Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/185/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a členov senátu JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: MONT Expres s.r.o., Železničná 29, Čachtice, IČO: 36 794 040, o vymoženie 525,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15. februára 2016, č.k. 12Er/468/2014-30, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,65 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie vo výroku I. odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por.. Uviedol, že poverením tamojšieho súdu zo dňa 27.05.2014 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 3.128,70 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodnutie č. 700-0810554914-GC04/14, č. 700-0810666314-GC04/14, č. 700-0810235214- GC04/14, č. 700-0810419614-GC04/14, č. 700-0811669813-GC04/13, č. 700-0811397413-GC04/13 zo dňa 12.03.2014, 10.04.2014, 24.01.2014, 17.02.2014, 14.08.2013, 15.07.2013, vydaných Sociálnou poisťovňou, pobočkou v Trenčíne. Dňa 29.01.2016 bol tamojšiemu súdu v súlade s § 57 ods. 4 Exekučného poriadku doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu konania bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, nie je vlastníkom motorového vozidla. Povinný je dlžný na poistnom voči Sociálnej poisťovni aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Povinný bol vedený ako zamestnávateľ len do 31.07.2015, v súčasnosti nemá zamestnancov. Zo zablokovaných účtov v bankách povinného neprišli žiadne úhrady. V súčasnosti má povinný účet iba vo VÚB, kde evidujú blokácie vo výške cca 30.000 Eur. Dňa 23.09.2015 vykonal súdny exekútor osobnú návštevu v sídle firmy (starší rodinný dom), kde spoločník povinného potvrdil, že firma už nevykonáva žiadnu činnosť, má zrušené živnostenské oprávnenie. S poukazom na zistenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného, bol daný dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd prvej inštancie exekúciu podľa uvedeného ustanovenia zastavil. Súd prvej inštancie dôvodil, že zastavenie exekúcie nie je pritom podmienené súhlasom oprávneného, ktorý ale môže mať záujem na pokračovaní exekúcie v prípade ak očakáva, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Na uplatnenie takéhoto postupu je však potrebné, aby očakávanie oprávneného o tom, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, malo aj reálny predpoklad. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 Ex. por.), ak sa

rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 O.s.p., za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd prvej inštancie dodal, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd prvej inštancie mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo výroku II. o náhrade trov exekúcie odôvodnil podľa § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Ex. por. a v spojitosti s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto súd prvej inštancie k náhrade trov exekúcie v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 41,65 Eur, ktoré predstavujú a) za úkony exekučnej činnosti á 3,32 Eur, vo výške najmenej 33,19 Eur + 20 % DPH = 39,83 Eur [podľa § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), i), j) citovanej vyhlášky], b) náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 1,82 Eur v zmysle § 22 citovanej vyhlášky, a to za poštovné vo výške 1,70 Eur a použitie obálky 1 ks 0,12 Eur.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko sa nestotožňuje s názorom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom ohľadom nemajetnosti povinného. Ďalej uviedol, že eviduje úhrady povinného vo výške 224,46 Eur zo dňa 28.01.2015 v ostatných exekučných konaniach. Žiadal, aby odvolací súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie zobral do úvahy skutočnosť, že povinný uhrádzal pohľadávku oprávneného ešte v priebehu roka 2015 a žiada o prešetrenie skutočností ohľadom majetkových pomerov povinného predložených súdnym exekútorom. Mal za to, že ďalšie pokračovanie v exekúcii môže viesť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky. Navrhol aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

3. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že skoro 8 mesiacov po poslednej úhrade povinným bola vykonaná osobná návšteva v sídle firmy. Šlo o starší rodinný dom, kde stretol konateľa a spoločníka firmy, ktorý tam má trvalé bydlisko spolu s inými členmi rodiny. Ten uviedol, že firma už nevykonáva žiadnu činnosť a má zrušené živnostenské oprávnenie. Sám sa snaží zamestnať avšak nedarí sa mu to, nakoľko bol odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť. Poukázal na ust. § 57 ods. 4 Ex. por.. Ďalej uviedol, že trvá na návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por..

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril tak, že od návštevy súdneho exekútora sa zmenilo iba to, že od 05.11.2015 je konateľa a spoločník povinného ako fyzická osoba zamestnaný a momentálne je dlhodobo na PN od 04.01.2016. Účet, na ktorý mu je zasielaná mzda a nemocenské dávky je blokovaný bankou na exekúcie. V októbri 2014 bol ako konateľ povinného v danej veci odsúdený a následne dňa 22.01.2015 boli povinnému rozhodnutiami Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom a Živnostenským úradom zrušené živnostenské oprávnenie. Dňa 15.03.2016 obdržal z Okresného súdu Trenčín uznesenie, že sa začína konanie o zrušenie spoločnosti MONT Expres s.r.o..

6. Oprávnený k vyjadreniu súdneho exekútora a vyjadreniu povinného súdu prvej inštancie doručil stanovisko, v ktorom uviedol, že na podanom odvolaní naďalej trvá.

7. Súdny exekútor sa k stanovisku oprávneného vyjadril, že na svojom podnete na zastavenie exekúcie trvá z dôvodov uvedených v podnete i vo vyjadrení zo dňa 15.03.2016 k odvolaniu oprávneného.

8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „C.S.P.“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 C.S.P. potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 C.S.P., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

12. Z obsahu spisu má súd za preukázané, že v predmetnej veci sa vedie exekúcia pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.128,70 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodnutí Sociálnej poisťovne č. 700-0810554914-GC04/14, č. 700-0810666314- GC04/14, č. 700-0810235214-GC04/14, č. 700-0810419614-GC04/14, č. 700-0811669813-GC04/13, č. 700-0811397413-GC04/13 zo dňa 12.03.2014, 10.04.2014, 24.01.2014, 17.02.2014, 14.08.2013, 15.07.2013. Súd prvej inštancie vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora dňa 27.05.2014. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.01.2016 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko bolo zistené, že povinný nevlastní majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.

13. Podľa ustálenej súdnej praxe je nevyhnutné dôsledne zistiť a zvážiť všetky okolnosti majúce význam pre ďalšiu úspešnosť začatej exekúcie. Pre záver o potrebe zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd prvej inštancie správne konštatoval, že povinný je nemajetný. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, ani vlastníkom či držiteľom motorového vozidla. Z evidenie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 14.10.2015 vyplýva že povinný nemá žiadnych zamestnancov. Povinný na bankových účtoch nemá vedené žiadne finančné prostriedky a na poistnom Všeobecnej zdravotnej poisťovni eviduje ku dňu 20.01.2016 dlh vo výške 400,41 Eur a na poistnom voči Sociálnej poisťovni eviduje ku dňu 11.01.2016 dlh vo výške 31 212,05 Eur. Navyše Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor živnostenského podnikania dňa 22.01.2015 vydal Rozhodnutie o zrušení živnostenského oprávnenia č. OU-NM-OZP-2015/000538, č. OU-NM-OZP-2014/011838 č. živnostenského registra 320-11516, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2015 a odo dňa 21.07.2016 boli predmety podnikania vymazané z obchodného registra povinného.

14. Vzhľadom k tomu, že v konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad dosahovania príjmu v blízkej budúcnosti a bolo dostatočne preukázané, že povinný nedosahuje majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie, bolo dôvodné zastavenie exekúcie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

15. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie jednomyseľne ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 ) dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .