Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-12-2022.pdf
PDF · 101 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/12/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v právnej veci navrhovateľky J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Y., T. T. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Miklóssyim, advokátom so sídlom Vráble, Hlavná 1221, proti osobe zapísanej v katastri nehnuteľností ako spoluvlastník S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 15Vyd/1/2021 - 55 zo dňa 06. decembra 2021 takto
rozhodol:
I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.09.2021 domáhala, aby súd potvrdil vydržanie jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam KNE - parc. č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 811 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. F. Y. a parc. č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 115 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. F. Y.. Súd v súlade s ustanovením § 359e ods. 1 CMP preskúmal, či navrhovateľka osvedčila, že nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Zistil, že dňa 08.02.1962 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi T. F. ako predávajúcim a P. U. ako kupujúcou, predmetom ktorej bola parcela č. XXXX zapísaná vo vložke č. XXXX a parcela č. XXXX zapísaná vo vložke č. XXX v k.ú. F. Y.. Okresný národný výbor v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 30.11.1962 dal privolenie k prevodu nehnuteľností na podklade tejto kúpnej zmluvy v prospech P. U.. R. č. XXXX (bez uvedenia výmery) bola evidovaná vo vložke č. XXXX, pričom pod B 8 boli ako podieloví spoluvlastníci evidovaní T. F. v X/X a J. M. Habánik v 2/5, následne na podiel J. M. F. o veľkosti 2/5 bol zapísaný pod B9 tiež T. F. na podklade kúpnopredajnej zmluvy z 22.12.1950 (T. F. tak bol evidovaný ako výlučný vlastník - svoje 3/5 + kúpené 2/5). Následne pod B 10 bola ako vlastníčka zaevidovaná P. U. na podklade vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, a to v celosti. R. č. XXXX (bez uvedenia výmery) bola evidovaná vo vložke č. 282, pričom pod B 12 je záznam, že na podiel H. F. o veľkosti 16/24 evidovaného pod B5 sa evidujú T. F. v 48/120 a J. M. F. v 32/120. Následne na podiel J. M. F. o veľkosti 32/120 bol zapísaný pod B13 tiež T. F. na podklade kúpnopredajnej zmluvy z 22.12.1950 (T. F. tak mal spolu podiel o veľkosti 80/120). Následne pod B 14 bola ako podielová spoluvlastníčka zaevidovaná P. U. na podklade kúpnej zmluvy z 08.02.1962 v podiele 80/120 (predtým patriacom T. F.). Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 2512/95 zo dňa 05.11.1996, právoplatného dňa 21.11.1996, po poručiteľke P. U., zomr. 13.11.1995 (svokry navrhovateľky), pozemky v k.ú. Horná Súča parc. č XXXX vo vl. XXXX v celosti a parc. č. XXXX vo vl. 282 v 80/120 nadobudla navrhovateľka. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. Y. mal súd zistené, že ako podielové spoluvlastníčky pozemku - parcely KNE parc. č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 811 m2, sú evidované navrhovateľka v podiele 3/5 a S. H., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 2/5. Ako titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky je uvedená darovacia zmluva z 28.06.2021
a dodatok č. 1 zo 04.08.2021. Predmetnú darovaciu zmluvu uzatvorila navrhovateľka ako obdarovaná s darkyňou G. F., rod. Y., nar. 26.03.1961. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. Y. mal súd zistené, že ako podielové spoluvlastníčky pozemku - parcely KNE parc. č. 8558/2, trvalý trávny porast o výmere 115 m2, sú evidované navrhovateľka v podiele 3/5 a S. H., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 2/5. Ako titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky je uvedená darovacia zmluva zo 04.08.2021, ktorú uzatvorila navrhovateľka ako obdarovaná s darkyňou G. F., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX. Podľa identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom Trenčín, odborom katastrálnym dňa 22.11.2021, parcele KNE parc. č. 8558/1 na LV č. XXXX v k.ú. F. Y. zodpovedá pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXXX a parcele KNE parc. č. 8558/2 na LV č. XXXX v k.ú. F. Y. zodpovedajú pôvodné pozemnoknižné parcely č. XXXX a XXXX. Súčasne je uvedená poznámka, že pozemnoknižné parcely č. XXXX, XXXX a XXXX sú zlúčené v oboch EKN parcelách 8558/1 a 8558/2. Čestnými prehláseniami J. U. (navrhovateľky), Y. U. (dcéry navrhovateľky), F. J. (sestry navrhovateľky) a G. Y., datovanými dňom 01.07.2021, navrhovateľka osvedčovala trvalé užívanie parcely KNE parc. č. 8558/1 zapísanej na LV č. XXXX. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 359a, § 359c ods. 1, § 359d ods. 2, § 359e Civilného mimosporového poriadku; § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že navrhovateľka ako titul, od ktorého vydržanie vlastníckeho práva k obom parcelám odvodzuje, uviedla ústnu darovaciu zmluvu z roku 1980, na základe ktorej mala od svojej svokry P. U. nadobudnúť v celosti pôvodné parcely č. XXXX a XXXX. Súd bol toho názoru, že existenciu tohto titulu navrhovateľka neosvedčila vôbec, keď túto ústnu zmluvu bez ďalšieho len tvrdila (napokon úplne bez toho, aby uvádzala konkrétne okolnosti, za akých malo k jej uzatvoreniu dôjsť, čím by sa prípadné tvrdenia o jej existencii javili dôveryhodnejšie), pričom však na osvedčenie jej existencie nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by sa minimálne dalo logicky vyvodiť, že k jej ústnemu uzatvoreniu malo dôjsť, a že je vôbec možné od takéhoto titulu vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľkou odvodzovať. Takéto okolnosti z návrhu a dostupných dôkazov vôbec nevyplývali. Navrhovateľka bola v roku 1995 účastníčkou dedičského konania po svojej svokre, údajnej darkyni, P. U., kde do dedičstva po tejto poručiteľke boli zahrnuté aj pôvodné pkn parcely č. XXXX a XXXX, ktoré v tomto dedičskom konaní navrhovateľka aj zdedila. Súd uviedol, že by sa dalo očakávať, že ak by bola navrhovateľka bývala v domnení, že tieto pôvodné parcely už jej boli skôr pripadli do vlastníctva vydržaním na podklade tvrdenej ústnej darovacej zmluvy z roku 1980, bola by namietala proti zaradeniu týchto parciel do dedičstva. Len samotné čestné prehlásenia navrhovateľky a jej blízkych osôb o tom, že navrhovateľka užíva dlhodobo a nerušene určitý pozemok, sami osobe nie sú spôsobilé osvedčiť existenciu (hoc i domnelého) titulu, od ktorého navrhovateľka svoje vlastnícke právo odvodzuje. Ak navrhovateľka tvrdí, že vydržanie vlastníckeho práva malo nastať v roku 1992 výlučne v jej prospech a z obsahu listín predložených ňou samou vyplýva, že bola vydatá a jej manžel G. U. mal zomrieť len asi pred 4 rokmi (ako sa uvádza v čestnom prehlásení G. Y.), bolo možné mať pochybnosti, či tomu tak mohlo byť. Platí, že ak podmienky vydržania vlastníckeho práva k veci splní jeden z manželov za trvania manželstva, stáva sa vec predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Okrem toho sa šetrením súdu ukázali ako nie pravdivé aj iné navrhovateľkou uvádzané skutočnosti. Navrhovateľka uvádzala, že kúpnou zmluvou z 08.02.1962 jej svokra P. U. nadobudla od T. F. celé parcely č. XXXX a XXXX a tieto jej potom celé aj ústne darovala v roku 1980, a preto ich na základe toho ako celok nadobudla do vlastníctva vydržaním v roku 1992. Avšak z vyžiadaných pkn vložiek vyplýva, že touto kúpnou zmluvou P. U. nadobudla do výlučného vlastníctva od T. F. len parcelu č. XXXX v 1/1. Parcelu č. 6755 nadobudla len v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 80/120. Z obsahu návrhu ale nevyplýva, či a akým prípadne iným titulom P. U. nadobudla na parcele č. XXXX zvyšný podiel o veľkosti 40/120 na to, aby následne v roku 1980 túto parcelu ako celok mohla darovať navrhovateľke, na podklade čoho ju mala navrhovateľka ako celok aj vydržať. Napokon navrhovateľka tvrdila, že pôvodným parcelám, ktoré jej mali byť ústne svokrou darované v roku 1980, a to č. XXXX a XXXX, zodpovedajú aktuálne na LV vedené parcely KNE parc. č. 8558/1 a 8558/2. Z identifikácie však vyplynulo, že do týchto parciel boli zlúčené nielen pôvodné pozemnoknižné parcely č. 6754 a 6755, ale aj pozemnoknižná parcela č. 6756. Vo vzťahu k nej však navrhovateľka netvrdila, že by či už P. U. alebo jej samej svedčalo tiež z akéhokoľvek dôvodu vlastnícke právo. Nakoľko nebolo osvedčené splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vydanie vyzývacieho uznesenia (§ 359f CMP), súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v súlade s ustanovením § 359e ods. 2 CMP zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že listinami predloženými k návrhu preukázala, že jej právna predchodkyňa, ktorou bola jej svokra P. U., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, posledné trvalé bydlisko F. Y. XXX, kúpou nadobudla od T. F., bytom F. Y., T. T., pozemok s parc. č. XXXX v katastrálnom území F. Y. vedený v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX a pozemok s parc. č. XXXX v katastrálnom území F. Y. vedený v pozemkovoknižnej
vložke č. XXX. Dokladom potvrdzujúcim kúpu predmetných pozemkov je kúpna zmluva zo dňa 08.02.1962, registrovaná na Štátnom notárstve v Trenčíne dňa 01.02.1963, na základe ktorej bolo vlastnícke právo vložené pod Čd 618/83. Predmetná kúpna zmluva a k nej sa vzťahujúce rozhodnutie Odboru výstavby Okresného národného výboru Trenčín zn. 500 1962-332 zo dňa 30. 11. 1962 podľa navrhovateľky dokazujú, že predmetom prevodu boli oba dotknuté pozemky v celosti. Výslovne sa v texte kúpnej zmluvy uvádzalo, že oba pozemky patria predávajúcemu v celosti, resp. že majú byť v prospech kupujúcej v pozemkovej knihe prepísané v celosti. V dokladoch o kúpe predmetných pozemkov sa neuvádza ako predmet prevodu spoluvlastnícky podiel k dotknutým pozemkom. Predmetom prevodu nebol len spoluvlastnícky podiel k týmto pozemkom. Právna predchodkyňa navrhovateľky mala všetky dôvody byť presvedčená o tom, že predmetné pozemky nadobudla a začala ako svoje vlastné užívať v celosti. Pozemky evidované v roku 1963 ako pozemky s parc. č. 6754 a 6755 v katastrálnom území F. Y. následne P. U. darovala v roku 1980 svojej neveste, t. j. navrhovateľke, pričom tieto pozemky sa stali súčasťou záhrady pri rodinnom dome navrhovateľky a jej dnes už nebohého manžela G. U.. Od roku 1980 tak tieto pozemky ako svoje vlastné navrhovateľka užíva a obhospodaruje ako súčasť záhrady pri rodinnom dome so súpisným číslom XXX v katastrálnom území F. Y.. Pokiaľ mala P. U. všetky dôvody na objektívne presvedčenie o tom, že predmetné pozemky kúpila v celosti a patria jej v celosti, toto objektívne presvedčenie o tom, že sú to jej vlastné pozemky následne po práve patrilo aj navrhovateľke, ktorej tieto pozemky boli darované. Pokiaľ boli tieto pozemky navrhovateľke darované, nemohli sa stať a nestali sa súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľky a jej dnes už nebohého manžela G. U.. Ak aj boli dotknuté pozemky neskôr zahrnuté do dedičstva po P. U., táto skutočnosť podľa navrhovateľky nie je popretím poctivosti ich nadobudnutia navrhovateľkou. V tomto smere mala navrhovateľka za to, že závery súdu prvej inštancie boli nesprávne. Práve naopak, zahrnutie týchto pozemkov do dedičstva po P. U. a skutočnosť, že ako ich dedička bola označená práve navrhovateľka, svedčia o tom, že tieto pozemky patria navrhovateľke. Podstatné je aj umiestnenie pozemkov parc. č. 8558/1 a 8558/2. Tieto pozemky bezprostredne susedia s inými pozemkami vo vlastníctve navrhovateľky a jej detí (ktoré sú zapísané v Liste vlastníctva č. 2045 a Liste vlastníctva č. 2622 pre katastrálne územie Horná Súča) pri rodinnom dome so súpisným číslom XXX a tvoria súčasť dvora tohto rodinného domu. Podľa navrhovateľky je dôvodné sa na vec pozrieť aj z pohľadu spoluvlastníčky S. H., ktorá je zapísaná v údajoch katastra nehnuteľností. Spoluvlastníčka dotknutých pozemkov podľa údajov katastra nehnuteľností mala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k nim dedením. V Listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX sa ako titul nadobudnutia uvádza uznesenie 14D/413/2018, zm. č. 445/19. Navrhovateľka vyjadrila názor, že pokiaľ právnym predchodcom spoluvlastníčky S. H., rod. M., bol T. F., resp. J. M. F., ktorých podiely k dotknutým pozemkom kúpou nadobudla P. U. (čo bolo preukázané), tak spoluvlastníčka S. H. už nemohla platne (ani dedením) nadobudnúť po nich spoluvlastnícky podiel k dotknutým pozemkom. Súd prvej inštancie podľa navrhovateľky pochybil aj v tom, že v rámci šetrenia, ktoré mohol a mal spraviť na základe ustanovenia § 359e ods. 1 CMP, nezabezpečil predmetné dedičské rozhodnutie, resp. doklady, na základe ktorých mala spoluvlastnícky podiel k dotknutým pozemkom nadobudnúť spoluvlastníčka S. H.. Súd prvej inštancie tak aj v tomto smere nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Navrhovateľka ďalej poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018. Na záver uviedla, že v danom prípade len navrhovateľku možno považovať za oprávneného držiteľa (a pred ňou oprávnenými držiteľom bola jej právna predchodkyňa) na základe objektívnych skutočností vzťahujúcich sa k dotknutým pozemkom. Navrhla, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 2 ods. 1 CMP a ustanovení § 389 písm. b/, písm. c/ CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
4. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že navrhovateľka neosvedčila nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k pozemkom KNE parc. č. 8558/1 a parc. č. 8558/2, nachádzajúcim sa v k.ú. F. Y. (ďalej spolu len „predmetné nehnuteľnosti“), keď neosvedčila existenciu titulu, od ktorého odvodzovala vydržanie vlastníckeho práva, pričom ani kúpnou zmluvou z 08.02.1962 predchodkyňa žalobkyne P. U. nenadobudla všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, keď k pôvodnej parcele č. 6755 nadobudla len spoluvlastnícky podiel 80/120. Súd tiež
poukázal na to, že vyššie uvedené parcely KNE zahŕňajú aj pozemkoknižnú parcelu XXXX, ku ktorej však navrhovateľka nadobúdací titul ani len neosvedčovala.
5. Odvolací súd považuje tento záver súdu prvej inštancie za správny, stotožňuje sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľky uvádza nasledovné:
6. Podľa § 359a CMP konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
7. Podľa § 359e CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
8. Podľa § 359e ods. 2 CMP súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
9. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
10. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastníckeho právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svojou povahou ide tak o mimosporové konanie. Účelom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže toto môže byť predmetom len sporového konania podľa CSP. Je potrebné tak preskúmať, či navrhovateľ nesporne osvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Súd prvej inštancie síce má zistiť skutočný stav veci a k tomu môže vykonať aj potrebné šetrenia, nemôže však vykonávať dokazovanie tak, ako to naznačuje navrhovateľka v podanom odvolaní, ako keby bolo predmetom konanie o určenie vlastníckeho práva. Šetrenie súdu môže smerovať len k tomu, či boli splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
11. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú oprávnenosť držby, nepretržitosť plynutia vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého / putatívneho) nadobudnutia vlastníctva.
12. O dobromyseľnosti možno hovoriť vtedy, ak držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí, a pritom ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu možno požadovať od každého. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právnym omylom, ktorý je neospravedlniteľný.
13. Navrhovateľka odvodzuje vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe ústnej darovacej zmluvy z roku 1980, na základe ktorej mala predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť od svojej svokry P. U., a to v celosti. V konaní o potvrdení vydržania je potrebné skúmať najskôr právny titul, na základe ktorého vydržanie vlastníckeho práva odvodzuje navrhovateľ a až potom, pokiaľ by sa takýto titul, hoc i domnelý preukázal, bolo potrebné skúmať právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva jeho predchodcu.
14. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy podľa právnej úpravy účinnej v roku 1980, rovnako ako v súčasnosti, vyžadovalo existenciu tak titulu (samotná darovacia zmluva), ako aj spôsobu nadobudnutia, a to registráciu štátnym notárstvom. Zmluvy týkajúce sa nehnuteľností museli mať aj v roku 1980 písomnú formu. Absencia predpísanej písomnej formy viedla k absolútnej neplatnosti takých úkonov. Ústna darovacia zmluva na nehnuteľnosť mohla byť tak len domnelým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Navrhovateľka, ako uviedol aj súd prvej inštancie, existenciu takejto zmluvy nepreukázala. Navyše právna úprava nadobúdania vlastníckeho práva v čase, kedy malo dôjsť k ústnej darovacej zmluve, bola celkom jednoznačná a zrozumiteľná, obsahujúca konkrétne ustanovenia zákona o forme takéhoto úkonu a spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva. Omyl navrhovateľky ako držiteľa predmetných nehnuteľností na základe ústnej darovacej zmluvy na nehnuteľnosť vychádzajúci z neznalosti právnej úpravy je právnym omylom neospravedlniteľným. Dobromyseľný môže byť držiteľ len na základe omylu skutkového, ktorý je navyše omylom ospravedlniteľným (napr. držanie inej výmery parcely a pod.).
15. Zápis parcely č. XXXX vo vložke XXXX svedčí o tom, že P. U. túto nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.1962 v celosti a zápis parcely č. XXXX vo vložke 282 svedčí o tom, že P. U. túto nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.1962 v podiele 80/120. Takéto nadobudnutie potvrdzuje aj osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 2512/95 zo dňa 05.11.1996, právoplatné dňa 21.11.1996, na základe ktorého po poručiteľke P. U. nadobudla predmetné nehnuteľnosti (v prípade parc. č. 6755 v podiele 80/120) navrhovateľka. Preto pokiaľ navrhovateľka žiadala potvrdenie o vydržaní k uvedeným parcelám v celosti, nebolo ani vyššie uvedenou kúpnou zmluvou osvedčené, že by tieto v celosti nadobudla na základe tejto kúpnej zmluvy aj predchodkyňa navrhovateľky P. U.. Ak navrhovateľka zdedila predmetné nehnuteľnosti na základe vyššie uvedeného osvedčenia o dedičstve, zápis takéhoto titulu v katastri nehnuteľnosti nemožno nahradiť konaním o potvrdení vydržania.
16. Vo vzťahu ku skúmaniu dobromyseľnosti navrhovateľky je preto okrem vyššie uvedenej skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti navrhovateľka zdedila, ako uviedol aj súd prvej inštancie, sporným aj súčasný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, kde v podiele 3/5 je spoluvlastníčkou navrhovateľka titulom darovacej zmluvy zo dňa 28.06.2021 uzatvorenej s G. F., nar. XX.XX.XXXX. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla v celosti vydržaním na základe domnelého titulu ústnej darovacej zmluvy, odvolaciemu súdu nie je zrejmý úmysel uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 28.06.2021 (prijatie daru), ktorá skutočnosť nasvedčuje tiež tomu, že nemožno uvažovať o dobromyseľnosti navrhovateľky vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, a teda, že by navrhovateľka bola presvedčená, že jej nehnuteľnosti patria.
17. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že predmetné nehnuteľnosti sa nemohli stať súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (navrhovateľky a jej už dnes nebohého manžela), ani táto odvolacia námietka neobstojí, pretože darovacia zmluva nebola za žiadnych okolností právnym titulom nadobudnutia predmetných nehnuteľností a sama navrhovateľka tvrdí, že tieto nadobudla originárnym spôsobom, a to vydržaním, pričom ňou označovaná darovacia zmluva má byť len domnelým titulom, z ktorého odvodzuje ňou tvrdené vlastnícke právo.
18. Napokon navrhovateľka nepreukázala vydržanie predmetných nehnuteľností ani z hľadiska ich identifikácie, keď nehnuteľnosti, ktoré mala vydržaním nadobudnúť, vznikli v skutočnosti z troch pozemnoknižných parciel, pričom navrhovateľka uvádzala len okolnosti dôležité z hľadiska splnenia podmienok vydržania len vo vzťahu k dvom pozemnoknižným parcelám. Len samotná výmera predmetných nehnuteľností, ktoré majú navyše len približne zodpovedať výmere dvoch pozemnoknižných parciel, ktoré mala kúpiť a následne darovať navrhovateľke P. U., dostatočne neosvedčuje nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľkou, zvlášť za situácie, keď existuje viacero ďalších dôvodných pochybností, ako vyplýva z odôvodnenia vyššie. Tieto pochybnosti nerozptýlili a ani dostatočne neosvedčili nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním zo strany navrhovateľky ani v odvolacom konaní novo sformulované čestné vyhlásenia vyššie menovaných osôb.
19. Z dôvodu, že nebolo osvedčené, že by navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, pričom táto skutočnosť nevyplývala ani zo šetrenia súdom prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).