Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-8-2016.pdf
PDF · 105.95 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO : 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. VI. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanej: Z., nar. X.X.XXXX, hlásený pobyt I., o zaplatenie 207,85 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 164,98 EUR s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 12.12.2014 až do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v 100 %-nej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.7.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 207,85 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 12.12.2014 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 10.7.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. Z. spolu s Dodatkom k tejto Zmluve zo dňa 10.7.2014, ktorých súčasťou boli Všeobecné podmienky, pričom v zmysle Zmluvy poskytol žalobca žalovanej SIM kartu, s prideleným účastníckym číslom XXXXXXXXXX, čím umožnil žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca zároveň odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Orange Acapulco za akciovú cenu 1,00 EURO, hoci jeho predajná cena bola 50,-EUR. Od žalovanej žiadal nahradiť škodu vo výške 42,87 EUR. Uviedol, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 07/2014 - 09/2014, a to vo výške 334,41 EUR. Tým, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb v tomto období, porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Pokiaľ ide o sumu náhrady škody vo výške 42,87 EUR, žalobca uviedol, že táto predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a cenou akciovou, teda predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná spôsobila žalobcovi tým, že podpisom Dodatkov sa zaviazala používať služby, za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola podpisom Dodatku vedomá toho, že mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v Dodatku, ktorého cena sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Pokusom o pokonávku zo dňa 27.11.2014 oznámil žalobca žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy v lehote do 11.12.2014. Žalobca si sumu za poistenie faktúr v podanej žalobe neuplatňuje. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 12.12.2014.
3. V zmysle ust. § 297 písm. b) C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-EUR.
4. Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,-EUR, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 7.2.2017. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 31.1.2017 do 7.2.2017, t.j. v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p..
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise a zistil tento skutkový stav :
6. Žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.Z. zo dňa 10.7.2014 a Dodatok k nej zo dňa 10.7.2014, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanej užívať telekomunikačné služby, žalobca poskytol SIM kartu, zriadil žalovanej účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX. Žalobca na základe vyššie uvedenej Zmluvy a Dodatku k nej odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Orange Acapulco za akciovú cenu 1,00 EURO, hoci jeho predajná cena bola 50,-EUR. Vo vyššie uvedenej zmluve sa zároveň žalovaná zaviazala zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehote žalobcovi dôvod na odstúpenie od zmluvy.
7. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pripojení boli Všeobecné obchodné podmienky Orange Slovensko, a.s.. Podľa bodu 4.4 obchodných podmienok žalobca mohol odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie splatných pohľadávok v lehote 45 dní.
8. Listom označeným ako Pokus o pokonávku zo dňa 27.11.2014 žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky vo výške 440,37 EUR za zúčtovacie obdobia 07/2014 - 09/2014 do dňa 11.12.2014. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 169,43 EUR odpísaná, preto ju žalobca nežaloval.
9. Žalobca ako dodávateľ telekomunikačných služieb vyúčtoval žalovanej celkovo sumu 334,41 EUR za nezaplatené telekomunikačné služby za obdobie 07/2014 - 09/2014 nasledovne:
- faktúrou č.: 5259957481 splatnou dňa 09.08.2014 za dodané telekomunikačné služby sumu 78,24 EUR,
- faktúrou č.: 5263818613 splatnou dňa 09.09.2014 za dodané telekomunikačné služby sumu 39,24 EUR,
- faktúrou č.: 5267737436 splatnou dňa 10.10.2014 za dodané telekomunikačné služby sumu 55,46 EUR,
- faktúrou č.: 5259972529 splatnou dňa 09.08.2014 za dodané telekomunikačné služby sumu 46,69 EUR,
- faktúrou č.: 5263818678 splatnou dňa 09.09.2014 za dodané telekomunikačné služby sumu 37,00 EUR,
- faktúrou č.: 5267739249 splatnou dňa 10.10.2014 za dodané telekomunikačné služby sumu 77,78 EUR. Posledné tri faktúry však boli pre iné telefónne číslo žalovanej, ktoré neboli v tomto konaní predmetom sporu.
10. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) cit. zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
12. Podľa § 43 ods. 12 cit. zákona účastník je povinný:
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
13. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) v znení neskorších právnych predpisov, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 36 ods. 1, 2 OZ vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
22. Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
23. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
24. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
25. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody súd nemohol žalobcovi priznať, nakoľko neboli preukázané zákonné predpoklady pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. vznik škody, výška škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovanej, t.j. porušením zmluvnej povinnosti a spôsobenou škodou. Aj napriek tomu, že zo skutkového stavu vyplýva, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcovi, aj napriek tomu, toto porušenie povinnosti neviedlo na strane žalobcu k vzniku škody, v hodnote zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia/, ktorú žalobca poskytol žalovanej pri vzniku právneho vzťahu dobrovoľne, ako súčasť svojej obchodnej praktiky na trhu voči budúcim klientom v snahe poskytnúť im o čosi lepšie podmienky ako poskytujú iní poskytovatelia telekomunikačných služieb na slovenskom trhu. Táto výhoda sa navyše vzťahovala k zvolenému programu služieb, ktorý si žalovaná zvolila (napr. nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom) s tým, že v cene služieb bola započítaná hodnota telef. zariadenia.
29. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4. zavinenie.
30. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust. § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
31. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
32. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov.
33. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
34. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
35. Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
36. Podľa Článku 2 VP (Zmluva o poskytovaní verejných služieb. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
37. Podľa bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
38. Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
39. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal.
40. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo, a teda žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.
41. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza - podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
42. OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).
43. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).
44. To, čo poškodenému <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
45. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.
46. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
47. Aj napriek zisteniu, že žalovaná neplatila žalobcovi za dodané služby riadne a včas, nevznikla týmto jej konaním škoda vo výške doplatku do celkovej hodnoty mobilného telefónu (rozdiel medzi trhovou cenou a zľavnenou cenou), pretože žalovaná bola aj tak povinná „zaplatiť celkovú kúpnu cenu“ za telefón podľa zmluvného dojednania v jednotlivých splátkach s viazanosťou na dohodnutú dobu.
48. Nakoľko nebol preukázaný základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu, súd nárok žalobcu o zaplatenie náhrady škody vo výške 42,87 EUR ako nedôvodný zamietol.
49. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah z titulu uzatvorenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanej verejné telekomunikačné služby. Žalovaná bola povinná platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Žalovaná si túto povinnosť vo fakturačných obdobiach platiť mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky, spolu vo výške 334,41 EUR neplnila, resp. zaplatila za ne len čiastočne a to len sumu 169,43 EUR. Keďže poskytnutie služieb telefónneho operátora sporné nebolo, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie ceny neuhradených služieb vo výške 164,98 EUR.
50. Okrem istiny, ktorá pozostáva z neuhradených služieb a náhrady škody, si žalobca uplatnil voči žalovanej aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 12.12.2014 do zaplatenia titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 11.12.2014. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd priznal podľa návrhu žalobcu, hoci sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou za poskytnuté služby už skôr, a to po splatnosti jednotlivých faktúr. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu bola 0,05 %, a teda jej navýšenie o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania. Súd preto žalobe aj v časti úrokov z omeškania, ale počítaných iba z priznanej istiny, vyhovel.
51. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. V tomto prípade žalobca žaloval sumu 207,85 EUR. Súd mu priznal 164,98 EUR. Jeho úspech bol 79,37 % oproti 20,63 %-nému neúspechu. Odpočítaním neúspechu od úspechu vychádza, že žalobca má nárok na 58,74 % svojich trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.