Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/29/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobcu N. S., H.. XX.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX Č., zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému B. S., H.. XX.X.XXXX, E. XXX/X, XXX XX Č., zast. JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, v konaní o zaplatenie 2 978,50 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 978,50 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.1.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu samostatným uznesením.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za žalobu sumu 179 € a titulom súdneho poplatku za odvolanie sumu 179 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca v žalobe zo dňa 26.1.2015 uviedol. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) poplatkového zákona je žalobca od platenia súdnych poplatkov oslobodený, pretože sa domáha nároku na náhradu škody v príčinnej súvislosti s trestnou činnosťou žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný dňa 5.1.2013 asi o 23.00 hod v pohostinstve V. K. N. Č. - D. po predchádzajúcej šarvátke fyzicky napadol N. S. tak, že ho udrel jedenkrát päsťou do oblasti pravého oka, následkom čoho N. S. spadol na zem, čím mu úderom spôsobil pomliaždenie mäkkých častí tváre pod pravým okom s podliatinou. Zranenie si vyžiadalo liečbu 1 týždeň bez PN. V trestnom konaní pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 2T/10/2014 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) trestného zákona. Poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka žiadal preto žalobca od žalovaného náhradu škody v príčinnej súvislosti s trestnou činnosťou - ublížením na zdraví. Škodu žiadal na základe odborného vyjadrenia č. 142/2013 Z.. U. D., a to bolestné podľa vyhlášky č. 437/2004. Podľa položky 4 za pomliaždenie tváre vo výške 5 bodov, 1 bod 16,10 € a podľa položky 798d za zlomeninu oboch kostí predkolenia liečenú operáciou 180 bodov, spolu 2 978,50 €, ktoré tvorili predmet sporu. Žalobca v žalobe tvrdil, že z odborného vyjadrenia znalca Z.. U. D. vyplýva, že poškodený v uvedený deň utrpel dve zranenia - špirálovitú zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia, špirálovitú zlomeninu dolnej tretiny píšťaly s posunom úlomkov, zlomeninu ihlice pod jej hlavičkou a pomliaždenie mäkkých častí tváre pod pravým okom s krvnou podliatinou. Zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia z lekárskeho hľadiska kvalifikoval ako ťažký úraz. Tvrdenia žalobcu boli v tej rovine s poukazom na vyjadrenie znalca, že poškodený mohol pri údere ustúpiť dozadu, mohlo dôjsť k podvrtnutiu členku a k vytočeniu predkolenia, ktoré spôsobilo typickú špirálovitú zlomeninu

kosti ľavého predkolenia. Keďže úder zo strany žalovaného bol do pravej časti tváre a zlomená bola ľavá noha, poškodeného vytočilo doľava. Znalec vylúčil, že by ku škode došlo v čase, keď sa dvíhal zo zeme. V tomto prípade by nevznikla špirálovitá zlomenina predkolenia, ale zlomenina by vznikla v mieste pravého tlaku alebo nárazu. V odvolaní zo dňa 5.6.2015 čl. 49 spisu žalobca uviedol. Znalec v doplnení znaleckého posudku č. 142/2013 zo dňa 13.1.2014 jednoznačne ustálil príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a ublížením na zdraví žalobcu. Rovnaký záver konštatoval aj pri výsluchu v trestnom konaní. Pri konštatovaní zavinenia v občiansko-právnej úprave súd vychádza z trestnoprávnej úpravy. Žalovaný nechcel žalobcovi spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, ale v dôsledku jeho útoku ťažká ujma na zdraví nastala, teda na strane žalovaného ide o nedbanlivostné zavinenie. Keby žalovaný nebol napadol žalobcu úderom do tváre, nebolo by došlo k stočeniu ľavej nohy a následnej špirálovitej zlomenine. Na preukázanie svojich tvrdení predložil odborné vyjadrenie (spolu so žalobou) a opakovane čl. 112 spisu znalca, na ktoré sa odvolával. Zároveň žiadal pripojiť trestný spis 2T/10/2014 na preukázanie výsluchu znalca v trestnom konaní. Spis bol pripojený. Na pojednávaní dňa 7.2.2017 k predbežnému právnemu názoru súdu nemal námietky, nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, žalovaného.

2. Žalovaný sa vyjadril dňa 2.4.2015 na čl. 37 spisu. Žiadal žalobu zamietnuť a nepriznať náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia. V trestnom konaní nebolo preukázané zavinenie žalovaného v príčinnej súvislosti so zlomením oboch kostí predkolenia, za ktoré požaduje žalobca náhradu škody vo výške 180 bodov vo výške 2 898 €. Taktiež výklad vyjadrenia Z.. U. D.Á. nezodpovedá skutočnosti. Intenzita úderu žalovaného bola stredná, znalec pripustil, že aj krivým stúpením mohlo dôjsť k vytočeniu predkolenia. Pripustil, že aj takýmto nepriamym mechanizmom mohlo dôjsť k špirálovitej zlomenine. Pripustil čo do mechanizmu vzniku úrazu aj takú alternatívu, že poškodený pri údere mohol stúpiť dozadu, došlo k podvrtnutiu členka a k vytočeniu predkolenia. Sila tohto mechanizmu mohla spôsobiť špirálovitú zlomeninu kosti ľavého predkolenia. Taktiež konštatoval, že na stabilitu tela poškodeného mohol mať vplyv požitý alkohol. Keby bol poškodený triezvy, tak by bol takýto úder ustal. Žalobcovi bolo skúškou na alkohol v krvi namerané 1,72 ‰ alkoholu. Znalec vylúčil, že by zlomenina nohy u žalobcu vznikla pádom. Tým nepreukázal žalobca vo vzťahu k žalovanému podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť a zavinenie. V tomto konkrétnom prípade nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného, škodou a taktiež nepreukázal zavinenie žalovaného. Príčinná súvislosť nebola preukázaná ani v trestnom konaní (vo vzťahu ku zlomeniu oboch kostí predkolenia). Žalobca sa v pohostinstve nesprával tak, ako sa mal správať. Vyvolával šarvátky, preto prichádza do úvahy aj aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že škodu spôsobenú pomliaždením tváre je ochotný zaplatiť v rozsahu 5 bodov x 16,10 € = 80,50 €. Poukázal tiež na skutočnosť, že nemôže byť v omeškaní s plnením dlhu od 26.1.2015, pretože v tento deň bola podaná žaloba na začatie konania. Uviedol tiež, že vo vyhláške č. 437/2004 nie je uvedená položka 798d, ako uvádza žalobca v žalobe. Na pojednávaní dňa 7.2.2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že súhlasí s tým, aby súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a to napriek tomu, že nesúhlasil s predbežným právnym názorom súdu v časti týkajúcej sa dôkazného bremena žalovaného za spoluzavinenie podľa § 441 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že spoluzavinenie súd zisťuje z úradnej moci. Spoluzavinenie žalobcu sa týkalo požitého alkoholu žalobcu.

3. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové závery. Z rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 2T/10/2014-130 zo dňa 12.8.2014, právoplatného dňa 30.10.2014 čl. 7 spisu, mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný dňa 5.10.2013 asi o 23.00 hod v pohostinstve V. K. N. Č. - D. po predchádzajúcej šarvátke fyzicky napadol N. S. tak, že ho udrel jedenkrát päsťou do oblasti pravého oka, následkom čoho N. S. spadol na zem, čím mu úderom spôsobil pomliaždenie mäkkých častí tváre pod pravým okom s podliatinou, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia 1 týždeň bez PN. Tým spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodený žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Z odborného vyjadrenia Z.. U.Š. D. pre účely trestného konania č. 142/2013 čl. 13 - 16 spisu (rovnako čl. 112 a nasl. spisu) súd mal preukázaný nasledovný skutkový záver: „Špirálovitá zlomenina nevznikne priamym mechanizmom ako je skočenie na predkolenie, kopnutie, pád na zem. V tomto prípade úderom útočníka do tváre poškodeného, došlo k náhlemu, neočakávanému zvrtnutiu sa (rotácii) ľavého predkolenia, pričom ľavá noha zostala nehybná a sila pri rotácii spôsobila špirálovitú zlomeninu píšťaly a pod hlavičkou ihlice. Úder spôsobil pohyb tela poškodeného s rotáciou predkolenia, čo bolo príčinou uvedenej zlomeniny, následný pád na

zem uvedenú zlomeninu nespôsobil.“ Z pripojeného trestného spisu 2T/10/2014 zo zápisnice zo dňa 16.7.2014 o výsluchu Z.. U. D. k svojmu znaleckému posudku vyplýva, že zotrval na písomne podanom odbornom vyjadrení zo dňa 14.12.2013, ktoré doplnil 13.1.2014 (sám uviedol, že rok 2013 je chybou v písaní). Odborné vyjadrenie nijako nechce meniť ani dopĺňať. Úder do tváre stočil poškodeného, vtedy došlo k zlomenine nohy a následne k pádu poškodeného na zem. Uviedol aj to, že pripúšťa možnosť (na otázky advokáta), že ak bol poškodený udretý, mohol stúpiť dozadu, došlo k podvrtnutiu členka, k vytočeniu predkolenia, či už na vonkajšiu alebo na vnútornú stranu, a sila tohto mechanizmu spôsobila typickú špirálovitú zlomeniu kosti ľavého predkolenia. Na stabilitu tela poškodeného mohlo mať vplyv množstvo požitého alkoholu. Povedal znalec, že triezvy by žalobca takýto úder ustál. Podľa vyhlášky č. 437/2004 Z. z. ohodnotil znalec bolestné v uvedenom vyjadrení čl. 15 rub spisu celkovým súčtom bodov 185 bodov, pričom jeden bod predstavuje 16,10 €. Položka 4 - pomliaždenie tváre 5 bodov, položka 198d

- zlomenina oboch kostí predkolenia liečená operáciou 180 bodov, spolu 185 bodov.

4. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 4C/29/2015-44 zo dňa 30.4.2015 súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu na zdraví vo výške 80,50 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.1.2015 do zaplatenia (za pomliaždenie tváre). Tento nárok žalovaný uznal čo do základu i čo do výšky. Výrok I. nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2015, nebol predmetom ďalšieho konania, dokazovania. Výrokom IV. súd zaviazal zaplatiť žalovaného Slovenskej republike alikvótnu časť súdneho poplatku vo vzťahu k predmetu sporu 80,50 € vo výške 16,50 €. Proti výroku nebolo podané odvolanie, výrok nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2015. Predmetom ďalšieho konania bol len doplatok súdneho poplatku vo vzťahu k ďalšiemu predmetu sporu. Vo výroku II. súd zamietol žalobu o náhradu škody vo výške 2 898 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.1.2015 do zaplatenia, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Tento výrok nenadobudol právoplatnosť, týkal sa špirálovitej zlomeniny nohy. Žalovaný neuznal zodpovednosť za túto škodu na zdraví.

5. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/555/2015-57 zrušil rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Skutkový stav, podľa názoru súdu, bol nedostatočne zistený. Súd mal skúmať zavinenie žalovaného z hľadiska jeho nedbanlivostného konania (vedomého či nevedomého). Súd nevyhodnotil doplnok odborného vyjadrenia Z.. D. č. 142/2013 zo dňa 13.1.2014 (čl. 16 spisu). Súd neskúmal nedbanlivostné zavinenie žalovaného. Zavinenie poškodený nepreukazuje. Škodca preukazuje, že škodu nespôsobil. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, ide o otázku skutkovú, existenciu zisťuje súd. Súd sa mal zaoberať aj otázkou spoluzavinenia žalobcu v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazoval žalovaný vo vyjadrení k žalobe. Súd sa cítil byť viazaný uvedeným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu a postupoval ďalej v intenciách tohto záväzného právneho názoru.

6. Právne posúdenie: Skutkový stav zistený výsluchmi strán konania, právnych zástupcov na strane žalobcu, žalovaného, predloženými listinnými dôkazmi, výsledkom znaleckého dokazovania súd subsumoval pod nasledovné právne normy. Nárok bol uplatnený ako nárok na náhradu škody vo výške 2 978,50 € s prísl. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody a jej výška, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie a spoluzavinenie poškodeného, ktoré súd skúma z úradnej moci. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - uznesenie 4Cdo/13/2009 zo dňa 24.2.2010 strany konania sú viazané bremenom tvrdenia a bremenom dokazovania. Na svoje tvrdenia sú povinní predložiť dôkazy a preukázať tak svoje tvrdenia. Je to povinnosť strán konania, nie je to povinnosť súdu. Žalobca má naviac zodpovednosť za výsledok konania popri zodpovednosti dôkaznej aj za svoje tvrdenia. Bremeno tvrdenia je povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplývajú z hypotézy právnej normy. K tejto hypotéze právnej normy je každá zo strán konania povinná produkovať aj tvrdenia, aj dôkazy a preukázať tak svoje tvrdenia. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je povinný tvrdiť žalobca, žalovaný je teda určený hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Hmotnoprávna norma

určuje rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musia byť tvrdené a preukázané a určuje aj nositeľa tohto dôkazného bremena. Skutočnosti, ktoré navodzujú žalované právo, musí tvrdiť a preukázať žalobca. Skutočnosti, ktoré právo vylučujú, musí tvrdiť a preukázať žalovaný. Pri posudzovaní dôkazného bremena treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, to znamená pravidlo, že neexistenciu niečoho, čo má trvalý charakter, sa nepreukazuje. Nemožno od strany konania žiadať, aby preukázala neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Preukazuje sa existencia právnej skutočnosti, nie neexistencia. Bolo teda dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný porušil právnu povinnosť, že mu vznikla škoda a v akej výške, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, že žalovaný zavinil vznik škody. Dôkazným bremenom žalovaného boli tvrdenia týkajúce sa zbavenia sa zodpovednosti za vzniknutú škodu, tzv. exkulpácia, v nadväznosti na § 441 Občianskeho zákonníka spoluzavinenie poškodeného žalobcu a skutočnosť, či škodu zaplatil, alebo nezaplatil. Spôsob dokazovania vyplýva z CSP, zo všeobecných zásad, ako aj z ustanovení § 185 a nasl. CSP. Zároveň pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov súd bral do úvahy aj prostriedky procesného útoku, procesnej obrany podľa CSP, ktoré bol povinný použiť žalobca i žalovaný v zmysle ustanovení § 149, 150, 151 CSP. Okrem už uvedených ustanovení a povinností čo do dôkazného bremena bolo teda povinnosťou strany žalobcu a strany žalovaného postupovať aj podľa článku 8, 9, 10 všeobecných zásad CSP, § 185 ods. 1, 2, 3 CSP, § 186 ods. 2 CSP, § 149, § 150 ods. 1, 2 CSP, § 151 ods. 1, 2 CSP. Podľa článku 8 všeobecných zásad strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa článku 9 všeobecných zásad strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Podľa článku 10 všeobecných zásad CSP: (1) Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. (2) Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. (3) Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 185 ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 185 ods. 3 súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. Podľa § 186 ods. 2 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 150 ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 151 ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

7. Podľa § 193 súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Podľa § 194 ods. 1 otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 35/1993 v občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku, a tým aj formou zavinenia, predpokladanými Trestným zákonom. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutiu v nadväznosti na § 193 sa súd cítil byť viazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 2T/10/2014-130 zo dňa 12.8.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2014, tým, že žalovaný B. S. spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Tým mal preukázané, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v rozsahu viazanosti prvostupňového súdu právoplatným rozsudkom v trestnej veci v uvedenom rozsahu, že žalovaný spáchal prečin výtržníctva, po právnej stránke právnou kvalifikáciu skutku podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ako prečin podvodu a formou zavinenia

predpokladanou Trestným zákonom, ktorý predpokladá, že ide o úmyselný prečin. Tieto podmienky mal súd preukázané právoplatným trestným rozsudkom. V ostatnom podľa § 194 ods. 1 súd podmienky nároku na náhradu škody mal právo posúdiť sám, nebol viazaný trestným rozsudkom a v tomto rozsahu boli povinní uniesť dôkazné bremeno žalobca i žalovaný (v rozsahu, v ktorom súd nebol viazaný právoplatným rozsudkom v trestnej veci). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 22/1979

- pokiaľ by v právoplatnom trestnom rozsudku bolo právoplatne rozhodnuté aj o nároku na náhradu škody v adhéznom konaní, tento výrok právoplatného trestného rozsudku by bol prekážkou právoplatne rozhodnutej veci pre konanie o nároku na náhradu škody v civilnom konaní. Z právoplatného trestného rozsudku 2T/10/2014-130 zo dňa 12.8.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2014, vyplýva, že podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodený - žalobca N. S. s nárokom na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne konanie. Právoplatný trestný rozsudok netvorí prekážku res iudicata pre nové konanie a rozhodnutie o nároku na náhradu škody vo veci 4C/29/2015. Podľa R 22/1979 - výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo prečin, nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu. Medzi výškou škody uplatniteľnou v adhéznom konaní a výškou škody rozhodujúcou pre posúdenie trestnej stránky veci môže byť rozdiel (III/1964 Zbierky rozhodnutí súdov ČSSR, strana 209). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný právoplatným rozsudkom v trestnej veci v zmysle ustanovení § 135 ods. 1 OSP (teraz § 193 , pokiaľ ide o výšku škody. Nebolo by síce správne nevziať do úvahy závery a zistenia učinené v tomto smere v trestnom konaní, avšak v občianskom súdnom konaní musia byť podľa potreby vykonané ďalšie dôkazy a súd si musí o výške škody vytvoriť vlastný zodpovedný záver podložený úplným zistením skutkového stavu veci (rovnako aj R 27/1977, R 22/1979). Vychádzajúc z uvedeného súd právoplatným rozsudkom, ktorým bol viazaný, mal preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného - protiprávne konanie spočívajúce v prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Mal preukázané zavinenie, ktoré bolo preukázané v rozsahu podmienok Trestného zákona podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, teda v rozsahu úmyselného konania, čím mal zároveň vylúčenú exkulpáciu žalovaného, ktorá vyžaduje preukázanie takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že žalovaný škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Ak bol prečin spáchaný úmyselne (§ 4 a 5 Trestného zákona), potom nie je možné prezumpciu zavinenia podľa Občianskeho zákonníka vyvrátiť tvrdením o zbavení sa zodpovednosti, exkulpácii. Subjekt, ktorý koná úmyselne, nemôže zároveň tvrdiť, že nemohol zabrániť vzniku škody ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Podľa názoru súdu úmysel vylučuje exkulpáciu, zbavenie sa zodpovednosti.

8. Dôkazným bremenom žalobcu bolo preukázať existenciu škody, výšku škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a škodou. Dôkaznou povinnosťou žalovaného bolo preukázať spoluzavinenie žalobcu podľa § 441 Občianskeho zákonníka. Žalovaný na preukázanie svojej dôkaznej povinnosti v záverečnom návrhu nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov.

9. Existencia škody, výška škody: Žalobca uplatnil právo na náhradu škody vo výške 2 978,50 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 338,69 € od 26.1.2015 do zaplatenia (na čl. 19 spisu zmena žaloby, kde žiada úrok zo sumy 2 978,50 € od 26.1.2015 do zaplatenia; zmena žaloby pripustená na pojednávaní dňa 7.2.2017). Škoda na zdraví na strane žalobcu ako aj jej výška je preukázaná odborným vyjadrením znalca Z.. U. D. č. 142/2013 čl. 15 rub spisu, kde znalec konštatoval škodu na zdraví u žalobcu v dôsledku protiprávneho konania a obodoval škodu na zdraví podľa vyhlášky č. 437/2004 Z. z., kde bolestné ocenil u pomliaždenia tváre položkou 4 vo výške 5 bodov a zlomeninu oboch kostí predkolenia liečenú operáciou položka 198d s výškou bodov 180, spolu 185 bodov po 16,10 €. 185 bodov x 16,10 € = 2 978,50 €. Výrokom rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/29/2015-44 zo dňa 30.4.2015, a to výrokom I. z tejto škody súd priznal žalobcovi na základe uznania nároku škodu za pomliaždenie tváre za 5 bodov vo výške 80,50 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.1.2015 do zaplatenia. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2015. Predmetom sporu ostal len nárok na náhradu škody za zlomenú nohu vo výške 2 898 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.1.2015 do zaplatenia. Dôkazné bremeno za preukázanie vzniku škody a výšky škody má žalobca. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, že mu škoda na zdraví vznikla, uniesol dôkazné bremeno na preukázanie výšky škody na zdraví, ktorá v konaní nebola spochybnená (znalecký posudok). Vznik škody a výšku škody žalovaný v konaní nespochybnil, preto súd vychádzal z ustanovenia § 186 ods. 2 - zhodné tvrdenie strán, nerozporované tvrdenie strán o skutočnosti, že žalobcovi škoda vznikla a v akej výške mu škoda vznikla. Žalovaný podľa § 151 ods. 1, 2 výslovne nepoprel skutkové tvrdenia strany žalobcu o vzniku škody a výške škody. Preto podľa § 151 ods. 1 ide o nesporné tvrdenie a podľa § 186

ods. 2 nesporné tvrdenie je zhodným tvrdením strán. Na zmeny v tvrdeniach, ktoré boli nesporné, súd v ďalšom neprihliada.

10. Príčinná súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a vzniknutou škodou, teda výškou škody, ktorú spôsobil žalovaný: Žalovaný čo do základu i čo do výšky priznal výšku škody a príčinnú súvislosť so svojím protiprávnym konaním u škody vo výške 80,50 € za pomliaždenie tváre. Príčinnú súvislosť medzi porušením svojich povinností a škodou v dôsledku zlomeniny nohy neuznával. Od 1.7.2016 je platný a účinný CSP. Tvrdenia produkuje a dôkazy navrhuje strana konania a nie súd (zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu je zo dňa 30.12.2015, teda pred účinnosťou . Bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu produkovať tvrdenia a dôkazy, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a vzniknutou škodou na zdraví žalobcu - zlomeninou nohy. Žalobca uniesol dôkazné bremeno. Predložil odborné vyjadrenie znalca č. 142/2013 čl. 13 spisu (zároveň čl. 112 spisu). Odborným vyjadrením čl. 16 spisu súd mal jednoznačne preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a škodou na zdraví žalobcu - zlomeninou nohy: „Špirálovitá zlomenina nevznikne priamym mechanizmom ako je skočenie na predkolenie, kopnutie, pád na zem. V tomto prípade úderom útočníka do tváre poškodeného, došlo k náhlemu, neočakávanému zvrtnutiu sa (rotácii) ľavého predkolenia, pričom ľavá noha zostala nehybná a sila pri rotácii spôsobila špirálovitú zlomeninu píšťaly a pod hlavičkou ihlice. Úder spôsobil pohyb tela poškodeného s rotáciou predkolenia, čo bolo príčinou uvedenej zlomeniny, následný pád na zem uvedenú zlomeninu nespôsobil.“ Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam, že neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a vzniknutou škodou na zdraví na strane žalobcu špirálovitou zlomeninou nohy. Nepredložil, nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. V nadväznosti na § 151 ods. 1, 2 tak výslovne nepoprel skutkové tvrdenia a dôkazy žalobcu o príčinnej súvislosti, preto podľa § 151 ods. 1 ide o nesporné tvrdenie a podľa § 186 ods. 2 nesporné tvrdenie je zhodným tvrdením strán. Na zmeny v tvrdeniach, ktoré boli nesporné, súd v ďalšom neprihliada.

11. Spoluzavinenie poškodeného: Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. R III/1967 (strana 58 ods. 3, 4, 5): Ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka o zavinení poškodeného nevylučuje možnosť spoluzavinenia poškodeného ani pri škode spôsobenej úmyselne. V takýchto prípadoch bude súd prihliadať spravidla len na úmyselné zavinenie poškodeného. R 22/1979

- v konaní o žalobe na náhradu škody je súd povinný i bez návrhu skúmať, či sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku spoluzavinenia poškodeného podľa § 441 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdil, že žalobca spoluzavinil vznik škody tým, že mal požitý alkohol a tým, že stúpil dozadu, čo vyplýva aj z výpovede znalca a znaleckého posudku. Iné dôkazy v konaní nenavrhol. Bol pripojený spis 2T/10/2014 spolu so zápisnicou o pojednávaní, kde bol znalec vypočutý na otázky advokáta a aj v súdnom konaní 4C/29/2015 je pripojené vyjadrenie znalca 142/2013 Z.. D. čl. 13 spisu (aj čl. 112 spisu). Z písomného vyjadrenia znalca čl. 16 spisu jednoznačne súd mal preukázané, že v tomto konkrétnom prípade znalec určil, že špirálovitá zlomenina vznikla u žalobcu úderom žalovaného a následný pád na zem zlomeninu nespôsobil. Zo zápisnice o výsluchu znalca Z.. U. D. na pojednávaní dňa 16.7.2014 vo veci 2T/10/2014 vyplýva, že na tomto znaleckom závere si znalec naďalej trval aj pri výsluchu. Na otázku obhajcu: „Či je možné spôsobiť takúto zlomeninu aj krivým stúpením?“, znalec vo všeobecnej rovine uviedol, že áno, takáto zlomenina môže vzniknúť aj krivým stúpením, aj ustúpením dozadu, podvrtnutím členka a vo všeobecnej rovine takisto konštatoval, že na stabilitu tela mohlo mať vplyv množstvo požitého alkoholu. Triezvy by takýto úder ustál. Z celého výsluchu však je zrejmé, že si zotrval na svojom písomnom stanovisku, že v konkrétnom prípade príčinou bol úder a ústne vyjadrenie sa týkalo všeobecnej roviny. Preto na uvedenú výpoveď znalca na pojednávaní dňa 16.7.2014 vo veci 2T/10/2014, na ktorú poukazoval žalovaný a ktorou žalovaný preukazoval spoluzavinenie žalobcu na vzniknutej škode, bez ďalších dôkazov súd nemohol prihliadať a takýmto všeobecným dôkazom nemohol považovať za vyvrátený jednoznačným spôsobom konštatovaný znalecký záver, že v tomto konkrétnom prípade špirálovitá zlomenina nohy vznikla v dôsledku úderu a následného pádu na zem. Žalovaný nenavrhol kontrolné znalecké dokazovanie, nevyjadril sa, že by bol ochotný zložiť preddavok na kontrolné znalecké dokazovanie, preto tvrdenia žalovaného o spoluzavinení žalobcu súd nemal preukázané. Dôkazné bremeno má žalovaný a nie súd, aj keď otázkou spoluzavinenia sa zaoberá z úradnej moci. To však nezbavuje žalovaného povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Povinnosťou súdu je zhrnúť skutkový stav a vyhodnotiť skutkový stav, dôkazy a rozhodnúť. Povinnosťou súdu nie je namiesto strany konania zhromažďovať skutkový stav a dôkazy (článok 8, článok 10 všeobecných zásad CSP, § 185 ods. 1, 2, 3 CSP, § 149 CSP, § 150 ods. 1, 2 CSP, § 253 ods. 1, 2, 3 .

12. Trovy konania: V konaní mal v celom rozsahu 100 % úspech žalobca, preto v celom rozsahu 100 % súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 263 ods. 1 .

13. Súdny poplatok: Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 4C/29/2015-44 zo dňa 30.4.2015 výrok IV. zaviazal súd žalovaného zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca alikvótnu časť súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 €, a to vo vzťahu k výroku I. rozsudku, ktorým žalovaný bol na základe súhlasu zaviazaný k náhrade škody na zdraví vo výške 80,50 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.1.2015 do zaplatenia. Obidva výroky (I., IV.) nadobudli právoplatnosť dňa 19.6.2015. Výrok II. o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi škodu na zdraví vo výške 2 898 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.1.2015 do zaplatenia bol uvedeným rozsudkom 4C/29/2015-44 zo dňa 30.4.2015 zamietnutý, z toho dôvodu z tejto časti predmetu sporu nebol vyrubený súdny poplatok. Po zrušení veci odvolacím súdom súd opakovane vo veci rozhodol a zaviazal žalovaného aj k náhrade škody vo výške 2 898 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.1.2015 do zaplatenia. Predmetom sporu bola suma 2 978,50 €, z toho 6 % = 179 € a k zaplateniu tejto sumy súd zaviazal žalovaného titulom súdneho poplatku za žalobu. Taká výška súdneho poplatku je z celého predmetu sporu. 179 € - 16,50 € = 162,50 € je suma, ktorú má žalovaný zaplatiť titulom súdneho poplatku za zvyšnú časť predmetu sporu, teda sumu 2 898 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.1.2015 do zaplatenia. Žalobca bol oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu podľa § 4 ods. 2 písm. i) poplatkového zákona. Podľa § 2 ods. 2 poplatkového zákona súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok v rozsahu jeho neúspechu, teda v rozsahu 100 % vo vzťahu k predmetu sporu 2 978,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.