom miesto úkrytu poznala iba jej sestra J. a právnik P.. Napriek zastrašovaniu však neprestala podporovať svojho manžela v politických aktivitách a tiež si chcela byť istá, že predaj knihy naďalej pokračuje. Počas doby, čo sa žiadateľka skrývala , bolo proti nej vydané trestné stíhanie, ktoré bolo v septembri 2013 doručené jej mladšej sestre. Preto právnik zariadil, aby sa dostala na loď, ktorou sa jej podarilo Kamerun opustiť. Preto sa modlí, aby jej bol udelený pobyt na území SR. Podobne, ako pri predchádzajúcom dokumente, migračný úrad zdôrazňuje, že aj v tomto sú mnohé, podstatné informácie v rozpore s informáciami, ktoré počas pohovorov poskytla migračnému úradu samotná žiadateľka. Žiadateľka, ktorá udalosť v roku 2004 mala zažiť, ju opísala podstatne odlišne, ako právnik, ktorý v tom čase v dome žiadateľky nebol. Menovaná uviedla iba toľko, že do domu prišli neznámy muži v civile a niečo hľadali. Nevedela a nechápala čo hľadajú. Keď nenašli to, čo hľadali, odišli preč. Po tejto udalosti sa však vôbec nezačala skrývať, ako to v liste uviedol právnik P., ale žila normálnym životom, porodila dvojičky a

chodila na trhovisko, kde pracovala. Zároveň z jej výpovedí vyplynulo, že manžela nemohla v politických aktivitách podporovať, pretože, ako uviedla, ani netušila, že je členom SCNC. Túto skutočnosť sa mala dozvedieť od právnika P. až v septembri 2013, približne mesiac od jej odchodu z Kamerunu. A ako ďalej uviedla, nevedela, že jej manžel napísal knihu, kritizujúcu vládny režim. Z toho dôvodu tvrdenie právnika, že žiadateľke záležalo na tom, aby kniha sa naďalej predávala, je tiež klamlivé. O politiku sa vôbec nezaujímala, ani nevedela, čo to znamená „SCNC“. V skutočnosti sa na manžela hnevala a dodnes sa hnevá, že ju opustil v čase, keď bola tehotná, pretože ho vtedy ako oporu najviac potrebovala. Preto uviedla, že pre ňu je mŕtvy. V neposlednom rade žiadateľka neuviedla ani to, že jej sestra prevzala oznam o trestnom stíhaní. Podľa jej výpovede, bol to kúsok papiera, na ktorom bolo napísané, čo od nej neznámi muži chcú, čomu však nerozumela. Vzhľadom na uvedené skutočnosti migračný úrad vyhodnotil aj tento dokument, napísaný právnikom P., za nedôveryhodný a rozpory medzi informáciami v liste a žiadateľkinými výpoveďami za podstatné.

14. K námietkam v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu migračného úradu zo 17.12.2013 migračný úrad dal do pozornosti nasledovné skutočnosti. Opravný prostriedok bol podpísaný samotnou žiadateľkou. V jeho úvode vyjadrila nesúhlas s tvrdením migračného úradu, že nesplnila podmienky pre udelenie azylu, ani poskytnutia doplnkovej ochrany,- avšak bez ďalšieho odôvodnenia, prečo s tým nesúhlasí. Ďalej nasledovali informácie, ktoré vôbec alebo z časti nekorešpondovali s informáciami, ktoré sama na migračnom úrade uviedla. Nesúhlasila s tým, že bola vyhodnotená ako nedôveryhodná osoba, pretože pohovor s ňou bol vykonaný v anglickom jazyku, nie v úradnom jazyku Kamerunu, teda v jazyku francúzskom. Preto, aj keď tlmočníčke anglického jazyka rozumela, odpovedala jej stručne tak, ako sa vedela v jazyku anglickom vyjadriť. K tomuto migračný úrad poznamenáva, že žiadateľka pochádza z anglofónnej časti Kamerunu, že hnutie SCNC je hnutie za práva anglofónnych Kamerunčanov, preto bolo logické, že lepšie ovláda anglický jazyk, aj keď čítanie a písanie jej robí problém, keďže kvôli nedostatku financií nechodila dlho do školy. S pohovorom v anglickom jazyku súhlasila a počas pohovoru sa nevyskytli žiadne problémy s dorozumením sa. Na základe námietky v opravnom prostriedku bol na pojednávanie na krajskom súde pribratý tlmočník francúzskeho jazyka. Žiadateľka však francúzskemu jazyku dobre nerozumela, preto bol v priebehu pojednávania ad hoc pribratý tlmočník anglického jazyka. A ako počas pojednávania na súde uviedla, nebola si vedomá námietky v opravnom prostriedku voči pohovoru v anglickom jazyku. Aj doplňujúci pohovor na migračnom úrade bol vedený na základe jej súhlasu v anglickom jazyku, pretože francúzsky jazyk ovláda veľmi málo. K tomu, že od odchodu z krajiny nie je v kontakte ani so sestrou, ani s deťmi, čo jej nepridáva na psychickej pohode, možno uviesť toľko, že počas doplňujúceho pohovoru uviedla, že od právnika P. vie, že všetci sú v poriadku, o deti sa stará jej švagriná a sestra je už dosť veľká a žije s kamarátkou. V závere opravného prostriedku namietala, že sa migračný úrad nezaoberal postavením žien v Kamerune, aktuálnou bezpečnostnou situáciu v Kamerune, nezvážil dodržiavanie ľudských práv, vymožiteľnosť práva, či efektívnosť súdnej prípadne policajnej ochrany. Počas pohovorov však žiadateľka neuviedla nič také, čo by viedlo migračný úrad k úvahám ojej zlom /možno diskriminačnom/ postavení ako ženy v kamerunskej spoločnosti. Neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by boli v Kamerune porušované jej ľudské práva, ani neuviedla žiadne problémy s kamerunskými štátnymi orgánmi /či už políciou, súdnictvom, prípadne iné/, Keďže žiadateľka nič také neuviedla, migračný úrad sa týmito namietanými skutočnosťami nezaoberal. V tejto súvislosti bolo poukázané na to, že povinnosť zistiť skutočný stav veci má migračný úrad len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľka o azyl v priebehu správneho konania uviedla. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť, aby migračný úrad sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľkou neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. K námietke, že sa migračný úrad nezaoberal aktuálnou bezpečnostnou situáciu v Kamerune migračný úrad poznamenáva, že v rozhodnutí z 29.11.2013, ktorým bola žiadateľkina žiadosť o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, bola táto posudzovaná, preto túto námietku považoval za neopodstatnenú. Z podaného opravného prostriedku bolo zrejmé, že informácie v ňom nekorešpondujú s tými, ktoré žiadateľka uviedla počas jednotlivých pohovorov na migračnom úrade, a že s opravným prostriedkom žiadateľka zrejme nebola oboznámená v jazyku ktorému rozumie pred tým, ako ho na znak súhlasu s jeho obsahom podpísala. 15. Migračný úrad vyhodnotil všetok predložený dôkazový materiál, po formálnej aj obsahovej stránke, zaoberal sa námietkami v opravnom prostriedku, ktorý žiadateľka podpísala, vykonal s ňou doplňujúci pohovor a k prípadu zabezpečil ďalšie informácie ku krajine pôvodu. Rozhodnutím číslo ČAS: MU-490-41/PO-Ž-2013 z 27.10.2014 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle menovanej neudelil azyl. Súčasne jej podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu. Proti tomuto rozhodnutiu podala žiadateľka opravný prostriedok na Krajský súd v Košiciach, ktorý rozsudkom

číslo 5Saz/51/2014-46 z 10.2.2015 rozhodnutie migračného úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal migračný úrad úlohami, ktoré bude potrebné v ďalšom konaní vykonať. Dôkazové bremeno v konaní síce spočíva na žiadateľovi, ktorý ak chce využiť ochranu cudzieho štátu, musí dôveryhodne preukázať, že mal v krajine pôvodu problémy vyplývajúce zo Ženevskej konvencie, no správny orgán nesie zodpovednosť za náležité zistenie skutočností, individuálne viazaných na osobu žiadateľa v zmysle § 19a zákona o azyle, a to aj o krajine pôvodu. Povinnosťou migračného úradu bolo preto vyzvať žiadateľku, resp. jej právnu zástupkyňu na predloženie originálov dokumentov, hodnotených v kópiách, a v prípade ich predloženia, opätovne k nim vypočuť žiadateľku. Ďalšou povinnosťou migračného úradu bolo zadovážiť čo najpodrobnejšie a predovšetkým aktuálne informácie k času rozhodnutia k problému, ako sa zaobchádza s neúspešnými žiadateľmi o azyl po ich návrate do Kamerunu, aktuálne správy o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu, aj 'so zameraním na oblasť, v ktorej žila a tiež aktuálne informácie o rodinných príslušníkov členov strany SCNC. Po splnení úloh mal migračný úrad opätovne rozhodnúť o žiadosti menovanej o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany.

16. Z uvedených dôvodov migračný úrad vyzval žiadateľkinu právnu zástupkyňu na predloženie originálov všetkých listinných dôkazov, ktoré v kópiách žiadateľka počas konania predložila. Právna zástupkyňa následne zaslala na migračný úrad listovú zásielku od právnika Erika, ktorá obsahovala originály dvoch listov, fotokópiu vybranej časti znenia zákona o nútených sobášoch a fotokópiu vybranej časti zákona o evidencii. Následne bol 21.5.2015 so žiadateľkou vykonaný ďalší doplňujúci pohovor. Žiadateľka vedela o tom, že uvedené písomnosti zaslala jej právna zástupkyňa na migračný úrad, odmietla sa však k nim viac vyjadrovať. Ako uviedla, k písomnostiam, najmä k ich obsahu, sa vyjadrila už v predchádzajúcom pohovore a nemala nič, čo by k tomu mohla ešte povedať. Ďalšie informácie, ktoré počas tohto pohovoru poskytla, boli opäť v rozpore s niektorými predchádzajúcimi informáciami, ktoré uviedla či už na migračnom úrade alebo počas pojednávania na súde, alebo v podanom opravnom prostriedku zo 14.11.2014 proti rozhodnutiu migračného úradu číslo ČAS: MU-490-41/PO- Ž-2013 z 27.10.2014, ktoré žiadateľka opäť podpísala. Počas predchádzajúceho pohovoru tvrdila, že o manželovej politickej činnosti až do dňa jej odchodu z krajiny pôvodu /september 2013/ ani netušila. Nevedela nič o knihe, ktorú mal jej manžel napísať, a ktorá mala kritizovať politickú situáciu v Kamerune. Avšak na súdnom pojednávaní uviedla, že knihu, na ktorej mal jej manžel pracovať, rozdistribuovali „chlapci“ politickým osobnostiam, čiže o manželovej politickej aktivite aj o knihe mala vedieť. A počas doplňujúceho pohovoru /21.5.2015/ najprv uviedla, že hoci ona sa o politiku nezaujímala, sama žiadnu politickú aktivitu nevykonávala, manžela v politickej aktivite podporovala, a to tak, že knihu, ktorú mal napísať dala manželovým spolupracovníkom. Zároveň v tom istom pohovore najprv uviedla, že o manželovej politickej činnosti sa dozvedela až v deň jej odchodu z Kamerunu od právnika Erika. Potom, v rámci toho istého pohovoru uviedla, že o jeho politickej činnosti vedela už dlhšie priamo od manžela, nevedela uviesť ako dlho, a že doteraz sa to bála povedať. Nakoniec, na porovnanie, v opravnom prostriedku uviedla, že nevie, prečo právnik P. v liste uviedol, že manžela podporovala v politických aktivitách. Ona sa iba modlila za neho, preto to vyzeralo, že ho podporuje, ale neuviedla, že by pomáhala s distribúciou manželovej knihy. Žiadateľka počas tohto pohovoru na niektoré otázky nechcela odpovedať, resp. ako je z vyššie uvedeného zrejmé, niektoré odpovede na zásadné otázky boli opäť iné, ako dovtedy uvádzala. A to aj napriek tomu, že pred každým pohovorom bola upozornená, že je povinná vypovedať pravdivo a uviesť všetky skutočnosti, ktoré súvisia s dôvodmi jej žiadosti o azyl. Na začiatku každého pohovoru uviedla, že sa cíti dobre, že nemá žiadne zdravotné problémy. Počas tohto pohovoru spomenula iba problém s okom /dostala nejaké lieky a zlepšilo sa to/. Inak bola po psychickej aj fyzickej stráne zjavne v poriadku. Nič nenasvedčovalo tomu, že by mala strach, ktorý by jej bránil pravdivo a úplne vypovedať. Ako sama uviedla, bola veľmi rada, že má ďalšie pohovory. Na území SR má aj prácu a je šťastná. S priebehom pohovoru súhlasil aj prítomný, splnomocnený právny zástupca. Rozdielne informácie, ktoré žiadateľka napriek upozorneniam opakovane poskytovala / na migračnom úrade, v opravných prostriedkoch, na súdnych pojednávaniach, informácie uvedené v listoch od právnika P./ nepovažoval migračný úrad ako „malé nezrovnalosti“, ale ako podstatné. Z dôvodu uvedených skutočností dospel migračný úrad k záveru, že k udalostiam, ktoré žiadateľka uviedla ako dôvody žiadosti o azyl, v jej prípade nedošlo. Listy od právnika P. boli už skôr vyhodnotené nielen po formálnej stránke, ale aj po obsahovej, a to aj napriek tomu, že to boli iba kópie. Vzhľadom na závažné rozdiely medzi informáciami, ktoré poskytovala žiadateľka a informáciami v listoch od právnika P. ich naďalej migračný úrad považoval za nedôveryhodné. Okrem toho, aj z ďalších relevantných informácií o Kamerune vyplynulo, že v tejto krajine sa bežne „vyrábajú“ a následne poskytujú rôzne falošné doklady, rodné listy, rôzne dokumenty s nepravdivým obsahom, dokonca falošné predvolania

na rôzne účely, ktoré sú po formálnej stránke často zhodné so skutočnými, s jediným rozdielom, že nie sú zaregistrované na policajnej stanici alebo službe, ktorá ich mala vydať. Dokonca z informácií Kanadského výboru pre imigráciu a utečencov o Kamerune vyplynulo, že v krajine sa vyskytli prípady, kedy kamerunskí novinári sfalšovali článok v novinách, aby podporili žiadosť o azyl Kamerunčanov v zahraničí. Takáto novinárska praktika, tzv. „podvodné novinárstvo“ pomáha kamerunským utečencom žiadať o ochranu v zahraničí. Vydavatelia novín berú úplatky od príbuzných žiadateľov o azyl, aby publikovali články o prenasledovaní aktivistov, kde sú uvedené konkrétne mená tak, ako ich príbuzná osoba, ktorá zaplatila úplatok, uvedie. Žiadatelia o azyl potom predkladajú takéto články ako dôkaz na podporu svojej žiadosti o azyl z politických dôvodov. Títo aktivisti sú často opísaní ako členovia SCNC, skupiny, ktorá nenásilne bojuje za nezávislosť Južného Kamerunu, časť krajiny, kde prevláda anglicky hovoriaca minorita. Nakoniec bolo opäť poukázané aj na rozdielne informácie, ktoré žiadateľka poskytovala nielen počas pohovorov na migračnom úrade, ale aj na pojednávaniach na súdoch, či v podaných opravných prostriedkoch, ktoré, ako uviedla, jej boli pred podpísaním pretlmočené do anglického jazyka, ktorému dostatočne rozumie. Na základe uvedených skutočností, migračný úrad vyhodnotil vyjadrenia žiadateľky, aj predložené listinné dôkazy do konania za nedôveryhodné, účelovo predkladané, s cieľom dosiahnutia pozitívneho posúdenia jej žiadosti o azyl.

17. Počas konania žiadateľka predložila migračnému úradu aj doklad totožnosti, národnú identifikačnú kartu Kamerunu, ktorú jej mal na územie SR zaslať právnik P.. Odborno- technickým skúmaním bolo zistené, že sa jedná o pravú národnú identifikačnú kartu Kamerunu. Migračný úrad tým považuje žiadateľkinu totožnosť, ako je uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia, za preukázanú. 18. Migračný úrad sa predmetnou žiadosťou o azyl opäť podrobne zaoberal. Vyžiadal od žiadateľky, resp. je právnej zástupkyni originály dokumentov, žiadateľku k nim vypočul a zadovážil čo možno najpodrobnejšie a predovšetkým aktuálne informácie k času rozhodnutia k problému, aktuálne správy o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu, aj so zameraním na oblasť, v ktorej žiadateľka žila, aktuálne informácie o rodinných príslušníkov členov strany SCNC, ako aj k otázke ako sa zaobchádza s neúspešnými žiadateľmi o azyl po ich návrate do Kamerunu. Po zohľadnení všetkých dôležitých skutočností, týkajúcich sa krajiny pôvodu žiadateľky v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany a skutočností, o ktorých menovaná vypovedala, migračný úrad rozhodnutím číslo ČAS: MU-490-84/PO-Ž-2013 zo 14.9.2015 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle menovanej neudelil azyl. Súčasne jej podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu. Proti tomuto rozhodnutiu podalo Centrum právnej pomoci opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave /ďalej len „KS“/, ktorý rozsudkom číslo 9Saz/25/2015-51 z 18.2.2016 rozhodnutie migračného úradu potvrdil. Proti rozsudku KS podalo Centrum právnej pomoci opravný prostriedok na Najvyšší súd SR /ďalej len „NS“/, ktorý rozsudkom 10Sža/9/2016 z 25.5.2016 zmenil rozsudok KS tak, že rozhodnutie migračného úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 19. Ako je v rozsudku NS uvedené, vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl, ako aj jeho vlastná celková dôveryhodnosť. Podľa NS sa žiadateľka počas celého konania držala jednej dejovej línie výpovede a drobné nezrovnalosti, resp. rozpory, ktoré vyšli najavo, žiadateľka dodatočne vysvetlila, a preto NS jej výpoveď považovaô za konzistentnú, bez vnútorných rozporov a teda dôveryhodnú. V tejto súvislosti NS poukázal na skoršiu judikatúru sp. zn. 1 Sža/4/2012 z 28.2.2012, kde je okrem iného uvedené, že posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah správneho orgánu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach. Nezrovnalosti vo výpovediach žiadateľky ako uvedenie nesprávneho roku jej narodenia, jej nevedomosť, resp. vedomosť o príslušnosti jej manžela k hnutiu SCNC, jej odlišné informácie ohľadom toho, či jej manžel je nažive alebo je mŕtvy a kedy prišli neznámy muži do jej domu, sú podľa názoru NS nepatrné a žiadateľka ich dostatočným a hodnoverným spôsobom objasnila. K existencii knihy „Dark clouds, lightening and sunshine for Cameroon“ a k jej autorovi NS uviedol, že napriek tomu, že sa nepodarila preukázať existencia tejto knihy, ešte neznamená, že kniha neexistuje. Preto nebolo možné bez pochybností vyvodiť záver, že žiadateľke v krajine pôvodu nehrozí prenasledovanie z dôvodu politických aktivít jej manžela, ktorý by mal byť autorom spomínanej knihy. Taktiež NS má zato, že pokiaľ sa nepreukázalo zlé zaobchádzanie s navrátilcami do Kamerunu, to neznamená, že k takémuto zaobchádzaniu nedochádza. Z uvedených dôvodov má správny orgán v ďalšom konaní zistené skutočnosti posúdiť jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, doplniť, ak je to možné, o ďalšie

dokazovanie týkajúce sa knihy „Dark clouds, lightening and sunshine for Cameroon“ a bezpečnostnej situácie v Juhozápadnej provincii a v samotnom meste Tiko Town, urobiť úsudok o navrhovateľkinej výpovedi aj vo svetle nutnosti posudzovania jej dôveryhodnosti, ku ktorej už NS zaujal stanovisko, a až na základe všetkých týchto zistení urobiť záver a rozhodnúť o predmetnej žiadosti o azyle. Ako už bolo uvedené, žiadateľkine výpovede sú podľa názoru NS konzistentné, majú svoju dejovú líniu, ktorá v sebe nesie prvky subjektívneho pocitu prenasledovania, ktoré správny orgán nekonfrontoval s informáciami o krajine pôvodu, nakoľko ohľadom existencie knihy a jej autora vec nesprávne právne posúdil a zároveň aj v prípade zisťovania bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu správny orgán vec nesprávne právne posúdil, a tak nezistil skutkový stav v dostatočnej miere, aby si mohol urobiť úsudok ohľadom udelenia azylu prípadne doplnkovej ochrany.

20. Migračný úrad sa žiadosťou menovanej o azyl, v zmysle rozsudku NS opäť dôkladne zaoberal. Do spisu zadovážil aktualizované, relevantné informácie týkajúce sa bezpečnostnej situácie v Juhozápadnej provincii Kamerunu a v samotnom meste Tiko Town, odkiaľ menovaná pochádza, a kde sa až do odchodu z krajiny zdržiavala, informácie o rodinných príslušníkov členov strany SCNC a tiež informácie týkajúce sa návratov kamerunských občanov z krajín Európskej únie. Pretože sa podarilo získať informácie aj ohľadom knihy s názvom „Dark clouds, lightening and sunshine for Cameroon“ a jej autora, ktoré sú iné, ako tie, ktoré poskytovala žiadateľka počas pohovorov, aj rodinný priateľ, právnik Erik v listoch, ktoré boli počas konania predložené, ako dôkazy, bol s menovanou 8.9.2016 vykonaný ďalší doplňujúci pohovor. Ako z predchádzajúcich pohovoroch so žiadateľkou vyplynulo, jej manžel Y. Q. zmizol v januári 2004, keď bola tehotná. Niekedy, ešte pred zmiznutím, jej mal zatelefonovať a povedať, aby knihu „Dark clouds, lightening and sunshine for Cameroon“, ktorú mal vydať pod pseudonymom Q. Y., dala jeho spolupracovníkom, čím v podstate manžela podporila v jeho činnosti. Podľa aktuálnych zistení migračného úradu však kniha s názvom „Dark clouds, lightening and sunshine for Cameroon“ bola vydaná až niekedy v priebehu roku 2014. Teda v období, kedy jej manžel mal byť už desať rokov nezvestný, mŕtvy alebo ju iba opustil, a kedy sa menovaná, už ako žiadateľka o azyl zdržiavala na území SR /menovaná 31.10.2013 požiadala o azyl na území SR/. A keďže kniha bola publikovaná až v roku 2014, nemohol ju manžel pred tým, ako zmizol /v januári 2004/ požiadať, aby knihu dala jeho spolupracovníkom. A autorom knihy nie je žiadateľkin manžel, pod pseudonymom Q. Y., ako to menovaná, resp. právnik P. uviedli, ale Z. A. Q.. To znamená, že v roku 2004, ani v roku 2013 nemohla mať v Kamerune problémy kvôli tejto knihe. Keďže kniha bola vydaná až v roku 2014, žiadateľka vo vstupnom pohovore 7.11.2013 ani nehovorila o knihe. Nie preto, lebo sa bála, ako to potom v ďalších pohovoroch tvrdila, ale preto, lebo v tej dobe kniha -ešte nebola vydaná, resp. nebola známa. Knihu prvýkrát spomenul až právnik Erik v dokumentoch, ktoré napísal v roku 2014, teda až potom, čo kniha skutočne bola vydaná. Po zaslaní týchto dokumentov na územie SR /v priebehu roku 2014/, začala aj žiadateľka v doplňujúcich pohovoroch uvádzať, že jej manžel napísal uvedenú knihu, ktorú mali neznámi muži u nej doma hľadať, a kvôli ktorej nakoniec Kamerun v septembri 2013 opustila. Na tieto zistenia migračného úradu menovaná reagovala slovami, že nevie k tomu nič povedať. Nie je to kniha, ktorá by sa dala kúpiť v kníhkupectve a nevie, ako mohol správny orgán nájsť túto knihu, ktorá sa podľa nej nedá nájsť, lebo bola distribuovaná tajne. Tieto jej slová však sú opäť v rozpore s informáciami, ktoré poskytol právnik Erik v dokumentoch, v ktorých ku knihe okrem iného uviedol, že kniha „Dark clouds, lightening and sunshine for Cameroon“, ktorú mal napísať žiadateľkin manžel pod pseudonymom Y. Q., bola vydaná a bola známa. A ako ďalej v liste uviedol, ako náhle bola kniha vydaná, vyvolala napätie vo vládnych kruhoch a začalo sa stíhanie jej manžela aj samotnej žiadateľky. Keďže sa potom jej manžel v roku 2004 začal skrývať, prišla skupina policajtov do domu žiadateľky /pozn. prvý príchod mužov do domu žiadateľky v roku 2004/ a požadovali od nej kópie knihy „Dark clouds, lightening and sunshine for Cameroon“.

20. Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že žiadateľkou deklarovaný subjektívny pocit strachu pred prenasledovaním, kvôli tomu, že jej manžel, ako aktívny člen hnutia SCNC, napísal a vydal knihu, kritizujúcu vládny režim v Kamerune, ktorú mali v roku 2004 a potom v roku 2013 u nej hľadať neznámi muži, sa preukázal ako neopodstatnený. Ako žiadateľka na migračnom úrade uviedla, krajinu svojho pôvodu mala opustiť koncom septembra 2013, a do mesiaca, teda koncom októbra 2013 sa mala dopraviť až na územie SR, kde požiadala o azyl. Avšak na fotografiách z jej facebookového profilu /P. Q./, zhotovených, nie pridaných, v januári 2012, je zachytená žiadateľka v zimnom oblečení, pričom na niektorých produktoch v pozadí sú ukrajinské alebo ruské nápisy. Okrem toho jeden z fotoalbumov na jej profile má názov „Kyjev, Ukrajina“. Keďže podľa oblečenia bolo zrejmé, že fotografie nie sú z Kamerunu, ktorý sa nachádza v strednej Afrike, s rovníkovou klímou, bola žiadateľke položená otázka, kde v roku

2012 bola. Na to reagovala, že nevie, čo na to povedať a pokračovala, že z Kamerunu odišla kvôli knihe, lebo sa bála. Na niektoré ďalšie skutočnosti, ako boli na jej facebookovom profile prezentované /napr. že J. nieje jej sestra, ale dcéra, meno jej sestry je prezentované ako Y. J. H./ ragovala že na facebook sa môže dať čokoľvek a môže byť aj viac profilov. Kniha bola publikovaná až v roku 2014, nemohol ju manžel pred tým, ako zmizol /v januári 2004/ požiadať, aby knihu dala jeho spolupracovníkom. A autorom knihy nie je žiadateľkin manžel, pod pseudonymom Q. Y., ako to menovaná, resp. právnik P. uviedli, ale Z. A. Q.. To znamená, že v roku 2004, ani v roku 2013 nemohla mať v Kamerune problémy kvôli tejto knihe. Keďže kniha bola vydaná až v roku 2014, žiadateľka vo vstupnom pohovore 7.11.2013 ani nehovorila o knihe. Nie preto, lebo sa bála, ako to potom v ďalších pohovoroch tvrdila, ale preto, lebo v tej dobe kniha .ešte nebola vydaná, resp. nebola známa. Knihu prvýkrát spomenul až právnik Erik v dokumentoch, ktoré napísal v roku 2014, teda až potom, čo kniha skutočne bola vydaná. Po zaslaní týchto dokumentov na územie SR /v priebehu roku 2014/, začala aj žiadateľka v doplňujúcich pohovoroch uvádzať, že jej manžel napísal uvedenú knihu, ktorú mali neznámi muži u nej doma hľadať, a kvôli ktorej nakoniec Kamerun v septembri 2013 opustila. Na tieto zistenia migračného úradu menovaná reagovala slovami, že nevie k tomu nič povedať. Nie je to kniha, ktorá by sa dala kúpiť v kníhkupectve a nevie, ako mohol správny orgán nájsť túto knihu, ktorá sa podľa nej nedá nájsť, lebo bola distribuovaná tajne. Tieto jej slová však sú opäť v rozpore s informáciami, ktoré poskytol právnik Erik v dokumentoch, v ktorých ku knihe okrem iného uviedol, že kniha „Dark clouds, lightening and sunshine for Cameroon“, ktorú mal napísať žiadateľkin manžel pod pseudonymom Y. Q., bola vydaná a bola známa. A ako ďalej v liste uviedol, ako náhle bola kniha vydaná, vyvolala napätie vo vládnych kruhoch a začalo sa stíhanie jej manžela aj samotnej žiadateľky. Keďže sa potom jej manžel v roku 2004 začal skrývať, prišla skupina policajtov do domu žiadateľky /pozn. prvý príchod mužov do domu žiadateľky v roku 2004/ a požadovali od nej kópie knihy „Dark clouds, lightening and sunshine for Cameroon“. Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že žiadateľkou deklarovaný subjektívny pocit strachu pred prenasledovaním, kvôli tomu, že jej manžel, ako aktívny člen hnutia SCNC, napísal a vydal knihu, kritizujúcu vládny režim v Kamerune, ktorú mali v roku 2004 a potom v roku 2013 u nej hľadať neznámy muži, sa preukázal ako neopodstatnený. Opodstatnený strach alebo obava pred prenasledovaním, ako to vyplýva zo zákona o azyle, v sebe zahŕňa subjektívne aj objektívne prvky. Subjektívne sa týkajú strachu jednotlivca z ujmy. Avšak na to, aby obava alebo strach pred prenasledovaním bola v zmysle zákona o azyle opodstatnená, musí byť podložená objektívnou situáciou tak, panujúcou v krajine pôvodu žiadateľa. Zároveň odôvodnený strach z prenasledovania sa musí týkať jednej alebo viacerých príčin uvedených v Ženevskom dohovore z roku 1951, resp. v § 8 zákona o azyle, t. j, rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny alebo politického názoru. 21. Keďže na základe ostatných relevantných informácií o Kamerune sa preukázalo, že knihu, kvôli ktorej žiadateľka tvrdí, že opustila krajinu pôvodu /aj v ostatnom pohovore to tak uviedla/ nenapísal jej manžel, dokonca bola vydaná v čase, keď sa už zdržiavala na území SR, možno konštatovať, že objektívne nemohla mať z tohto dôvodu v krajine pôvodu žiadne problémy, resp. nemohla byť z dôvodu politických aktivít jej manžela prenasledovaná. Teda ňou deklarovaný pocit strachu sa v priebehu správneho konania preukázal ako neopodstatnený a skutočný dôvod jej odchodu z Kamerunu, napriek snahe správneho orgánu, ostal neobjasnený.

22. V súvislosti s týmto treba poukázať na ďalšie skutočnosti, ktoré sa správnemu orgánu v priebehu konania podarilo zistiť. Ako žiadateľka na migračnom úrade uviedla, krajinu svojho pôvodu mala opustiť koncom septembra 2013. Avšak na fotografiách z jej facebookového profilu /P. Q./, zhotovených, nie pridaných, v januári 2012, je zachytená žiadateľka v zimnom oblečení, pričom na niektorých produktoch v pozadí sú ukrajinské alebo ruské nápisy. Okrem toho jeden z fotoalbumov na jej profile má názov „Kyjev, Ukrajina“. Keďže podľa oblečenia bolo zrejmé, že fotografie nie sú z Kamerunu, ktorý sa nachádza v strednej Afrike, s rovníkovou klímou, bola žiadateľke položená otázka, kde v roku 2012 bola. Na to reagovala, že nevie, čo na to povedať a pokračovala, že z Kamerunu odišla kvôli knihe, lebo sa bála.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností migračný úrad v priebehu správneho konania dospel k záveru, že žiadateľkou deklarovaný subjektívny pocit strachu nie je podložený objektívnym prvkom odôvodnenosti jej strachu v zmysle Ženevského dohovoru, a preto ho považuje za neopodstatnený. Opätovným dôkladným vyhodnotením prípadu žiadateľky, v súlade so závermi rozsudku NS nebolo preukázané, že bola v krajine pôvodu prenasledovaná z dôvodu politických aktivít jej manžela. V jej prípade možno konštatovať, že nebolo preukázané, že by bola vôbec z nejakého dôvodu v krajine svojho pôvodu prenasledovaná.

24. Z dôvodu vyššie vedených skutočností dospel migračný úrad k záveru, že v prípade menovanej žiadateľky neboli splnené zákonom stanovené dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Z objektívnych dôvodov neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa §10 zákona o azyle, teda na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. 25. Vzhľadom na to, že v prípade žiadateľky neboli splnené dôvody pre udelenie azylu posudzoval žalovaný či podľa § 13a a § 13b, nespĺňa žiadateľka podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany. Uviedol že podľa § 13a „Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak“. Podľa § 2 písm.f) „vážnym bezprávím v krajine pôvodu sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkonu, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvolného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 26. Žalovaný uviedol, že výpovede žiadateľky je zrejmé, že nikdy nebolo proti nej vedené trestné konanie, nebola väznená, zatknutá alebo zadržaná a nikdy nemala žiadne problémy s oficiálnymi kamerunskými štátnymi orgánmi. Preto v prípade jej návratu do krajiny pôvodu možno hrozbu vážneho bezprávia v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu vylúčiť. Uvedené možno konštatovať aj z toho dôvodu, že hoci trest smrti nebol doposiaľ v Kamerune zrušený, v súčasnosti je naň uložené moratórium a trest smrti sa nevykonáva /trest smrti podľa Trestného zákona z roku 1967 je možné uložiť za závažné trestné činy ako nepriateľstvo voči štátu, odtrhnutie územia, proti fungovaniu štátu, násilie voči úradníkom, plienenie v skupine, vražda, lúpež s priťažujúcimi okolnosťami/.

27. Ďalej z jej výpovedí je zrejmé, že v minulosti nebola v Kamerune vystavená mučeniu, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a v priebehu konania nebolo preukázané, že by v krajine pôvodu vykonávala nejakú činnosť, ktorá “by viedla či už oficiálne kamerunské orgány alebo neštátnych aktérov k neprimeraným opatreniam voči jej osobe. Okrem toho kamerunská a zákony zaručujú slobodu pohybu po krajine, emigráciu a repatriáciu. Zákon Č.96/43 z 19.12.1990 zaručuje slobodu pricestovania a vycestovania, ktoré nemôže byť obmedzované s výnimkou mimoriadnej situácie, ktorej vyhlásenie je prísne faulované. Podľa kamerunskej ústavy má každý človek právo usadiť sa v ktoromkoľvek mieste a voľne sa pohybovať. Podľa správy MZV USA o stave ľudských práv za rok 2015, vláda naďalej spolupracuje s UNHCR a ďalšími humanitárnymi organizáciami pri poskytovaní ochrany a pomoci vnútorne presídleným osobám, utečencom a žiadateľom o azyl. I keď v minulosti sa objavila správa o návratoch neúspešných žiadateľov o azyl do Kamerunu /publikovaná v roku 2013/, kde mali byť dvaja navrátilci na letisku zatknutí a uväznení, resp. správa /týkajúca sa roku 2012/ o žiadateľoch, ktorých návrat bol kamerunskými orgánmi zamlčaný a ich osud neznámy, treba zdôrazniť, že pre posúdenie potreby poskytnutia doplnkovej ochrany -sa jednalo o neaktuálne správy. Naviac informácie zo správy publikovanej v roku 2013 nebolo možné overiť v inom zdroji. Vzhľadom na to, že rozhodovanie o poskytnutí doplnkovej ochrany sa viaže časovo na obdobie návratu do krajiny pôvodu, na rozdiel od rozhodovania o udelení azylu, viažuceho sa na čas odchodu z krajiny, migračný úrad preveroval aktuálne informácie, týkajúce sa návratov kamerunských občanov do vlasti. Keďže aktuálne neboli nájdené žiadne informácie o neprimeranom zaobchádzaní s neúspešnými žiadateľmi o azyl po návrate do Kamerunu, aj vzhľadom na prítomnosť organizácií na ochranu ľudských práv v Kamerune, ktoré sú nápomocné pri ochrane ľudských práv, v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, mučeniu a iným formám krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, a tiež poskytujú pomoc po príchode neúspešných žiadateľov o azyl, ktorí boli deportovaní do Kamerunu, možno usúdiť, že k takémuto zaobchádzaniu nedochádza. Naviac možno konštatovať, že sa nevyskytli žiadne informácie o skutočnostiach, ktoré by bránili neúspešným žiadateľom o azyl v návrate do Kamerunu. V opačnom prípade by nedochádzalo k núteným návratom neúspešných žiadateľov z krajín Európskej únie do Kamerunu. Podľa informácií EUROSTATU bolo v roku 2015 z Európskej únie do Kamerunu dobrovoľne vrátených 95 Kamerunčanov a nútene dokonca 205 osôb, čo dokumentuje skutočnosť, že nie je predpoklad, že by po svojom návrate do Kamerunu čelili občania tejto krajiny akejkoľvek forme vážneho bezprávia. Z vyššie uvedených dôvodov možno v prípade návratu žalobkyne do krajiny pôvodu vylúčiť hrozbu vážneho bezprávia v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu.

28. V konečnom dôsledku sa migračný úrad zaoberal, či by mohla byť žalobkyňa v prípade návratu do Kamerunu reálne, vážne a individuálne ohrozená na živote alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, k čomu boli tiež zadovážené aktuálne informácie. Aj tu možno konštatovať, že nedošlo k žiadnym podstatným zmenám,

v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. V Kamerune neprebieha žiaden ozbrojený konflikt. Hrozba terorizmu skupiny Boko Haram ostáva v provincii Ďaleký Sever a v rámci 40 km od hranice s Nigériou v kamerunských provinciách Sever a Adamaoua, čo predstavuje tzv. červenú zónu. Prieskumom relevantných informácií, ktoré boli zamerané na mesto Tiko Town, odkiaľ žiadateľka pochádza, susedné mestá Limbe a Boua, na celý okres Fako, ako aj celý juhozápadný región, neboli získané žiadne informácie o aktuálnych bezpečnostných incidentoch v danej oblasti. Naďalej táto oblasť ostáva najbezpečnejšou, tzv. žltou zónou, v rámci celého Kamerunu. Preto migračný úrad v jej prípade vylúčil aj reálnu hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby, z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

29. Na základe uvedenej analýzy žalovaný konštatoval, že v prípade žalobkyne neboli splnené podmienky podľa § 13a. Čo sa týka poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle § 13b zákona o azyle, to znamená na účel zlúčenia rodiny, ani táto podmienka nebola v jej prípade splnená, a to z objektívnych dôvodov, keďže žalobkyňa nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou. 30. Pred vydaním rozhodnutia sa splnomocnený zástupca Centra právnej pomoci' /ďalej len „Centrum“/ v Bratislave oboznámil s kompletným spisovým materiálom a v určenej lehote doručilo Centrum v Košiciach, ako splnomocnený zástupca žiadateľky, vyjadrenie k predmetnej žiadosti o azyl. V ňom uvádza, že žiadateľka počas viacerých pohovorov podrobne uviedla dôvody jej úteku z krajiny pôvodu, pre ktoré sa rozhodla požiadať o azyl. V krajine čelila prenasledovaniu z dôvodu politickej činnosti a aktivít jej manžela v politickej strane SCNC. Zo strachu o svoj život utiekla z Kamerunu. Centrum má zato, že žiadateľka v konaní o azyle uviedla skutočnosti relevantné pre priznanie medzinárodnej ochrany. Klientke, ako manželke politicky aktívneho manžela boli prisudzované politické črty, totožné ako v prípade jej manžela. Keďže v juhozápadnej časti Kamerunu, odkiaľ žiadateľka pochádza, sa necíti bezpečne a ostatné oblasti Kamerunu sú obzvlášť nebezpečné z dôvodov teroristických hrozieb, ozbrojených útokov rôznych zločineckých skupín, nemôže klientka využiť ani inštitút vnútorného presídlenia. Z informácií, ktoré zabezpečil migračný úrad ďalej vyplynulo, že aktivisti, resp. prívrženci hnutia SCNC čelia v Kamerune obťažovaniu, zatýkaniu, či väzbe. Aktuálne sa síce nezistili informácie o zaobchádzaní s príbuznými hnutia SCNC, no v priebehu konania sa už zistilo, že v prípade aktivistov tohto hnutia dochádza k porušovaniu domova, súkromia, listového tajomstva a pod., čo podľa názoru Centra podporuje tvrdenia klientky uvádzané v konaní o azyle. V predošlom priebehu konania boli získané taktiež informácie o zamietnutých žiadateľoch o azyl, ktorí čelili prenasledovaniu, o prípadoch ich zatknutia alebo uväznenia, ako aj informácie o otáznom osude ďalších nútene vrátených neúspešných žiadateľoch o azyl. Opakované zisťovanie v tomto smere tieto informácie nevyvrátilo, a preto sú žiadateľkine obavy z prípadného návratu dôvodné. Z uvedených dôvodov by mal byť klientke udelený azyl, resp. minimálne poskytnutá doplnková ochrana. 31. Ako je z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, migračný úrad sa podrobne zaoberal predmetnou žiadosťou o azyl. So žiadateľkou bol vykonaný ďalší doplňujúci pohovor, boli zaobstarané aktuálne a relevantné informácie k prípadu a dospel k záveru, že v prípade žalobyne neboli splnené dôvody na údenie azylu, ani na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR .Ako bolo podľa žalovaného preukázané, nemohla mať žalobkyňa v krajine pôvodu problémy kvôli tomu, že jej manžel, člen hnutia SCNC, napísal a vydal známu knihu, ktorá kritizovala vládny režim v Kamerune, a ktorú mali údajne u nej doma hľadať neznámi muži, nakoľko predmetnú knihu napísal a publikoval niekto iný a vyšla v čase, kedy menovaná bola už na území SR, ako žiadateľka o azyl. Ako sa ďalej dá z fotografií, zhotovených v januári 2012 usúdiť, žiadateľka už minimálne v tomto čase sa nachádzala mimo územia Kamerunu, na čo žiadateľka po výzve nevedela patrične reagovať. Keďže bolo preukázané, že nemohla mať v krajine pôvodu problémy, kvôli politickej činnosti jej manžela, ako člena hnutia SCNC, nemohli byť jej takéto politické črty ani prisudzované. Čo sa týka situácie rodinných príslušníkov členov hnutia SCNC, správny orgán opakovane nezistil žiadne informácie o neprimeranom resp. zlom zaobchádzaní s nimi, iná situácia môže nastať v prípade aktívnych členov. Tu však treba poukázať na skutočnosť, že žiadateľka ničím hodnoverným nepreukázala, že by jej manžel mal byť aktívnym členom SCNC, nakoľko jej tvrdenia o prehliadkach domu, za účelom nájdenia knihy, boli počas konania vyvrátené. Preto sa jej nijako netýka ani otázka zaobchádzania s príbuznými členov SCNC. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že nemá dôvod na to, aby sa v juhozápadnej časti Kamerunu, odkiaľ pochádza, a kde neboli zaznamenané žiadne bezpečnostné incidenty, mala cítiť ohrozená. V Kamerune neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, a prípadné teroristické 'incidenty hrozia v provincii Ďaleký Sever a v rámci 40 km od hranice s Nigériou v kamerunských provinciách Sever a Adamaoua. Čo sa týka informácií o zamietnutých žiadateľoch o azyl a ich návratoch do krajiny pôvodu neboli aktuálne zistené žiadne informácie o

neprimeranom zaobchádzaní s nimi, a to aj napriek tomu, že v krajine pôsobia organizácie na ochranu ľudských práv. Ani Centrum, ako splnomocnený zástupca žiadateľky, nepredložilo do konania žiadne informácie, o neprimeranom zaobchádzaní pri návrate neúspešných žiadateľov o azyl do Kamerunu. Zároveň sa nevyskytli žiadne informácie o skutočnostiach, ktoré by bránili neúspešným žiadateľom o azyl v návrate do Kamerunu 32. Keďže rozhodovanie o poskytnutí doplnkovej ochrany sa viaže časovo na obdobie- návratu do krajiny pôvodu, na rozdiel od rozhodovania o udelení azylu, viažuceho sa na čas odchodu z krajiny, migračný úrad preveroval aktuálne informácie, týkajúce sa návratov kamerunských občanov do vlasti. Vzhľadom na to, že podľa ostatných informácií EUROSTATU dochádza nielen k dobrovoľným, ale aj núteným návratom, neúspešných žiadateľov o azyl z krajín Európskej únie, možno usúdiť, že k takémuto zaobchádzaniu nedochádza. Keďže sa migračný úrad odôvodnene s názorom Centra nestotožnil, žalobkyni neudelil azyl, ani neposkytol doplnkovú ochranu na území SR

III. Žalobné dôvody žalobcu

33. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 03.11.2016 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"). Namietala že vydané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy, právneho posúdenia veci a odporuje všeobecne záväznym právnym predpisom. Ústave SR ako aj aktom medzinárodného práva, čím došlo k ukráteniu na jej právach a právom chránených záujmoch.

34. S napadnutým rozhodnutím žalovaného žalobkyňa v celom jeho rozsahu nesúhlasila a mala za to,že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

35. Žalobkyňa v konaní pred žalovaným počas viacerých pohovorov opakovane a podrobne uviedla dôvody jej úteku z krajiny pôvodu, pre ktoré sa rozhodla požiadať o priznanie medzinárodnej ochrany, a ktorými bola obava o svoj život z dôvodu prenasledovania kvôli politickej činnosti a aktivít jej manžela v politickej strane SCNC (Southern Cameroon National Council). V ich rodinnom dome sa jej neznámy muži vyhrážali , a preto sa zo strachu o svoj život rozhodla utiecť. Na základe tvrdení uvádzaných žalobkyňou v konaní o azyle má žalobkyňa za to, že uviedla skutočnosti relevantné pre priznanie medzinárodnej ochrany vo forme azylu. V súlade s ustanovením § 19a ods. 6 zákona o azyle sa v konaní neprihliada na to, či žiadateľ o azyl skutočne má politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. Žalobkyni boli prisudzované politické aktivity jej manžela (aktívneho člena SCNC). Z tohto dôvodu došlo aj k jej prenasledovaniu spôsobom, ktorý opakovane podrobne popisovala v konaní pred žalovaným. V prípade jej návratu do Kamerunu jej nebude poskytnutá potrebná a účinná ochrana zo strany štátu. V juhozápadnej časti Kamerunu došlo k jej prenasledovaniu, ostatné oblasti Kamerunu sú obzvlášť rizikové a nebezpečné z dôvodov teroristických hrozieb, ozbrojených útokov rôznych zločineckých skupín, útokov militantného hnutia Boho Haram a pod., a preto nemôže žalobkyňa využiť ani inštitút vnútorného presídlenia v inej časti krajiny.

36. Informácie zabezpečené žalovaným v konaní preukázali, že členovia resp. prívrženci hnutia SCNC čelia v Kamerune obťažovaniu, zatýkaniu, či väzbe bez súdneho príkazu a v predošlom priebehu konania žalovaný zistil, že v prípade členov resp. aktivistov tohto hnutia dochádza k porušovaniu ich práva na ochranu rodinného života, domova, súkromia, listového tajomstva a že dôvodom jej odchodu z krajiny pôvodu boli obavy o život, pretože bola ohrozovaná z dôvodu politických aktivít jej manžela v politickom hnutí usilujúceho o nezávislosť Južného Kamerunu SCNC.

37. Z informácií zabezpečených v konaní o azyle žalovaným bola preukázaná vysoká miera korupcie a nedostatkov v systéme justície a spravodlivosti, a preto možno mat dôvodnú obavu, že žalobkyni nebude v prípade jej návratu poskytnutá potrebná a účinná ochrana zo strany štátu.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobkyňa na rozdiel od žalovaného za to, že spĺňa podmienky pre udelenie azylu. Žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

39. Rovnako má žalobkyňa za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj pri vyhodnotení splnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Z informácií zabezpečených žalovaným je preukázané riziko terorizmu najmä v tzv. červenej zóne, avšak nemožno ho vylúčiť aj vo zvyšku krajiny pôvodu žalobkyne. Do ďalších regiónov v krajine sa rozširujú aj ozbrojení lupiči, pašeráci a pod., a krajina je postihovaná aj útokmi militantného hnutia Boko Haram. Taktiež v predošlom priebehu konania žalovaný získal informácie o zamietnutých žiadateľoch o azyl. ktorí čelili prenasledovaniu, o prípadoch ich zatknutia alebo uväznenia, ako aj informácie o otáznom osude ďalších neúspešných a nútene vrátených žiadateľov o azyl. pretože ich návrat bol zo strany kamerunských štátnych orgánov zamlčaný a ich následný osud zostal neznámy. Pokusy kamerunskej organizácie RAF pomáhajúcej neúspešným žiadateľom o azyl vyzdvihnúť žiadateľov o azyl na letisku zlyhali a tamojšie orgány popreli, že by takéto osoby doleteli. Ďalšie informácie vypovedali o ukrývajúcich sa vrátených neúspešných žiadateľoch o azyl v lesoch na nigérijsko-kamerunskej hranici, o dvoch prípadoch mučenia na letisku a ich následnom uväznení a o tom, že štátne orgány prisudzovali takýmto osobám akoby poškvrňovanie povesti krajiny. Opakované zisťovanie žalovaného ani v novom konaní tieto informácie nevyvrátilo, a preto sú jej obavy z prípadného návratu stále dôvodné.

40. Hoci žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že aktuálne informácie o zaobchádzaní s navrátenými neúspešnými žiadateľmi o azyl nie sú dostupné, pričom poukazuje na počet nútených alebo dobrovoľných návratov do krajiny pôvodu žalobkyne, uvedené avšak nemôže automaticky zakladať domnienku, že k popisovanému zlému zaobchádzaniu už v súčasnosti nedochádza. Dostupné správy a informácie zabezpečené v predošlom konaní pritom preukázali snahy o utajovanie informácií o návratoch neúspešných žiadateľov o azyl zo strany kamerunských orgánov, a preto nie je vylúčené, že nedostatok informácii je zapríčinený práve z tohto dôvodu. V priebehu konania o azyle bolo preukázané, že k zlému zaobchádzaniu s vrátenými neúspešnými žiadateľmi o azyl dochádzalo, a preto v zmysle zásady „ v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu " - benefit of doubt“, mala byť žalobkyni poskytnutá doplnková ochrana z dôvodu hrozby mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a zlej bezpečnostnej situácie v krajine jej pôvodu. Žalovaný tak nespravil, čím pochybil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

41. Rozhodnutie žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, zo dňa 26.09.2016, ČAS:MU-490-l 17/PO-Ž-2013 žiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie .Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

42. Po podaní vyhlásenia (31.10.2013) žalobkyne o tom, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky boli v rámci azylového konania vydané viaceré rozhodnutia žalovaného a v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia niekoľko súdnych rozhodnutí1. V rámci pokračujúceho konania Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), v konaní pod sp. zn. ČAS: MU - 490/PO-Ž-2013 (ďalej len „azylový spis“) vydal dňa 26.09.2016 v zmysle ustanovení § 13 ods. 1; § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodnutie sp. zn. ČAS:MU-490-l 17/PO-Ž-2013 zo dňa 26.09.2016 o neudelení azylu a súčasne neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobkyni ( ďalej len rozhodnutie“]. 43. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej lehote správnu žalobu vo veci azylu na príslušný súd. Vo svojom žalobnom návrhu žalobkyňa uvádza, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasí v plnom rozsahu, nakoľko žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Má za to, že jej boli prisudzované politické aktivity jej manžela v strane SCNC, a v prípade jej návratu do Kamerunu

jej nebude poskytnutá potrebná a účinná ochrana zo strany štátu. Taktiež uvádza, že juhozápadná časť Kamerunu je nebezpečná. Tvrdí, že počas pohovorov uvádzala svoje dôvody konzistentne a nemenne. Vo vzťahu k doplnkovej ochrane a neexistencie informácií o zaobchádzaní s navrátenými neúspešnými žiadateľmi o azyl má za to, že žalovaný by mal na jej prípad aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. V žalobnom návrhu si Centrum právnej pomoci v prípade úspechu uplatnilo náhradu trov právneho zastúpenia. 44. Žalovaný považoval za potrebné vyjadriť sa k dôvodom žalobkyňou uvedených v žalobnom návrhu nasledovne: Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sža/9/2016 zo dňa 25.mája 2016 (ďalej len „zrušujúci rozsudok“) uviedol, že: námietka navrhovateľky o tom, že jej rozpory vo výpovediach sú nepodstatné a dostatočným spôsobom ich pred odporcom ako aj pred súdom vysvetlila, je dôvodná (str. 11 zrušujúceho rozsudku), odporca nespochybnil pravdivosť tvrdení navrhovateľky potom čo predložila dôkazy a jej výpoveď je preto bez rozporov, konzistentná a dôveryhodná (str. 13 zrušujúceho rozsudku“), poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. lSža/48/2014 zo dňa 13.01.2015 týkajúci sa zásady materiálnej pravdy v prípade nedostatočnosti dôkazov (str. 14 a 15 zrušujúceho rozsudku), nepreukázanie existencie knihy „Dark clouds, lightening and sunshine for Camerun“ odporcom ešte neznamená, že táto kniha v skutočnosti neexistuje. Preto názor odporcu, že keď nebola dokazovaním preukázaná existencia manželovej knihy, tak táto kniha neexistuje, je predčasný, nedôvodný a nesprávny (str. 16 zrušujúceho rozsudku), nestotožňuje sa so záverom odporcu a krajského súdu vo vzťahu k neposkytnutí doplnkovej ochrany, a to, že keď sa nepodarilo preukázať zlé zaobchádzanie štátnych orgánov Kamerunu s navrátilcami to neznamená, že k nemu nedochádza (str. 16 zrušujúceho rozsudku). Odporcovi v ďalšom konaní uložil povinnosť doplniť dokazovanie týkajúce sa predmetnej knihy a bezpečnostnej situácie v Juhozápadnej provincii Kamerunu a v meste Tiko Town.

Po doplnení dokazovania si môže odporca urobiť úsudok o navrhovateľkinei výpovedi a vo svetle nutnosti posudzovania jej dôveryhodnosti a až na základe všetkých týchto zistení urobiť záver a rozhodnúť o jej žiadosti o udelenie azylu, resp. doplnkovej ochrany (str. 16 zrušujúceho rozsudku). Žalovaný si vyžiadal nové vyjadrenie SIS, ako aj informácie o krajine pôvodu. Informácie o krajine pôvodu sa týkali: bezpečnostnej situácie v Kamerune, JZ provincia Kamerunu, Tiko Town, 1. zaobchádzania s politicky neaktívnymi občanmi, ktorí sú príbuzní členov hnutia SCNC, návratov neúspešných žiadateľov o azyl. členstva Samuela Njiengwe v SCNC, autorstva knihy Dark clouds, lightening and sunshine for Camerun, 2. preskúmania vzťahu navrhovateľky s J. B., preverenia, či sa navrhovateľka v roku 2012 (pred podaním žiadosti o udelenie azylu) nachádzala v Rusku prípadne na Ukrajine podľa fotografií pridaných 31.01.2012 na navrhovateľkin profil sociálnej siete Facebook. 45. Z rozsiahleho dokazovania žalovaný zistil nasledovné, pre konanie závažné, skutočnosti (detailnejšie sú uvedené v napadnutom rozhodnutí), napr.: predmetná kniha podľa dostupných zdrojov vyšla v roku 2014; napísal ju autor Ikome Ferdinand Nanje; v roku 2012 sa podľa dostupných fotografií žalobkyňa nachádzala niekde v rusky hovoriacej krajine [Rusko/Ukrajina]; Manuela je v skutočnosti dcérou navrhovateľky a nie jej sestra.

46. Na základe predmetných informácií, ktoré žalovaný a ani príslušné súdy nemali k dispozícii (a žalobkyňa ich v predchádzajúcich konaniach pred žalovaným neuvádzala), pristúpil žalovaný k vykonaniu doplňujúceho pohovoru (Zápisnica z doplňujúceho pohovoru so žiadateľom o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR zo dňa 08.09.2016) s navrhovateľkou kde ju priamo konfrontoval s dostupnými informáciami:

47. na konfrontačnú otázku žalovaného tykajúcej sa zisteného dátumu vydania predmetnej knihy žalobkyňa, uviedla: „Neviem k tomu nič povedať. V prvom pohovore som o nej nehovorila lebo som sa bála. Nie je to kniha, ktorá by sa dala kúpiť len tak v kníhkupectve.",

na konfrontačnú otázku o zistenom autorstve predmetnej knihy, uviedla: „ Neviem o tom nič. Neviem ako ste mohli túto knihu nájsť. Ona sa nedá nájsť. Tá kniha sa dá distribuovať tajne. Nechcem sa vrátiť do Kamerunu. Neviem, čo mám k tomu viac povedať. Ušla som zo strachu o život. Nechcem sa tam vrátiť a zomrieť. Vrátiť sa tam je riziko. Určite by som tam zomrela. ",

48. na konfrontačnú otázku o skutočnom vzťahu žalobkyne s Manuelou, uviedla: „ Manuela je moja sestra. Na Facebook si môžete dať hocičo. Môžete si dať niekoľko profilov. Môžete si tam dať čokoľvek. "

49. Na konfrontačnú otázku žalovaného o fotografiách z roku 2012. ktoré boli zhotovené v januári 2012 a zachytávajú produkty a billboardv v ukrajinskom alebo ruskom jazyku, žalobkyňa uviedla: „ Neviem čo na to povedať. Odišla som z Kamerunu kvôli tej knihe, lebo som sa bála. Veľmi som sa bála, že ma pošlú späť. Keď som prišla na Slovensko, tak som povedala, že som prišla priamo z Kamerunu. Pravda je taká, že som odišla kvôli tej knihe. ", Na konfrontačnú otázku odporcu o tom, že má v zmysle poučenia vypovedať pravdivo a uviesť skutočný dôvod na udelenie azylu, uviedla: „Kvôli tej knihe. Keď som bola prvýkrát v Humennom, bála som sa spomenúť tú knihu. Keby bolo nejaké iné miesto, kde by som mohla byť, tak by som tam išla. Nebola by som tu."

50. Na základe výsledkov dokazovania nemohol žalovaný urobiť iný úsudok ako ten, že žalobkyňa nebola v krajine pôvodu prenasledovaná z dôvodu prisudzovaného politického presvedčenia. Predmetná kniha bola vydaná až v roku 2014 (kedy bola žalobkyňa žiadateľkou o udelenie azylu na území Slovenskej republiky) a napísal ju iný autor ako ten, ktorého uvádzala žalobkyňa (občianske meno a pseudonym jej manžela). Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov obsiahlo uvedených v napadnutom rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa predpoklady na udelenie azylu. Uvedený správny úsudok považuje žalovaný za súladný s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v zrušujúcom rozsudku.

51. Vo svetle najnovšieho dokazovania a konfrontácie s výpoveďou žalobkyne je evidentné, že dôvody jej žiadosti neobstoja pred zákonnou normou a možno mať dôvodné pochybnosti, že pôvodné tvrdenia žalobkyne z predchádzajúcich konaní, ktoré žalovaný považoval v minulých konaniach za rozporné sa ukázali ako objektívne rozporné a časovo nekonzistentné. Nakoľko žalobkyňa nevedela poskytnúť dostatočné odpovede na vyššie citované konfrontačné otázky a odporca získal dôkazy o tom, že v roku 2012 navrhovateľka nebola v Kamerune ale pravdepodobne v Rusku alebo na Ukrajine, u žalovaného pretrvávajú dôvodné obavy o pravdivosti uvádzaných dôvodov podanej žiadosti o udelenie azylu.

52. Vykonaným dokazovaním a dostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaný dostatočným a objektívnym spôsobom spochybnil pravdivosť tvrdení žalobkyne, preto z dôvodu zjavnej účelovosti možno namietať - spochybňovať právnu relevanciu pôvodných dôkazov, ktoré žalobkyňa do konania predložila prostredníctvom kamerunského právnika. V tomto ohľade, nakoľko v najnovšom konaní žalovaný disponuje dostatkom objektívnych dôkazov nemožno na prípad žalobkyne použiť zásadu v pochybnostiach v prospech žiadateľa o udelenie azylu.

53. Taktiež žalovaný uvádza, že objektívne preukázal existenciu knihy a neobstojí tvrdenie žalobkyne, že žalovaný knihu nemohol z informačných zdrojov nájsť nakoľko sa distribuovala tajne. K autorstvu knihy sa žalobkyňa nevyjadrila ani v doplňujúcom pohovore ani v správnej žalobe. Rovnako objektívne nespochybnila informácie zistené žalovaným o tom, že J. je jej dcéra (a nie sestra) a že v roku 2012 nebola v krajine pôvodu. Žalovaný preto kvôli absencii opodstatnenej obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v zákone o azyle navrhovateľke azyl neudelil. 54.V tomto smere žalobkyni taktiež nehrozí prenasledovanie pro fúturo v prípade jej návratu do krajiny pôvodu, preto nie je potrebné v konaní sa zaoberať otázkou, či by jej štátne orgány vedeli poskytnúť dostatočnú ochranu v prípade prenasledovania.

55. K námietkam týkajúcich sa uvádzaných dôvodov na poskytnutie doplnkovej ochrany, je potrebné uviesť, že žalovaný (v zmysle úvahy Najvyššieho súdu uvedenej v zrušujúcom rozsudku) aktualizoval informácie týkajúce sa bezpečnostnej situácie v Kamerune. JZ provincii Kamerunu a meste Tiko Town. ako aj návratov a zaobchádzania s navrátilcami (neúspešnými žiadateľmi o azyl). 56. Nakoľko žalobkyňa v krajine pôvodu nevykonávala žiadnu činnosť, za ktorú by ju mali kamerunské úrady stíhať alebo trestať a žalovaný preukázal, že jej nemôže byť prisudzované politické presvedčenie,

žalobkyni nehrozí vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. 57. Podľa správy MZV USA o stave ľudských práv za rok 2015 kamerunská vláda naďalej spolupracuje s UNHCR a ďalšími humanitárnymi organizáciami pri poskytovaní ochrany a pomoci vnútorne presídleným osobám, utečencom a žiadateľom o azyl. 58. Žalovaný poukazuje na to. že žalobkyňa nemôže namietať staršie správy o problémoch dvoch navrátilcoch, ak existujú štatistiky založené aj v azylovom spise (str. 392-393). ktoré informujú o tom, že štáty reálne vykonávajú návratovú politiku a novšia správa Informuje o tom, že kamerunské orgány spolupracujú s rôznymi organizáciami. Nakoľko naďalej je oblasť z ktorej žalobkyňa pochádza bezpečná, žalobkyni nehrozí vážne bezprávie z dôvodu medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

59. Z azylového spisu vyplýva, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonné Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa nesplnila podmienky na udelenie azylu ako aj podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany, preto žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, žiadal správnu žalobu zamietnuť.

V. Právne posúdenie

.

60. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd

61. Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

62. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

63. Podľa § 13a ods. 1 zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

64. Podľa § 13b ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí.

65. Podľa § 13 c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle sa pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

66. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.

IV. Záver

67. Krajský súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn.10 Sža/9/2016 z 25.5.2016 z ktorého vyplýva, že zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena ,ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je primárne povinný žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácii a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. 68. Najvyšší súd SR k veci ďalej uviedol, že v mnohých prípadoch musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j vtedy, keď nie je ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym presvedčivým dôkazom. V takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo. 69. Ak uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu. 70. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom. že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. 71. Krajský súd v Bratislave je toho názoru, že dodatočný pohovor z 08.09.2016 bol správnym orgánom vykonaný nedostatočne, nakoľko neboli dostatočne odstránené rozpory- termín , miesto , dôvod odchodu žalobkyne z krajiny pôvodu, autorstvo a prípadná spolupráca pri písaní a vydávaní knihy Dark Clouds, lightening and sunshine for Cameroon, odstránenie nezrovnalostí v rodinných väzbách. 72. Súd oboznámením sa s administratívnym spisom ČAS: MU-490/PO-Ž-2013 zistil, že žalovaný dňa 8.9.2016 vykonal so žalobkyňou doplňujúci rozhovor. Žalobkyňa v ňom ako i na pojednávaní dňa 7.2.2016 uviedla, že knihu napísal jej manžel v čase pred odchodom z krajiny, kniha sa dávala len politickým ľudom, nepredávala sa, distribuovala ju prostredníctvom 3 chlapcov- pomocníkov jej manžela. Jeden sa volal S., druhý J. a tretí s krstným menom R. už nežije. Žalobkyňa udávala, že knihu písal jej manžel ešte pred jeho odchodom pričom jej presný obsah nevie Kniha však mala v tom čase inú podobu, uvádzaného autora a vydavateľa nepozná. Je možné, že niekto knihu ktorú napísal jej manžel vydal pod svojim menom čo sa bežne v Kamerune robí. O politických aktivitách manžela v strane SCNC sa dozvedela až od jeho právnika P. . 73. Vzhľadom na politickú a spoločenskú situáciu v krajine ohľadom falšovania dokladov, zverejňovania článkov v médiách na objednávku za peniaze a pod. ako to uviedol sám žalovaný, súd dospel k záveru, že by bolo potrebné preveriť, ak sa to dá, či manžel žalobkyne skutočne nie je jej pôvodným autorom, prípadne nespolupracoval s autorom keďže kniha vyšla až v roku 2014, pričom manžel žalobkyne ju mal písať ešte v roku 2003-4. Kniha alebo jej časť mohla byť napísaná, ale vydaná mohla byť aj neskôr. Eventuálne, či kniha nebola zverejnená už predtým a či autor ktorý mal knihu vydať- Ikome Ferdinand Nanje je skutočne jej autorom, keďže údaje o autorstve žalovaný získal len prostredníctvom platformy YouTube a z médií. 74. Zároveň bude potrebné preveriť skutočný dôvod žiadateľky o azyl, jej reálny pobyt v roku 2012, 2013, rodinné väzby a to v kontexte jej tvrdení, že v roku 2013 za ňou boli tajní policajti a vyhrážali sa

jej smrťou ak im nevydá knihu a bude ju ďalej šíriť pričom v tomto období sa už mala nachádzať v inej, rusky hovoriacej krajine. Žalovaný by mal požiadať žalobkyňu aby odstránila uvedené rozpory, najmä existenciu a autorstvo knihy, aktívne členstvo manžela v SCNC , prenasledovanie manžela, trestné stíhanie žalobkyne .Tieto rozpory by zrejme mohol ozrejmiť právnik manžela žalobkyne - A. A. P. advokát a právnik Najvyššieho súdu Kamerunu a právnickej kancelárie Orlie krídla, nakoľko podľa jeho vyjadrenia mal o týchto veciach vedomosť a pred súdom aj obhajoval aktivistou SCNC. Právna zástupkyňa s ním komunikovala prostredníctvom mailu. 75. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 10Sža 9/2O16 výpoveď žalobkyne považoval za konzistentnú a bez vnútorných rozporov a teda dôveryhodnú. 76. Z celkového vykonaného dokazovania žalovaného podľa názoru krajského súdu nebolo možné vyvodiť bez pochybností záver, že žalobkyni v krajine pôvodu nehrozí prenasledovanie z dôvodu politických aktivít jej manžela. Z dôvodu, že žalovaný preukázatelne nespochybnil pravdivosť výpovede žalobkyne, neodstránil rozpory - jednoznačné autorstvo knihy Dark clouds, lightening and sunshine for Camerun, politickú angažovanosť a prenasledovanie manžela žalobkyne nie je možné konštatovať, že u žalobkyne nie sú splnené dôvody uvedené v §8 zákona o azyle.

77. Krajský súd sa zároveň nestotožňuje so záverom žalovaného vo vzťahu k neposkytnutí doplnkovej ochrany, a to, že keď sa nepodarilo preukázať zlé zaobchádzanie štátnych orgánov Kamerunu s navrátilcami to znamená, že k takémuto zaobchádzaniu nedochádza. Uvedený záver je rovnako predčasný, nedôvodný a nekorešponduje s obsahom správ o krajine pôvodu, na ktoré odkazuje žalobkyňa. 78. Úlohou žalovaného preto bude v ďalšom konaní zistené skutočnosti posúdiť jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, doplniť, ak je to možné o ďalšie dokazovanie týkajúce sa knihy „Dark clouds, lightening and sunshine for Camerun“,politických aktivít a prenasledovania manžela žalobkyne a bezpečnostnej situácie v Juhozápadnej provincii Kamerunu a v samotnom meste Tiko Town, urobiť úsudok o výpovedi žalobkyne aj vo svetle nutnosti posudzovania jej dôveryhodnosti, ku ktorej už najvyšší súd zaujal stanovisko a až na základe všetkých týchto zistení urobiť záver a rozhodnúť o jej žiadosti o udelenie azylu resp. doplnkovej ochrany.

79. S ohľadom na vyššie uvedené dospel krajský súd k záveru, že žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec preto nesprávne právne posúdil. Žalovaný vyhodnotil osobu žalobkyne ako nedôveryhodnú, a preto neuveril jej príbehu. Ako bolo ale uvedené vyššie, výpoveď žalobkyne je konzistentná, má svoju dejovú líniu, ktorá v sebe nesie prvky, subjektívneho pocitu prenasledovania, ktoré však žalovaný nekonfrontoval s informáciami o krajine pôvodu .Hoci žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že aktuálne informácie o zaobchádzaní s navrátenými neúspešnými žiadateľmi o azyl nie sú dostupné, pričom poukazuje na počet nútených alebo dobrovoľných návratov do krajiny pôvodu žalobkyne, uvedené avšak nemôže automaticky zakladať domnienku, že k popisovanému zlému zaobchádzaniu už v súčasnosti nedochádza. Dostupné správy a informácie zabezpečené v predošlom konaní pritom preukázali snahy o utajovanie informácií o návratoch neúspešných žiadateľov o azyl zo strany kamerunských orgánov, a preto nie je vylúčené, že nedostatok informácii je zapríčinený práve z tohto dôvodu. V priebehu konania o azyle bolo preukázané, že k zlému zaobchádzaniu s vrátenými neúspešnými žiadateľmi o azyl dochádzalo.

80. Žalovaný ohľadom existencie knihy „Dark clouds, lightening and sunshine for Camerun" a jej autora vec nesprávne právne posúdil keďže mal nedostatočne zistený skutkový stav a zároveň aj v prípade zisťovania bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu žalobkyne žalovaný vec nesprávne právne posúdil a tak žalovaný nezistil skutkový stav v dostatočnej miere, aby si mohol urobiť úsudok ohľadom udelenia azylu prípadne doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 220 S. s. p. zrušiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

81.O oprave a doplnení výroku rozhodnutia v časti uvedenia mena, priezviska, dátumu narodenia a preukazu totožnosti žalobkyne .súd rozhodol priamo v písomnom vyhotovení rozhodnutia podľa §143 Správneho súdneho poriadku

82.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 175 Správneho súdneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 tak, že o nároku bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vzhľadom na námietky žalovaného.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského ! súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byt podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej stažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa yymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).